Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104117221 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1104117221.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: X. Ď., V. Na P. Č.. XXX/XX, M. P. X., zastúpený JUDr. Evou Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova ul. č. 7, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o zaplatenie sumy 404.052,97 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. februára 2006 č.k. 12C 74/04 - 127 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 12.172,99 € na účet JUDr. Evy Borovskej, advokátky v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutý rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150.256,14 € (4.526.887,50 Sk) titulom náhrady škody na zdraví, vo zvyšku (navrhovateľ žiadal priznať sumu 404.052,97 € /12.172.500,- Sk/) návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 6.638,78 € (200.000,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z 18. júna 2009, č.k. 9 Co 177/2006 - 265 v spojení s opravným uznesením zo 7. septembra 2009, č.k. 9 Co 177/06 - 286 na odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a na odvolanie odporcu proti jeho vyhovujúcej časti a uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 200.000,- Sk (6. 638,78 €) napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 € a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol. V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Evy Borovskej v sume 10.797,43 €, do troch dní. Odporcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 4.230 €, do troch dní a na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov konania štátu v sume 829,88 €, do troch dní. Rozhodnutie o trovách konania odvolací súd odôvodnil § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď rozhodnutie o výške plnenia v predmetnej veci záviselo od úvahy súdu, a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, i keď mal úspech len čiastočný v sume 10.797,43 €, k rukám jeho advokátky podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odôvodnil odvolací súd tým, že navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátkou a z obsahu spisu mal preukázaných 16 úkonov právnej pomoci, vykonaných advokátkou navrhovateľa (1/ prevzatie veci 14. apríla 2003, 2/ podanie návrhu dňa 6. apríla 2004, 3/ účasť na pojednávaní 14. júna 2005, 4/ účasť na pojednávaní 28. júna 2005, 5/ účasť na pojednávaní 30. septembra 2005, 6/ účasť na pojednávaní 11. novembra 2005, 7/ účasť na pojednávaní 10. januára 2006, 8/ účasť na pojednávaní 14. februára 2006, 9/ podanie odvolania 10. apríla 2006, 10/ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu 29. mája 2007, 11/ účasť na odvolacom pojednávaní 15. novembra 2007, 12/ písomné vyjadrenie 31. marca 2008, 13/ účasť na odvolacom pojednávaní 12. marca 2009, 14/ písomné podanie 12. marca 2009, 15/ účasť na odvolacom pojednávaní 18. júna 2009, 16/ písomné podanie 2. júna 2009). Za jednotlivé úkony právnej pomoci jej tak priznal odmenu podľa § 13 ods. 1 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., a podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. jej priznal odmenu zo sumy, ktorá bola navrhovateľovi priznaná (70.503,89 €), spolu s režijným paušálom a DPH. Právnej zástupkyni navrhovateľa nepriznal odmenu za ňou uplatnené úkony - rokovanie s klientom, účasť pri vyšetrovaní, zadanie vypracovania posudkov MUDr. Š. a MUDr. X., 3 prípis protistrane, prípisy adresované súdu prvého stupňa dňa 19. apríla 2004 a odvolaciemu súdu 20. júna 2008 z dôvodu, že náhrada trov konania sa priznáva len za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva a za tie, ktoré boli v súdnom konaní vykonané a preukázané. Z obsahu spisu nemal odvolací súd preukázané vykonanie úkonov právnej pomoci - rokovanie s klientom, prípisy protistrane, účasť na vyšetrovaní nebola právnou zástupkyňou navrhovateľa konkretizovaná a preukázaná a pokiaľ si uplatnila úkon za zadanie vypracovania posudkov, táto odmena by patrila navrhovateľovi v prípade, ak by zaplatenie odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku aj preukázal, a nie jeho advokátke. Za prípisy, ako úkony právnej služby, odvolací súd právnej zástupkyni odmenu nepriznal z dôvodu, že nešlo o podania obsahujúce právny a skutkový rozbor veci, keďže písomným podaním z 19. apríla 2004 iba súdu prvého stupňa oznámila založenie dokladov do spisu a prípisom z 20. júna 2008 urgovala vytýčenie termínu pojednávania. Pokiaľ navrhovateľ žiadal prostredníctvom svojej advokátky priznanie náhrady trov konania ako súčet tarifnej odmeny a zmluvnej odmeny dohodnutej na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci uzavretej 14. apríla 2003, odvolací súd dospel k záveru, že za trovy právneho zastúpenia je možné priznať len jeden druh odmeny a to tarifnej, s poukazom na ustanovenia vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. I keď sa navrhovateľ so svojou advokátkou dohodol na zmluvnej odmene tak, že v prípade súdneho sporu patrí JUDr. Borovskej kombinovaná odmena, pozostávajúca zo základnej tarifnej odmeny a z paušálnej odmeny, ktorú má hradiť klient (t.j. navrhovateľ) z prisúdenej sumy paušálne z každých priznaných 100.000,- Sk, sumu 20.000,- Sk (advokátka žiadala priznať navrhovateľovi i sumu 16.590,32 € (499.800,- Sk) - t.j. 20.000,- Sk z každých 100.000,- Sk = 13.941,45 € (420.000 + 19 % DPH 2.648,87 € = 79.800,- Sk), tak túto paušálnu odmenu musí zaplatiť právnej zástupkyni klient, tak ako to vyplýva priamo z dohody a nie je dôvod, aby na jej zaplatenie bol zaviazaný v konaní neúspešný odporca, keď tento je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania (t.j. aj trovy právneho zastúpenia). Na základe dovolania navrhovateľa proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5 Cdo 41/2010-303 zo dňa 15.apríla 2011 dovolanie navrhovateľa čo do výroku, ktorým Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. júna 2009, sp.zn. 9 Co 177/2006 v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odmietol. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009, sp. zn. 9 Co 177/2006 vo výroku, ktorým vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol, ako aj v časti o náhrade trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 4. 230 € a trovy konania štátu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí osobitne zaoberal aj správnosťou výroku o náhrade trov konania, keď navrhovateľ v dovolaní namietol postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď mu priznal odmenu za právne služby jeho splnomocnenej právnej zástupkyne ako tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby. Podľa názoru navrhovateľa odvolací súd pochybil z dôvodu, že mu predložil dohodu o právnej pomoci uzavretú so svojou právnou zástupkyňou, z ktorej vyplýva, že advokátke patrí kombinovaná odmena (súčet tarifnej a zmluvnej) vrátane tých úkonov, ktoré boli urobené v súvislosti so zabezpečením posudkov pre prvotné odškodnenie, korešpondenciu s odporcom, keďže išlo o účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením. Vo svojom rozhodnutí najvyšší súd poukázal na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. , § 137 O.s.p. ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, § 15, § 16 ods. 1,2 , § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb keď z citovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. je zrejmé, že v prípade dohodnutej zmluvnej odmeny je možné sa dohodnúť na druhu a výške niektorých predpokladaných hotových výdavkov, prípadne na určitej paušálnej náhrade všetkých alebo len niektorých výdavkov, ktorých vynaloženie už advokát klientovi nevyúčtováva, ale vždy, a to v prípade tak ako tarifnej, aj zmluvnej odmeny je možné od klienta podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorá sa teda platí v paušálne výške bez potreby osobitného preukazovania a osobitnej dohody. Priznanie tejto paušálnej náhrady však nevylučuje, aby bola advokátovi (či už odmeňovanému tarifnou alebo zmluvnou odmenou) priznaná náhrada na iné, ako miestne cestovné a miestne telekomunikačné výdavky vo vyššej výške, pokiaľ ich preukáže. Pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva, nakoľko ide o kompenzáciu všetkých účelne vynaložených nákladov. Z uvedeného vyplýva, že advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu, ktorej výšku a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami tejto vyhlášky a pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky odmeňujú sa jednotlivé úkony právnej pomoci, alebo úplné vybavenie veci alebo poskytovanie právnej pomoci v určitom rozsahu alebo po určitú dobu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v odmene sú zahrnuté i odmeny za administratívne a iné práce vykonané v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Podľa § 22 ods. 1 vety prvej pred bodkočiarkou vyhlášky pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 12 a nasl.). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ustanovenie odseku 1 prvá veta sa vzťahuje i na výšku odmeny advokáta ustanoveného prokurátorom alebo súdom. Výška odmeny advokáta sa teda riadi predovšetkým zmluvou medzi advokátom a klientom a jej výška nie je vyhláškou regulovaná. Ustanovenia o tarifnej odmene sa použijú pre určenie výšky odmeny v prípadoch, keď medzi advokátom a klientom k výslovnému dojednaniu výšky odmeny nedošlo, v prípadoch, keď o výške odmeny rozhoduje súd ako o súčasti trov konania, ktorých náhradu ukladá niektorému z účastníkov konania. Tarifná odmena je výslovne určená pre odmenu advokáta, ktorý zastupuje klienta na základe ustanovenia súdom, a ktorému teda hradí odmenu štát. Na základe uvedeného dospel preto dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je vecne správne. Dohoda o právnej pomoci, ktorú navrhovateľ so svojou právnou zástupkyňou uzavrel, určuje ich vzájomné práva a povinnosti a nebolo možné sa preto stotožniť s názorom dovolateľa, že touto dohodu je viazaný súd pri rozhodovaní o trovách súdneho konania. Odmena advokáta zastupujúceho účastníka v súdnom konaní sa totiž určuje podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o tarifnej odmene, t. j. podľa § 9 až 14. V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z 20. októbra 2011 č.k. 9 Co 273/2011- 336 rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.375,56€ k rukám JUDr. Evy Borovskej, advokátky v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 4.230,- € a na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov konania štátu vo výške 829,88 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 1, keď navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal mu voči odporcovi , aj keď mal len čiastočný úspech plnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť rozhodnutie o výške plnenia záviselo od rozhodnutia súdu v sume 1.375,56€ ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa. Odvolací súd poukázal nato, že ako už bolo uvedené vyššie rozsudkom č.k. 9 Co 177/2006 - 265 v spojení s opravným uznesením zo 7. septembra 2009, č.k. 9 Co 177/06 - 286 rozhodol trovách konania navrhovateľa tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 10.797,43 € k rukám JUDr. Evy Borovskej, advokátky v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď podrobne v tomto rozsudku uviedol, z čoho trovy právneho zastúpenia pozostávajú, prečo nebola priznaná odmena za ďalšie úkony právnej pomoci a prečo nie je možné priznať náhradu trov konania ako súčet tarifnej odmeny a zmluvnej odmeny dohodnutej na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci uzavretej 14. apríla 2003. Navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne po vyhlásení rozsudku v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, že žiadal priznať trovy konania za všetky úkony , ktoré sú uvedené vyššie a za ďalšie dva úkony právnej služby a to písomné podanie-dovolanie zo dňa 7.9.2009 a účasť na odvolacom súde dňa 20.10.2011 vrátane DPH v celkovej výške 17.435,06€; opätovne žiadal priznať aj paušálnu odmenu určenú na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci vo výške 16.729,74€; spolu žiadal priznať trovy konania vo výške 34.164,80€ s tým, že trovy vo výške 10.797,34€ mu už boli odporcom uhradené a tak žiadal na zaviazanie trov konania vo výške 23.367,37€. Za daného stavu mal odvolací súd zato, že vzhľadom na skutočnosť, že trovy konania priznané rozsudkom č.k. 9 Co 177/2006 - 265 v spojení s opravným uznesením zo 7. septembra 2009, č.k. 9 Co 177/06 - 286 vo výške 10.797,43€, už boli navrhovateľovi odporcom vyplatené patrí navrhovateľovi len odmena za ďalšie dva úkony právnej služby a to písomné podanie-dovolanie zo dňa 7.9.2009 a účasť na odvolacom súde dňa 20.10.2011. Odmena za ďalšie úkony a paušálna odmena navrhovateľovi nepatrí z dôvodov o ktorých už odvolací súd rozhodoval, keď tieto závery vrátane nepriznania paušálnej odmeny boli potvrdené aj dovolacím súdom, ktorý vo svojom rozhodnutí č.k. 5 Cdo 41/2010-303 uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je vecne správne. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje potom s poukazom na § 10 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej od 1.1.2009 vzhľadom na súdom priznanú celkovú výšku plnenia / 70.503,89€ / sumu 565,97€ a režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2009 sumu 6,95€, za rok 2011 sumu 7,41€ . Odmena za úkony právnej služby písomné podanie-dovolanie zo dňa 7.9.2009 a účasť na odvolacom súde dňa 20.10.2011 predstavuje sumu 1.146,30€ / 2 x 565,97€ + 1 x 6,95€ režijný paušál + 1 x 7,41€ režijný paušál/. Táto odmena a náhrada advokáta bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o 20 %DPH t.j. o sumu 229,26€ a celková odmena potom predstavuje sumu 1.375,56€ / 1.146,30€ + 229,26€ /. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5 Cdo 49/2012-371 zo dňa 28.novembra 2013 rozhodol, že dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2011 č.k. 9 Co 273/2011-336 v časti smerujúcej proti výroku tohto rozsudku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol, zamieta. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2011 č.k. 9 Co 273/2011-336 vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1 375,56 € zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd čo sa týka zrušenia výroku o náhrade trov konania vyslovil právny názor, že v prejednávanej veci po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom, konal ďalej odvolací súd. Išlo o pokračovanie pôvodného konania o tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi. Došlo tu teda k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého odvolacieho konania. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania (novom rozhodnutí) vychádzal z tej skutočnosti, že trovy konania priznané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009 sp.zn. 9 Co 177/2006 v spojení s opravným uznesením zo 7. septembra 2009 sp.zn. 9 C 177/2006 vo výške 10 797,43 € už boli navrhovateľovi odporcom vyplatené, patrí teda navrhovateľovi len odmena za ďalšie dva úkony poskytnutej právnej služby (dovolanie zo 7. septembra 2009 a účasť na odvolacom súde 20. októbra 2011). Povinnosťou odvolacieho súdu bolo v novom rozhodnutí postupovať podľa ustanovenia § 243d ods. 1 O.s.p. a rozhodnúť (po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacieho súdu) nielen o náhrade trov konania, ktoré účastníkom vznikli v dovolacom konaní, ale aj o náhrade trov konania, ktoré vznikli v pôvodnom konaní. Pokiaľ teda odvolací súd nerozhodol o náhrade trov konania, ktoré vznikli aj v pôvodnom konaní, odňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne dovolateľa, ktorá si svoje trovy vyčíslila ako súčet tarifnej odmeny určenej v zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a zmluvnej odmeny dohodnutej s navrhovateľom, dovolací súd poznamenáva, že je nutné rozlišovať medzi trovami vzniknutými v súvislosti so súdnym konaním na jednej strane a trovami vzniknutými v súvislosti s uplatňovaním si hmotnoprávneho nároku voči odporcovi mimo súdneho konania. Všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim postup všeobecných súdov v civilnom konaní je Občiansky súdny poriadok, takže tento právny predpis upravuje aj otázku náhrady iba tých trov konania, ktoré vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so „súdnym“ konaním, resp. konaním pred súdom. Súčasťou trov „súdneho“ konania je aj odmena advokáta zastupujúceho pred súdom účastníka konania, ktorej spôsob výpočtu je upravený vyhláškou o odmenách advokátov. V zmysle § 18 ods. 1 odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa určuje vždy podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene, na čo je právny zástupca povinný klienta vopred upozorniť. Z uvedeného vyplýva, že náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá sa v konaní úspešnému účastníkovi priznáva proti účastníkovi, ktorý v konaní pred súdom nemal úspech, nemožno priznať podľa iných ako o tarifnej odmene pojednávajúcich ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov (napr. II. ÚS 466/2011). Náklady na právne zastúpenie vynaložené navrhovateľom (ako poškodeným) v súvislosti s hmotnoprávnym uplatňovaním si jeho zákonného nároku z povinného zmluvného poistenia (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) u odporcu (poisťovateľa), predstavujú poistné plnenia, na zaplatenie ktorého má navrhovateľ rovnako nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného, a preto ich nemožno zahrnúť do trov občianskeho súdneho konania. Najvyšší súd zároveň rozhodol o trovách dovolacieho konania tak, že v dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie tejto náhrady (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1, 2 O.s.p a § 142 ods. 1 O.s.p.). Po zrušení veci v napadnutom rozsahu Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím, predmetom odvolacieho konania bol výrok o náhrade trov konania. Po zrušení veci dovolacím súdom v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. je právny názor vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu pre odvolací súd záväzný. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal mu voči odporcovi , aj keď mal len čiastočný úspech plnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť rozhodnutie o výške plnenia záviselo od rozhodnutia súdu. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia ako odmenu za úkony právnej pomoci tak ako boli vyčíslené v rozsudku odvolacieho súdu z 18. júna 2009, č.k. 9 Co 177/2006 - 265 a z 20.októbra 2011 č.k. 9 Co 273/11-336 v celkovej výške 12.172,99€ / 10.797,43€ + 1.375,56€ /, ktoré odvolací súd zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenia týchto rozsudkov v časti náhrady trov konania, v ktorých podrobne uviedol, z čoho trovy právneho zastúpenia pozostávajú, prečo nebola priznaná odmena za ďalšie úkony právnej pomoci a prečo nie je možné priznať náhradu trov konania ako súčet tarifnej odmeny a zmluvnej odmeny dohodnutej na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci uzavretej 14. apríla 2003, keď k uvedenej problematike zaujal právny názor aj dovolací súd vo svojich rozhodnutiach. Čo sa týka náhrady trov dovolacieho konania sp.zn. 5 Cdo 49/2012 o týchto odvolací súd nerozhodoval, keďže o nich rozhodol už Najvyšší súd SR ako súd dovolací vo svojom uznesení č.k. 5 Cdo 49/2012-371 zo dňa 28.novembra 2013 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.