Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201248 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. T. W., narodeného XX.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Republiky Pobrežie Slonoviny (ďalej len „Pobrežie slonoviny"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom W., A. Č. W., Z. XX, Z. P., aktuálne s miestom pobytu Z. J. X., zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.7.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-373-57/PO-Ž-2013 zo dňa 19.6.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-373-57/PO-Ž-2013 zo dňa 19.6.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-373-57/PO-Ž-2013 zo dňa 19.6.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Podrobne opísal v konaní zistený stav veci a uviedol, že navrhovateľ nevyvíjal v krajine svojho pôvodu žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila perzekúcia zo strany zložiek štátu. Pokiaľ ide o ním prezentované väznenie a bitie počas neho odporca konštatoval, že toto tvrdenie je účelovým, pričom aj s poukazom na opis tohto väzenia dospel k názoru o nedôveryhodnosti navrhovateľa. S poukazom na v konaní vykonané znalecké dokazovanie dôvodil, že jazvy, ktoré mali byť dôkazom jeho bitia počas uväznenia nemohli byť spôsobené konaním, ktoré navrhovateľ opísal (bitie palicou „matraque“). Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ vycestoval z Pobrežia Slonoviny legálne s vlastným cestovným pasom čo svedčí o tom, že nemohol byť hľadanou osobou. Výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi odôvodnil odporca tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia - že nebol v krajine pôvodu nebol trestne stíhaný a nebol mu uložený trest smrti, že nejestvuje dôkaz o o zlom zaobchádzaní s ním (údajné bitie palicou „matraque“ sa na základe vykonaného znaleckého dokazovania nepreukázalo) a teda niet dôvodu sa domnievať, že by po svojom prípadnom návrate stal objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo mučenia a že jeho návrat do oblasti svojho pôvodu je možný, nakoľko iba v niektorých pohraničných oblastiach Pobrežia Slonoviny dochádza k útokom, ktoré možno charakterizovať ako ozbrojený konflikt, to sa však netýka oblasti z ktorej navrhovateľ pochádza (Abidjan). Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 25.7.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, rozpor rozhodnutia s obsahom spisu a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Uviedol v ňom dôvody svojej žiadosti o azyl a poukázal na skutočnosť, že v spise založené dôkazy svedčia v jeho prospech a teda že potvrdzujú ním prezentované obavy ako bývalého člena štátnej armády FANCI. V tejto súvislosti poukázal na správy, podľa ktorých členovia pro-Gbagbových milícií sa stávajú objektom zatýkania a aj zlého zaobchádzania. Namietal tiež vyhodnotenie svojej osoby ako nedôveryhodnej s poukazom na určenie farby múrov väznice MACCA. K záverom, týkajúcim sa vzniku jaziev, (ktorých skúmanie bolo predmetom znaleckého dokazovania) uviedol, že tieto ako rezné mohli vzniknúť v dôsledku toho, že väzni, bití palicami „matraque“ sa snažili chrániť sa, tlačili sa. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.8.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že nespochybnil službu navrhovateľa vo FANCI - bývalej štátnej armáde, avšak z tohto dôvodu navrhovateľovi nehrozí prenasledovanie, alebo vážne bezprávie. Skonštatoval, že z dostupných informácií už neprebieha zatýkanie členov FANCI - naopak dochádza k ich prepúšťaniu a k zmiereniu medzi znepriatelenými tábormi. Nie sú správy o tom, že by dochádzalo k zadržiavaniu radových členov FANCI, ktorí sa nedopustili žiadnej trestnej činnosti. Osobitne poukázal na skutočnosť, že jazvy, ktoré podľa navrhovateľa svedčia o jeho bití počas jeho zadržiavania vo väznici nemohli vzniknúť spôsobom ako ho opísal navrhovateľ. Tiež na skutočnosť rozporu v tvrdeniach navrhovateľa, týkajúcich sa vybavenia jeho cestovného pasu, keď navrhovateľ tvrdil, že mu ho vybavil prevádzač, neskôr však tvrdil, že si ho vybavil sám. Odporca skonštatoval, že navrhovateľ pri vycestovaní z krajiny svojho pôvodu nemal žiadne problémy a že nevedel kam uteká, pričom všetky tieto okolnosti svedčia o nedôveryhodnosti navrhovateľa. Súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-373/PO-Ž-2013 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ Oddelení azylu PZ v Humennom (29.7.2013) o. i. uviedol, že z Pobrežia Slonoviny vycestoval legálne, letecky 24.7.2013. Na Slovensku požiadal o azyl vyhlásením z 29.7.2013 z dôvodu obavy o život, pretože v jeho domovskej krajine je zlá bezpečnostná situácia. V priebehu vstupného pohovoru (9.8.2013) o. i uviedol, že od roku 2009 pracoval ako platený radový vojak štátnej armády FANCI - Force Armee National De Cote Ivoire (vládnucou politickou stranou bola strana FPI - Front Populaire Ivorien). V tom čase opozičnou stranou bola strana RDR - Ressamblement De Republican. Uviedol, že vojna medzi týmito politickými stranami skončila 11.4.2011, keď bol prezident republiky zatknutý. Tiež uviedol, že jednotka v ktorej bojoval na rôznych miestach nemala žiadne špeciálne označenie. Potom, ako sa k moci dostala strana RDR jej ozbrojená zložka FAFN (Forces Arme Des Forces Nouvelles) začala zatýkať vojakov FANCI z ktorého dôvodu z domovskej krajiny utiekol. Do spisu založil fotografie na ktorých je vyfotený ako vojak, ktoré vznikli niekedy v rokoch 2009 - 2010. Uviedol, že cestovný pas si vybavil niekedy v roku 2009 - 2010. Po príchode do Bratislavy mu ho odobral prevádzač. Uviedol, že žiadne trestné konanie voči nemu nebolo vedené, mal problémy iba preto, lebo pracoval ako vojak FANCI. Bol členom politickej strany FPI. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že jeho život je v nebezpečenstve a že bol hľadaný a neskôr zadržaný príslušníkmi FAFN z dôvodu, že pracoval vo FANCI. Ďalej uviedol, že niekedy koncom roku 2012 bol na ulici zatknutý ozbrojenou zložkou RDR - FAFN, keď sa vracal domov z nákupu. Uväznený bol do mája - júna 2013, kedy sa mu za pomoci veliteľa Kone Gaoussou podarilo z väzenia utiecť. S týmto človekom sa poznal veľmi dlho a stretol sa s ním vo väzení. Tento človek (pracujúci „na vyššom poste v armáde súčasnej vládnej strany RDR“) ho posadil do svojho auta a vyviezol ho z väzenia. Iné dôvody svojej žiadosti o azyl neuviedol. 3.9.2013 bolo do spisu odporcu založené plnomocenstvo navrhovateľa na zastupovanie jeho osoby v konaní pred odporcom pani Mgr. Vierou Orichovou. Dňa 29.1.2014 bol s navrhovateľom vykonaný doplňujúci pohovor. V jeho priebehu o. i. uviedol, že nevie, do akej krajiny vycestoval letecky z Abidjanu. Pasovú kontrolu pri nástupe a výstupe z lietadla absolvoval bez problémov. Tiež uviedol, že zadržaný bol koncom roku 2012 vojakmi armády (FAFN), ktorí ho zbili a uväznili, že nebol odsúdený a nikdy ani vypočúvaný. Dôvod zadržania mu nikto nikdy neoznámil. K osobe Kone Gaoussou, ktorý ho vyviedol z väzenia uviedol, že nevie pri akých príležitostiach sa s ním v minulosti stretol, a že vo FANCI pracoval do 11.3.2011, kedy bol zadržaný prezident. Od toho dňa až do svojho zadržania nemal žiadne problémy. 11.2.2014 doručila zástupkyňa navrhovateľa odporcovi podanie, v ktorom uviedla, že navrhovateľ má na tele približne 10 jaziev, ktoré mu boli spôsobené bitím palicou tzv. „matroque“ dozorcami vo väznici. Uviedla, že o bití sa navrhovateľ po prvý raz zdôveril psychologičke a následne o ňom hovoril s ňou. Následne odporca zabezpečil lekárske vyšetrenie navrhovateľa praktickým lekárom, ktorý existenciu (zhojených) jaziev potvrdil. K otázke ich vzniku odporučil konzultáciu na Ústave súdneho lekárstva LFUK. Dňa 19.3.2014 sa s navrhovateľom uskutočnil ďalší doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého navrhovateľ odpovedal na otázky, kladené mu odporcom v súvislosti s jeho uväznením. Navrhovateľ uviedol, že o tom že bol bití hovoril počas pohovoru v Humennom, kedy aj svoje jazvy ukázal pracovníčke odporcu, ktorá pohovor viedla. Vypovedal, že prvý týždeň po uväznení bol bití vojakmi a že sa mu tiež vyhrážali, že jeho aj ostatných zabijú, lebo patrili k opozičnej armáde. Bitie prebiehalo tak, že v miestnosti cca 5x5 metrov všetkých uväznených v nej bili palicami „matraque“. Vzhľad tejto palice nakreslil. Uviedol, že uväznený bol vo veľkej väznici ktorá sa volala MACCA. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom pre odbor zdravotníctvo, odvetvie chirurgia. Jeho cieľom bolo zistiť, kedy jazva na tele navrhovateľa vznikli, akým spôsobom vznikli - či mohli vzniknúť palicou „matraque“, či boli lekársky ošetrené. Znalec podal znalecký posudok zo dňa 23.5.2014 v ktorom na položené otázky odpovedal, že jazvy mohli byť spôsobené pred min. dvomi rokmi (t.j. min. v lete roku 2012 - poznámka súdu), že je nepravdepodobné, že jazvy vznikli v dôsledku použitia „matraque“. Jazvy na prednej hrudnej steny a na stehne majú totižto charakter rezných rán. Jazvy v oblasti oka mohli vzniknúť dopadom päste. Jazvy neboli lekársky ošetrené, neboli zošité. Navrhovateľ tieto závery znalca nenamietal. Do spisu boli založené správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu na Pobreží Slonoviny, včítane mesta Abidjan, na zaobchádzanie s príslušníkmi FANCI, resp. strany FPI, na zaobchádzanie s väzňami, na existenciu väznenia ľudí z politických dôvodov, na existenciu a popis väzenia MACCA v Abidjane, ako aj na otázky, ktoré priamo vyplynuli z jednotlivých výpovedí navrhovateľa. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Celé rozhodnutie je naformulované zrozumiteľným a logickým spôsobom, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Je z neho zrejmé, aký skutkový stav odporca v priebehu konania zistil, akou správnou úvahou sa riadil pri jeho vydaní. Odporca v jeho odôvodnení uviedol a náležite odôvodnil, prečo a na základe akých skutočností dospel k záveru o nedôveryhodnosti navrhovateľa, prečo dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil predpoklady udelenia azylu, resp. poskytnutia medzinárodnej ochrany. Odporca tiež vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania. Ak by napadnuté rozhodnutie nespĺňalo podmienku zrozumiteľnosti, resp. ak by nebolo náležite odôvodnené, navrhovateľ by na jeho obsah nemohol reagovať spôsobom, ktorý použil. Navrhovateľ totižto podaným návrhom vyvracia argumentáciu, obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporca zákonným spôsobom a opakovane vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl a to aj na základe skutočností, ktoré mu oznámila v konaní pred odporcom zástupkyňa navrhovateľa. Do spisu založil navrhovateľom predložené dôkazy (fotografie), a v podstate na základe podnetu samotného navrhovateľa (jeho zástupkyne) vykonal aj znalecké dokazovanie na preukázanie tvrdení navrhovateľa, týkajúcich sa jaziev na jeho tele, ktoré mali vzniknúť ako následok jeho bitia. Vyhľadal a do spisu založil relevantné správny o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na príslušné časti výpovedí navrhovateľa týkajúce jeho dôvodu žiadosti o azyl, ako aj na zistenie bezpečnostnej a politickej situácie v krajine jeho pôvodu. Takto zistený stav veci podľa vyhodnotenia súdu plne postačoval na objektívne posúdenie navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Súd poznamenáva, že odporca vykonaným dokazovaním jednak dôsledne reagoval na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, ktoré v priebehu konania prezentoval a jednak vykonal dokazovanie, ktorého vykonanie mu de facto prislúcha vykonať zo zákona, osobitne vo vzťahu k posúdeniu ev. vážneho bezprávia. K námietke rozporu obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím: Ako predchádzajúce aj túto námietku súd považoval za nedôvodnú. Skutočnosť, že odporca s poukazom na zistený a v rozhodnutí opísaný skutkový stav dospel k záveru, že osoba navrhovateľa nie je dôveryhodnou, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok udelenia azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany - teda že zaujal iný právny názor o akom bol navrhovateľ presvedčený neznamená rozpor s obsahom spisu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia vec: Pokiaľ ide o výrok o neudelení azylu: Osobitosť azylového konania okrem iného spočíva v tom, že odporca nie je povinný (a ani oprávnený) z vlastnej iniciatívy vyhľadávať dôvody udelenia azylu, ale výlučne posúdiť dôvody, prezentované žiadateľom o azyl. Navrhovateľ tvrdil, že ako bývalý platený príslušník (pôvodnej) armády Pobrežia Slonoviny (FANCI) bol po prevzatí moci (v marci 2011) pôvodne opozičnou stranou RDR koncom roku 2012 zadržaný a uväznený (aktuálnou) štátnou armádou (FAFN). Uväznený mal byť cca 6 mesiacov, keď mu jeho známy Kone Gaoussou (o ktorom nevedel uviesť ako dlho a kedy sa s ním zoznámil) pomohol z väzenia utiecť. Vo vstupnom pohovore (9.8.2013) uviedol, že bol zadržaný príslušníkmi FAFN z dôvodu, že pracoval vo FASNCI. Jeho zadržanie a uväznenie trvalo do cca mája - júna 2013. Žiadne iné okolnosti, týkajúce sa zadržania, resp. väznenia a prípadných následkov neuvádzal. Teda sa ani náznakom nezmienil o zlom zaobchádzaní s jeho osobou počas uväznenia. Dňom 3.9.2013 do predmetného konania vstúpila pani Mgr. V. Orichová ako zástupkyňa navrhovateľa založením originálu jej udeleného plnomocenstva na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred odporcom. 2.10.2013 sa oboznámila s obsahom spisu. V priebehu prvého doplňujúceho pohovoru (29.1.2014) navrhovateľ už za účasti jeho zástupkyne o. i. uviedol, že pri svojom zadržaní koncom roku 2012 na ulici bol zbitý a uväznený. O žiadnom zlom zaobchádzaní počas uväznenia sa opätovne nezmienil. Toho istého dňa sa jeho zástupkyňa oboznámila s obsahom spisu. Dňa 11.2.2014 listom z 5.2.2014 zástupkyňa navrhovateľa odporcovi oznámila, že 4.2.2014 sa s navrhovateľom zhovárala a že tento má na tele cca 10 jaziev, ktoré mu boli spôsobené bitím policajtmi - dozorcami vo väznici. Tiež že navrhovateľ sa o tomto týraní zdôveril až psychologičke a že o zlom zaobchádzaní vo väznici hovoril už na doplňujúcom pohovore dňa 29.1.2014, avšak na tomto pohovore neuviedol detaily, lebo to bolo pre neho ťažké hovoriť o týchto skutočnostiach. Ako to vyplýva z obsahu predmetného doplňujúceho pohovoru konaného 29.1.2014, navrhovateľ sa v jeho priebehu o žiadnom zlom zaobchádzaní s ním (a ani o pomeroch vo väznici v ktorej mal by zadržiavaný) žiadnym spôsobom nezmienil. Dňa 19.3.2014 bol s navrhovateľom uskutočnený druhý doplňujúci pohovor. V jeho priebehu navrhovateľ uviedol, že prvý týždeň jeho uväznenia bol on a ostatní cca 50 zadržaní (spoluväzni) bití vojakmi a to palicami „matraque“. Tiež uviedol, že o tomto bití hovoril už počas vstupného pohovoru a že pracovníčke odporcu, ktorý vstupný pohovor viedla, ukázal jazvy, aby sa mohol liečiť. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice z tohto vstupného pohovoru o bití ani o existencii jaziev sa navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru vôbec nezmienil. Na otázku, prečo o týchto skutočnostiach navrhovateľ nehovoril v priebehu predchádzajúcich dvoch pohovorov navrhovateľ uviedol, že ide o nepríjemnú udalosť a nechce na to spomínať a pokiaľ sa ho na to nespýtajú, nechce o tom hovoriť. Ako to je zrejmé z vykonaného znaleckého dokazovania, jazvy na tele navrhovateľa existujú (jazvy na prednej hrudnej stene a na stehne), neboli však spôsobené palicou „matraque“ (ide v podstate o donucovací prostriedok „obušok“, všeobecne používaný bezpečnostnými zložkami v tvare rovnej palice, na ktorej cca v jednej tretine či štvrtine jeho dĺžky je na jednej strane umiestnené držadlo v dĺžke cca šírky dlane). Tieto jazvy majú charakter rezných rán. Jazva nad okom navrhovateľa mohla byť spôsobená úderom päste. Tvrdenie navrhovateľa (uvedené v opravnom prostriedku), že rezné rany vznikli v dôsledku jeho bitia palicou „matraque“ je vylúčené, nakoľko táto palica nemá žiadne rezné plochy. Z uvedených faktov vyplýva objektívne to, že navrhovateľ sa o údajnom jeho bití vo väzení nijakým spôsobom ani len nezmienil a to ani pred políciou a ani počas prvých dvoch vykonaných pohovorov. Navrhovateľovo vysvetlenie, že tak neurobil preto, lebo bolo pre neho ťažké o tom hovoriť vyznieva ako účelové. Predovšetkým preto, lebo ak by došlo k takémuto zlému zaobchádzaniu s ním, ktorá skutočnosť by bola nepochybne objektívnou skutočnosťou odôvodňujúcou jeho strach, nepochybne by sa o nej musel zmieniť. Tiež aj preto, lebo pri v poradí druhom pohovore nemal navrhovateľ zábrany hovoriť o. i. o tom, že priamo pri jeho zadržaní (na ulici) bol tiež údajne zbitý. V tomto kontexte teda jeho tvrdenie o bití počas jeho údajného uväznenia, prezentované až počas tretieho pohovoru, nevyznievajú hodnoverne, skôr zavádzajúco a teda nemožno hovoriť o kontinuite jeho výpovedí. Osobitne tiež v súvislosti s tým, že vykonané znalecké dokazovanie celkom jednoznačne vyvrátilo tvrdenia navrhovateľa o pôvode jaziev, keď tieto nemohli vzniknúť navrhovateľom popisovaným spôsobom - jeho bitím palicou „matraque“ a tiež ani v čase od jeho zadržania (koniec roka 2012 - jún 2013). Znalec jednoznačne ustálil, že ide o jazvy po rezných ranách (na hrudi a stehne), resp. v prípade jazvy nad okom ako dôsledok úderu pravdepodobne päsťou. S poukazom na uvedené, nakoľko sa tvrdenie navrhovateľa o jeho bití vo väznici ukázalo ako nepravdivé, odporcovo vyhodnotenie navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej je logické a nemožno ho účinne namietať. Podobne ak by bol navrhovateľ skutočne zadržiavaný - uväznený vo väznici MACCA, mal by aspoň základné znalosti o ňom. Ak teda navrhovateľ bol dôvodne vyhodnotený odporcom ako nedôveryhodná osoba z dôvodu vyššie uvedeného (viď tiež zhodné dôvody prezentované odporcom v napadnutom rozhodnutí), nemožno uveriť jeho príbehu ako takému, ktorá skutočnosť automaticky spôsobuje nepreukázanie dôvodov predpokladaných zákonom o azyle pre udelenie azylu. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ sám uviedol, že nebol trestne stíhaný a teda že mu nebol uložený trest smrti, ktorá skutočnosť vylučuje existenciu vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 1. Zákona o azyle. S poukazom na vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej možno konštatovať, že navrhovateľ nebol objektom mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a teda niet dôvodu domnievať sa, že by sa jeho objektom stal v prípade svojho návratu. Ako to sám navrhovateľ tiež uviedol, v čase svojho pôsobenia v armáde FANCI pracoval ako radový vojak, nespáchal v tejto súvislosti žiaden trestný čin a teda aj s poukazom na neustále sa zlepšujúce sa vzťahy medzi politickými prívržencami strán RDR a FPI mu ako bývalému príslušníkovi štátnej armády FANCI nehrozí vážne bezprávie. Túto skutočnosť bezpochyby potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovateľovi (ako bývalému vojakovi FANCI) bolo bez akýchkoľvek problémov umožnené vycestovať z krajiny jeho pôvodu na vlastný cestovný pas - teda v čase, keď už politická strana FPI nebola stranou vládnucou. Teda ani vážne bezprávie definované v ust. § 2 písm. f) bod. 2. Zákona o azyle navrhovateľovi v prípade návratu nehrozí. Pokiaľ ide o tretiu jeho formu - vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu odporca na základe získaných informácií správne konštatoval, že lokálne konflikty síce pretrvávajú, avšak iba v niektorých pohraničných oblastiach Pobrežia Slonioviny, nie však v regióne návratu navrhovateľa - teda v regióne Abidjanu. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné a teda nemohli viesť k zrušeniu rozhodnutia, osobitne pretože odporca dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako všeobecne nedôveryhodnú ktorá skutočnosť spôsobuje nepreukázanie dôvodov predpokladaných zákonom pre udelenie azylu a pretože v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľovi v prípade jeho návratu hrozilo vážne bezprávie súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.