Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/254/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104136112 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1104136112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : C.. P. P., V. M., U. XX, zastúpený AK JUDr. Ing. Ľubomír Niedelský, advokát, Košice, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevský rad 4, IČO : 00 151 700, o zaplatenie 29.954,49 €, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. 1. 2012 č.k. 22C 336/2004 - 329, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 1.514,36 €, JUDr. Ing. Ľubomírovi Niedelskému, advokátovi v Košiciach, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18.996,51 € so 16,5 % úrokom z omeškania ročne od 2. 10. 2002 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 6.203,43 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 9. 2. 2000 poistnú zmluvu č. XXX-XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie pre prípad škody spôsobenej krádežou a pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou ( s dojednaním tzv. živelného rizika ), s ročným poistným splatným ročne vo výške 2.634,- Sk, keď neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky ako aj Zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 21. 8. 2002 navrhovateľ nahlásil vznik škody, spôsobenej v poškodení majetku v dôsledku požiaru. Sporné medzi účastníkmi bolo, či na poistnú udalosť, na základe ktorej si navrhovateľ nárokuje poistné plnenie, sa vzťahuje poistná zmluva, resp. či ide o výluku z poistenia podľa čl. 4 bod 7 Zmluvných dojednaní. Prvostupňový súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal zo záveru, že predmetná poistná zmluva mala povahu spotrebiteľskej zmluvy a že je teda namieste aplikácia ust. § 54 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Mal za to, že takýto pre spotrebiteľa priaznivejší výklad je nutné použiť v prípade výkladu čl. 4 bod 7 zmluvných dojednaní pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou a tento vyriešil v prospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Dospel preto k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že k poistnej udalosti došlo konaním zakladajúcim výluku z poistenia podľa uvedeného článku zmluvných dojednaní, keď predmetný článok je podľa výkladu prvostupňového súdu potrebné splnenie všetkých podmienok v ňom uvádzaných súčasne, nakoľko jednotlivé podmienky uvedené v ustanovení za sebou, sú spojené čiarkou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k výbuchu došlo úmyselným konaním tretej osoby - neznámy páchateľ vhodil cez okno bandasku s neznámou horľavinou, spoločne s iniciátorom, výbušným predmetom, na základe čoho došlo následne k explózii a požiaru, pri ktorom uhorel interiér záložne so založenými predmetmi, čím vznikla navrhovateľovi ako majiteľovi záložne škoda v žalovanej výške. Na to, aby nastala situácia zakladajúca výluku z poistenia podľa čl. 4 bod 7 zmluvných dojednaní tak podľa názoru prvostupňového súdu nepostačuje preukázanie úmyselného poškodenia či zničenia poistených vecí, ale na preukázanie, že ide o prípad, na ktorý sa poistné krytie nevzťahuje, by musel odporca preukázať, že úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poškodeného majetku a súčasne, že smerovalo proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Na preukázanie uplatnenia výluky podľa záverov prvostupňového súdu nepostačuje obrana odporcu, že epicentrom výbuchu bola práve záložňa, kam bola trhavina, resp. výbušnina vhodená, z čoho odporca usudzoval, že cieľom páchateľa bolo poškodenie poisteného majetku navrhovateľa. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods. 1, ods. 3, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 799 ods. 2, § 806, § 810 Obč. zák., čl. 3 bod 1, čl. 4 bod 7, čl. 10 bod 26 zmluvných dojednaní. Pokiaľ ide o výšku vyčíslenej škody, navrhovateľ túto preukazoval dokladmi dostupnými z účtovníctva, nakoľko pri výbuchu došlo k zničeniu poistených vecí, resp. majetku. Doklady predložené navrhovateľom posúdil súd prvého stupňa ako vyplývajúce z charakteru jeho činnosti, t.j. s činnosťou záložne a tieto vyhodnotil ako doklady, z ktorých je možné rozsah škody ustáliť. Odporca nárok uplatnený navrhovateľom oznámením o poistnej udalosti zo dňa 21. 8. 2002 odmietol plniť, pričom túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 1. 10. 2002. Prvostupňový súd preto ustálil, že odporca svoj záväzok z poistnej zmluvy riadne a včas nesplnil, čím sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania od 2. 10. 2002. K uvedenému dňu predstavovala základná úroková sadzba NBS 8,25 % ročne, potom jej dvojnásobok predstavoval 16,50 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil okrem istiny tiež priznanie úrokov z omeškania vo výške 16,5 % ročne už od 6. 9. 2002; súd prvého stupňa preto jeho návrh v časti úrokov z omeškania 16, 5 % ročne za obdobie od 6. 9. 2002 do 1. 10. 2002 zamietol ( § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. ). Uznesením zo dňa 1. 4. 2011 č.k. 22C 336/2004 - 119 prvostupňový súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 9.958,17 € s úrokom z omeškania 16,5 % ročne od 6. 9. 2002 do zaplatenia zastavil, pre späťvzatie návrhu navrhovateľom v tejto časti ( § 96 ods. 1, 3 O.s.p. ). Následne vzal navrhovateľ svoj návrh späť aj čo do sumy 1.000,51 € ( na pojednávaní dňa 6. 6. 2011 ) z dôvodu dovtedy nezohľadnenej spoluúčasti navrhovateľa na dohodnutom poistnom plnení. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ dosiahol v konaní plný úspech a priznal mu preto plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 949,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.253,93 € v zmysle vyúčtovania trov uplatnených právnym zástupcom navrhovateľa, a to za celkom 9 úkonov právnej služby, pri odmene 344,32 € za úkony vykonané v r. 2003 a 2004 ( počítané z priznanej sumy 18.996,51 € ), podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z. ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na súd ). Za úkony právnej služby vykonané podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena vo výške 353,54 € za jeden úkon právnej služby ( účasť na pojednávaní dňa 22. 3. 2010, dňa 1. 4. 2011, 6. 6. 2011, 26. 9. 2011, 14. 11. 2011 a 9. 1. 2012, ako aj písomné podanie vo veci samej zo dňa 1. 1. 2011 ). Právnemu zástupcovi prináleží ďalej režijný paušál, a to 1 x 4,25 €, 1 x 4,51 €, 5 x 7,41 € a 1 x 7,63 €. Ďalej si právny zástupca uplatnil aj náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie, vo výške po 296,40 € ( pojednávanie dňa 1. 4. 2011, 6. 6. 2011, 26. 9. 2011 a 14. 11. 2011 ) a vo výške 305,04 € ( pojednávanie dňa 9. 1. 2012 ), podľa § 17 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., spolu 1.490,64 € ( t.j. v rozsahu 24 polhodín ). Náhrada cestovných nákladov prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. za 4 x cestu na pojednávanie v dňoch 4. 1. 2011, 6. 6. 2011, 26. 9. 2011, 14. 11. 2011 a dňa 9. 1. 2012 za cestu na trase Košice - Bratislava a späť, pri 1 ceste % 808 km x paušálna náhrada 0,183 € x udávaná spotreba podľa doloženého technického preukazu x cena paliva za liter v deň cesty ( zistenej podľa www.natankuj.sk <http://www.natankuj.sk> ), spolu v sume 1.098,35 € . Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítal súd prvého stupňa po správnosti úhrnom vo výške 5.885,51 €, t.j. vo vyššej sume, než aká bola uplatňovaná právnym zástupcom. Keďže si však právny zástupca navrhovateľa uplatnil trovy ( aj so súdnym poplatkom ) len vo výške celkom 6.203,43 €, pričom z nich suma 949,50 € predstavuje pomernú výšku súdneho poplatku, vypočítaného podľa priznaného plnenia, činia trovy právneho zastúpenia 5.253,93 €. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v jeho vyhovujúcej časti, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a odporcovi prizná trovy odvolacieho konania. Odporca v odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. je poistná udalosť náhodnou udalosťou, avšak v danom prípade došlo ku škode v dôsledku úmyselného konania tretej osoby, z čoho je zrejmé, že o náhodnú udalosť nešlo. Predmetom poistnej zmluvy zo dňa 9. 2. 2000 medzi navrhovateľom a odporcom bolo poistenie pre prípad škody spôsobenou krádežou a pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou. Vzhľadom na uvedené je odporca názoru, že udalosť - zničenie resp. poškodenie veci úmyselným konaním tretej osoby nie je poistnou udalosťou v zmysle poistnej zmluvy, ktorej následkom by bol vznik práva navrhovateľa na výplatu poistného plnenia. Odporca tiež poukazoval na závery Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach zo dňa 6. 9. 2002, podľa ktorého požiar v miestnosti záložne nebol spôsobený žiadnou závadou na elektrickej inštalácii; aj navrhovateľ vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že požiar bol založený úmyselne. Odporca naďalej trval na tom, že na prejednávanú vec sa vzťahuje výluka z poistenia v zmysle čl. 4 bod 7 Zmluvných dojednaní pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené výbuchom nálože, trhaviny, granátu, horľavinami a inými príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Z uvedeného odporca vyvodzuje, že na poškodenie alebo zničenie poistenej veci úmyselným konaním tretej osoby sa poistenie nevzťahuje. K argumentácii prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku odporca uviedol, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka zakomponovaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1. 4. 2004. Pokiaľ teda súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia upravujúce spotrebiteľskú zmluvu aj na škodovú udalosť ku ktorej došlo dňa 30. 6. 2002, t.j. pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z., postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom. Neprijateľnosť podmienky zakotvená v zmluvných dojednaniach čl. 4 bod 7, ktoré súd neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy zo dňa 9. 2. 2000, sa môže vzťahovať iba na poistné udalosti, ku ktorým dôjde až po účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., t.j. po 1. 4. 2004. Odporca zdôraznil, že k zániku poistnej zmluvy zo dňa 9. 2. 2000 uzatvorenej medzi účastníkmi konania, došlo dňa 30. 6. 2002, teda skôr ako nadobudla účinnosť novela zákona o spotrebiteľských zmluvách. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 361,17 €. Mal za to, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými okolnosťami a že rozhodol v súlade so zákonmi. Odporca v odvolaní spochybnil aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách na poistnú zmluvu, na základe ktorej mal odporca navrhovateľovi plniť., z dôvodu, že poistná udalosť nastala dňa 30. 6. 2002, t.j. pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je možné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách na predmet sporu, považuje navrhovateľ za dôležité, že súd prvého stupňa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách použil iba podporne - na zdôraznenie skutočnosti, že základ nároku navrhovateľa voči odporcovi dôvodne existuje. Tento vyplýva hlavne z gramatického a logického výkladu Zmluvných dojednaní pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou k poistnej zmluve č. 039-1000490. Rozhodujúci pre posúdenie nároku navrhovateľa bol čl. 4 bod 7 Zmluvných dojednaní, pričom súd prvého stupňa dospel k záveru, že podmienky uvedené v tomto článku musia byť splnené súčasne, nakoľko jednotlivé podmienky nasledujúce v ustanovení za sebou sú spojené čiarkou; preto je potrebné tieto chápať ako kumulatívne a keďže odporca nepreukázal výluku z poistenia, je povinný plniť. Súd prvého stupňa ďalej dodal, že iba v prípade pochybností je potrebné aplikovať ust. § 54 Obč. zák. K tvrdeniu odporcu, že poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené úmyselným konaním tretej osoby nie je poistná udalosť v zmysle poistnej zmluvy, navrhovateľ dodal, že v čl. 4 bod 7 Zmluvných dojednaní, platiacich pre poistenie TYP I, ako aj TYP II, je stanovené, že poistenie sa nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené a) výbuchom nálože, trhaviny, granátu alebo iných výbušných hmôt, b) horľavinami a nimi vyvolanými príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. To znamená, že nie každé úmyselné konanie zakladá výluku z poistenia. Výluku z poistenia v uvedených prípadoch spôsobí iba úmyselné konanie, ktoré smeruje k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne skonštatoval, že orgány činné v trestnom konaní nepreukázali, že úmyselné konanie, ktoré spôsobilo poistnú udalosť smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného, alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, a preto nie je dôvod na to, aby odporca neposkytol vymáhané plnenie. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ). Ako vyplýva z cit. ust. § 788 ods. 1 a § 797 ods. 2 Obč. zák., Občiansky zákonník stotožňuje náhodnú udalosť s poistnou udalosťou. Pojem „náhodná udalosť“ nie je vymedzený právnymi predpismi; ustálená judikatúra i právna prax považuje podľa Občianskeho zákonníka za náhodnú udalosť určenú poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, avšak v čase vzniku poistenia nevedia, či sa tak vôbec niekedy stane ( povodeň, požiar, havária motorového vozidla ). Naopak, znak náhodnosti chýba takej udalosti, o ktorej sa v čase vzniku poistenia vie, že už nastala, a takisto takej udalosti, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok, život alebo zodpovednosť za škody sa vzťahuje poistenie, prípadne ten, komu vznikne právo na plnenie v prípade poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného tak vo vzťahu k prejednávanému sporu možno vyvodiť, že obrana odporcu, že v danej veci nešlo o náhodnú ( a teda ani poistnú ) udalosť z dôvodu, že ku škode tu došlo úmyselným konaním tretej osoby, neobstojí. Podľa názoru odvolacieho súdu udalosť, ku ktorej došlo v priestoroch záložne, ktoré mal navrhovateľ prenajaté ako podnikajúca fyzická osoba, dňa 30. 6. 2002 v nočných hodinách, bola náhodnou udalosťou, bez ohľadu na to, že škoda bola spôsobená úmyselne ( záver o úmyselnom konaní vyplýva z výsledkov znaleckého dokazovania, vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní ). Znak náhodnosti, ako vyplýva z textu vyššie, by totiž nebol naplnený len v takom prípade, pokiaľ by bolo preukázané, že spôsobená škoda by bola privodená úmyselne konaním ( alebo spolupôsobením ) samotného navrhovateľa. Takýto záver však zo zistených skutočností nevyplýva. Pokiaľ by súd prijal argumentáciu odporcu, potom by napr. ani vykradnutie bytu, do ktorého sa vlámal neznámy páchateľ, nemohlo byť považované za náhodnú a teda ani poistnú udalosť, nakoľko aj takýto skutok by sa nepochybne mohol stať len v dôsledku úmyselného konania tretej osoby. Odvolací súd tak v zhode so záverom súdu prvého stupňa zastáva názor, že v danom prípade išlo o náhodnú a teda aj poistnú udalosť v zmysle § 788 ods. 1 a § 797 ods. 2 Obč. zák. Odvolací súd sa ďalej stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade nenastali podmienky na uplatnenie výluky z poistenia v zmysle čl. 4 bod 7 Zmluvných dojednaní. Navrhovateľ mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 039-1000490, s poistením pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou ( Príloha č. 1 ) a s poistením pre prípad škôd spôsobených krádežou ( Príloha č. 04 ), uzavretej dňa 9. 2. 2000, s účinnosťou zmluvy od 10. 2. 2000. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ako aj Zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou. Podľa Zmluvných dojednaní čl. 2. A Typ I - Komplexné živelné riziko, bolo uzavreté poistenie dojednané ( aj ) pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci a) požiarom, b) výbuchom. Poistná zmluva v časti týkajúcej sa poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou sa pokiaľ ide o predmet poistenia, vzťahovala na súbor inventáru, súbor zásob a súbor cudzieho hmotného investičného majetku hnuteľného ( č.l. 12 spisu ). Následkom vhodenia bandasky s neznámou horľavinou do miestnosti záložne v prenájme navrhovateľa, došlo v tomto a v priľahlých priestoroch k výbuchu a následne aj k požiaru, ktorý zničil interiér záložne aj s tam sa nachádzajúcimi založenými hnuteľnými vecami. S ohľadom na obsah sporného čl.4 bod 7 Zmluvných dojednaní bola aj podľa odvolacieho súdu splnená len jedna z dvoch podmienok, ktoré by museli byť splnené kumulatívne ( t.j. súčasne ), a síce splnená bola podmienka úmyselného poškodenia alebo zničenia poistenej veci spôsobená výbuchom nálože, trhaviny, granátu alebo iných výbušných hmôt; v konaní však nebolo preukázané splnenie druhej podmienky, a síce, že úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Keďže trestné konanie v prípade trestného stíhania za trestný čin Poškodzovanie cudzej veci, ktoré bolo vedené OÚ vyšetrovania PZ v Trebišove neviedlo k trestnému stíhaniu voči určitej osobe a z tohto dôvodu bolo prerušené ( uznesenie OÚV PZ v Trebišove zo dňa 29. 8. 2002 ČVS : OUV-658/10-2002 ), nutno pre účely rozhodnutia o vzniku práva navrhovateľa na poistné plnenie uzavrieť, že nebolo odporcom ( ktorého v konaní v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno ) bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že spomínané úmyselné konanie tretej osoby smerovalo práve proti poistenému majetku, či osobe poisteného ( t.j. navrhovateľa ). Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že hoci bola bandaska s horľavinou vhodená cez okno do priestorov záložne, prevádzkovanej práve navrhovateľom, bol poškodený nielen tento priestor ale aj susedné vedľajšie miestnosti, ako aj časť neobývanej budovy, v ktorej sa tieto priestory nachádzali, ktorá inak vlastnícky patrila Grécko- katolíckej cirkvi, farnosti v Kráľovskom Chlmci. Na uplatnenie výluky v zmysle čl. 4 bod 7 Zmluvných dojednaní, o ktorú tiež opieral svoju argumentáciu v konaní odporca, by podľa názoru odvolacieho súdu musela byť jednoznačne preukázaná aj podmienka o smerovaní úmyslu páchateľa k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Avšak z dôvodu doterajších výsledkov trestného konania takýto záver - o naplnení aj druhej kumulatívnej podmienky Zmluvných dojednaní v čl. 4 bod 7 - učiniť nemožno, v dôsledku čoho sa potom spomínaná výluka z poistenia nemôže uplatniť. To zároveň znamená, že navrhovateľovi vzniklo právo na poistné plnenie a teda odporcovi povinnosť plniť z poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, navrhovateľ túto preukázal spôsobom podľa čl. 10 bod 26 Zmluvných dojednaní, ním predložených listinných dokladov. Odvolací súd však poznamenáva, že nesprávna bola aplikácia ust. § 52 a nasl. Obč. zák. ( upravujúca problematiku spotrebiteľských zmlúv ) prvostupňovým súdom v danej veci. Poistnú zmluvu totiž uzatváral navrhovateľ jednak v čase, kedy právna úprava spotrebiteľských zmlúv ešte nebola pojatá do Občianskeho zákonníka; tu treba dať za pravdu odporcovi, že táto bola prijatá až novelou účinnou od 1. 4. 2004, t.j. nielen po uzavretí poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania, ale aj po samotnej poistnej udalosti. Nemohla sa preto uplatniť pri právnom posudzovaní navrhovateľovho nároku. Zároveň treba uviesť, že na navrhovateľa ako podnikateľa - fyzickú osobu, by sa právna úprava spotrebiteľských zmlúv nemohla vzťahovať ani z toho dôvodu, že navrhovateľ by nemal postavenie spotrebiteľa. Hoci v čase uzatvorenia poistnej zmluvy účastníkmi ( t.j. dňa 9. 2. 2000 ) a rovnako tak ani v čase poistnej udalosti ( dňa 30. 6. 2002 ) nebola v Občianskom zákonníku upravená spotrebiteľská zmluva, bola v tom čase už platná iná právna normy, ktorá túto problematiku už upravovala a teda spotrebiteľom poskytovala právnu ochranu. Už vtedy totiž platil zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa však na navrhovateľa nemohol vzťahovať, nakoľko navrhovateľ nemal postavenie spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 písm.a/ zák. č. 634/1992 Zb. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Spotrebiteľom teda mohla byť len fyzická osoba ( síce aj podnikateľ, živnostník ), avšak len taká, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. T.j. ak navrhovateľ ako podnikajúca fyzická osoba poisťuje svoj obchodný majetok, tak koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemá status spotrebiteľa. Taký status by mu patril, len ak by poisťoval svoj osobný majetok alebo majetok členov svojej domácnosti, vtedy by totiž nekonal ako podnikateľ, ale ako spotrebiteľ podľa § 2 ods. 1 písm.a/ zák.č. 634/1992 Z. Skutočnosť, že navrhovateľ v danom prípade nemal postavenie spotrebiteľa však zároveň nič nemení na závere o nesplnení kumulatívnych podmienok podľa čl. 4 bod 7 Zmluvných dojednaní a teda ani na vecnej správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 212 ods. 1, 2 O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania, priznaných na základe vyúčtovania navrhovateľovi. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za celkom štyri úkony právnej služby, spočívajúce v písomnom vyjadrení navrhovateľa zo dňa 25. 5. 2012 k odvolaniu odporcu, účasti na odvolacom pojednávaní dňa 6. 11. 2014, ( t.j. 2 x 353,54 € = 707,08 € ), ako aj zdokladovaných dvoch poradách s klientom, a to dňa 20. 5. 2012 a dňa 4. 11. 2014,( 2 x znížená odmena 117,85 € = 235,70 € ), spolu 942,78 €, ďalej režijný paušál 2 x 7,63 € ( r. 2012 ) + 2 x 8,04 € ( r. 2014 ), spolu 974,12 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa ďalej patrí náhrada cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla ( zdokladovaný technický preukaz ) 0,183 € za 1 km na trase Košice - Bratislava a späť dňa 6. 11. 2014 spolu 808 km, spolu 147,86 € a za spotrebované pohonné hmoty : vozidlo Citroen C3, priemerná spotreba 6,1 1/100 km, cena benzínu Natural 95 : 1,436 € /l ku dňu 6.11. 2014, potom 808 km ( 49,288 l paliva ), spolu 70,78 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa napokon patrí aj náhrada za stratu času, stráveného cestou na odvolacie pojednávanie dňa 6. 11. 2014, na trase Košice - Bratislava a späť, pri náhrade 13,40 €/ 1 polhodinu, spolu polhodín 24 x 13,40 = 321,60 €. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa potom úhrnom predstavujú 1.514,36 € ( podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. písm.b/, písm. c/, § 14 ods. 4 písm.a/, § 16 ods. 3,ods. 4, § 17 ods. 1 ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.