KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava21. 10. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/657/2014 z 21. 10. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2014, sp. zn. 14Co/657/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014893537.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/657/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893537
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014893537.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. C. V., nar. X.X.XXXX, V. XX, V., 2. Y. V.,
nar. XX.X.XXXX, V. XX, V., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Sasinkova
6, Bratislava, proti odporcom: 1. DPS financial consultig, s.r.o., IČO: 46 713 930, Mikovíniho 10,
Trnava, 2. Z. V., nar. XX.X.XXXX, G. 7, V., 3. DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935,
Tomaškovičova 17, Trnava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaniach navrhovateľov proti
uzneseniam Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.7.2014, č.k. 51C/181/2014-63, zo dňa
13.8.2014, č.k. 51C/181/2014-79 a č.k. 51C/181/2014-81, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.7.2014, č.k.
51C/181/2014-63 p o t v r d z u j e .

Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

II. Uznesenia Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13.8.2014, č.k. 51C/181/2014-79 a č.k.
51C/181/2014-81 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 83, § 103 a § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil
konanie o návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia, a to s poukazom na prekážku
litispendencie (prekážku už začatého konania). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom podaným na tamojší súd dňa
27.6.2014 domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporkyni v 2. rade zakázal
až do rozhodnutia vo veci samej (o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby - poznámka odvolacieho
súdu) scudziť, na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy alebo na základe záložnej
zmluvy a inej zmluvy, zaťažiť nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
nachádzajúce sa v katastrálnom území X., obec V. - m. č. X., okres V. II, zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX ako byt č. X-B, na 3. poschodí bytového domu, súp. č. XXXXX postavený na pozemku N.
parc. č. XXXX/X, vo vchode V. XX, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam bytového
domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX a nebytový priestor č. 2- XX (garáž) na 1. poschodí bytového
domu so súp. č. XXXXX postavenom na pozemku N., parc. č. XXXX/X vo vchode V. X a spoluvlastnícky
podiel k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré boli v
bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Zároveň žiadali uložiť odporkyni v 2. rade povinnosť



znášať užívanie predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej vyššie navrhovateľmi a ich blízkymi osobami,
ktoré byt užívali ku dňu dobrovoľnej dražby.

Lustráciou súd zistil, že žalobou podanou na tamojší súd dňa 11.6.2014 sa navrhovatelia domáhajú
určenia, že dobrovoľná dražba, vykonaná dňa 2.5.2014 odporcom v 3. rade - DUPOS dražobná,
spol. s r.o., osvedčená Notárskou zápisnicou č. Nz XXXXX/XXXX, N XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX
zo dňa X.X.XXXX, spísanou L.. P. D., notárom so sídlom v Z., ul. M. F. . Z. 6, Z., v rámci ktorej boli
vydražené nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor nachádzajúce sa
v katastrálnom území X., obec V. - m. č. X., okres V. II, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako byt
č. X-B, na 3. poschodí bytového domu, súp. č. XXXXX postavený na pozemku N. parc. č. XXXX/X, vo
vchode V. XX, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu vo veľkosti
pozemku XXXX/XXXXXX a nebytový priestor č. 2- XX (garáž) na 1. poschodí bytového domu so súp.
č. XXXXX postavenom na pozemku N., parc. č. XXXX/X vo vchode V. X a spoluvlastnícky podiel k
spoločným častiam a zariadeniam bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX je neplatná. So žalobou
vo veci samej bol podaný aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorý je obsahovo totožný s ich návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.6.2014.
Konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o nariadenie predbežného opatrenia je vedené pod
sp. zn. 17C/150/2014.

Súd tiež zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/150/2014 bol uznesením zo dňa 19.6.2014 návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, lebo navrhovatelia náležitým spôsobom nepreukázali
potrebu predbežnej úpravy. Nesplnili tak jeden zo základných predpokladov dôvodnosti návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu očakávaného súdneho
rozhodnutia. Tvrdili iba, že "odporkyňa v 2. rade ako vydražiteľka sa začala spolu s dražobníkom
domáhať vypratania nehnuteľnosti s poukazom na § 29 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., a to aj napriek tomu,
že vydražiteľka nemá žiaden exekučný titul na vypratanie navrhovateľov z ich obydlia, ktoré je ústavou
chránené. Navrhovatelia nemajú kam odisť, nemajú inú strechu nad hlavou a akékoľvek narušenie ich
obydlia pri neplatnej dražbe by znamenalo nielen značný stres pre nich, ale aj pre ich maloletú dcéru,
pričom vysťahovanie, resp. nezákonné násilné vypratanie, ktoré naznačil dražobník a vydražiteľka, by
predstavovalo v poradí ďalšie porušenie ich ústavného práva na obydlie". Tieto svoje tvrdenia však
nepodložili žiadnymi listinnými dôkazmi. Súd ďalej skonštatoval, že toto uznesenie (zo dňa 19.6.2014,
č.k. 17C/150/2014-71) doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, lebo navrhovatelia podali v zákonnej lehote
odvolanie.

Súd preto konanie o v poradí druhom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil s poukazom
na prekážku litispendencie, lebo mal za to, že navrhovatelia sa domáhajú nariadenia predbežného
opatrenia na tom istom skutkovom základe ako v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/150/2014, voči
tým istým odporcom a domáhajú sa nariadenia predbežného opatrenia v rovnakom znení, čím vznikol
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Namietli, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, rozhodnutie je
nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa
navrhovateľov súd rozhodoval podľa

platnej úpravy, ktorá je v rozpore s Ústavou SR a je aktuálne predmetom abstraktnej kontroly
ústavnosti. Rozhodnutie je v rozpore s európskymi normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje
práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Podľa navrhovateľov súd
tiež dostatočne nevyhodnotil podstatné skutkové okolnosti prípadu, čo má za následok okrem iného
nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Týmto konaním súdu došlo k odňatiu práva na prístup k súdu a
porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie považujú za arbitrárne, v celosti
za nepreskúmateľné, a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.
Súd nesprávne právne posúdil hrozbu ujmy a ohrozenia práva, ktoré navrhovateľom reálne hrozí. Hrozba
ujmy na ústavných právach na obydlie a majetok je naďalej daná, pretože odporkyňa v 2. rade má



záujem vydraženú nehnuteľnosť prenajať ďalším osobám. Navrhovateľom hrozí nezákonné vniknutie do
obydlia, respektíve vypratanie z obydlia. Byt navrhovateľov bol vydražený, pričom navrhovatelia obratom
podali návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Dôkazmi osvedčujúcimi bezprostredne hroziacu
ujmu, ktorá hrozí navrhovateľom, je e-mailová komunikácia medzi právnym zástupcom navrhovateľov
a vydražiteľkou - odporkyňou v 2. rade, z ktorej jednoznačne vyplýva, že táto má záujem vydraženú
nehnuteľnosť prenajať ďalej. V uplynulom čase sa vyskytli aj nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú
nevyhnutnú potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Tieto vyplývajú z konania odporkyne v 2.
rade ktorá bola dňa 26.6.2014 účastná mimosúdneho rokovania s vlastníkmi predmetu dobrovoľnej
dražby - navrhovateľmi. Odporkyňa v 2. rade počas osobného stretnutia opakovane na navrhovateľov
slovne útočila, osočovala ich a vyhrážala sa im. Z jej úst niekoľkokrát zaznelo, že dňa 30.6.2014 sa
o 9,00 hodine dostaví na ulicu XXXXX/XX za účelom výmeny zámkov, ako aj nasťahovania nových
nájomníkov. Nesprávne právne posúdenie sa podľa navrhovateľov viaže na otázku splnenia podmienok
pre uplatnenie § 159 ods. 3 O.s.p.. Tým, že sa zmenili okolnosti prejednávanej veci, nie sú splnené
podmienky pre zastavenie konania pre neodstrániteľnú vadu a absenciu podmienky konania. Túto
skutočnosť súd vôbec nezohľadnil, ani riadne neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd sa vôbec
nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v návrhu, iba fakticky skonštatoval, že je daná prekážka res
iudicata, a dôvody, pre ktoré daná nie je, nevyhodnocoval a riadne neskúmal. Novou skutočnosťou je aj
neustále pretrvávajúce a stupňujúce sa ohrozenie obydlia navrhovateľov. S prihliadnutím na skutočnosť,
že odporkyňa v 2. rade neustále trvá na prenajatí vydraženej nehnuteľnosti, žiadajú, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie, eventuálne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

K odvolaniu navrhovateľov sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Odvolacie námietky navrhovateľov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, čím podľa
navrhovateľov malo dôjsť k odňatiu práva na prístup k súdu a porušeniu zásady rovnosti účastníkov
konania, ani o nesprávnom právnom posúdení, neobstoja.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že konaniu
o druhom návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia, bráni prekážka už začatého
konania (litispendencia) o predbežnom opatrení. Súd konanie nezastavil z dôvodu res iudicata, a preto
námietka navrhovateľov o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že neboli splnené podmienky
pre uplatnenie § 159 ods. 3 O.s.p., je úplne bezdôvodná. Súd totižto svoje rozhodnutie nezaložil a
ani neodôvodňoval tým, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a preto sa návrh na nariadenie
predbežného opatrenia nemôže znova prejednávať. Súd naopak dospel k správnemu záveru, že v
danom prípade bráni vecnému prejednaniu druhého návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného
opatrenia prekážka začatého konania o predbežnom opatrení (litispendencia) v zmysle § 83 O.s.p., na
ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania ex offo.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Podmienkami konania sú také podmienky,
určené občianskymi procesnými normami, bez existencie ktorých nemôže súd rozhodnúť vo veci samej.
Zákon (Občiansky súdny poriadok) preto súdu ukladá prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) na to, či nie
je daný ich nedostatok. Medzi podmienky konania patrí tiež podmienka litispendencie (začatého konania)
upravená v ust. § 83 O.s.p.. Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné
konanie (§ 83 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie bráni tomu, aby o rovnakej veci prebiehali súčasne
dve alebo viaceré konania. Ak ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd nemôže ďalej
vo veci konať a musí konanie zastaviť. Po odpadnutí nedostatku podmienky konania však nič nebráni
ďalšiemu uplatneniu práva na súde.



O rovnakú vec ide vtedy, ak je predmetom konania rovnaký nárok alebo stav, o ktorom sa vedie
iné konanie, týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb (účastníkov). Totožný predmet
konania je daný vtedy, ak totožný nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení (z rovnakého skutku).

Nie je spornou skutočnosť, že v oboch konaniach o predbežnom opatrení - tak v konaní vedenom pod
sp. zn. 17C/150/2014, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 51C/181/2014 - sú účastníkmi konania tie
isté osoby. Podmienka totožnosti účastníkov konania bola teda splnená. Okrem rovnakých účastníkov
sa však obe súdne konania vyznačujú aj totožnosťou predmetu konania. Predmet konania je vždy
vymedzený petitom žalobného návrhu, a ten je v oboch konaniach totožný. Oba návrhy sú tiež založené
na rovnakých skutkových okolnostiach - oba vychádzajú z úkonov odporkyne v 2. rade, ktorými má táto
podľa tvrdenia navrhovateľov zasahovať do ich práva na obydlie.

Keďže súd prvého stupňa v predmetnom konaní (sp.zn. 51C/181/2014) správne ustálil existenciu
prekážky konania z dôvodu litispendencie, a správne konanie vo veci návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia zastavil, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odporcom nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná z dôvodu, že im v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, a ani nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z pripojeného spisu sp. zn. 17C/150/2014
vyplýva, že uznesením zo dňa 19.6.2014, č.k. 17C/150/2014-71, súd návrh navrhovateľov (v poradí prvý)
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.6.2014 zamietol. Uznesenie bolo doručené právnemu
zástupcovi navrhovateľov dňa 27.6.2014, ktorý v ten deň podal v mene navrhovateľov druhý návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorý odôvodňoval už nielen hrozbou vysťahovania navrhovateľov z
vydraženej nehnuteľnosti, ale aj tým, že odporkyňa v 2. rade chce sporný byt prenajať tretím osobám.
Tieto rovnaké okolnosti, ktorými navrhovatelia vo svojom druhom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia dôvodili opodstatnenosť nevyhnutnej potreby nariadenia predbežného opatrenia, však
navrhovatelia uviedli aj vo svojom odvolaní voči uzneseniu zo dňa 19.6.2014, č.k. 17C/150/2014-71.
Napriek tvrdenej hrozbe spočívajúcej v úmysle odporkyne v 2. rade byt prenajať tretím osobám však
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.8.2014, č.k. 3Co/380/2014-117 napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zo dňa 19.6.2014, č.k. 17C/150/2014-71 potvrdil, pričom vo svojom rozhodnutí sa
už vysporiadal aj s týmito tvrdenými novými skutočnosťami.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením zo dňa 13.8.2014, č.k. 51C/181/2014-79 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh na nariadenie
predbežného opatrenia v sume 33,- eur, vyrubený podľa pol. 1 písm. c) Sadzobníka zákona č.
71/1992 Zb.. Napadnutým uznesením zo dňa 13.8.2014, č.k. 51C/181/2014-81 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie voči rozhodnutiu
o predbežnom opatrení v sume 33,- eur.

Proti týmto uzneseniam podali v zákonom stanovenej lehote obsahovo totožné odvolania navrhovatelia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že rozhodnutia súdu považujú za nesprávne a vydané
v rozpore so zákonom, a preto ich navrhujú zrušiť. Namietli, že okresný súd nesprávne posúdil status
navrhovateľov, ktorí sú spotrebiteľmi domáhajúcimi sa ochrany svojho práva na súde, a teda osobou,
na ktorú dopadá zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Odvolací súd prejednal aj tieto odvolania navrhovateľov bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenia je potrebné zrušiť.



Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu. Zákon indikatívne uvádza § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čo
však neznamená, že za osobitný predpis nemožno považovať aj akýkoľvek iný predpis, podľa ktorého
si spotrebiteľ môže uplatniť svoje zákonné nároky.

Citované zákonné znenie, a teda osobné oslobodenie spotrebiteľa od platenia súdnych poplatkov, bolo
zavedené zákonom č. 465/2008 Z.z. s účinnosťou od 1. 1. 2009 ( novelou zákona č. 71/1992 Zb. ).
Cieľom novely bolo eliminovať dopad povinnosti platenia súdneho poplatku na spotrebiteľa, nakoľko táto
zákonná povinnosť často odrádzala spotrebiteľa od uplatňovania si svojich nárokov podaním návrhu
na začatie konania na súde. Zmyslom samotnej novely bolo teda dosiahnuť zákonné oslobodenia
spotrebiteľa od súdnych poplatkov vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy. Znamená
to, že v každom konaní, ktoré má právny a skutkový základ v spotrebiteľskej zmluve, bez ohľadu na typ
nároku, ktorý si spotrebiteľ návrhom uplatňuje, je spotrebiteľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Je tiež nepochybné, že ochrana spotrebiteľa v kontexte rozhodovania Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev, v kontexte zákonnej úpravy v rámci komunitárneho práva a tiež slovenského právneho
poriadku, je koncipovaná tak, aby v prípade akýchkoľvek pochybností sa ustanovenia, upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, alebo upravujúce jeho nároky, majú vykladať a v praxi
aplikovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z tejto názorovej koncepcie je potom
zrejmé, že aj ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. je potrebné vykladať v širšom
kontexte, zahŕňajúc sem všetky prípady, kedy predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. S prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti tohto konania je zrejmé, že navrhovatelia sa v
konaní vo veci samej domáhajú voči odporcom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Tento nárok má
však svoj právny základ práve v spotrebiteľských zmluvách (zmluva o hypotekárnom úvere, zmluva o
zriadení záložného práva), čo v zmysle vyššie uvedeného jednoznačne zakladá osobné oslobodenie
navrhovateľov do platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

V prejednávanej veci ide jednoznačne o konanie, v ktorom sa navrhovatelia ako spotrebitelia domáhajú
ochrany svojho práva. Pretože na navrhovateľov v postavení spotrebiteľov sa vzťahuje zákonné
oslobodenie od súdnych poplatkov, neexistoval dôvod, aby im súd uzneseniami zo dňa 13.8.2014,
č.k. 51C/181/2014-79 a č.k. 51C/181/2014-81 vyrubil súdne poplatky za podanie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a za odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil,
pretože neexistovali dôvody na ich vydanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku