Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/189/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894313 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894313.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Gr?sslingová 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným: X/ U. Y., A.. X.X.XXXX, W. X. P. XXXX/ XX, XXX XX F., S..Č.. Ú. M. A. F., X/Matej X., A.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX W., zastúpený opatrovníkom: A. M., súdna tajomníčka Okresného súdu Malacky, X/ H. S., A.. XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX W., zastúpený opatrovníkom: A. M., súdna tajomníčka Okresného súdu Malacky, o zaplatenie 3.680,37 eur, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. januára 2014 č. k. 10C/34/2011-168 a uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. februára 2014 č. k. 10C/34/2011-176 , takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. januára 2014 č. k. 10C/34/2011-168 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. februára 2014 č. k. 10C/34/2011-176 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3680,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 4. 4. 2007 do zaplatenia, poplatok za vedenie účtu za rok 2008 vo výške 26,55 eur, poplatok za vedenie účtu za rok 2009 vo výške 26,55 eur, servisný poplatok za rok 2009 vo výške 4,99 eur, poplatok za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaných v 1. až 3. Rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 220,50 euro, predstavujúce zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel dňa 19. 5. 2000 so žalovaným 1/úverovú zmluvu č. XXXXXX/XXXX, na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému 1/úver vo výške 500 000 SK. V zmysle predmetnej zmluvy sa žalovaný 1/zaviazal poskytnutý úver splácať formou pravidelných mesačných splátok. Podľa článku II bod 3. B zmluvy, ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru podľa všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie. V takomto prípade sa zvyšuje platná úroková sadzba za dobu oneskorenia o 2 % p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. V zmysle ručiteľskej listiny č.1 zo dňa 19. 5. 2000 vyhlásil žalovaný 2/, že podľa § 303 až 312 Obchodného zákonníka ručí za úver, vrátane úrokových nákladov, poskytnutý žalobcom žalovanému 1/. Rovnaké vyhlásenie vyplýva aj z ručiteľskej listiny č.2, ktorou vyhlásil žalovaný 3/ svoje ručenie za úver. Žalobca výzvou zo dňa 20. 12. 2006 vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie nedoplatku vo výške 18 393 SK s príslušenstvom spolu s upozornením, že v prípade neuhradenia nedoplatku, je oprávnený žiadať okamžité splatenie zostatku úveru, a to dňom 16. 1. 2007. Žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 4. 4. 2007 žalobca vyzval žalovaného v 1. až 3. rade na okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 110 874,80 SK ku dňu 4. 4. 2007. Súčasne žalovaným oznámil zvýšenie úrokovej sadzby pre celý zostatok o 2 % p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Po právnej stránke súd 1. stupňa vec posúdil podľa § 497 a nasl., § 303, § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uzavretú úverovú zmluvu považoval za absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka, keď v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, pretože zákon číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť až dňa 1. 10. 2001, t. j. po uzavretí úverovej zmluvy a uskutočnených ručiteľských vyhlásení. Žalobca v konaní preukázal vznik nároku na zaplatenie žalovanej sumy, výšku dlhu vyplývajúcu z úverovej zmluvy, ako aj nesplnenie povinnosti zo strany dlžníka a ručiteľov. V súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ súd považoval za odôvodnený nárok žalobcu pozostávajúci zo sumy 3680,37 eur, ktorá vyplýva z predloženej platobnej histórie od roku 2000 do roku 2007, z úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 4. 4. 2007, z poplatkov za vedenie účtu za roky 2008 a 2009 vo výške 26,55 eur, zo servisného poplatku za rok 2009 vo výške 4,95 eur a z poplatku za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 eur. Pohľadom uplatneného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy súd uviedol, že sa nejedná o úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka, ale ide o výšku úroku z omeškania dohodnutú zmluvnými stranami tak, že v prípade omeškania dlžníka splatením jednotlivých splátok sa zvýšila platná úroková sadzba za dobu oneskorenia o 2 % p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t. j. nad 6 % p.a.. Uvedená výška úroku z omeškania je napokon nižšia, ako výška zákonného úroku z omeškania stanovená podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Napokon súd 1. stupňa v napadnutom rozhodnutí poukázal, že žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 11. 2012 uviedol, že chce uhradiť škodu žalobcovi v plnom rozsahu a v liste zo dňa 4. 12. 2012 uviedol, že z dôvodu úhrady žalovanej sumy žiadal o presné vyčíslenie príslušenstva a, že do 10. 1. 2013 je ochotný zostatkovú sumu uhradiť. Rovnako tak v rámci výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 6. 5. 2013 uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi pohľadávku s úrokom vo výške cca 5900 eur. Z uvedeného mal potom súd 1. stupňa za to, že žalovaný 1/uznal zodpovednosť za vzniknutý dlh, neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by uvedenú pohľadávku neuznával a počas celého konania prejavoval ochotu žalovaný dlh uhradiť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal len trovy konania vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Žalobcovi teda priznal trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 220,50 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/. Uviedol, že súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a teda neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, v ktorej žiadal, aby bolo pojednávanie odročené na čas do jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko sa chcel k veci ústne vyjadriť. Zároveň súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala aj na to, že súd 1. stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 220,30 eur, ktoré však nie sú vôbec preukázané. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť. Po preskúmaní konania súdu 1. stupňa, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie za predčasné, nakoľko konanie pred súdom 1. stupňa je zaťažené procesnou vadou - vadným postupom súdu, ktorým bola účastníkovi konania - žalovanému 1/ odňatá možnosť uplatňovať procesné práva priznané mu zákonom za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Odvolací súd poukazuje na článok 48 ods. 2 ústavy SR, podľa, ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Občiansky súdny poriadok Ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania právnej veci pred súdom je právom účastníka konania, a to v každom štádiu súdneho procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. Síce dáva súdu možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, respektíve jeho zástupcu, avšak súd tak môže postupovať, iba ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Zo spisu vyplýva, že už pri nariaďovaní pojednávania na deň 18. 1. 2013, žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 11. 11. 2012 oznámil súdu, že sa toho času nachádza v Ú.Q. M. A. F. a, že sa chce nariadeného pojednávania osobne zúčastniť. Zároveň žiadal súd, aby pre potreby ZVJS vydal eskortný príkaz za účelom zabezpečenia jeho účasti na predmetnom pojednávaní. Uviedol, že predmetný úver bol na jeho osobu vybavený s tým, že ručenie zariaďovali v plnom rozsahu iné osoby. Zároveň uviedol, že zo strany týchto osôb bol na neho vyvíjaný verbálny nátlak, za účelom uzavretia úverovej zmluvy. V tomto smere podal aj trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR dňa 12. 11. 2012 pre podozrenie zo spáchania trestných činov týmito osobami (Y. P., P. D., H. M.). Z tohto dôvodu navrhol vypočutie týchto osôb na pojednávaní. Rovnako pokiaľ ide o nariadený termín pojednávania na deň 10. 1. 2014, žalovaný 1/ požiadal o odročenie tohto pojednávania vzhľadom na jeho reálne prepustenie z výkonu trestu v júni 2014. Dožadoval sa svojho práva osobne sa k predmetnému žalobnému návrhu vyjadriť na pojednávaní, s cieľom ustáliť existujúce navýšenia žalovanej istiny. Napriek žiadosti žalovaného 1/ o odročenie pojednávania tak, aby sa ho mohol osobne zúčastniť, súd 1. stupňa vec v uvedený deň prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 1/. Svoj postup respektíve dôvod neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania vo svojom rozhodnutí bližšie nezdôvodnil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ bol v konaní vypočutý cestou dožiadaného súdu (Okresného súdu v Trnave), uvedené však ešte neznamená, že mu tým súd prvého stupňa umožnil realizovať všetky jeho procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Predovšetkým účastník má právo osobne sa zúčastniť nariadeného pojednávania. Na pojednávaní môže totiž účastník konania realizovať aj ďalšie svoje oprávnenia, ktoré mu priznáva O.s.p. (napr. právo navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, a pod.), a ktoré mu boli, v prípade prejednania veci v jeho neprítomnosti bez naplnenia dôvodov podľa § 101 ods. 2 O.s.p., odňaté. Napokon v prípade dožiadania žalovaný 1/ sa mohol vyjadriť len k otázkam nastoleným súdom prvého stupňa dožiadanému súdu, nemohol však navrhovať ďalšie dôkazy prípadne sa vyjadriť k dôkazom vykonávaným priamo na pojednávaní (napr. k dôkazom preukazujúcim históriu splácania úveru - č.l. 125 až 140 spisu, ktoré neboli žalovanému doručené, hoci z nich súd pri rozhodovaní vychádzal a pod.). Z obsahu dožiadania resp. výpovede žalovaného 1/ napokon nevyplýva ani skutočnosť, že by žalovaný 1/ prejavil súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo že by sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdal (§115a ods. 1 Os.p.). V tomto smere ho súd prvého stupňa na takéto vyjadrenie ani nevyzýval. Odvolací súd mal tak za preukázané, že postupom súdu bol žalovaný 1/vylúčený z realizácie jeho ústavných procesných práv, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v rámci, ktorého umožní žalovanému 1/ vyjadriť sa k návrhu žalobcu, ako aj navrhnúť alebo označiť aj ďalšie dôkazy, potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu tak, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Z hľadiska skutkového stavu bolo dokazovaním vykonaným súdom 1. stupňa zistené, že žalobca uzavrel dňa 19. 5. 2000 so žalovaným 1/úverovú zmluvu č. XXXXXX/XXXX, na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému 1/úver vo výške 500 000 SK. Tento sa žalovaný 1/zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok. Splatenie úveru bolo zabezpečené ručením žalovaných v 2. a 3 rade v zmysle ručiteľských listín č.1,2 zo dňa 19. 5. 2000. Žalovaný v 1. rade úver riadne nesplácal, čím vzniklo žalobcovi právo domáhať sa okamžitého splatenia celého zostatku úveru, a to dňom 16.1.2007 (viď list žalobcu zo dňa 20.12.2006). Napriek výzve žalobcu adresovanej žalovaným v 1-3 rade na zaplatenie nedoplatku vo výške 18.393 Sk, nedošlo z ich strany k úhrade dlhu (ani čiastočne), následkom čoho žalobca dňa 4.4.2007 vyzval žalovaných na okamžité splatenie zostatku úveru v celkovej výške 110.874,80 Sk ku dňu 4.4.2007. Žalovaní na výzvu nereagovali. Po právnej stránke treba uviesť, že žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu (zostatok úveru) spolu s príslušenstvom podľa podmienok uzavretej úverovej zmluvy a VOP. Na druhej strane odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, má za to, že je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§52 a nasl.), ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Hoci ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka <http://www.epi.sk/main/goto.ashx? t=27&p=424213-424222> výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=17049> bez ohľadu na povahu účastníkov, v praxi má práve povaha účastníkov na podstatnú časť obsahu uvedených vzťahov značný vplyv. Najvýraznejším spôsobom sa to prejavuje práve v oblasti bankových obchodov, kde na jednej strane vystupuje banka ako profesionálny obchodník, zatiaľ čo na druhej stojí v mnohých prípadoch bežný spotrebiteľ. Z uvedeného dôvodu bol (pod vplyvom európskeho práva) prijatý zákon č. 258/2001 Z. z. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=14610> o spotrebiteľských úveroch (dnes už nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=34604> o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) a zákon č. 150/2004 Z. z. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=29267>, ktorý do Občianskeho zákonníka <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=22023> včlenil ustanovenia o tzv. spotrebiteľských zmluvách. Ako spotrebiteľská zmluva bola v súdnej praxi vyhodnotená aj zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a to opäť s odkazom na skutočnosť, že išlo o typickú formulárovú zmluvu, v ktorej na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ. Súd výslovne uviedol, že aj napriek skutočnosti, že posudzovaná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere má charakter obchodno-právny, keďže ide o zmluvu uvedenú v ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=27&p=5785115>, teda tzv. „absolútny obchod“, súčasne však ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej. Normy obchodného práva sú pre právne vzťahy vyplývajúce z takýchto zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov. Zároveň platí, že spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pred 1.4.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (§879f ods. 3 OZ). Prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/main/goto.ashx? t=27&p=4548380> došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov na dve kategórie. Prvú tvoria obchodno-právne záväzkové vzťahy medzi dvoma podnikateľmi. Druhú skupinu predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (resp. v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=27&p=4548382> dodávateľom) a spotrebiteľom. Pre prvú kategóriu vzťahov platí, že sa posudzujú v režime obchodno-právnej úpravy a uplatnia sa v nich v zásade všetky ustanovenia Obchodného zákonníka <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=26&p=17049>, ktoré upravujú určitú problematiku duplicitne s Občianskym zákonníkom <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=22023>. Pri druhej kategórii vzťahov je nutné vždy pamätať na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/main/goto.ashx? t=27&p=4548381>, ktorý stanoví, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa bude povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať aj na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§52 a nasl. OZ), ak tieto budú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ pri svojom výsluchu realizovanom cestou dožiadaného súdu prejavil ochotu zaplatiť pohľadávku vo výške do 6.000 eur, preto bude potrebné v tejto časti zvážiť použitie ustanovenia §153a ods. 2 OSP. Napadnutým uznesením súd 1. stupňa uložil žalovanému 1/, aby v lehote 10 odo dňa doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku v sume 220,50 eur v zmysle položky č.1c sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkoch, keďže je invalidným dôchodcom, nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, vo výkone trestu nie je pracovne zaradený a nedisponuje finančnou hotovosťou. Podľa položky 1c Sadzobníka súdnych poplatkov sa platí súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur. Poplatok za odvolanie vo veci samej sa vyrubuje podľa poznámky č. 3 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v zmysle ktorej, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že súd 1. stupňa pri vyrubovaní súdneho poplatku za podané odvolanie nepostupoval správne, ak súdny poplatok vyruboval podľa položky 1 C sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá upravuje súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd 1. stupňa bude musieť nanovo rozhodnúť o poplatkovej povinnosti žalovaného 1/ za podané odvolanie vo veci samej, keď bude musieť pri vyrubovaní súdneho poplatku použiť správnu položku sadzobníka súdnych poplatkov. Predtým však bude musieť rozhodnúť o návrhu žalovaného 1/na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, ktorý je obsahom podaného odvolania. V tomto smere bude musieť súd 1. stupňa prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovaný 1/ v podanej žiadosti o priznanie oslobodenia síce uvádza, že nie je vlastníkom žiadneho majetku ani finančnej hotovosti, na druhej strane však prejavuje ochotu zaplatiť žalovanú sumu do výšky 6000 eur s tým, že tieto peniaze má uložené na depozite. Bude preto úlohou súdu 1. stupňa riadne posúdiť majetkové pomery žalovaného 1/ pre účely rozhodovania po jeho návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. V novom rozhodnutí o veci súd 1. stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.