Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/70/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201425 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa: Q. C., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Nigerská republika, zast. Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-39-026/2014-AV zo dňa 06.08.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.: PPZ-HCP-BA6-39-026/2014-AV zo dňa 6.8.2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 27.08.2014 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 21.08.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-39-026/2014- AV vydanom dňa 06.08.2014, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s § 88 ods.4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 06.08.2014 o 13.00 hod. do 05.02.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 05.02.2015. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 09.02.2014 rozhodol správny orgán (odporca) o zaistení navrhovateľa rozhodnutím vydaným pod číslom písomnosti PPZ-HCP- BA6-39-011/2014-AV/SUT a to podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko navrhovateľ bol právoplatným trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava 1 pod sp. zn. 0T/3/2014 zo dňa 13.01.2014 odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia k trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu troch rokov. V rozhodnutí správneho orgánu o zaistení bol navrhovateľ zaistený dňom 09.02.2014 a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Zároveň bola stanovená dĺžka doby jeho zaistenia do 09.08.2014. Počas celej doby zaistenia navrhovateľa správny orgán skúmal, či trvajú dôvody jeho zaistenia a za tým účelom dňa 06.08.2014 vykonal previerku v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a zistil, že do tohto dňa sa nepodarilo zabezpečiť pre navrhovateľa náhradný cestovný doklad a to napriek tomu, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov opakovanie požiadali (dňa 10.02.2014 a dňa 17.07.2014) prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o jeho vystavenie. Na zabezpečenie výkonu trestu vyhostenia navrhovateľa je potrebná ďalšia doba na vybavenie náhradného cestovného dokladu pre neho a pracovníci útvaru z doterajšej praxe a spolupráce so štátnymi orgánmi Nigerskej republiky odporúčajú ďalších 6 mesiacov zaistenia navrhovateľa. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby sa vyjadril k ďalšiemu priebehu konania, bol mu opätovne pretlmočený celý spis, vrátane jeho vyjadrení a poučení správnym orgánom a zároveň mu bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k prebiehajúcemu konaniu, k jeho podkladom a navrhnúť doplnenie podkladov. Navrhovateľ sa ku konaniu žiadnym spôsobom nevyjadril. Odporca v rozhodnutí ďalej konštatuje, že nie je možné v danom prípade postupovať podľa § 89 ods. 1 písmeno a) , b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko v danom prípade koná vo veci zaistenia navrhovateľa na účel zabezpečenia výkonu trestu vyhostenia, na ktorý bol navrhovateľ právoplatne odsúdený. Poukázal aj na to, že navrhovateľovi bolo v minulosti umožnené dobrovoľné opustenie Slovenskej republiky a bol mu určený zákaz pobytu na území Slovenska, čo však navrhovateľ nerešpektoval a zotrval na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by nebolo rozhodnuté o predložení lehoty zaistenia navrhovateľa, tento by mal možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a bola by minimálna šanca na zabezpečenie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru z jeho strany. Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť a táto závisí od množstva faktorov - komunikácia so štátnymi orgánmi Nigerskej republiky, existuje možnosť zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, ako aj potreba zabezpečenia prostriedkov jeho prevozu na územie Nigerskej republiky. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a tiež namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. Tým, že odporca počas celej doby trvania zaistenia navrhovateľa urobil iba jeden úkon a to previerku k osobe navrhovateľa na Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 06.08.2014 má za to, že nepostupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a nijakým spôsobom sa nezaujímal o to, či účel zaistenia trvá a či sa vykonávajú úkony smerujúce k naplneniu účelu zaistenia. Odporca nijako nežiadal pracovníkov Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o urýchlenie konania v prípade navrhovateľa, nezaujímal sa či bude možné získať náhradný cestovný doklad pre navrhovateľa a následne ho vyhostiť. Túto skutočnosť pokladá za takú vadu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Zaistenie navrhovateľa je závažným zásahom do jeho základného práva na osobnú slobodu, pričom obmedzenie osobnej slobody (garantované Ústavou Slovenskej republiky - článok 17) je možné iba na základe zákona a zároveň musí rešpektovať princíp proporcionality v kolízií s inými ústavne chránenými hodnotami. Je potrebné skúmať otázku nevyhnutnosti takéhoto obmedzenia, či sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré by obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite. Záverom poukázal na to, že aj v prípade predĺženia lehoty zaistenia má odporca povinnosť skúmať všetky podstatné skutočnosti tak, ako to robí pri prvotnom rozhodnutí o zaistení (aj prípadné alternatívy zaistenia). V danom prípade však odporca tak nepostupoval a bez ďalšieho vyhlásil neprípustnosť alternatív zaistenia (§ 89 ods. 1 písmeno a), b). Zároveň sa odporca nezaoberal dĺžkou lehoty zaistenia a túto automaticky predĺžil o najdlhšiu prípustnú dobu, nevykonal žiadne úkony smerujúce k urýchleniu konania v navrhovateľovom prípade. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že námietky uvedené v opravnom prostriedku podľa jeho názoru nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú s jeho zisteniami. Preskúmavané rozhodnutie považuje za obsahovo zrozumiteľné vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi. Opravný prostriedok neobsahuje žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia. Preto navrhuje potvrdenie preskúmavaného rozhodnutia. Má za to, že počas doterajšej lehoty zaistenia boli vykonané všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu navrhovateľa, ktoré mu uložil Okresný súd Bratislava 1 ako sankciu za spáchanie trestného činu na území Slovenskej republiky. Prepustením navrhovateľa zo zaistenia by došlo k zmareniu sledovaného cieľa - navrhovateľovho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 09.02.2014 bol navrhovateľ rozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-BA6-39-011/2014-AV/SUT v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený a následne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov so stanovením dĺžky doby zaistenia do 09.08.2014. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že príslušný správny orgán vydal pod č. p. UHCP-211-5/RHCP-BA-OCP-AV-2009 dňa 11.09.2009 rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia Slovenskej republiky s určením mu zákazu vstupu na územie Slovenska do 11.09.2014. Dňa 13.01.2014 Okresný súd Bratislava 1 vydal trestný rozkaz pod číslom konania 0T/3/2014, ktorým bol navrhovateľ odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 3 roky. Tento trestný rozkaz nadobudol dňa 13.01.2014 právoplatnosť a následne dňa 09.02.2014 bol navrhovateľ predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, kde bol spísaný úradný záznam o vykonaní prehliadky navrhovateľa, boli vykonané lustrácie k osobe navrhovateľa v príslušných systémoch, navrhovateľovi bol ustanovený tlmočník, navrhovateľ bol poučený v zmysle zákona o pobyte cudzincov ako aj zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, bola spísaná zápisnica o vyjadrení navrhovateľa, v ktorej tento uviedol, že na Slovensko pricestoval prvýkrát v roku 2005 a naposledy 08.01.2014 z Českej republiky, nevlastní žiadne cestovné doklady, nemá zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani žiadne financie. Na území Slovenska nemá žiadnych rodinných príslušníkov. V jeho domovskej v krajine by mu nič nemalo hroziť. Spis obsahuje rozhodnutie o zaistení navrhovateľa vydané odporcom dňa 09.02.2014, eskortovanie navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa adresovanú 11.02.2014 Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, odpoveď Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Útvaru pre zaistenie cudzincov Medveďov zo dňa 24.03.2014 o tom, že veľvyslanectvo domovského štátu navrhovateľa ich informovalo o postúpení žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa kompetentným Nigerským úradom. Dňa 17.07.2014 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov urgoval svoju žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi. Dňa 06.08.2014 je datovaný úradný záznam odporcu o vykonaní previerky k navrhovateľovi v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, z ktorého obsahu vyplýva, že je potrebná ďalšia doba na vybavenie potrebných náležitostí súvisiacich s výkonom vyhostenia navrhovateľa, hlavne vybavenia cestovného dokladu a pracovníci útvaru odporúčajú dobu ďalších 6 mesiacov. Dňa 06.08.2014 bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v ktorej mal navrhovateľ možnosť vyjadriť sa k priebehu konania a predložiť nové skutočnosti a dôkazy. Následne odporca pristúpil k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia o predložení lehoty zaistenia, voči ktorému podal navrhovateľ v zastúpení právnou zástupkyňou (pripojené plnomocenstvo) v zákonnej lehote opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 09.09.2014, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predloží z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu, pričom zdôraznila námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj existenciu vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Mala za to, že odporca mal zákonnú možnosť predĺžiť dobu zaistenia navrhovateľa, avšak mal aj povinnosť vyplývajúcu mu z § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov počas zaistenia skúmať trvanie účelu zaistenia navrhovateľa, čo však neučinil, keďže počas celej doby realizoval iba jeden úkon a to až dňa 06.08.2014 (dopyt o aktuálnom stave navrhovateľa na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov). Tiež poukázala na to, že v rozhodnutí odporca neuviedol aké úkony uskutočnil za účelom naplnenia realizácie vyhostenia navrhovateľa a ani to, aké úkony bude robiť v budúcnosti. Náhradu trov konania si neuplatnila. Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného stanoviska k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa a preskúmavané rozhodnutie žiadal potvrdiť. Poprel, že by preskúmavané rozhodnutie neobsahovalo uvedenie úkonov, ktoré vo veci už uskutočnil s tým, že jednotlivé úkony smerujúce k realizácií vyhostenia navrhovateľa počas jeho zaistenia (zabezpečenie náhradného cestovného dokladu) mal povinnosť vykonávať Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a tento ich aj uskutočňoval. Náhradný cestovný doklad pre navrhovateľa sa nepodarilo zabezpečiť v stanovenej lehote jeho zaistenia, avšak je predpoklad, že tento doklad k dispozícii bude. V prípade, ak by nemohlo dôjsť o účelu zaistenia bol by o tom informovaný Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že vznesené námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci odporcom ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nepovažuje za dôvodné. V preskúmavanom rozhodnutí je jasne formulovaný zákonný dôvod (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov - nevydanie náhradného cestovného dokladu), pre ktorý bola predĺžená lehota zaistenia navrhovateľa a to do 05.02.2015. V súvislosti s vystavením náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi súd uvádza, že vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa nie je v kompetencii slovenských orgánov, pričom odporca a ani Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov nemajú reálnu možnosť ovplyvniť rýchlosť jeho vystavenia. Takúto kompetenciu majú príslušné orgány domovského štátu navrhovateľa, s ktorými komunikuje veľvyslanectvo Nigerskej republiky sídliace v Nemecku, ktorému požiadavku o vystavenie náhradného cestovného dokladu adresovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako na to príslušný orgán Slovenskej republiky. Preskúmavané rozhodnutie obsahuje uvedenie úkonov, ktoré uskutočnil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov ako kompetentný orgán konajúci v prípade u neho umiestneného zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Tento útvar bezprostredne po zaistení navrhovateľa dňa 10.02.2014 vypracoval a 11.02.2014 zaslal Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa. Túto svoju žiadosť opakovane dňa 17.07.2014 urgoval. Tieto skutočnosti sú uvedené v rozhodnutí odporcu a taktiež sú obsiahnuté v jeho administratívnom spise, s ktorým mal možnosť navrhovateľ sa oboznámiť. Preto súd považuje námietku o tom, že preskúmavané rozhodnutie neobsahuje označenie vykonaných úkonov smerujúcich k vyhosteniu navrhovateľa za neopodstatnenú. Preskúmavané rozhodnutie obsahuje aj uvedenie dôvodu potreby zaistenia navrhovateľa a to vybavenie náhradného cestovného dokladu, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov z doterajšej svojej praxe a spolupráce so štátnymi orgánmi Nigerskej republiky odporúčajú zaistiť navrhovateľa na ďalších 6 mesiacov. Účelom zaistenia navrhovateľa je uskutočnenie trestu vyhostenia navrhovateľa z územia Slovenskej republiky na dobu troch rokov v zmysle právoplatného (dňa 13.01.2014) trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava 1. Preto podľa názoru súdu pokiaľ existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie tak, ako je to v tomto prípade, trvá aj účel zaistenia navrhovateľa - cudzieho štátneho príslušníka. Z rozhodnutia o zaistení navrhovateľa vydaného odporcom dňa 09.02.2014, ako aj obsahu administratívneho spisu odporcu, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený, vyplýva existencia právoplatného súdneho rozhodnutia o uložení trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky navrhovateľovi na dobu 3 roky počnúc 13.01.2014. Preto námietka o tom, že odporca si nesplnil svoju povinnosť skúmať trvanie účelu zaistenia navrhovateľa nie je namieste. K námietke o riadnom nezistení skutkového stavu veci a to pri skúmaní prípadných alternatív zaistenia vyplývajúcich z § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov súd uvádza, že zákon o pobyte cudzincov rozlišuje výkon administratívneho vyhostenia cudzinca (§ 77 a nasl.) a výkon trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, čo je aj daný prípad, keďže navrhovateľovi bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky príslušným súdom Slovenskej republiky. Správny orgán (odporca) môže rozhodnúť o alternatívach k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny (§ 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov) podľa názoru súdu iba v prípade, ak správny orgán koná vo veci administratívneho vyhostenia, ktoré bolo uložené štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutím príslušného policajného útvaru, ale nie v prípade, ak správny orgán (odporca) zaisťuje štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu trestu vyhostenia uloženého štátnemu príslušníkovi tretej krajiny súdnym rozhodnutím. Takýto výklad vyplýva zo znenia samotného textu zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. b) a § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov). Preto skutočnosť, že odporca neskúmal alternatívne možnosti k zaisteniu navrhovateľa, súd nepovažuje za vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Napriek tomu súd poukazuje na zápisnicu o vyjadrení spísanú s navrhovateľom, kde tento uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky zabezpečený pobyt a ani nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, čo sú predpoklady pre uplatnenie možnosti alternatívy k zaisteniu v zmysle § 89 ods.1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).