Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/445/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899358 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1103899358.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beaty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: ETP Management budov, s.r.o., Mlynské Nivy 61, Bratislava, IČO: 35 970 271, zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom v Bratislave, Dunajská 25, proti odporkyni: Q.. A.. P. E., bytom E., L. XX, zast. JUDr. Zoltánom Ludíkom, advokátom v Bratislave, Cukrová 14, o zaplatenie 1.865,07 € s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. júla 2012 č.k. 7C 161/2003-331, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti týkajúcej sa istiny 8,08 € zastavil, odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.865,07 € spolu s 13% úrokom z omeškania ročne od 06.03.2000 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 2, § 10 zák.č. 182/1993 Z.z., § 415 , § 420 ods. 1, § 696 ods. 2 a § 3 ods. 1 Obč. zák. Vychádzal tiež z čl. III bod 1.11, čl. IV bod 3,4,5 , čl. IV bod 6, čl. IX bod 1 Zmluvy o výkone správy. Mal za nesporné, že odporkyňa sa stala vlastníčkou bytu č.XX nachádzajúceho sa na ul. TQ. a uzatvorila so správcom Prvá správcovská, a.s. Mlynské Nivy 3, Bratislava Zmluvu o výkone správy č. 97/0120 dňa 27.06.1997. Ako vlastníčka predmetného bytu bola povinná v zmysle čl. IV bodov 3, 4, 5 Zmluvy o výkone správy uhrádzať na účet domu zálohy na služby spojené s užívaním nehnuteľnosti , príspevok do fondu prevádzky, opravy a údržby domu, odmenu správcovi vždy do 5.dňa príslušného mesiaca a podľa čl. IV bod 6 Zmluvy o výkone správy bola a je povinná hradiť prípadné nedoplatky za služby do 14 dní od doručenia vyúčtovania správcom fondu. S poukazom na zistený skutkový stav mal za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa - vlastníci bytov a nebytových priestorov v 1-22 rade, ktorí pôvodne podali návrh, žalovanú sumu, ktorú bola odporkyňa povinná zaplatiť, zaplatili, a to z prostriedkov, ktoré ako spoluvlastníci do fondu odviedli, t.j. úhrady sa uskutočnili na úkor týchto vlastníkov, ktorí do fondu riadne prispievali. Z listinných dôkazov, zo znaleckých posudkov, ako aj zo svedeckej výpovede Q.. E. E. mal za preukázané, že odporkyňa platila platby do augusta 2000 a potom začala platiť až v roku 2002, ale zálohové platby za služby platili až do roku 2001, pričom v rokoch 2000 až 2001 neplatila žiadne platby na účet navrhovateľa, ani pokiaľ ide o odvody do fondov, ani zálohové platby. Považoval za nesporné s poukazom na znalecký posudok Q.. X. F., I.., zo dňa 07.12.2009 a kontrolný znalecký posudok č. 02/2010 znalkyne Q.. G. Z., že zo strany odporkyne vznikol nedoplatok za predmetné obdobie, ktorého súhrnná výška bola ustálená s ohľadom na predložené listinné dôkazy a výsluch svedka Q.. E. E.. Mal za preukázané, že odporkyňa ku dňu vyhlásenia rozsudku svoj dlh voči navrhovateľovi nezaplatila a dostala sa s plnením dlhu do omeškania dňom 06.03.2000. Preto odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania. Zastavenie konania v časti 8,08 € odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedla, že doporučeným listom zo dňa 17.08.2000 namietala voči výške nedoplatku v ročnom vyúčtovaní za správu jej nehnuteľnosti za rok 1999, na ktorú správca nereagoval viac než rok a prestala tak uhrádzať preddavkové platby cca rok mesačné preddavky neuvedomujúc si právne následky. Chcela platiť len skutočné náklady a navrhovateľ nebol schopný tieto vyčísliť. Mala za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď sa mylne domnieval, že zmena účastníka konania na strane navrhovateľa znamená, že ETP Management vstupuje do tých istých práv a povinností ako spolubývajúci 1-22, ide podľa nej o odlišné subjekty, ktoré nemožno zamieňať a navrhovateľ ako správca je len zástupcom spoluvlastníkov, ktorí sú nositeľom práv a povinností, teda len oni majú aktívnu legitimáciu. Súd prvého stupňa sa podľa nej nevysporiadal s aktívnou legitimáciou, kto je nositeľom práv a povinností pri uplatnení súdnej ochrany nárokov, ktoré sú predmetom konania Konštatovala, že nakoľko navrhovateľom v konaní je ETP Management budov, s.r.o., je evidentné, že vystupuje vo vlastnom mene a nie ako zástupca spoluvlastníkov v ich mene. Mala za to, že z jeho konania nevznikajú žiadne práva a povinnosti spoluvlastníkom bytov, ktorú spravuje. Čo sa týka záverov znaleckých posudkov, tieto považovala za irelevantné a podľa nej je vecou navrhovateľa, aby svoj nárok dôveryhodným spôsobom sám zdokladoval a teda uniesol dôkazné bremeno. Konštatovala, že ani jeden zo znaleckých posudkov nezhodnotil oprávnenosť nákladov správcu, t.j. zhodu vstupných a výstupných nákladov za služby externých dodávateľov a poukázala na to, že sám navrhovateľ mal znalkyni oznámiť, že náladové listy spolu s faktúrami za sporné obdobie rokov 2000-2003 ešte spoločnosť AB správcovská a.s. zoskartovala. Za nesprávnu považovala argumentáciu súdu prvého stupňa, že nepriznanie pohľadávky navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ostatní spoluvlastníci si svoju povinnosť voči správcovi splnili. Uviedla, že nedôveruje správnosti vyúčtovania nákladov za správou za uvedené obdobie, preto namietala výšku jej nedoplatku. Rozsudok súdu prvého stupňa považovala tiež za nepreskúmateľný, majúc za to, že sa nevysporiadal s vykonaným dokazovaním a nie je zrejmé, ako dospel k svojim záverom. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne o nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní. Poukázal na ust. § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého je správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Konštatoval, že pôvodnými navrhovateľmi v konaní boli označení vlastníci bytov a nebytových priestorov, súd prvého stupňa uznesením pripustil zámenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že namiesto doterajších navrhovateľov vstúpila do konania obchodná spoločnosť AB správcovská, a.s., ktorá neskôr na základe zmluvy o predaji časti podniku previedla časť podniku na neho, čím vstúpil do všetkých práv a povinností predávajúceho, teda aj do konania na strane navrhovateľa v tomto konaní. Za účelové považoval tvrdenie odporkyne týkajúce sa nedostatku jeho aktívnej legitimácie aj preto, že v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 18C 164/2005 medzi ním a odporkyňou aktívnu legitimáciu nespochybňovala. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne o neunesení dôkazného bremena, nakoľko v priebehu konania predložil súdu aj odporkyni detailný prehľad záväzkov a úhrad odporkyne, pričom aj zo znaleckého posudku č. 5/2009 vypracovaného znalkyňou Z.. Q.. X. F., I.. zo dňa 07.12.2009 vyplýva súhrnný nedoplatok odporkyne vo výške 1.873,16 € a v kontrolnom znaleckom posudku Q.. G. Z. č. 2/2010 zo dňa 10.09.2010 je opakovane skonštatovaný nedoplatok odporkyne vo výške 1.853,80 €. Poukázal na to, že hoci odporkyňa tieto znalecké posudky spochybňovala, nespochybňovala znalecký posudok vypracovaný znalcom Q.. G. N. týkajúci sa obdobného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 18C 164/2005 a v ktorom bol nedoplatok vypočítaný presne rovnakým spôsobom a na základe rovnakej zmluvy o výkone správy a odporkyňa aj nedoplatok uhradila a on vzal návrh späť. Z tohto dôvodu považoval konanie odporkyne za špekulatívne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 Os.p. Pôvodná právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to až do účinnosti novely uvedeného zákona uskutočnenou zákonom č. 367/2004 Z.z. [účinný od 1. júla 2004 (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)], neobsahovala právnu úpravu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby správca vo svojom mene alebo v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhal na súde prípadné nedoplatky na platbách vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Toto oprávnenie nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 8 zákona o vlastníctve bytov (v znení platnom do 30. júna 2004), ktoré síce umožňovalo v zmluve o výkone správy upraviť najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu (§ 8 ods. l písm. a/), ako aj spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 8 ods. l písm. c/), avšak právo na vymáhanie nedoplatkov samotným správcom zákon neobsahoval. Zákon o vlastníctve bytov predpokladal predovšetkým vzájomnú zmluvnú úpravu vnútorných vzťahov správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov a spôsob hospodárenia s účelovo určenými prostriedkami (reálne existujúcimi) fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedená právna úprava však nevylučovala možnosť dohodnúť aj práva správcu súvisiace s vymáhaním nedoplatkov, čo možno vyvodiť predovšetkým z pojmu „najmä“ uvedeného v § 8 ods. 1, prvá veta zákona o vlastníctve bytov. To znamená, že zákon o vlastníctve bytov (ani Ústava Slovenskej republiky - čl. 2 ods. 3) nevylučoval, aby zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodli, že správca je oprávnený v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávať aj hmotnoprávne úkony v rozsahu dohodnutom v zmluve o výkone správy a k výkonu tomu zodpovedajúcich procesných práv, za ktoré treba považovať aj právo konať v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde, a to vrátane podania žaloby a výkonu všetkých procesných práv v súdnom konaní. Až do účinnosti zákona č. 367/2004 Z.z. (účinný od 1. júla 2004) správca mohol v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. To vyplýva aj z možnosti nechať sa pri právnych úkonoch (hmotnoprávnych) zastúpiť (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka). Nepriamy zákaz zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní na súde (realizovať procesné práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) obsahujú ustanovenia § 24 a nasl. O.s.p. Podanie žaloby na súde má nielen procesné ale aj hmotnoprávne dôsledky, a preto podaniu žaloby správcom na základe plnej moci (ktorá môže byť aj obsahom zmluvy o výkone správy) bolo treba priznať účinky. Uvedený postup súdu bol však možný len do účinnosti zákona č. 367/2004 Z.z. Od 1. júla 2004 takémuto postupu bráni ustanovenie § 8b ods. 1, podľa ktorého správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj ustanovenie § 8b ods. 2 písm. e/, podľa ktorého pri správe majetku vlastníkov je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to v spojení s prechodným ustanovením § 31 ods. 2, veta druhá uvedenej novely, ktoré ukladalo správcovi, ktorý vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, povinnosť zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami novely najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Bez zreteľa na znenie zmluvy o výkone správy, správca mal teda povinnosť postupovať podľa ustanovení zákona (v znení novely vykonanej zákonom č. 367/2004 Z.z.), teda postupovať podľa citovaných ustanovení § 8b ods. 1, ods. 2 písm. e/ zákona č. 367/2004 Z.z. Počnúc dňom 1. júla 2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pretože právna úprava účinná od 1. júla 2004 oprávnenie (a povinnosť) správcu neviazala iba na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z.z. Predmetnú pohľadávku voči odporkyni si pôvodne uplatňovali návrhom zo dňa 04.07.2003 ako navrhovatelia vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt vo vlastníctve odporkyne, zastúpení Prvou správcovskou, a.s., s ktorou mali uzavretú zmluvu o výkone správy. Na návrh zo dňa 18.07.2005 o zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. aby do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil správca vykonávajúci správu v predmetnom bytovom dome s poukazom na ust. § 8b písm. e/ novely č. 367/2004 Z.z. zákona č. 182/1993 Z.z. súd prvého stupňa uznesením zo dňa 02.08.2005 č.k. 7C 161/2003-77 pripustil zámenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že na miesto doterajších navrhovateľov pripustil do konania AB správcovskú, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 61, Bratislava, ktorého zmenu na návrh spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. z dôvodu, že na základe zmluvy o predaji časti podniku vstúpila do práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy, súd uznesením zo dňa 06.04.2007 č.k. 7C 161/2003-143 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že na miesto dovtedajšieho navrhovateľa AB správcovská, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 61, Bratislava vstúpila spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 61 Bratislava. Vzhľadom na vyššie uvedené preto námietka odporkyne ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní nebola dôvodná. Podľa čl. IV bod 3, 4, 5 zmluvy o výkone správy č. 97/0120 zo dňa 27.06.1997 uzavretej odporkyňou so správcom bytového domu, ako aj v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. bolo povinnosťou odporkyne prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí, zariadení, príslušenstva domu, na odmenu správcu. Pokiaľ odporkyňa namietala účtovanie príspevku na tieto náklady listom zo dňa 17.08.2000, išlo o rok 1997 a január 1998, pričom navrhovateľom vymáhaný nedoplatok odporkyne je za obdobie jún 2000 až marec 2003. Preto námietka odporkyne v tomto smere nebola dôvodná. Taktiež nebola dôvodná námietka týkajúca sa záverov znaleckých posudkov, na základe ktorých bol vyčíslený nedoplatok zo strany odporkyne za obdobie od júna 2000 až marec 2003, a to na základe znaleckého posudku znalca Z.. Q.. X. F., I.. súhrnný nedoplatok výške 1.873,16 € a podľa kontrolného znaleckého posudku znalkyne Q.. G. Z. vo výške 1.863,80 €. Navrhovateľom bol preukázaný nedoplatok odporkyne za požadované obdobie, potvrdený aj závermi znaleckých posudkov a odporkyňa ničím tento vyčíslený nedoplatok nevyvrátila, naopak sama uviedla, že doporučeným listom zo dňa 17.08.2000 namietala voči výške nedoplatku v ročnom vyúčtovaní za správu jej nehnuteľnosti za rok 1999, na čo správca nereagoval viac než rok a prestala tak uhrádzať preddavkové platby cca rok a mesačné preddavky neuvedomujúc si právne následky. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na sut. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko rozhodoval proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. O trovách odvolacieho konania tak rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.