Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202050 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014202050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa Y. W. Q., nar. XX.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, zast. Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnskova8, Nové zámky, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA12-29-013/2014-AV zo dňa 16.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA12-29-013/2014-AV zo dňa 16.11.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 10.12.2014 došlo Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie odporcu k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa voči jeho rozhodnutiu číslo PPZ-HCP-BA12-29-013/2014-AV vydaného dňa 16.11.2014 spolu s administratívnym spisom. 1. Vyššie uvedeným rozhodnutím odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov dňom 16.11.2014, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a zároveň stanovil dĺžku doby jeho zaistenia do 16.05.2015. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri kontrole uskutočnenej dňa 15.11.2014 v medzinárodnom vlaku smerujúcom z Budapešti do Berlína vezúci sa navrhovateľ tvrdil, že je žiadateľom o azyl v Maďarsku. Následne vykonanou lustráciou v informačných systémoch polície bolo zistené, že navrhovateľ požiadal 13.11.2014 o udelenie azylu na území Maďarskej republiky a týmto svojím konaním naplnil podmienky jeho prevozu na územie Maďarska v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013. Navrhoval v rámci výpovede v zápisnici o vyjadrení účastníka konania dňa 16.11. 2014 uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval 15.11.2014 z územia Maďarska vlakom, pričom cieľom jeho cesty bolo Nemecko, kde má príbuzných. Na území Maďarskej republiky požiadal o azyl. Navrhovateľ bol oboznámený s podkladmi správneho orgánu - odporcu potrebnými pre vydanie rozhodnutia o zaistení a bolo mu oznámené začatie predmetného konania vo veci jeho zaistenia. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ mal poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu v Maďarskej republike a napriek tomu nerešpektoval medzinárodné právne predpisy a zmluvy upravujúce pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín. Príslušnou na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu je Maďarská republika, ktorá mu v prípade splnenia podmienok bude mať povinnosť umožniť zdržiavať sa na jej území, prípadne na území krajín schengenského priestoru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpisy. Navrhovateľ - štátny príslušník tretej krajiny bol povinný rešpektovať všeobecne záväzné predpisy platné na území členských štátov schengenského priestoru a dodržiavať stanovené podmienky pobytu. Tieto podmienky predstavujú právo na ochranu štátov schengenského priestoru pred vplyvom nelegálnej migrácie cudzincov. V prípade navrhovateľa a jeho doterajšieho konania bolo potrebné zabezpečiť prípravu alebo výkon jeho prevozu. Ak by správny orgán - odporca nerozhodol o jeho zaistení bola by navrhovateľovi daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a správny orgán by mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení na zabezpečenie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru z jeho strany. Bola by mu daná možnosť ďalej páchať protispoločenskú činnosť - zdržiavanie sa na území členských štátov schengenského priestoru bez potrebného oprávnenia. Odporca zároveň vyjadril, že záujem spoločnosti bolo potrebné uprednostniť pred záujmom jednotlivca - navrhovateľa. Dĺžka doby zaistenia navrhovateľa bola stanovená v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov do 16.05.2015 a to po dôkladnom vyhodnotení jeho osoby a na základe informácii poskytnutých odporcovi Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý vychádzal pri stanovení dĺžky zaistenia zo svojej aplikačnej praxe. Presná doba zaistenia však bude závislá od množstva faktorov - komunikácia so štátnymi orgánmi Maďarska, možnosťou zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa, vybavovania prostriedkov zabezpečenia jeho prevozu, komunikácie s navrhovateľom. Zároveň uviedol, že bude jeho povinnosťou po celý čas zaistenia skúmať účel zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. 2. Voči rozhodnutiu o zaistení podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok zo dňa 27.11.2014, v ktorom namietol nedostatočne zistený skutkový stav veci ako aj existenciu vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žiadal zrušenie rozhodnutia odporcu a svoje bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Za nedostatočne zistený skutkový stav veci pokladal tú skutočnosť, že odporca nevykonal žiadne skúmanie a vyhodnotenie rizika jeho úteku, keďže dôvodom jeho zaistenia v zmysle zákonného ustanovenia (§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov) bolo oprávnenie zaistenia na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu v prípade existencie značného rizika jeho úteku. Bez existencie rizika úteku nebolo možné, aby bol zaistený a preto bolo povinnosťou odporcu skúmať a následne túto skutočnosť aj riadne v rozhodnutí odôvodniť. V napadnutom rozhodnutí sa však nenachádza zmienka o tom, že by odporca skúmal riziko jeho úteku, pričom v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa musí skúmať stav - riziko úteku. Pritom jeho totožnosť bola zrejmá, nakoľko predložil doklady žiadateľa o azyl, mal právo pobytu na území Maďarska, nehrozil mu zákaz vstupu na viac ako 3 roky a neexistoval predpoklad, že by sa skrýval. Odporca pri posúdení daného stavu nemal za preukázané existencie značného rizika jeho úteku a v tejto časti nedostatočne zistil skutkový stav veci a zároveň mal za to, že z toho dôsledku konanie odporcu bolo postihnuté vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci namietol aj z hľadiska prípustnosti jeho zaistenia ako krajného riešenia a neskúmanie existencie iných alternatív k zaisteniu. Odporca sa s možnosťami uplatnenia alternatív zaistenia vôbec nezaoberal, pričom jeho zaistenie by bolo prípustné iba v prípade, ak iné možnosti by neboli dostatočné a účelné, čo vyplýva z článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia. Posledná námietka navrhovateľa smerovala voči nedostatočne zistenému skutkového stavu veci ohľadom stanovenej dĺžky doby zaistenia s tým, že v zmysle Dublinského nariadenia (čl.24,25,28) nesmie prevzatie zodpovedným štátom trvať viac ako 4 mesiace od podania žiadosti o prevzatie a 6 mesačná lehota bola preto neprimeraná. Písomným podaním zo dňa 17.12.2014 navrhovateľ zaujal stanovisko k vyjadreniu odporcu k jeho opravnému prostriedku, pričom zopakoval, že v napadnutom rozhodnutí sa nebolo možné dočítať ako a či odporca skúmal a vyhodnotil riziko jeho úteku. V rozhodnutí odporca riziko úteku nijako neodôvodnil, dokonca ani neuviedol, že jeho zaistenie vykonal z dôvodu existencie značného rizika úteku, ako to predpokladá § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Zároveň mal za to, že odporca v rozhodnutí existenciu rizika úteku náležite neuviedol a ani neodôvodnil v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z § 46 a 47 správneho poriadku. Nesúhlasil ani s výkladom odporcu o nemožnosti v danom prípade skúmať alternatívy zaistenia, keďže podľa názoru odporcu toto by bolo možné iba v prípade administratívneho vyhostenia s tým, že v zmysle čl. 28 Dublinského nariadenia odporcovi takáto povinnosť vyplývala. Záverom súhlasil s tvrdením odporcu, že síce nemal žiaden pobyt na území Maďarska, avšak mal právo na území Maďarska zotrvať do doby rozhodnutia o jeho žiadosti o azyl. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca s tým, že navrhol súdu odvolanie zamietnuť a svoje preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ podal svoju žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany na území Maďarskej republiky účelovo, keďže sa vyjadril, že cieľom jeho cesty bola Nemecká spolková republika, kam si poslal poštou aj svoj cestovný pas. Na území Maďarskej republiky navrhovateľ nemal právo pobytu, nakoľko podanie žiadosti o azyl takéto povolenie nenahrádza. Z celého konania navrhovateľa, ktorý sa nedostavil do tábora v Maďarskej republike a po podaní žiadosti o azyl vycestoval na Slovensko s cieľom cesty Nemecká spolková republika sa možno dôvodne obávať a predpokladať, že ujde a bude sa skrývať. Stanovená dĺžka doby zaistenia navrhovateľa bola plne v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, podľa ktorého odovzdanie žiadateľa zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa má uskutočniť najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie. Pri určení dĺžky doby zaistenia vychádzal z informácií poskytnutých mu Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý pri určení odporúčanej dĺžky vychádzal zo svojej aplikačnej praxe. Ohľadom námietky neskúmania alternatív zaistenia uviedol, že zákon o pobyte cudzincov alternatívy zaistenia pripúšťa iba v prípadoch, keď policajný útvar koná vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca. 4. Administratívny spis obsahuje: úradný záznam o výkone služby zo dňa 15.11.2014 o vykonaní kontroly medzinárodného vlaku smerujúceho z Budapešti do Berlína, v ktorom cestoval navrhovateľ, ktorý nevedel preukázať oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky, úradný záznam o vykonaní prehliadky navrhovateľa zo dňa 15.11.2014, zápisnicu o podaní vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 16.11.2014, v ktorej uviedol, že dňa 13.11.2014 v Maďarsku požiadal o azyl, následne pricestoval vlakom na Slovensko a jeho cieľom cesty bolo Nemecko, kde má príbuzných, o azyl na území Slovenskej republike nežiada. Poučenia navrhovateľa, oznámenie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na dopyt odporcu o oznámení predpokladanej dĺžku doby zaistenia navrhovateľa potrebnú na vykonanie všetkých úkonov. Následne bolo vydané preskúmavané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, spolu s príslušnými poučeniami navrhovateľa, záznam o eskortovaní navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, podané odvolanie voči rozhodnutiu o zaistení. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 18.12.2014 v neprítomnosti ospravedlnenej právnej zástupkyne navrhovateľa (v súlade s § 250g O.s.p.), oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je súladné so zákonom. Na pojednávaní súdu prítomný zástupca odporcu navrhol svoje preskúmavané rozhodnutie potvrdiť s tým, že dňa 17.12.2014 bol uskutočnený prevoz navrhovateľa na územie Maďarska. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako 3 roky. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu b) zložiť peňažnú záruku Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci 6. Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že vznesená námietka ohľadom existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nie je dôvodná. Za dôvodnú však považuje námietku týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ohľadom preukázania existencie značného rizika úteku navrhovateľa. Súd musí konštatovať, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že by odporca pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal dokazovanie za účelom preukázania značného rizika úteku navrhovateľa. Preto má súd za to, že námietka navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave ohľadom preukázania značného rizika jeho úteku je namieste. Z odôvodnenia rozhodnutia a ani z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by odporca učinil zisťovanie, vykonal dôkazy preukazujúce opodstatnenosť zaistenia navrhovateľa z hľadiska existencie rizika jeho úteku. Z vykonaného výsluchu navrhovateľa skutočnosti, z ktorých by jednoznačne vyplýval jeho úmysel opustiť Slovensko napriek prebiehajúcemu správnemu konaniu nevyplynuli. Aj v prípade, ak by spisový materiál obsahoval dôkazy, z ktorých by značné riziko úteku navrhovateľa vyplývalo bolo povinnosťou odporcu zistenia vyplývajúce z takýchto dôkazov uviesť v rozhodnutí a následne riziko úteku navrhovateľa riadne odôvodniť tak, aby bolo možné preskúmať, či dané riziko skutočne v čase vydania napadnutého rozhodnutia existovalo. Nakoľko v napadnutom rozhodnutí ako dôvod zaistenia navrhovateľa - riziko úteku nebolo spomenuté, súd nemohol ani posúdiť či odporca v tejto súvislosti zistenie skutkového stavu vykonal v takom rozsahu, z ktorého by hrozba úteku navrhovateľa bola reálna a potom by odôvodňovala jeho zaistenie z tohto dôvodu. Námietka navrhovateľa vznesená ohľadom nedostatočne zistených skutočností o možnom značnom riziku úteku navrhovateľa je vadou zistenia skutkového stavu veci, avšak nie je možné konštatovať, že by išlo o vadu majúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia, tak ako sa v opravnom prostriedku dožadoval navrhovateľ (v čom mala vada v konaní odporcu spočívať ani nijako bližšie neodôvodnil). Na vznesenú námietku o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadom rizika úteku uvedenú v písomnom podaní z 17.12.2014 súd neprihliadol, keďže bola vznesená po uplynutí zákonnej lehoty na podanie opravného prostriedku a to v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. Rozšíriť rozsah a dôvody preskúmavaného rozhodnutia v správnom súdnictve je možné len do času, kedy je možné voči rozhodnutiu podať opravný prostriedok, čo v danom prípade bolo do 01.12.2014. Do uplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči rozhodnutiu o jeho zaistení podal opravný prostriedok, v ktorom však tento dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia neuviedol. K námietke navrhovateľa ohľadom neskúmania alternatív k jeho zaisteniu, čo malo mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ nedisponoval v čase rozhodovania o jeho zaistení potrebnou finančnou hotovosťou na zabezpečenie pobytu na slobode, taktiež nemal na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie slúžiace ako hlásenie pobytu a preto prípadné alternatívy k zaisteniu vyplývajúce z § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky) neprichádzali do úvahy. Zároveň súd uvádza, že zákon o pobyte cudzincov rozlišuje medzi zaistením z dôvodu výkonu administratívneho vyhostenia cudzinca (§ 77 a nasl.) a zaistením z dôvodu zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka tretej krajiny, čo je aj daný prípad. Správny orgán (odporca) môže rozhodnúť o alternatívach k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny (§ 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov) podľa názoru súdu iba v prípade, ak koná vo veci administratívneho vyhostenia, ktoré bolo uložené štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutím príslušného policajného útvaru, ale nie v prípade, ak správny orgán (odporca) zaisťuje štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu. Takýto výklad vyplýva zo znenia samotného textu zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. b), c) a § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov). Preto skutočnosť, že odporca neskúmal alternatívne možnosti k zaisteniu navrhovateľa, súd nepovažuje za vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Policajný útvar (odporca) môže rozhodnúť o alternatívach k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny aj v prípade zaistenia žiadateľa o udelenie azylu (§ 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Za nedôvodnú súd považuje aj námietku navrhovateľa o neprípustnosti dĺžky doby jeho zaistenia stanovenej v napadnutom rozhodnutí od 16.11.2014 do 16.05.2015, t. j. v trvaní šiestich mesiacov. Z ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov vyplýva maximálna dĺžka doby zaistenia cudzinca v danom prípade a to 6 mesiacov a táto doba bola v napadnutom rozhodnutí dodržaná. Dĺžka šiestich mesiacov je aj plne v súlade s Dublinským nariadením (čl. 29 ods. 1). Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže mal súd za to, že odporca náležite nezistil skutkový stav vzťahujúci sa k existencii značného rizika úteku navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods.2 písm. c) v spojení s § 250q ods.2 O.s.p. a vec mu vrátil, s tým že v ďalšom konaní bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250r O.s.p.) v tomto rozhodnutí. Súd si uvedomuje, že v súčasnosti sa navrhovateľ na území Slovenskej republiky už nenachádza a preto zisťovanie skutkového stavu veci ohľadom zistenia rizika nebezpečenstva jeho úteku bude týmto značne skomplikované. Odporca v prípade, ak rozhodol o zaistení navrhovateľa práve z tohto dôvodu bol povinný uskutočniť zisťovanie v takom rozsahu, že z vykonaných dôkazov by mohol ustáliť záver, z ktorého by jednoznačne vyplývalo značné riziko úteku navrhovateľa. Takéto zistenia jednoznačne preukazujúce možnosť reálnej hrozby úteku mohli vyplynúť aj z podrobného výsluchu navrhovateľa, jeho finančných možností, prípadne osobných kontaktov. Zistený skutkový stav ohľadom rizika úteku bude zároveň musieť odporca uviesť a náležite odôvodniť v svojom rozhodnutí. Súd nerozhodoval v zmysle § 250sa ods. 7 O.s.p. o bezodkladnom prepustení navrhovateľa zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, keďže došlo k realizácii jeho prevozu z územia Slovenska do Maďarska už dňa 17.12.2014. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., avšak vo veci plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu (trovy právneho zastúpenia) voči odporcovi nepriznal, nakoľko si ich náhradu výslovne neuplatnil. Odporcovi v správnom súdnictve náhrada trov konania zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250sa ods. 7 O.s.p.).