Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894438 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894438.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateliek: X/ A.. G. C., C. E. XXXX/XX, R., X/ A.. Z. E., C. K. XXA, R., proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zastúpená Národnou radou Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, 2/ Slovenská republika, zastúpená Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, 3/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateliek je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľky 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/154/2009-119 zo dňa 18. septembra 2013 a na odvolanie navrhovateľky 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/154/2009-121 zo dňa 18. septembra 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 11C/154/2009-119 zo dňa 18. septembra 2013 p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 11C/154/2009-121 zo dňa 18. septembra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/154/2009-127 zo dňa 21. októbra 2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č. k. 11C/154/2009-119 zo dňa 18. septembra 2013 súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. nepriznal navrhovateľke 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka 1/ sa návrhom na začatie konania voči odporcom domáha zaplatenia sumy 214.195,58 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľke 1/ neodôvodnene diferencovaným odmeňovaním sudcov. (Za podaný návrh jej vznikla poplatková povinnosť vo výške 6.491,50 €.) Na základe žiadosti navrhovateľky 1/ o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku 1/, aby doložila súdu aktuálne vyplnené a riadne potvrdené tlačivo - „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ a zároveň zdokladovala svoje majetkové a sociálne pomery odôvodňujúce jej žiadosť. Po prešetrení pomerov navrhovateľky 1/ (doručených dokladov o jej majetkových pomeroch) súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka 1/ vzhľadom k svojej aktuálnej majetkovej a sociálnej situácii nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvostupňový súd zistil tým, že navrhovateľka 1/ je vydatá, pracuje ako sudkyňa Krajského súdu v Trnave s priemerným mesačným príjmom za obdobie 1/2012- 9/2012 vo výške 2.557,94 € netto. Je bezpodielovou spoluvlastníčkou 1 rodinného domu na adrese trvalého pobytu. Je vlastníčkou pozemkov v katastrálnom území Piešťany a vlastníčkou bytu na adrese Trnava, Tehelná 17. Manžel je zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 480,- €. Mesačné náklady predstavujú výdavky na vodu vo výške 30,- €, plyn 80,- €, elektrina 25,- €, internet a TV 40,- €, komunálny odpad 50,- € a telefón 20,- €. Ďalšie výdavky tvoria náklady na cestovné do zamestnania vo výške 30,- € a na lieky 100,- € mesačne. So svojím manželom ako spoludlžníkom má hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 660.000,- Sk (21.907,99 €) s mesačnou splátkou 265,- €. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že podľa poskytnutých údajov navrhovateľka 1/ nie je zaťažená žiadnou vyživovacou povinnosťou, nemá žiadne dlhy a o iných okolnostiach, ktoré by mohli vplývať na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov, súd neinformovala. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka 1/ teda nepreukázala, že by jej pomery neumožňovali zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 6.491,50 € bez ohrozenia jej výživy a existenčného zázemia, aj s ohľadom na dostatočný časový odstup (4 roky od podania návrhu) na vytvorenie dostatočnej finančnej rezervy na úhradu predmetného súdneho poplatku, keďže súdny poplatok svojou výškou presahuje jej dva mesačné príjmy. Svoje rozhodnutie zdôvodňoval aj tým, že priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu 330,- €, spolu s mesačnou splátkou za úver ide o sumu 595,- €, ktoré svojou výškou nepresahujú priemerný mesačný príjem, ktorý je 2.557,94 €. Navrhovateľka 1/ okrem toho vlastní nehnuteľnosti a to pozemky a byt, pričom v ďalšom byte je jeho spoluvlastníčkou. Navrhovateľka 1/ nemá žiadne iné dlhy a ani vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Vzhľadom k preukázaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, zaplatenie uvedeného súdneho poplatku je možné od navrhovateľky 1/ spravodlivo požadovať, nakoľko nespĺňa podmienky na oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Súd prvého stupňa záverom odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal aj na tú skutočnosť, že nepriznaním oslobodenia od platenia súdnych poplatkov sa navrhovateľka 1/ nemôže dostať do situácie, že by jej z dôvodu nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov bolo zabránené domáhať sa svojich práv prístupom k súdnemu konaniu. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka 1/. Úvodom odvolania uviedla, že s prihliadnutím na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery trvá na svojom návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom podľa navrhovateľky 1/ nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva a jej pomery priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú, pretože nemá finančné prostriedky na to, aby súdom stanovený poplatok uhradila. Ďalej uviedla, že súdny poplatok je značne vysoká suma, nejde o dvojnásobok, ale o dva a pól násobok jej mesačného príjmu, pričom nevedela ako by mala túto stratu príjmu vykompenzovať, keďže ako sudca má príjem len z výkonu funkcie, nemôže podnikať ani vykonávať inú hospodársku alebo zárobkovú činnosť. Zastávala preto názor, že jej pomery oslobodenie od platenia súdnych poplatkov odôvodňujú. Súdny poplatok za predmetné súdne konanie je neprimerane vysoký, presahuje jej príjem a jej majetkové pomery. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažovala za správne a už vôbec nie za súladné s ustanovením § 138 ods. 1 O.s.p., ktorý je súčasťou právnej úpravy preto, aby sa mohla poskytnúť súdna ochrana aj tomu, koho majetkové pomery neumožňujú zaplatenie neprimerane vysokých poplatkov. Záverom odvolania navrhovateľka 1/ žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a priznal jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., následne vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), po tom, čo sudca súdu prvého stupňa nevyhovel odvolaniu voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky 1/ nie je dôvodné. Podľa § 138 ods. 1 prvá veta O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. oslobodenie, ktoré na rozdiel od oslobodenia zákonného (vecného a osobného) upraveného zákonom č. 71/1992 Zb., súd môže i nemusí na návrh účastníka priznať. Na to, aby súd takéto oslobodenie priznal, musí byť splnených niekoľko zákonných predpokladov. Okrem spôsobilého subjektu, ktorý návrh na oslobodenie podáva, prvou zákonnou podmienkou priznania individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov je, aby účastník o oslobodenie požiadal. Druhou zákonnou podmienkou je, že oslobodenie odôvodňujú pomery účastníka. Obsah pojmu „pomery účastníka“ zákon síce nešpecifikuje, no z podstaty oslobodenia jednoznačne vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, pričom u fyzických osôb sa posudzujú zároveň pomery osobné, zárobkové, rodinné, sociálne a zdravotné. V procese skúmania majetkových a iných pomerov účastníka je potom potrebné, aby súd skúmal predovšetkým tie okolnosti, ktoré nie sú len prechodnej povahy, pričom tieto okolnosti musia byť natoľko závažné, že poplatník objektívne nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať. Poslednou, treťou zákonnou podmienkou je, že u účastníka žiadajúceho o oslobodenie nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O svojvôli pri uplatňovaní či bránení práva možno hovoriť v súvislosti so zneužitím práva účastníkom, o zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva pôjde vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa možno bez dokazovania dospieť k nepochybnému záveru o tom, že jeho návrhu nemožno vyhovieť. Pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je úlohou súdu vyhodnotiť celkové majetkové pomery žiadateľa, a to aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania a z ktorého sa odvíja aj výška súdneho poplatku; tiež posúdiť, či nepriaznivé pomery účastníka sú výsledkom subjektívneho zavinenia žiadateľa alebo či sú objektívne dané okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle. Súd musí zároveň pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov dbať o to, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu priznania oslobodenia v tom smere, že účastník si žalobným návrhom uplatní neprimerane vysokú sumu podľa svojej úvahy s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu súdneho poplatku, pretože si je vedomý toho, že vyrubený súdny poplatok z takejto vysokej sumy ďaleko prevyšujúci jeho zárobkové a majetkové možnosti, nebude za žiadnych okolností schopný vzhľadom na svoje pomery zaplatiť. Z uvedeného teda vyplýva, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve podmienky, a to že : 1. oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2. nejde o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovieť. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že predmetom konania je určenie, že odmeňovanie navrhovateliek 1/ a 2/ uskutočňované podľa § 67 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2005 Z.z. v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prejednávanej veci navrhovateľka 1/ - žiadateľka o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov - predložila súdu prvého stupňa Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania z ktorého vychodí, že navrhovateľka 1/ vzhľadom k svojim majetkovým pomerom nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe uvedeného tlačiva dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že navrhovateľka 1/ nepreukázala, že by jej pomery neumožňovali zaplatiť súdny poplatok za návrh a že jeho zaplatenie je možné od navrhovateľky 1/ spravodlivo požadovať. Celkovo posudzované pomery navrhovateľky 1/ neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom možno skonštatovať, že navrhovateľka 1/ nie je nemajetná a jej pomery uhradenie vyrubeného súdneho poplatku umožňujú. Správne súd prvého stupňa v danej súvislosti poznamenal, že navrhovateľka 1/ mala dostatočný časový priestor na vytvorenie si finančnej rezervy na úhradu predmetného súdneho poplatku. Napriek zisteným pasívam (splácanie úveru), odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie vziať si pôžičku, resp. úver je založené výhradne na vôli žiadateľa (v danom prípade navrhovateľky 1/) a je neoddeliteľne spojené s nutnosťou jej splácania prípadne s inými rizikami, a preto samotná skutočnosť, že navrhovateľka 1/ je dlžníčkou, nemôže byť dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú zásadnú skutočnosť, že výška príjmu navrhovateľky 1/ ako sudkyne krajského súdu výrazne prevyšuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky a možno ju označiť ako nadštandardnú. S poukazom na vyššie uvedené, keď navrhovateľka 1/ nesplnila jednu z dvoch základných podmienok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov - že to odôvodňujú jej pomery - je rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľky 1/ správne. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že Ústava Slovenskej republiky garantuje každému občanovi právo na súdnu ochranu, neznamená to však, že mu garantuje súdnu ochranu bezplatne, t.j. bez splnenia poplatkových povinností, ktoré zákon s uplatnením práva na súdnu ochranu spája. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 18. septembra 2013, č. k. 11C/154/2009-119, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Napadnutým uznesením zo dňa 18. septembra 2013, č. k. 11C/154/2009-121 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. októbra 2013, č. k. 11C/154/2009-127, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. nepriznal navrhovateľke 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka 2/ sa návrhom na začatie konania voči odporcom domáha zaplatenia sumy 214.195,58 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľke 2/ neodôvodnene diferencovaným odmeňovaním sudcov. (Za podaný návrh jej vznikla poplatková povinnosť vo výške 6.491,50 €.) Na základe žiadosti navrhovateľky 2/ o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku 2/, aby doložila súdu aktuálne vyplnené a riadne potvrdené tlačivo - „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ a zároveň zdokladovala svoje majetkové a sociálne pomery odôvodňujúce jej žiadosť. Po prešetrení pomerov navrhovateľky 2/ (doručených dokladov o jej majetkových pomeroch) súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka 2/ vzhľadom k svojej aktuálnej majetkovej a sociálnej situácii nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka 2/ je vydatá, pracuje ako sudkyňa Krajského súdu v Trnave s priemerným mesačným príjmom za obdobie 4/2012 - 10/2012 vo výške 2.826,32 € netto. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na adrese trvalého pobytu, ktorého hodnota je 100.000 €. Okrem toho vlastní nehnuteľnosti, a to pozemky v katastrálnom území Trnava, na ktorých je postavený predmetný rodinný dom, a priľahlé záhrady, je spoluvlastníčkou rodinného domu v katastrálnom území Trnava v podiele 1/3, ktorého hodnota je 20.000 €. Vlastní aj osobné motorové vozidlo zn. Rover 45, rok výroby 2000, ktorého hodnota je 200,- €. Jej manžel poberá starobný dôchodok vo výške 358,50 € mesačne. Navrhovateľka 2/ vykonáva starostlivosť o svoju matku, ktorá sa nachádza v zariadení pre seniorov, ktorá spočíva v príspevku na jej pobyt mesačne sumou priemerne 120 € podľa počtu dní v kalendárnom mesiaci. Okrem manžela žije v spoločnej domácnosti so svojím synom, ktorý je nezamestnaný, je občanom v hmotnej núdzi a poberá príspevok vo výške 62,50 €. Má tri deti bez vyživovacej povinnosti, nakoľko nejde o nezaopatrené deti. Nemá žiadne dlhy. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka 2/ nepreukázala, že by jej pomery neumožňovali zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 6.491,50 € bez ohrozenia jej výživy a existenčného zázemia, aj s ohľadom na dostatočný časový odstup (4 roky od podania návrhu) na vytvorenie dostatočnej finančnej rezervy na úhradu predmetného súdneho poplatku, keďže súdny poplatok svojou výškou presahuje jej dva mesačné príjmy. Priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu 365,04 €, spolu s príspevkom pre svoju matku ide o sumu 485,05 €, ktoré svojou výškou nepresahujú priemerný mesačný príjem, ktorý je 2.826,32 €. Navrhovateľka okrem toho má peňažné prostriedky na troch účtoch, pričom na jednom účte je kladný zostatok 4.237,11 € (priemerný zostatok 2.488,53 €), druhý účet má rovnako kladný zostatok 1.469,18 € (priemerný zostatok 826,72 €) a na treťom účte je kladný zostatok 2.181,10 € (priemerný zostatok 1.874,33 €). Priemerný zostatok na všetkých troch účtoch činí sumu 5.2189,58 €. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka 2/ prispieva aj na starostlivosť o svoju matku a, že v spoločnej domácnosti s ňou žije plnoletý syn, ktorý je toho času nezamestnaný a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka 2/ nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom k preukázaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, zaplatenie uvedeného súdneho poplatku je možné preto od navrhovateľky 2/ spravodlivo požadovať, nakoľko disponuje nemalými finančnými prostriedkami v podobe vlastníctva nehnuteľných a hnuteľných vecí, financií, ktoré sa nachádzajú na peňažných účtoch ako aj nadštandardným príjmom. Súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že nepriznaním oslobodenia od platenia súdnych poplatkov sa navrhovateľka 2/ nemôže dostať do situácie, že by jej z dôvodu nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov bolo zabránené domáhať sa svojich práv prístupom k súdnemu konaniu. Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka 2/ žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a priznal jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom, prípadne čiastočne. V dôvodoch odvolania opätovne uviedla, že je živiteľkou rodiny, jej manžel je starobný dôchodca a že v spoločnej domácnosti s nimi žije aj syn, ktorý je nezamestnaný. Tvrdila, že zaplatením súdneho poplatku vo vyrubenej výške by sa jej rodina dostala do neriešiteľnej situácie bez príjmu, nakoľko jej príjem neslúži len pre jej potreby, ale pre potreby celej rodiny. Podľa navrhovateľky 2/ jej majetkové pomery nie sú nadštandardné, má majetok pre uspokojovanie základných potrieb jej a s ňou žijúcich členov rodiny a práve skutočnosť, že súdny poplatok je viac ako dvojnásobok jej priemerného mesačného príjmu, je podľa navrhovateľky 2/ jedným z dôvodov oslobodenia od súdneho poplatku. Súdu prvého stupňa vytkla, že v napadnutom uznesení nesprávne posúdil jej sociálne a majetkové pomery a nezohľadnil tú skutočnosť, že s vlastníctvom domu, v ktorom bývajú, sú spojené aj výdavky na údržbu a daň z nehnuteľností. Pri posudzovaní výdavkov je potrebné prihliadnuť aj na náklady na výživu, ktoré prevyšujú uvedené výdavky na prevádzku domu. Následne v dôvodoch odvolania uviedla, že v poslednom období sa jej majetkové pomery zmenili, keď bola nútená zobrať si úver na údržbu rodinného domu, v ktorom býva, keďže jej príjem nepostačuje na krytie takýchto mimoriadnych výdavkov. Úver je pritom vo výške 20.000 €, splatnosť 24 mesiacov, mesačné splátky v sume 986,84 €. Zároveň priložila kópiu zmluvy. Navrhovateľka 2/ zastávala názor, že ak súd v tomto prípade vyrubil navrhovateľkám súdny poplatok za návrh, ktorým sa domáhajú svojich práv z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, dochádza tak k znemožneniu práva domôcť sa svojej ochrany na súde a teda k postupu, ktorým súd odníma navrhovateľkám možnosť konať pred súdom. Zhojením tohto nepriaznivého a nespravodlivého stavu by mohlo byť oslobodenie navrhovateliek od platenia súdneho poplatku či úplne alebo aspoň čiastočne. Záverom odvolania uviedla, že zaplatením vyrubeného súdneho poplatku by bola ohrozená životná úroveň jej a jej rodinných príslušníkov, nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. S ohľadom na vysokú sumu vyrubeného súdneho poplatku - 6.491,50 €, pri porovnaní rozsahu celkovo dosahovaných príjmoch, je podľa navrhovateľky 2/ priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov dôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., následne vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), po tom, čo sudca súdu prvého stupňa nevyhovel odvolaniu voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že ani odvolanie navrhovateľky 2/ nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. súd môže na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa uvádzaného ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. súdom sú rozhodujúce majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a skutočnosť, že zo strany účastníka domáhajúceho sa oslobodenia nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pritom je však treba vziať do úvahy, že právo na prístup k súdu vyplývajúci z ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nie je právom absolútnym, jeho obmedzenie je dané aj legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania, ako podmienkou prejednania návrhu na začatie konania. Štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb (fyzických aj právnických) prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov, za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je potrebné pri rozhodovaní zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa aj s ohľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania a z ktorého je odvodená výška súdneho poplatku a posúdiť, či prípadná nepriaznivá situácia účastníka vznikla subjektívnym zavinením alebo je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle. V prejednávanej veci sa navrhovateľka 2/ domáha, aby súd určil, že odmeňovanie žalobcu uskutočňovaného podľa § 67 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a zároveň náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd prvého stupňa v danej veci podľa odvolacieho súdu bral do úvahy všetky skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov navrhovateľky 2/ zistené z predložených dokladov a dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie navrhovateľky 2/ od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh (t.j. že navrhovateľka nespĺňa predpoklady pre oslobodenie). Vzhľadom na osobné a majetkové pomery navrhovateľky 2/, zaplatenie súdneho poplatku nepredstavuje tak citeľný zásah do jej finančnej situácie, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť zabezpečovanie jej nevyhnutných potrieb, prípadne potrieb jej rodiny. Navrhovateľka 2/ totiž disponuje značnými finančnými prostriedkami, a to aj v podobe vlastníctva vecí vyššej hodnoty (najmä nehnuteľností), ale predovšetkým nadštandardným príjmom. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno teda aj podľa odvolacieho súdu od navrhovateľky 2/ spravodlivo požadovať vo veci zaplatenie súdneho poplatku. Pre úplnosť treba uviesť, že aj keď v prípade navrhovateľky 2/ nejde o prípad, kedy by zaplatenie súdneho poplatku na svojom životnom štandarde nepocítila, nejde u nej o takú situáciu, že by len pre aktuálne výdavky nemohla v súdnom konaní brániť svoje práva. Napriek zisteným pasívam (splácanie úveru), odvolací súd aj v prípade navrhovateľky 2/ poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie vziať si pôžičku je založené výhradne na vôli žiadateľa (v danom prípade navrhovateľky 2/) a je neoddeliteľne spojené s nutnosťou jej splácania prípadne s inými rizikami, a preto samotná skutočnosť, že navrhovateľka 2/ je dlžníčkou, nemôže byť dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov. Naviac správny a dôvodný je názor súdu prvého stupňa, že navrhovateľka 2/ mala dostatok časového priestoru na vytvorenie finančnej rezervy potrebnej na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania na súde. Ústava Slovenskej republiky garantuje každému občanovi právo na súdnu ochranu, neznamená to však, že mu garantuje súdnu ochranu bezplatne, t.j. bez splnenia poplatkových povinností, ktoré zákon s uplatnením práva na súdnu ochranu spája. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dodať, že právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dôvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 18. septembra 2013, č. k. 11C/154/2009-121 v spojení s opravným uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21. októbra 2013, č. k. 11C/154/2009-127, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.