Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/397/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104142083 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1104142083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom Vajnorská č. 98, Bratislava zastúpeného advokátskou kanceláriou STANO a partneri, s.r.o., Bratislava, Nám. 1. Mája č. 16 proti odporcovi: P. F., U. Č. Č.. XX, U., o zaplatenie 5. 709,52 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C 91/2005 - 226 zo dňa 26. apríla 2012, v pomer hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 208,48€ na účet advokátskej kancelárie STANO a partneri, s.r.o., Bratislava, Nám. 1. Mája č. 16 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,5 % ročne z dlžnej sumy od 05.11.2003 do zaplatenia zastavil; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.709,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 05.11.2003 do zaplatenia a trovy konania vo výške 285,47 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania dňa 12.11.2002 uzatvorili zmluvu o finančnom leasingu vozidla zn. T. E., J. X,X, XX X., XXXX O.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné leasingové podmienky. Odporca pred prevzatím vozidla uhradil akontáciu vo výške 215 699,- Sk a prvú leasingovú splátku vo výške 10.500,47 Sk a dňa 12.11.2002 si prevzal vozidlo. Odporca bol povinný platiť leasingové splátky vo výške 10 500,47 Sk (od roku 2003 vo výške 10.265,77 Sk z dôvodu zníženia DPH) vždy 12-ty deň v mesiaci. Odporca platil mesačné splátky nepravidelne, poslednú splátku zaplatil dňa 22.04.2003. Dňa 21.05.2003 požiadal odporca o zrušenie zmluvy z dôvodu totálnej havárie vozidla s tým, že je ochotný uhradiť dlžnú sumu. Odporca neplatil leasingové splátky a nevrátil predmet leasingu, navrhovateľ vyhotovil dňa 21.07.2003 oznámenie o ukončení leasingovej zmluvy a pristúpil k odobratiu vozidla. Za týmto účelom si objednal služby spoločnosti OVER-LEASE, s.r.o., ktorá zistila, že vozidlo bolo po dopravnej nehode zaistené a uložené v servise MV SR. Navrhovateľovi bolo vozidlo vydané dňa 05.09.2003 Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava I. Po prevzatí leasingu kontaktoval navrhovateľ poisťovňu za účelom likvidácie poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia a zistil, že odporca neuhradil poistné za prvé poistné obdobie a tým zaniklo poistenie ku dňu 12.02.2003. V zmysle všeobecných leasingových podmienok bol odporca povinný uzatvoriť poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla a riadne plniť poistné, pričom za zničenie, stratu a znehodnotenie vozidla, ktoré nie je kryté poistnou zmluvou zodpovedá nájomca prenajímateľovi. Navrhovateľ zabezpečil vypracovanie odborného posudku o hodnote vozidla, na základe ktorého bolo vozidlo ocenené na sumu 130.000 - 150.000,- Sk. Navrhovateľ následne pristúpil k predaju vozidla tretej osobe za kúpnu cenu 156.750,- Sk s DPH, pričom túto započítal vo finančnom vyrovnaní v prospech odporcu. Po predaji vozidla vyhotovil navrhovateľ finančné vyrovnanie, v ktorom započítal všetky sumy v prospech aj v neprospech odporcu. V neprospech odporcu navrhovateľ započítal dlh na leasingových splátkach v sume 42.807,90 Sk, náhradu škody v sume 266.050,90 Sk, náklady spojené s finančnými službami v sume 22.137,10 Sk a ostatné náklady spojené s odobratím vozidla v sume 11 770,90 Sk. V prospech odporcu započítal zálohu na nájomné (akontáciu) v sume 170.761,70 Sk. Rozdiel súm v prospech a neprospech navrhovateľa predstavuje uplatňovanú sumu, ktorú bol odporca povinný zaplatiť do 14 dní od vyhotovenia finančného vyrovnania, čo však odporca neurobil. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 51 Občianskeho zákonníka, čl. VI bod 1, 3; čl. VII bod 2 písm. b) ; čl. VII bod 5 písm. c) ; čl. VII. bod 5 písm. d) ; čl. VII bod 6 písm. d) ; čl. V bod 3.1. ; čl. V písm. b) ; čl. VII bod 6 písm. g) všeobecných podmienok v dôsledku čoho konštatoval, že účastníci uzatvorili platný právny úkon - zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla, na základe ktorej navrhovateľ ako prenajímateľ prenajal odporcovi ako nájomcovi motorové vozidlo s mesačnou leasingovou splátkou vo výške 10.500,47 Sk, pričom odporca uhradil zálohu na nájomné vo výške 215.699,- Sk. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, ktorých prevzatie potvrdil odporca svojim podpisom. Odporca oznámil navrhovateľovi totálnu haváriu vozidla a požiadal o zrušenie leasingovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že odporca vozidlo nepristavil v zmysle výzvy navrhovateľa na určené miesto a neplatil leasingové splátky, ktorých dlh dosiahol výšku 2-mesačnej splátky, navrhovateľ pristúpil k vypovedaniu zmluvy o finančnom leasingu. Výška dlhu na leasingových splátkach bola v súlade s čl. VI ods. 1 písm. a), ods. 3 a čl. VII ods. 5 písm. d) všeobecných podmienok. Podľa prehľadu splátok vyhotoveným navrhovateľom, uhradil odporca počas účinnosti zmluvy celkom sumu 277.699,50 Sk. V zmysle zmluvy a všeobecných podmienok mal odporca uhradiť spolu 10 splátok v celkovej sume 92.626,63 Sk (dve splátky po 10.500,- Sk a 8 splátok po 10.265,77 Sk) od 12.11.2002 do 12.08.2003, kedy došlo k zablokovaniu vozidla v prospech navrhovateľa a akontáciu v sume 215.699,- Sk. Rozdiel predstavuje uplatňovanú sumu v časti dlhu na leasingových splátkach vo výške 42.807,90 Sk. Ďalším uplatňovaným nárokom navrhovateľa bola náhrada škody, ktorú navrhovateľ vypočítal v súlade s čl. VII bod 6 písm. d) všeobecných podmienok ako rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla v účtovníctve prenajímateľa ku dňu ukončenia povinnosti platiť leasingové splátky a cenou, za ktorú sa odpredal vrak, od ktorej sa odpočíta prijaté poistné plnenie z titulu poistnej udalosti. Navrhovateľ zostatkovú cenu vozidla v účtovníctve vypočítal ako rozdiel nadobúdacej ceny a mesačného odpisu po dobu trvania povinnosti platenia splátok (10 mesiacov). Mesačný odpis bol vypočítaný podľa vzorca podielu, kde na strane delenca bol rozdiel nadobúdacej ceny vozidla v sume 501 042,90 a vopred dohodnutej kúpnej ceny v sume 81,30 Sk a na strane delenca bola dĺžka splátkového obdobia v mesiacoch, teda 48 mesiacov. Údaje ohľadom nadobúdacej ceny vozidla, vopred dohodnutej kúpnej ceny ako aj dĺžky dohodnutého obdobia splátok v mesiacoch sa zhodujú s údajmi uvedenými v leasingovej zmluve. Od takto vypočítanej zostatkovej sumy vozidla (396.675,90 Sk) navrhovateľ odpočítal sumu bez DPH, za ktorú odpredal vozidlo tretej osobe podľa faktúry č. XXB XXXXX vo výške 130.625,- Sk. Uvedená kúpna cena pritom korešponduje s odborným posudkom, ktorý si dal vyhotoviť navrhovateľ, a ktorá bola stanovená v rozpätí od 130.000,- Sk do 150.000,- Sk. Rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidla a cenou, za ktorú navrhovateľ odpredal vozidlo predstavuje uplatňovanú čiastku vo výške 266.050,90 Sk. Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil aj nárok na náklady spojené s finančnými službami, ktoré vypočítal v súlade s čl. VII bod 6 písm. a) a e) všeobecných podmienok. Náklady finančnej služby sa určia ako rozdiel vzniknutý medzi anuitným (nerovnomerným) a leasingovým (rovnomerným) úročením k príslušnému dátumu. Leasingová splátka bola vypočítaná navrhovateľom ako rozdiel mesačnej splátky (12.397,70 Sk podľa zmluvy rozdelenej na kapitálovú časť v sume 10.436,70 Sk a finančnej časti v sume 1 961,- Sk) a podielu zálohy na splátky a dĺžky trvania leasingovej zmluvy (215.699,- Sk/48). Vzhľadom k tomu, že ide o rovnomerné úročenie, pre ktoré je podľa čl. VII ods. 6 písm. b) rozhodujúci deň odobratia vozidla, ku ktorému došlo v 10. mesiaci, rovnomerné úročenie predstavuje násobok finančnej časti splátky a 10-tich mesiacov, teda celkom 19.610,- Sk. Výpočet anuitného úročenia vychádza zo súčtu úrokov v jednotlivých mesiacoch po dobu do odpredaja vozidla v zmysle čl. VII ods. 6 písm. b) všeobecných podmienok, pričom v každom nasledujúcom mesiaci sa znižuje o výšku zostávajúcej hodnoty poskytnutej prenajímateľom, teda o istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi mesačnou splátkou a úrokom. V prvom mesiaci predstavoval dlh odporcu rozdiel medzi nadobúdacou cenou vozidla a akontáciou sumu 285 343,90 Sk, pričom vynásobením tejto čiastky s ročným úrokom (0,15453/12) a odpočítaním mesačného úroku na splátke 101,78 Sk (výška mesačnej splátky 7 903,97 Sk x 0,15453/12) je výška úroku, ktorý následne je potrebné odpočítať od výšky mesačnej splátky, čím sa vypočíta istina, ktorú v nasledujúcom mesiaci je potrebné odpočítať od zostávajúceho dlhu odporcu. Podľa priloženej tabuľky navrhovateľ takto vypočítal sumu anuitných úrokov za obdobie 12 mesiacov v súlade s čl. VII ods. 6 písm. b) všeobecných podmienok, čo predstavuje celkom sumu 39.028,92 Sk. Rozdiel medzi sumou anuitného a leasingového úročenia (39.028,92 Sk - 19.610,- Sk) je vo výške 22.137,56 Sk a predstavuje ušlý zisk navrhovateľa. Posledným nárokom navrhovateľa boli ostatné náklady, ktoré predstavovali služby v súvislosti s vypátraním a zablokovaním vozidla vo výške 5.554,90 Sk, ktorú si vyúčtovala spoločnosť objednaná navrhovateľom faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 18.08.2003, služby za prevoz vozidla vo výške 1.560,- Sk, ktoré si vyúčtoval podnikateľ objednaný navrhovateľom faktúrou č. XXXX/XXX zo dňa 06.09.2003 a za vypracovanie odborného posudku vo výške 4.656,- Sk, ktoré si vyúčtovala spoločnosť objednaná navrhovateľom faktúrou č. XXXXXX zo dňa 19.09.2003. Uvedené náklady navrhovateľ uplatnil v zmysle čl. VII ods. 6 písm. f) všeobecných podmienok. Navrhovateľ od uvedenej uplatňovanej čiastky (342.766,80 Sk) odpočítal v prospech odporcu nezapočítanú zálohu na splátky v súlade s čl. VII bod 6 písm. g) všeobecných podmienok, ktorú vypočítal ako súčin podielu zálohy na splátky s počtom mesiacov trvania zmluvy o finančnom leasingu a počtu mesiacov od ukončenia povinnosti platiť splátky do riadneho ukončenia leasingovej zmluvy (215.699,- Sk/48 x 38) v sume 170.761,70 Sk. Keďže navrhovateľ postupoval v súlade so zmluvou ako aj so všeobecnými podmienkami, uložil súd rozsudkom odporcovi povinnosť zaplatiť uplatňovanú čiastku, ktorá predstavovala dlh na leasingových splátkach, náhradu škody, náklady spojené s finančnými službami a ostatnými nákladmi prenajímateľa. Odporca počas konania nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by spochybňovali nárok navrhovateľa a jeho tvrdenia v podanom odpore ohľadom neoprávnených požiadaviek navrhovateľa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odporca sa s peňažným plnením dostal do omeškania, preto ho súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997 Z.z. (po späťvzatí jeho časti vo výške 3,5 %, o ktorej rozhodol súd tak, že v tejto časti konanie zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p.), a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti finančného vyrovnania v súlade s čl. VII bod 6 písm. i). O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 285,47 €, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania. Nakoľko si navrhovateľ trovy konania nevyčíslil v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku, súd mu priznal iba náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote podal odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súdu prvého stupňa rozhodol bez jeho prítomnosti, bez možnosti vyjadrenia sa, bez možnosti predloženia všetkých dôkazov, ktoré mal a naďalej má záujem predložiť. V deň kedy bolo nariadené pojednávanie na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci samej sa riadne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, ktoré neumožňovali zúčastniť sa predmetného pojednávania, čo doložil dôkazom a to lekárskym potvrdením. Pokiaľ lekárske potvrdenie nebolo datované, je to bez jeho zavinenia, okolnosť, ktorú ovplyvniť nemohol. Z lekárskeho potvrdenia je zjavné, že ide o záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci, čiže ide o rýchlo záchrannú lekársku urgentnú prvú pomoc, ktorá bola poskytovaná na pohotovosti v Ružinovskej nemocnici v nočných hodinách. Poukázal na prieťahy v súdnom konaní. Poukázal, že pokiaľ ide o uzatvorenie leasingovej zmluvy zo dňa 12. 11. 2002 v tomto období sa nachádzal v zahraničí a preto podpis na predmetnej zmluve nepatrí odporcovi. Účasť v zahraničí vie preukázať svedeckými výpoveďami. Zotrváva na tvrdení, že splátky splácal riadne a včas. Čo sa týka dvoch nezaplatených splátok uvádza, že splátky boli riadne zaplatené prostredníctvom sprostredkovateľa R. F.. Nesúhlasí s ohodnotením vozidla, rovnako ako nesúhlasí, aby bol ľahko havarovaný automobil označený ako úplne zničený vrak. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, že navrhovateľ pristúpil k predaju automobilu tretej osobe, zastáva názor, že odkúpenie automobilu malo byť v prvom rade ponúknuté odporcovi, nesúhlasí so započítaním dlhu na leasingových splátkach náhrady škody, ako aj nákladoch spojených s finančnými službami. Navrhol vykonať dôkazy a to znaleckým dokazovaním z oblasti grafológie, či podpis na zmluve a všeobecných podmienkach je podpis odporcu, alebo inej osoby, žiada vypočuť svedka R. J., navrhol, aby súd vyzval J. F., aby sprístupnila prístup do trezoru v sporiteľni, kde má schované všetky dokumentácie ohľadom automobilu. Žiada, aby súd zadovážil z hraničného priechodu NADLAK Rumunsko záznam o prechode cez hranice, žiadal, aby súd vyžiadal fotografie o mieste havárie, žiadal vypočuť svedkov, ktorí sa predmetným automobilom na polícii a servise zaoberali, vypočuť svedka R. F.Z., vypočuť znalca, ktorý ohodnocoval predmet automobil v havarovanom stave a žiada vypočuť svedka R. Y. a svedka P. X.. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že súd prvého stupňa dňa 26. 4. 2007, 18. 6. 2007, 5. 10. 2009, 15. 2. 2010, 26. 4. 2010, 16. 6. 2010, 27. 9. 2010, 15. 10. 2010, 12. 11. 2010, 28. 1. 2011, 14. 3. 2011, 9. 5. 2011, 7. 7. 2011, 3. 10. 2011, 28. 11. 2011, 26. 2. 2012, 12. 3. 2012 a 26. 4. 2012 nariadil pojednávanie, ktoré boli odročené z dôvodu správania sa na strane odporcu. Z uvedeného vyplýva zámer odporcu účelovo obštruovať neúčasť na nariadených pojednávaniach s cieľom a v snahe vyhnúť sa prejednaniu veci samej. Prieťahy boli spôsobené jedine vinou a správaním sa odporcu. Odporca vo svojich tvrdeniach uvádza, že nemal možnosť predkladať dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia navrhovateľa, ktoré sú nesporné, avšak počas celého priebehu konania ani jeden dôkaz, ktorý by tvrdenia navrhovateľa vyvracal, nepredložil a to ani písomne. Súd po vykonanom dokazovaní na základe ústnych prednesov a listinných dôkazov došiel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný, keďže bol podaný v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, ktoré odporca vlastnoručne podpísal. Na základe Zmluvy o finančnom leasingu nového vozidla č. XXXXX vznikol zmluvný vzťah medzi Volkswagen - Finančné služby Slovensko s.r.o. ako navrhovateľom a odporcom. Tvrdenie odporcu o dohode o obchodných podmienkach medzi ním a údajným pánom F. sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde. Pokiaľ odporca tvrdil, že leasingové splátky platil riadne a včas mal možnosť tieto svoje tvrdenia preukázať, pretože navrhovateľ má dôkaz, prehľad splátok prijatých na leasingovej zmluve č. XXXXX, ktorý predložil súdu o opaku a teda, že leasingové splátky neboli uhrádzané v súlade so zmluvou všeobecnými obchodnými podmienkami. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Odporca v odvolaní argumentuje, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom pretože žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nebola súdom prvého stupňa akceptovaná. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26.04.2012 ( č.l. 220) vyplýva, že súd prvého stupňa zvážil splnenie podmienok predpokladaných v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, keď správanie odporcu vyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa prejednaniu veci. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ust. § 101 ods. 2 O. s. p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 O. s. p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Odporca svoju neúčasť ospravedlnil v deň konania pojednávania písomným podaním daným do podateľne súdu zo zdravotných dôvodov, v ktorom opísal svoj zdravotný stav a priložil lekárske potvrdenie, ktoré nebolo datované a bolo vystavené všeobecným lekárom pre dospelých Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok. Prvostupňový súd uvedené ospravedlnenie neakceptoval, nakoľko lekárske potvrdenie nebolo datované a návrh na odročenie pojednávania nespĺňal náležitosti ust. § 119 O.s.p.. Ak prvostupňový súd za týchto okolností prejednal vec a rozhodol o nej v neprítomnosti odporcu, neporušil tým žiadne procesné ustanovenia a právo patriace odporcovi ako účastníkovi konania; svojím postupom neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, z dôvodov ktorých je odvolacia námietka úplne bezpredmetná. Po zistení, že nedošlo postupom súdu prvého stupňa k odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd pristúpil k prejedaniu veci z hľadiska dôvodov v odvolaní uvedených; t.j. upriamil pozornosť pri preskúmaní rozhodnutia ako aj konania ktoré mu predchádzalo na odporcom vytýkaný nedostatočne zistený skutkový stav veci. Právna úprava v občianskoprávnom spore ukladá účastníkom, aby k preukázaniu svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označili dôkazy ( povinnosť dôkazná § 120 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti stíha účastníkov nepriaznivým výsledkom v podobe neúspechu v spore, pričom rozsah dôkazného bremena určuje hmotnoprávny norma. Držiac sa uvedených základných procesných zásad aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, navrhovateľ postupoval v súlade so zmluvou ako aj so všeobecnými podmienkami, keď vypovedal zmluvu z dôvodu dlhu odporcu, ktorý presiahol 2 mesačné splátky, vyzval odporcu na pristavenie a vrátenie vozidla na ktoré odporca nereagoval a následne pristúpil k vyhotoveniu finančného vyrovnania, ktoré rovnako vypočítal v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami. Ak za tejto situácie prvostupňový súd priznal navrhovateľovi 5.709,52 € titulom dlhu na leasingových splátkach, náhrady škody, nákladov spojených s finančnými službami a ostatnými nákladmi prenajímateľa, bol jeho postup vecne správny. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je označenie nových dôkazov v odvolacom konaní. Zo spisu je nepochybné, že odporca bol riadne súdom prvého stupňa poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť skôr, ako súd vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na neskôr označené dôkazy sa neprihliada. Túto možnosť mal odporca počas trvania súdneho konania od roku 2005. Dôkaznú povinnosť si mohol plniť od začiatku konania, v podanom odpore, vo vyjadrení k žalobe, ako aj mimo tohto procesného úkonu v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní, ktorých bolo v súdenej veci nariadených 17 (26. 4. 2007, 18. 6. 2007, 5. 10. 2009, 15. 2. 2010, 26. 4. 2010, 16. 6. 2010, 27. 9. 2010, 15. 10. 2010, 12. 11. 2010, 28. 1. 2011, 14. 3. 2011, 9. 5. 2011, 7. 7. 2011, 3. 10. 2011, 28. 11. 2011, 26. 2. 2012, 12. 3. 2012 a 26. 4. 2012) a zväčša všetky boli odročované z dôvodov na strane odporcu. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré odporca uviedol v odpore, pretože cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Po preskúmaní veci odvolacím súdom, vzhľadom na dôkaznú núdzu treba identicky ako prvostupňový súd spornú vec uzavrieť tým, že odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností. Pokiaľ odporca tvrdil, že leasingové splátky platil riadne a včas mal možnosť tieto svoje tvrdenia preukázať. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z navrhovateľom predložených dôkazov - zmluvou o finančnom leasingu č. XXXXXX zo dňa 12.11.2002, všeobecnými podmienkam zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 12.11.2002, žiadosťou odporcu o zrušenie leasingovej zmluvy zo dňa 21.05.2003, listom navrhovateľa-odpoveď na žiadosť, výzvou navrhovateľa na pristavenie vozidla zo dňa 14.07.2003, oznámením o ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 21.07.2003, zákazkovým listom zo dňa 21.07.2003, záverečnou správou spoločnosti OVER-LEASE s.r.o. zo dňa 15.08.2003, potvrdením o vrátení veci zo dňa 05.09.2003, protokolom o prevzatí vozidla zo dňa 05.09.2003, žiadosťou navrhovateľa o zaslanie informácie zo dňa 08.09.2003, oznámením spoločnosti KOOPERATIVA Poisťovňa, a.s. zo dňa 29.03.2003, faktúrou č. XXBXXXXX zo dňa 26.09.2003, odborným posudkom zo dňa 18.09.2003, finančným vyrovnaním predčasne ukončenej leasingovej zmluvy zo dňa 21.10.2003, prehľadom splátok odporcu, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 13.08.2003, výpočtom zostatkovej ceny vozidla zo dňa 15.10.2004, vyjadrením k výpočtu nákladov spojených s finančnými službami zo dňa 15.10.2004, faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 18.08.2003, faktúrou č. XXXX/XXX zo dňa 06.09.2003, faktúrou č. XXXXXX zo dňa 19.09.2003, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 21.10.2003, výpočtom nezapočítanej zálohy na splátky zo dňa 15.10.2004. Výsledky takto vykonaného dokazovania boli postačujúce pre prijatie správneho právneho záveru a nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že pre rozhodnutie veci bolo potrebné vypočuť J. F., aby sprístupnila prístup do trezoru v sporiteľni, kde má schované všetky dokumentácie ohľadom automobilu, ako aj vypočuť svedkov, ktorí sa predmetným automobilom na polícii a servise zaoberali, vypočuť svedka R. F., vypočuť znalca, ktorý ohodnocoval predmet automobil v havarovanom stave, keďže tieto výpovede by boli vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi , ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 208,48€, ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.7.2012, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 200,85€ a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 208,45€ eur / 200,85€ + 1 x 7,63 € režijný paušál /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.