Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/45/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202086 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014202086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána X. M., narodeného XX.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka Alžírskej demokratickej ľudovej republiky (ďalej len „Alžírsko"), naposledy s miestom pobytu v Alžírsku, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Bitúnkova 8, Nové zámky o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.12.2014 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA12-24-047/2014-AV zo dňa 19.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA12-24-047/2014-AV zo dňa 19.11.2014 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods.2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol navrhovateľ X. M., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník DZA (Alžírskej demokratickej ľudovej republiky), bez cestovného dokladu, t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-047/2014-AV zo dňa 19.11.2014 odporca za použitia ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 19.11.2014 o 15.00 hod. navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“), pričom dĺžku zaistenia stanovil do 19.5.2015. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ nemá žiaden doklad svojej totožnosti, že na Slovensku nemá žiaden druh pobytu, že v Rakúsku požiadal o azyl v dôsledku čoho boli naplnené podmienky jeho prevozu na územie Rakúska podľa Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). V ďalšom dôvodil, že 14.11.2014 začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, že v prípade ak by navrhovateľa nezaistil, navrhovateľovi by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste, čím by zmaril výkon opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania platných právnych predpisov uplatňovaných na území členských štátov schengenského priestoru. K dĺžke zaistenia uviedol, že pri jej stanovení vychádzal z informácií, poskytnutých ÚPZC Medveďov. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.12.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci ako aj to, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Námietky vznesené navrhovateľom považoval za nedôvodné a to aj s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „ O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila písomným podaním z 19.12.2014 a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd súčasne nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa však podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č.p.: PPZ-HCP- BA12-24/2014-AV z obsahu ktorého predovšetkým zistil, že 4.11.2014 odporca začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa z územia Slovenskej republiky z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa na slovenskom území. Rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-017/2014-AV zo 4.11.2014 za použitia ust. § 82 ods. 3 písm. b), § 77 ods. 1, § 82 ods. 10 písm. a), § 83 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostil navrhovateľa z územia Slovenskej republiky do Alžírska so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov s tým, že mu neurčil lehotu na vycestovanie. Následne rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-022/2014-AV zo 4.11.2014 podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistil dňom 4.11.2014 navrhovateľa v ÚPZC Medveďov. Dňa 19.11.2014 bol navrhovateľ za použitia ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod. 1. zákona o pobyte cudzincov zo zaistenia prepustený. Rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-037/2014-AV z 19.11.2014 bola v konaní o administratívnom vyhostení navrhovateľa nariadená obnova konania a súčasne bolo rozhodnutie PPZ-HCP-BA12-24-017/2014-AV zo 4.11.2014 zrušené. Rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-042/2014- AV z 19.11.2014 bola v konaní o zaistení navrhovateľa nariadená obnova konania a súčasne bolo rozhodnutie PPZ-HCP-BA12-24-022/2014-AV zo 4.11.2014 zrušené. Tieto rozhodnutia boli vydané s poukazom na skutočnosti, ktoré boli zistené následne - po vydaní zrušených rozhodnutí. Rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-040/2014-AV z 19.11.2014 bolo konanie vo veci zaistenia navrhovateľa (vydaného v rámci konania o jeho administratívnom vyhostení) zastavené. Dňa 19.11.2014 odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-047/2014-AV, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Na pojednávaní založil odporca do súdneho spisu doklad - reláciu Bulharskej štátnej agentúry pre utečencov z 15.12.2014 (v jazyku anglickom), podľa ktorej tento úrad akceptuje navrátenie navrhovateľa do Bulharska v zmysle Článku 20 ods. 5 Dublinského nariadenia. Podľa ust. § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Podľa odkazu (85) k ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov osobitným predpisom je Nariadenie európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublinské nariadenie). Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods.2 písm. e) O.s.p. Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť. Podľa ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Podľa názoru súdu odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci a to predovšetkým výsluchom navrhovateľa k otázkam preukázania jeho totožnosti, jeho migrovania z krajiny jeho pôvodu, spôsobu akým sa navrhovateľ dopravil na Slovensko a k jeho úmyslu následne zo Slovenska vycestovať do Rakúska. Podobne tiež odporca zisťoval prípadnú existenciu rodinných príslušníkov navrhovateľa na Slovensku a jeho disponovanie finančnými prostriedkami. Vykonal lustráciu navrhovateľa v informačných systémoch, dopytom na ÚPZC Medveďov zisťoval predpokladanú dĺžku konania, spojeného s prípravou, výkonom a realizáciou vyhostenia. K námietke, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu odporcu, tento začal voči navrhovateľovi dňa 4.11.2014 konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia (z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa na slovenskom území), pričom v rámci tohto konania navrhovateľa aj dňom 4.11.2014 zaistil. Následnými rozhodnutiami z 19.11.2014 nariadil obnovu konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa a tiež konania o jeho zaistení, vydané rozhodnutia (o administratívnom vyhostení a o zaistení) zrušil a konanie vo veci zaistenia navrhovateľa (v rámci jeho administratívneho vyhostenia) zastavil. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie PPZ-HCP-BA12-24-047/2014-AV zo dňa 19.11.2014 vydal v rámci konania o administratívnom vyhostení, pričom dôvodom jeho vydania bola potreba navrátenia navrhovateľa do Rakúska podľa Dublinského nariadenia. Zákon o pobyte cudzincov v ust. § 88 ods. 1 explicitne stanovuje, v ktorých konaniach je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny. Okrem konania o administratívnom vyhostení takéhoto štátneho príslušníka (resp. jeho výkonu) - § 88 ods. 1 písm. a), b) je to konanie o výkone trestu vyhostenia - § 88 ods. 1 písm. b), konanie o zabezpečení prípravy alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu (Dublinského nariadenia) - § 88 ods. 1 písm. c), ako aj konania týkajúceho sa vrátenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa medzinárodnej zmluvy - § 88 ods. 1 písm. d). Z uvedeného, a to aj s poukazom na cit. ust. § 18 Správneho poriadku je zrejmé, že pokiaľ má dôjsť k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny postupom podľa Druhej hlavy Štvrtej časti zákona o pobyte cudzincov - konkrétne za aplikácie ust. § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutiu o zaistení musí predchádzať začatie konania o takomto zaistení. Ako je zrejmé z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu, odporca nikdy nezačal voči navrhovateľovi konanie o jeho zaistení v súvislosti s jeho vrátením členskému štátu v zmysle Dublinského nariadenia. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo voči navrhovateľovi začaté iba konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia, pričom konanie vo veci navrhovateľovho zaistenia v súvislosti s konaním o jeho administratívnom vyhostení bolo rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-24-040/2014- AV z 19.11.2014 zastavené. Pokiaľ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že dňa 14.11.2014 začal voči navrhovateľovi konanie vo veci jeho zaistenia podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia, takéto konštatovanie nemá oporu v pripojenom administratívnom spise. Dňa 4.11.2014 (v zápisnici o podaní vysvetlenia) odporca navrhovateľovi síce oznámil začatie konania, avšak konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Dňa 14.11.2014 odporca iba zaslal Migračnému úradu Ministerstva vnútra SR, Dublinskému stredisku informáciu o navrhovateľovi, ktorou súčasne žiadal preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa Čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 343/2003 z 18.2.2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že zaistenie navrhovateľa v zmysle napadnutého rozhodnutia bolo vydané v rámci konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa, teda v konaní ktoré zjavne nesúvisí s dôvodom pre ktorý bol navrhovateľ zaistený, ktorú skutočnosť súd kvalifikoval ako vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Naviac bolo toto rozhodnutie vydané bez toho, aby odporca voči navrhovateľovi začal konanie o jeho zaistení z dôvodu aplikácie Dublinského nariadenia, čo je tak isto vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na aplikačnú prax odporcu (napr. konania č.p.: PPZ-HCP-BA12-28/2014-AV, PPZ-HCP- BA12-30/2014-AV), v ktorých odporca správne a v súlade so Správnym poriadnom a zákonom o pobyte cudzincov v podstate za totožného skutkového stavu najprv štátnym príslušníkom tretích krajín oznámil začatie konanie o ich zaistení na účel ich vrátenia podľa Dublinského nariadenia a až následne vydal rozhodnutia o ich zaistení. S poukazom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, pokiaľ nedôjde z zmene skutkového alebo právneho stavu veci, aby odporca voči navrhovateľovi začaté konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia zastavil a za splnenia zákonných (a skutkových) predpokladov začal v zmysle ust. § 18 Správneho poriadku príslušné správne konanie, ktorého finálnym štádiom bude vydanie rozhodnutia. Vzhľadom ku skutočnosti, že k dátumu vyhlásenia tohto rozsudku súd nemôže predpokladať samotný vývoj skutkového stavu prejednávanej veci, súd nekonkretizuje, aký druh správneho konania má byť začatý a pochopiteľne ani aké rozhodnutie má byť vydané. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu bol súd povinný s poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadiť bezodkladné prepustenia navrhovateľa zo zaistenia. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1, § 246c ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol síce v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti výroku tohto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie, je právoplatné a vykonateľné dňom vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.). Proti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).