Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/20/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894714 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894714.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Gajova 21, Bratislava, zastúpení správcom: Stavebné bytové družstvo Bratislava I, Palackého 24, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/A, O., štátny občan SR a v 2. rade: Q.. Q. Mendelová, nar. X.X.XXXX, bytom K. XX/A, O., štátna občianka SR, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom P. Q., bytom K. XX/A, O., o zaplatenie 1.716,46 eur s prísl., o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 13.5.2013, č.k. 43C 11/2010-336 a proti uzneseniu zo dňa 30.7.2013, č.k. 43C 11/2010-352, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 13.5.2013, č.k. 43C 11/2010-336 p o t v r d z u j e . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 30.7.2013, č.k. 43C 11/2010-352 p o t v r d z u j e . Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : K bodu I : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 111 ods. 3 druhá veta O.s.p. zastavil konanie vo veci a vyslovil, že odporcovi nepriznáva náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní dňa 29.3.2012 účastníci konania zhodne navrhli prerušiť konanie podľa § 110 O.s.p.. Uznesenie, ktorým bolo konanie prerušené nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2012. Keďže ani jeden z účastníkov nepodal návrh na pokračovanie konania v lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd podľa § 111 ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že napadnutým uznesením došlo v predmetnom konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to najmä podľa písm. f) uvedeného ustanovenia, t.j., že postupom súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Vydaniu uznesenia predchádzal taký postup súdu, ktorý mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že prerušenie konania podľa ust. § 110 O.s.p. je prejavom dispozície účastníkov konania, ktorého účelom je poskytnutie času a možnosti na usporiadanie sporných vzťahov mimosúdne. Odvolateľ je toho názoru, že postupom súdu v predmetnom konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd konanie zastavil v dôsledku nepodania návrhu na pokračovanie v konaní po tom, čo bolo podľa ust. § 110 O.s.p. prerušené. Zastaveniu konania došlo napriek tomu, že súd účastníka o takomto zásadnom procesnom následku uznesenia o prerušení konania nepoučil (poukaz na zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.3.2013). Poukázal na poučovaciu povinnosť súdu vyplývajúcu z ust. § 5 ods. 1 O.s.p., ktorá v danom prípade splnená nebola. Okrem toho na strane navrhovateľa bola objektívna prekážka, ktorá mu bránila podať návrh na pokračovanie v konaní. S odporcami vedie mimoriadne veľa sporov na okresných súdoch v Bratislave, ktoré sú časovo, a to z hľadiska ich sledovania veľmi náročné. Odporcovia najskôr prejavujú snahu sa s navrhovateľom dohodnúť mimosúdne, ale keď má dôjsť k podpisu dohody o zaplatení dlhu, túto dohodu nepodpíšu, resp. nepreberajú od navrhovateľa poštu. Návrh na pokračovanie nestihli podať aj preto, že bolo potrebné zmeniť zástupcu navrhovateľa. Listom zo dňa 28.5.2013 požiadali o pokračovanie v konaní. Navrhovateľ žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K bodu II. Uznesením zo dňa 30.7.2013, č.k. 43C 11/2010-352 súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 30.5.2013 o odpustenie zmeškania zákonnej ročnej lehoty pre podanie návrhu na pokračovanie konania, k prerušeniu ktorého došlo uznesením zo dňa 29.3.2012, č.k. 43C/11/2010-327. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ ako ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania ročnej zákonnej lehoty na podanie zmeškaného úkonu v návrhu uviedol, že k jej zmeškaniu došlo výlučne z príčin na strane odporcov, ktorí vedome marili možnosť mimosúdneho vyriešenia sporu, resp. ujasnenia si sporných nárokov, ako aj v dôsledku početnosti sporov navrhovateľa s odporcami, ako aj poverením iného zamestnanca správcu bytového domu na riešenie sporov, ktoré prebiehajú s odporcami v 1. a 2. rade. Súd návrh navrhovateľa na odpustenie zmeškanej lehoty posúdil podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že zo znenia ust. § 113 ods. 3 posledná veta O.s.p. jednoznačne vyplýva, že ide o zákonnú procesnú lehotu, ktorú súd nemôže skrátiť, predĺžiť, či nahradiť sudcovskou lehotou. Zmeškanie tejto zákonnej lehoty má za následok, že po jej márnom uplynutí každému z účastníkov konania je súd povinný prerušené konanie zastaviť. Po zhodnotení dôvodov, pre ktoré navrhovateľ žiadal odpustenie zmeškanej lehoty, dospel súd k záveru, že žiaden z uvedených dôvodov nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý bol navrhovateľ vylúčený z podania tohto procesného úkonu, ktorý mu ako účastníkovi sporu patril. Pokiaľ odporcovia marili a sťažovali svojim postupom ako aj správaním možnosť ujasnenia si sporných nárokov, nič nebránilo navrhovateľovi bez ďalšieho podať návrh na pokračovanie v konaní na súd. Ani skutočnosť, že správca bytového domu poveril na vybavovanie tejto agendy iného zamestnanca, nie je ospravedlniteľnou prekážkou, pre ktorú došlo k zmeškaniu tohto procesného úkonu zo strany zákonného zástupcu navrhovateľa v konaní pred súdom. Aj proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že neodpustenie zmeškania lehoty aj z dôvodu, že so splnomocneným zástupcom odporcov je „ťažká reč“, mu nemôže byť na ťarchu. V dôsledku neodpustenia zmeškania lehoty vznikne škoda na majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tým, že súd neodpustí navrhovateľovi zmeškanie lehoty, len povzbudí odporcov v konaní v rozpore s dobrými mravmi, teda k tomu, že naďalej nebudú uhrádzať povinné platby za byt a budú sa spoliehať naďalej na všelijaké obštrukcie. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd k návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty pristupoval príliš formalisticky a nezohľadnil všetko tak, ako to bolo navrhovateľom uvedené v návrhu. Súd odpustením zmeškanej lehoty mohol napraviť svoj procesný postup na predchádzajúcom pojednávaní v tom zmysle, že neodníme možnosť navrhovateľovi konať pred súdom, keďže nebol poučený o tom, ako má ďalej pokračovať v konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/487/2011 a stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.4.2010 k výkladu ust. § 111 ods. 3 O.s.p., ktoré zaujali stanovisko k otázke poučenia účastníkov o zastavení konania po jeho prerušení. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu a rozhodol tak, že mu odpustí zmeškanie lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po vyhodnotení odvolacích námietok uvedených v odvolaniach navrhovateľa proti obidvom uzneseniam súdu prvého stupňa dospel k záveru, že ani jednému z odvolaní navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou dôvodnosti navrhovateľom podaného odvolania proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní, nakoľko od posúdenia tejto otázky záviselo aj rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu, ktorým konanie vo veci zastavil. Podľa § 58 ods. 1 O.s.p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Jedným z predpokladov odpustenia zmeškania lehoty je, že ide o ospravedlniteľný dôvod zmeškania. Podľa súdnej praxe sa za ospravedlniteľný dôvod zmeškania konkrétnej zákonnej alebo sudcovskej lehoty považuje napr. vážne ochorenie osoby oprávnenej na urobenie úkonu (bezvládnosť, stav po operácii, havárii alebo iné, ktoré mu bráni úkon vykonať), jeho fyzická neprítomnosť, napr. pobyt v zahraničí, a podobne, a s tým spojená nemožnosť dodržať lehotu. Musí ísť o situáciu, kedy oprávnená osoba objektívne nemohla daný úkon vykonať. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvody, ktoré navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty nie sú ospravedlniteľnými dôvodmi. Navrhovateľ odôvodnil zmeškanie lehoty marením mimosúdnych rokovaní zo strany odporcov, množstvom súdnych sporov s odporcami, čo vyvoláva neprehľadnosť, ako aj zmenou splnomocnenej osoby, ktorá mala za navrhovateľa konať v tejto veci. Je zrejmé, že nejde o dôvody, ktoré by objektívne bránili navrhovateľovi podať návrh na pokračovanie prerušeného konania v ročnej zákonnej lehote. Je pochybením navrhovateľa, resp. správcu bytového domu, že si neviedol prehľadnú evidenciu súdnych sporov a v konkrétnom prípade by bolo postačilo, keby si príslušné podklady k predmetnému sporu dal na takú lehotu, v rámci ktorej by včas mohol podať návrh na pokračovanie konania. Ak navrhovateľ zistil, že rokovania s odporcami sú nemožné, mohol hneď po uplynutí troch mesiacov podať na súd návrh na pokračovanie konania. Odvolací súd poukazuje na to, že je povinnosťou a v záujme každého vlastníka pohľadávky, aby postupoval pri jej vymáhaní s potrebnou starostlivosťou a obozretnosťou. V danom prípade je zrejmé, že k zmeškaniu lehoty navrhovateľa došlo jeho vlastným pochybením. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd správne vyhodnotil dôvody uvádzané navrhovateľom, pre ktoré došlo k zmeškaniu lehoty, ako dôvody neospravedlniteľné, čím nebola splnená základná podmienka pre to, aby mohol zmeškanie lehoty odpustiť. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neobstojí ani námietka navrhovateľa, že nebol poučený o tom, ako má po prerušení konania pokračovať. V uznesení zo dňa 13.5.2013, č.k. 43C 11/2010-336 je odcitované celé ust. § 111 ods. 3 O.s.p., pričom z jeho poslednej vety jednoznačne vyplýva, že ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví. Na základe tohto mal navrhovateľ informáciu o tom, ako má ďalej postupovať. Vzhľadom na uvedené závery je teda zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zmeškanie lehoty na podanie návrhu na pokračovanie prerušeného konania zamietol. S prihliadnutím na výsledok posúdenia odvolacích dôvodov navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na pokračovanie konania, odvolací súd konštatuje, že nie sú dané ani dôvody ani na zrušenie uznesenia zo dňa 13.5.2013, č. k. 43C 11/2010-336, ktorým konanie podľa § 111 ods. 3 veta druhá O.s.p. zastavil. Na zdôraznenie správnosti tohto uznesenia odvolací súd uvádza, že práve z druhej vety ust. § 111 ods. 3 O.s.p. vyplýva pre súd povinnosť zastaviť konanie za predpokladu, že ani jeden z účastníkov v lehote jedného roka nepodá návrh na pokračovanie v konaní. Súd vzhľadom na toto ustanovenie za daného stavu nemal inú možnosť, len konanie zastaviť. Odvolací súd preto obidve napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Pretože v odvolacom konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.