Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201548 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201548.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa E. E., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Indie, zast. Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Športová 10, Trnava, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu Č. p.: PPZ- HCP-BA9-49-014/2014-AV zo dňa 26.8.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Č.p: PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-AV zo dňa 26.8.2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 19.09.2014 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 09.09.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA9-49-014/2014- AV vydanom 26.08.2014, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s § 88 ods.1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 26.08.2014 o 17.00 hod. a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby jeho zaistenia do 26.02.2015. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu uloženého trestu vyhostenia a zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 26.02.2015 (v súlade s § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov). V preskúmavanom rozhodnutí sa uvádza, že dňa 25.06.2014 bol navrhovateľ odovzdaný odporcovi na výkon uloženého trestu vyhostenia (ktorý mu bol uložený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 1T/27/2009 zo dňa 24.04.2014), nakoľko rozhodnutím Okresného súdu Trnava bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Odporcovi boli zároveň doručené písomné podklady ohľadom navrhovateľa z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (rozsudok Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 22.04.2009 sp. zn. 1T 27/2009), ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu prevádzačstva, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 10 rokov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2009. Odporca taktiež prevzal uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/37/2014 zo dňa 26.08.2014 o podmienečnom prepustení navrhovateľa. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov podal odporcovi informáciu na jeho dopyt ohľadom dĺžky doby zaistenia navrhovateľa potrebnej pre realizáciu výkonu trestu vyhostenia dňa 26.08.2014, v ktorej odporučil maximálnu lehotu zaistenia. Odporca spísal s navrhovateľom zápisnicu o podaní vyjadrenia, v ktorej tento uviedol, že na územie Slovenskej republiky nelegálne pricestoval v roku 2004, v roku 2005 požiadal o azyl, ktorý mu nebol udelený a dňa 06.10.2009 bol zadržaný pre zločin prevádzačstva. Počas neoprávneného pobytu v Bratislave si našiel priateľku, s ktorou má maloletého syna, avšak nie je zapísaný ako otec tohto dieťaťa. Počas jeho pobytu vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody ho priateľka ani raz nenavštívila, raz mu poslala list. V jeho domovskej krajine mu v roku 2004 hrozilo náboženské prenasledovanie a mal obavy o vlastný život. O súčasnej situácii v domovskej krajine nemá bližšie informácie, avšak chce sa do nej vrátiť, trestné stíhanie, prenasledovanie z rasových motívov, alebo iné neľudské zaobchádzanie mu nehrozí, nežiadal o pomoc mimovládne organizácie ani Centrum právnej pomoci. Podľa informácií z internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 29.10.2012 je celková bezpečnostná situácia v Indií stabilná. Odporca konštatoval, že v prípade navrhovateľa sú splnené podmienky na jeho zaistenie podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko zaistenie je potrebné na účel výkonu trestu vyhostenia, ktorý nariadil Okresný súd Bratislava 5. Zaistenie navrhovateľa považuje za účelné a efektívne, pretože je predpoklad, že počas doby zaistenia mu bude vystavený náhradný cestovný doklad a bude môcť byť vykonaný nariadený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Poukázal tiež na osobu navrhovateľa, ktorý nie je držiteľom cestovného dokladu, je bez finančných prostriedkov a bývania a ide o osobu, ktorá obzvlášť závažne porušila zákony Slovenskej republiky trestnou činnosťou súvisiacou s obchodovaním s ľuďmi a ich nelegálnym prevozom za finančnú protihodnotu. Preto nie je žiaduce, aby sa takáto osoba nerešpektujúca zákony Slovenskej republiky na území Slovenska zdržiavala. Dobu zaistenia stanovil odporca do 26.02.2014 v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Takúto dobu zaistenia považuje za nevyhnutnú, čo odôvodňuje tým, že navrhovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu, nemá žiadne finančné prostriedky a predmetnú dĺžku doby zaistenia na základe svojej praxe odporúča aj Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Presnú dobu zaistenia nie je možné konkrétne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov - zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k fyzickému výkonu trestu vyhostenia a k zabezpečeniu vydania náhradného cestovného dokladu. Počas celej doby zaistenia odporca potvrdil, že bude skúmať či trvá účel zaistenia, preto pri rozhodovaní o zaistení bude musieť zvážiť, či je výkon vyhostenia aspoň potenciálne možný. Odporca poukázal na právoplatný rozsudok súdu Slovenskej republiky o uložení trestu vyhostenia, ktorý je pre neho záväzný a ktorý je potrebné vykonať, čo vyplýva aj z Nariadenia výkonu trestu vyhostenia zo dňa 24.04.2014 vydaného Okresným súdom Bratislava 5. Poukázal tiež na potrebnosť skúmania otázky nevyhnutnosti obmedzenia vyplývajúceho zo zaistenia navrhovateľa, to znamená či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré by neobmedzovali dotknuté základné právo navrhovateľa, pričom vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu výkonu trestu vyhostenia, ktorý priamo nariadil Okresný súd Bratislava 5 a tento nezohľadnil iné prostriedky na dosiahnutie daného účelu. Odporca sa zaoberal aj súladom zaistenia s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 8 ods. 1) ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života. Navrhovateľ v zápisniciach o podaní vyjadrenia uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá svoju rodinu. Uviedol však, že má na území Slovenskej republiky dieťa s priateľkou, ale túto skutočnosť nevedel nijakým spôsobom podložiť a nie je zapísaný ako otec dieťaťa v rodnom liste a jeho priateľka ho nebola vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody navštíviť. Počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody navrhovateľ nevykonal žiadne úkony smerujúce k dieťaťu, nevedel sa vyjadriť o budúcnosti vo vzťahu k priateľke, preto odporca považuje tieto vyjadrenia navrhovateľa za účelové s cieľom oddialiť výkon uloženého trestu vyhostenia nariadeného Okresným súdom Bratislava 5. Odporca sa tiež zaoberal a bral do úvahy pri svojom rozhodovaní aj Smernicu európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 s tým, že s navrhovateľom sa zaobchádzalo humánne, dôstojne, rešpektovali sa jeho základné práva. Nakoľko navrhovateľ bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, je bez finančných prostriedkov, je odôvodnený záver, že bez vykonania úkonu zaistenia bude mariť a sťažovať výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava 5, ktorým mu bol trest vyhostenia uložený. Preto je potrebné navrhovateľa zaistiť a tým zabezpečiť výkon trestu vyhostenia. V rozhodnutí sa konštatuje, že vzhľadom na účel výkonu trestu vyhostenia, ktoré stále trvá, je zaistenie navrhovateľa v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaistenie na účel výkonu trestu vyhostenia je zákonným pozbavením slobody navrhovateľa, proti ktorému prebieha konanie o vyhostenie. Podkladom pre konanie o vyhostení navrhovateľa je existencia právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 22.04.2009, ktorým bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. V závere rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľovi bola daná možnosť vyjadriť sa k zápisnici o podaní vyjadrenia, bol mu predložený kompletný spisový materiál, tvoriaci podklad pre vydanie rozhodnutia o jeho zaistení a bol riadne poučený podľa § 33 správneho poriadku a § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Voči rozhodnutiu o zaistení podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok zo dňa 26.08.2014 a žiadal rozhodnutie zrušiť a nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Preskúmavané rozhodnutie pokladá za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, respektíve pre neúplnosť spisu a zároveň má za to, že v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. V rozsudku, ktorým bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia nie je uvedená krajina, do ktorej má byť vyhostený a keďže je štátnym príslušníkom Indie, bude vyhostený do tejto krajiny, avšak odporca sa nedostatočne zaoberal otázkou jeho vyhostiteľnosti do krajiny jeho pôvodu, keďže počas konania výslovne uviedol, že sa v krajine svojho pôvodu bojí prenasledovania a má obavy o vlastný život z dôvodu náboženských nepokojov. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva akým spôsobom odporca určil krajinu, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený, na základe čoho určil a akým spôsobom skúmal otázku jeho vyhostiteľnosti do tejto krajiny. Určenie krajiny, do ktorej má byť vyhostený, je nevyhnutným predpokladom na overenie účelnosti zaistenia, pričom odporca je povinný skúmať účelnosť a efektívnosti zaistenia. Výkon uloženého trestu vyhostenia je v kompetencii policajného orgánu (odporcu) a preto by tento mal skúmať nevyhnutnosť zaistenia navrhovateľa, ktorý bol trestným súdom vyhodnotený ako spoľahlivá osoba. K stanovenej dĺžke zaistenia uviedol, že z administratívneho spisu nevyplýva žiaden dôvod, prečo bol zaistený na maximálne možnú dobu - šesť mesiacov najmä, keď jeho totožnosť je známa, zastupiteľský úrad Indie sa nachádza na území Slovenskej republiky a § 441 Trestného zákona predpokladá lehotu na výkon trestu vyhostenia v dĺžke jeden mesiac. Napadnuté rozhodnutie pokladá za nepreskúmateľné aj pre neúplnosť spisov správneho orgánu, respektíve, že je postihnuté takou vadou konania, ktorá má zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže bez znalosti celého obsahu administratívneho spisu je nemožné, aby účinne bránil svoje práva v danom konaní. Právnej zástupkyni navrhovateľa počas nahliadnutia do spisu nebolo umožnené nahliadnuť do jedného listu spisu s tým, že ide o internú písomnosť „Lustrácie len pre služobnú potrebu“. Je neprípustné, aby akákoľvek písomnosť, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a tvorila podklad pre vydanie rozhodnutia (ak nejde o utajovanú skutočnosť v zmysle osobitných právnych predpisov) nebola sprístupnená na výslovnú žiadosť účastníkovi konania. Nakoľko nebol s obsahom tejto nesprístupnenej mu listiny oboznámený, nie je zrejmé ako a či by nemohla ovplyvniť výkon trestu vyhostenia alebo jeho zaistenia a preto mu nebolo umožnené účinne sa brániť a namietať prípadnú nezákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu. V závere navrhovateľ konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie musí byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, správny orgán je povinný zaobstarať všetky potrebné podklady na vydanie rozhodnutia a zákon o pobyte cudzincov dáva možnosť odporcovi vydať rozhodnutie o zaistení v prípade ak sú vyčerpané všetky iné možnosti, aby k obmedzeniu práv zaisťovanej osoby nemuselo dôjsť. V danom prípade však nie je mu známy celý obsah administratívneho spis odporcu. K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že nevydával rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa, ale realizoval nariadenie výkonu trestu vyhostenia vydaného Okresným súdom Bratislava 5. Poukázal na to, že spolu s rozhodnutím súdu o podmienečnom prepustení navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody nebol uložený trest vyhostenia nijako dotknutý a ani spochybnený. Odporca realizoval úkony vedúce k vykonaniu a zabezpečeniu vykonania trestu vyhostenia a keďže navrhovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu a bol bez finančných prostriedkov má zákonom udelené oprávnenie na jeho zaistenie. V danom prípade zákon nedáva možnosti ako alternatívy v prípade konania o administratívnom vyhostení k zaisteniu cudzinca. V prípade podmienečného prepustenia navrhovateľa Okresný súd Trnava skonštatoval iba splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a nerozhodoval vo veci samotného trestu vyhostenia. Navrhovateľ je osobou, ktorá páchala závažnú trestnú činnosť - prevádzačstvo a to formou organizovaného zločinu a samotná podstata trestného činu zaraďuje navrhovateľa do skupiny nebezpečných osôb. Poukázal na zápisnicu o podaní vyjadrenia, v ktorej navrhovateľ uviedol, že v roku 2004, kedy opustil svoju domovskú krajinu mu hrozilo náboženské prenasledovanie, nakoľko v tom čase bola občianska vojna medzi náboženskými skupinami obyvateľov Indie. V súčasnosti nepozná situáciu v svojej krajine a chce sa do nej vrátiť. Vyjadril sa, že mu trestné stíhanie, neľudské zaobchádzanie ani prenasledovanie z rasových motívov nehrozí. Navrhovateľ nepožiadal o žiadny druh ochrany a to ani mimovládne organizácie. Odporca bol poverený Okresným súdom Bratislava 5 na vykonaniu trestu vyhostenia navrhovateľa a považuje jeho zaistenie na účel výkonu trestu vyhostenia za účelné a efektívne, pretože je predpoklad, že navrhovateľovi bude počas doby zaistenia vydaný náhradný cestovný doklad. Navrhovateľovi bol daný priestor a čas uplatniť svoje práva, o ktorých bol riadne poučený. Vo veci bol riadne zistený skutkový stav. Ohľadom námietky dĺžky doby zaistenia odporca uviedol, že dĺžku zaistenia navrhovateľa riadne odôvodnil, vyžiadal si stanovisko Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý mu zaslal odpoveď o odporučení dĺžky doby zaistenia 6 mesiacov. Napriek tomu, že veľvyslanectvo Indie sa nachádza na území Slovenskej republiky táto skutočnosť neodôvodňuje skracovať lehotu zaistenia, ktorá je závislá od komunikácie s veľvyslanectvom, ktoré prebieha určitú dobu a až po stotožnení sa navrhovateľa mu môže byť vydaný náhradný cestovný doklad. Na základe doterajších skúseností s veľvyslanectvom Indie bolo zistené, že toto vyžaduje zasielať žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, čo predlžuje čas na vykonávanie potrebných úkonov. Poukázal tiež na to, že kontaktoval Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý mu uviedol, že jeho pracovníci dňa 18.09.2014 vykonali návštevu zastupiteľského úradu Indie, ktorý potrebuje overiť totožnosť navrhovateľa zo strany Indie a keďže navrhovateľ odmieta spolupracovať bol o spoluprácu požiadaný Interpol. Ohľadom ustanovenia § 441 Trestného poriadku odporca uviedol, že lehotu jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku môže poskytnúť predseda senátu súdu a nie on ako správny orgán a v danom prípade navrhovateľovi takáto lehota ponechaná nebola a navrhovateľ bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody a po vydaní nariadenia výkonu trestu vyhostenia bol zaistený. K námietke nekompletnosti spisu uviedol, že právna zástupkyňa navrhovateľa sa k nemu dostavila za účelom nahliadnutia do spisu dňa 04.09.2014 a v spisovom materiáli sa nachádzala písomnosť „Záznam o vykonaní lustrácie“, ktorá obsahovala informácie z informačných systémov polície. Predmetná písomnosť obsahovala prílohu, ktorá bola označená gestorom informačného systému „len pre služobnú potrebu, nepoužiteľné pre personálne a správne účely“. Z tohto dôvodu odporca nesprístupnil túto písomnosť - prílohu okrem čísla listu administratívneho spisu 21 - Záznam o vykonaní lustrácie. Postupoval tak z dôvodu pokynov gestora informačného systému a zadávateľa informácií ako aj v zmysle článku 2 písm. f) nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 161/2012 a nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 74/2009. V preskúmavanom rozhodnutí o zaistení sa odporca nijakým spôsobom neopieral o informácie získané z informačných systémov Policajného zboru a tieto neslúžili ako podklad k vydaniu rozhodnutia a ani nijako neovplyvnili výkon trestu vyhostenia alebo rozhodnutie o zaistení navrhovateľa. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.08.2014 bol odporca Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou oboznámený o možnom prepustení navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že navrhovateľovi bol zároveň uložený trest vyhostenia v trvaní 10 rokov. Ďalej spis obsahuje rozsudok Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 1T/27/2009 zo dňa 22.04.2009, Nariadenie výkonu trestu Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 1T/27/2009 zo dňa 24.04.2014, uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/37/2014 zo dňa 26.08.2014 o podmienečnom prepustení navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody, príkaz na vykonanie eskorty navrhovateľa z Útvaru pre výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 26.08.2014, žiadosť odporcu adresovanú Útvaru policajného zboru pre cudzincov Medveďov o poskytnutí informácie o potrebnej dobe zaistenie navrhovateľa, odpoveď Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov odporcovi na jeho žiadosť s odporúčaním zaistiť navrhovateľa na maximálnu lehotu zaistenia, záznam odporcu o predvedení navrhovateľa z dôvodu zaistenia a výkonu súdneho vyhostenia navrhovateľa z územie Slovenskej republiky, úradný záznam o vykonaní prehliadky navrhovateľa, záznam o vykonaní lustrácií v policajných systémoch spolu so štyrmi prílohami, ustanovenie tlmočníka, zápisnicu o vyjadrení účastníka konania (navrhovateľa) zo dňa 26.08.2014, v ktorej navrhovateľ uviedol, že na územie štátov schengenského priestoru sa dostal v roku 2004 z Indie cez územie Ruska a Ukrajiny. Na územie Slovenska sa dostal v máji 2004. V Bratislave si našiel priateľku, s ktorou čakal dieťa (narodil sa mu syn- L. A., ale nie je zapísaný ako jeho otec). V roku 2005 požiadal o azyl, tento mu nebol priznaný. Počas jeho pobytu vo väzení ho priateľka nebola navštíviť, raz mu napísala list. Na území štátov schengenského priestoru nemá žiadnych rodinných príslušníkov, v minulosti nemal udelený pobyt v žiadnom štáte schengenského priestoru. V roku 2009 bol podmienečne odsúdený za marenie výkonu úradného rozhodnutia a bol odsúdený za prevádzačstvo. Je si vedomý spáchania trestného činu na území Slovenskej republiky ako aj toho, že mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky súdom. O jeho domovskej krajine - Indii má informácie z roku 2004, kedy Indiu opustil a hrozilo mu náboženské prenasledovanie, mal obavy o vlastný život z dôvodu občianskej vojny z náboženských dôvodov. O súčasnej situácii v Indii nevie, avšak chce sa do nej vrátiť. Trestné stíhanie, neľudské zaobchádzanie ani prenasledovanie z rasových motívom mu nehrozí. Nežiadala o pomoc Centrum právnej pomoci ani mimovládne organizácie. Podľa druhej zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 26.08.2014 bol navrhovateľovi predložený kompletný spisový materiál spolu s podkladmi pre vydanie rozhodnutia o jeho zaistení k preštudovaniu a možnosti doplnenia predmetného konania. Odporca následne pristúpil k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia o zaistení navrhovateľa. Ďalej spis obsahuje záznam o poučení navrhovateľa mysle § 90 ods. 1 písm. a), e) zákona o pobyte cudzincov, písomnosti ohľadom eskortovanie navrhovateľa odporcom do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dňa 03.09.2014 doložila právna zástupkyňa navrhovateľa spolu s plnomocenstvom žiadosť o nahliadnutie do spisu, o ktorej skutočnosti bol dňa 04.09.2014 spísaný záznam s tým, že právnej zástupkyni navrhovateľa nebola daná k nahliadnutiu interná písomnosť - lustrácie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 09.09.2014, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 441 ods. 2 trestného poriadku ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, sa bude skrývať alebo inak mariť výkon trestu vyhostenia, môže mu predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí; táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň ho vyzve, aby sa v určenom termíne, ktorý oznámi aj útvaru Policajného zboru podľa odseku 1, prihlásil na tomto útvare. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu, pričom zdôraznila nemožnosť nahliadnutia právnej zástupkyni navrhovateľa do spisového materiálu odporcu, keďže jej nebol sprístupnený jeden list spisu a preto nevie uviesť, čo je jeho obsahom. Ak predmetný listinný dôkaz slúžil len pre služobné účely odporcu a je nepoužiteľný pre správne konanie, nemal byť ani obsahom administratívneho spisu. Ak nesprístupnenie danej listiny vyžadujú interné predpisy odporcu, tieto nemôžu ísť nad rámec zákona, ktorý dáva účastníkovi správneho konania právo oboznámiť sa s celým písomným materiálom. Ohľadom dĺžky zaistenia navrhovateľa poukázala na trestný zákon predpokladajúci lehotu na výkon trestu vyhostenia v dĺžke 1 mesiac. Má za to, že v prípade Indie, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený, je stanovená neprimerane dlhá lehota zaistenia. Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného stanoviska k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa. Ohľadom nesprístupnenia listiny obsahujúcej lustrácie v informačných systémoch polície sa odvolal na interné predpisy odporcu, ako aj zákon o policajnom zbore s tým, že predmetná písomnosť o vykonaní lustrácií spolu s prílohami bola obsahom spisu a právnej zástupkyne navrhovateľa bol sprístupnený obsah záznamu vykonanej lustrácie bez príloh, čo pokladá za správne. Uvedené prílohy nemali žiaden vplyv na vydanie preskúmavaného rozhodnutia a netvorili podklad na jeho vydanie. Ohľadom lehoty zaistenia navrhovateľa uviedol, že odporca postupoval podľa vyjadrenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý je orgán vykonávajúci úkony smerujúce k realizácii vyhostenia cudzincov a tento doporučil maximálnu lehotu zaistenia navrhovateľa, keďže táto je podmienená vydaním náhradného cestovného dokladu veľvyslanectvom Indie, ktoré si musí totožnosť navrhovateľa overiť v Indii. Dĺžku doby zaistenia pokladá za primeranú. K námietke o dĺžke lehoty zaistenia 1 mesiac v zmysle trestného zákona uviedol, že takúto lehotu je oprávnený určiť sudca, čo v danom prípade však neučinil. Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že vznesené námietky ohľadom nekompletnosti administratívneho spisu ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nepovažuje za dôvodné. Ohľadom námietky navrhovateľa o tom, že odporca si nesplnil povinnosť skúmať účelnosť a efektívnosti zaistenia, nakoľko sa nedostatočne zaoberal otázkou vyhostiteľnosti navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu (Indie) súd uvádza, že pre odporcu v danom prípade bolo rozhodujúce znenie rozsudku Okresného súdu Bratislava 5, ktorým bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 10 rokov, ako aj Nariadenie výkonu trestu vyhostenia navrhovateľa Okresným súdom Bratislava 5 zo dňa 24.04.2014. Predmetné vykonávajúce súdne rozhodnutie neurčilo krajinu, do ktorej mal byť navrhovateľ vyhostený. Odporca v svojom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa za účelom výkonu súdom uloženého trestu pri určení krajiny, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Indie, z ktorej pochádza, je to jeho domovská krajina, ktorú opustil v roku 2004 odkedy sa nelegálne nachádzal na území Slovenskej republiky. Súd uvádza, že na účel vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny priamo slúži inštitút zaistenia a preto považuje zaistenie navrhovateľa za účelné a efektívne. Odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných s navrhovateľom, kde tento uviedol, že v roku 2004 kedy odchádzal z Indie mal obavy o svoj život a to z náboženských dôvodov, avšak v súčasnosti situáciu v Indií nepozná, ale prejavil záujem sa do Indie vrátiť a to do oblasti, z ktorej pochádza a potvrdil, že mu nehrozí trestné týranie, neľudské zaobchádzanie ani prenasledovanie z rasových motívov. Odporca v svojom rozhodnutí poukázal na osobu navrhovateľa, ktorý bol odsúdený za úmyselný trestný čin, nemá cestovný doklad, nemá finančné prostriedky. Zároveň sa odporca zaoberal súladnosťou zaistenia s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článku 8 ods. 1 a článku 5 ods. 1 písm. f) a zistil, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných a vyjadrenie navrhovateľa o tom, že je otcom dieťaťa správne vyhodnotil ako účelové, keďže tento svoje tvrdenie ničím nepodložil a jeho údajná priateľka ho počas celého trvania výkonu trestu odňatia slobody nebola ani raz navštíviť. Zaistenie navrhovateľa na účel výkonu trestu vyhostenia je zákonným pozbavením osobnej slobody. Odporca sa v svojom rozhodnutí z hľadiska nevyhnutnosti zaistenia navrhovateľa zaoberal aj jeho osobou a správne skonštatoval, že ide o osobu, ktorá porušila zákony Slovenskej republiky trestnou činnosťou s tým, že nie je žiaduce, aby sa na území Slovenska zdržiavali cudzinci nerešpektujúci zákony Slovenskej republiky. Prepustenie navrhovateľa z trestu výkonu odňatia slobody podľa súdu nemá žiaden vplyv na výkon trestu vyhostenia uloženého súdom navrhovateľovi. Ohľadom námietky dĺžky doby zaistenia navrhovateľa súd uvádza, že odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa v zákonom stanovenej dĺžke 6 mesiacov, ktorá predstavuje maximálnu možnú dĺžku, avšak aj túto za splnenia zákonných podmienok je možné predĺžiť (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Odporca v rozhodnutí riadne odôvodnil potrebnosť stanovenej dĺžky doby zaistenia navrhovateľa a to s ohľadom na to, že navrhovateľ nemá cestovný doklad a žiadne finančné prostriedky. Pri stanovení dĺžky doby zaistenia odporca vychádzal zo stanoviska, ktoré mu bolo na jeho žiadosť zaslané Útvarom policajného zaistenia cudzincov Medveďov, ktorý je kompetentným útvarom pre uskutočňovanie úkonov vedúcich k realizácii vyhostenia cudzincov. K námietke navrhovateľa o tom, že § 441 trestného zákona predpokladá lehotu na výkon trestu vyhostenia v dĺžke 1 mesiac a doba, na ktorú bol navrhovateľ zaistený (6 mesiacov) túto prekračuje, súd uvádza, že v danom prípade odporca postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý dáva policajnému orgánu v prípade výkonu zabezpečenia súdom uloženého trestu vyhostenia príslušníka tretej krajiny možnosť zaistenia cudzinca a to na dobu šiestich mesiacov, pričom trestný poriadok a ani trestný zákon vo svojich ustanoveniach nepojednávajú o lehotách zaistenia cudzincov a lehotu jedného mesiaca (§441 ods.2 trestného poriadku) môže odsúdenému na trest vyhostenia poskytnúť predseda senátu (nie správny orgán realizujúci výkon uloženého trestu vyhostenia) na zaobstaranie si vlastných záležitostí. Súd sa v neposlednom rade zaoberal aj námietkou nekompletnosti spisu odporcu, resp. skutočnosťou, že právnej zástupkyni navrhovateľa nebolo umožnené sa oboznámiť s kompletným obsahom administratívneho spisu odporcu. Z obsahu záznamu z nahliadnutia do spisu zo dňa 04.09.2014, ako aj výpovedí právnej zástupkyne navrhovateľa a zástupcu odporcu súd zistil, že právnej zástupkyni navrhovateľa nebolo umožnené nahliadnuť do časti administratívneho spisu (číslo listu administratívneho spisu 22 až 26) obsahujúce prílohy 1 až 4 záznamu o vykonaní lustrácie (číslo listu administratívneho spisu 21). Predmetné prílohy k lustráciám obsahujú základné údaje o navrhovateľovi, jeho identifikačné údaje, jeho trestnú činnosť na území SR, údaje o jeho cestovnom doklade a pobyte na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd uvádza, že celý obsah spisu správny orgán (odporca) musí byť účastníkovi správneho konania (navrhovateľovi), respektíve právnemu zástupcovi účastníka správneho konania sprístupnený a tento má právo sa s ním ako aj so všetkými dokladmi slúžiacimi k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu oboznámiť. Správne orgány sú povinné postupovať v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku tak, aby účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo je predpoklad, aby mohol účinne brániť svoje práva a záujmy. Nesprístupniť doklady tvoriace obsah administratívneho spisu je možné iba v prípade, ak ich sprístupnenie vylučujú osobitné zákony a ak ide o utajovanú skutočnosť. V danom prípade ak išlo o písomnosti určené len pre služobnú potrebu odporcu a tieto neboli použiteľné pre správne účely, nemali byť ani obsahom administratívneho spisu a nemohli ani tvoriť podklad pre vydanie rozhodnutia. Postup odporcu v tomto prípade podľa názoru súdu nie je v súlade so správnym poriadkom a odporca mal umožniť nahliadnutie do daných príloh (1 až 4) právnej zástupkyni navrhovateľa, alebo predmetné prílohy nemali tvoriť obsah jeho administratívneho spisu. Podľa názoru súdu však postup (nesprístupnenie príloh k lustráciám), ktorý zvolil odporca, nie je takej intenzity, aby mohol byť spôsobilý privodiť záver súdu o tom, že ide o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pritom vychádzal zo zistenia, že obsahom predmetných príloh k lustráciám o osobe navrhovateľa sú osobné údaje identifikujúce navrhovateľa (meno, priezvisko, dátum narodenia, národnosť, štátna príslušnosť, miesto narodenia), údaje o jeho trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, údaje o jeho pobyte na území Slovenskej republiky, údaje o konaní o udelenie azylu navrhovateľovi v Slovenskej republike ako aj údaje o jeho cestovnom doklade. Všetky tieto skutočnosti museli byť navrhovateľovi známe, čo vyplýva v konečnom dôsledku aj z obsahu zápisníc o vyjadrení navrhovateľa spísaných dňa 26.08.2014. Preto podľa názoru súdu by bolo neúčelné iba z tohto dôvodu preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Obsah písomností (príloh k lustráciám) nemohol mať žiaden vplyv na preskúmavané rozhodnutie a neslúžil ako podklad k jeho vydaniu. Keďže dotknuté prílohy k lustráciám tvoria súčasť administratívneho spisu nie je možné konštatovať jeho neúplnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú dôvodné a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.