Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/26/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105209985 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105209985.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M.O.C., s.r.o., Nám. Dr. Alberta Schweitzera 194, 916 01 Stará Turá, IČO: 36 318 965, práv. zast.: JUDr. Anton Novák, advokát, Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: DIPLOMAT DENTAL s.r.o., Vrbovská cesta 17, 921 01 Piešťany, IČO: 36 222 089, práv. zast.: Advokátska kancelária Zathurecky InPaRtners, s. r. o., Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578, konajúca prostredníctvom JUDr. Eugen Záthurecký, advokát a konateľ spoločnosti, o zdržanie sa nezákonného používania označenia „. a o priznaní primeraného zadosťučinenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/356/2005 - 922 zo dňa 08.03.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/356/2005 - 922 zo dňa 08.03.2013 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 46,22 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v O. H. G., Z.. G.., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 2.474,29 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.291,15 eur. Konajúci súd tiež rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 275,32 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 27Cb/356/2005-757 zo dňa 04.07.2011 rozhodol tak, že odporcu zaviazal na povinnosť zdržať sa používania označenia „X.“ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, povinnosť zmeniť svoje obchodné meno tak, aby neobsahovalo výraz „X.“ a podať návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri, povinnosť zmeniť názov svojej webovskej stránky P..X..sk tak, aby neobsahoval výraz „X.. Nárok navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy súd zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd uviedol, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Po podaní odvolania zo strany odporcu voči vyhovujúcej časti rozsudku Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I v napadnutej časti potvrdil a rozhodol, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania Okresný súd Bratislava I rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ v petite svojho návrhu na začatie konania žiadal odporcu zaviazať štyrmi výrokmi o povinnosti niečo konať, resp. konania sa zdržať. V konaní bol však navrhovateľ úspešný len v troch výrokoch zo štyroch, t.j. bol úspešný z 3/4tín, teda v 75%tách. Odporca mal vo veci úspech v 1/4tine, t.j. v 25%tách. Súd teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vo výške 50 % celkových trov konania. Celková výška trov prvostupňového konania navrhovateľa prestavuje sumu 7.530,86 eur a pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 4.948,57 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.582,29 eur vyčíslených v zmysle ustanovení vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení aktuálnom ku dňu vykonania konkrétneho úkonu právnej služby za 9 úkonov právnej služby. V ďalšej časti svojho rozhodnutia súd prvého stupňa podrobne špecifikoval jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré navrhovateľovi náhradu priznal, ako aj úkony právnej služby, ktoré považoval za neúčelne vynaložené, a preto za ne náhradu nepriznal. Celková priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní navrhovateľa predstavovala teda sumu 2.582,29 eur. Keďže však súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa vyššie uvedeného odôvodnenia vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu 50 % celkových trov konania. Preto súd priznal náhradu trov konania tak, že náhradu za zaplatený súdny poplatok priznal vo výške 50 % z 4.948,57 eur, t.j. 2.474,29 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní na prvom stupni priznal vo výške 50 % z 2.582,29 eur, t.j. 1.291,15 eur. V časti rozhodnutia, kde prvostupňový súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania, uviedol, že v odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ, keďže odvolací súd nevyhovel odvolaniu odporcu a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil v celom rozsahu. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. teda navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Predmetom konania na odvolacom súde nebolo rozhodovanie o priznaní alebo nepriznaní nemajetkovej ujmy pre navrhovateľa, nakoľko voči tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie podané nebolo. Navrhovateľ si vyčíslil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 3.291,92 eur. Súd ako tarifnú hodnotu určil sumu 1.000 eur podľa § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je preto suma 61,41 eur. Konajúci súd navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 275,32 eur, za úkony tak ako ich špecifikoval v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pričom navrhovateľovi nepriznal náhradu trov za úkon právnej služby vyjadrenie k tvrdeniam odporcu doručené súdu dňa 05.09.2012, nakoľko ho nepovažoval za účelný pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý vyjadril svoj názor, že mieru úspechu navrhovateľa nemožno v danom prípade vyvodiť čisto matematicky pomerom uplatnených nárokov, v ktorých uspel k nároku, v ktorom neuspel. Právom, ktorého ochranu navrhovateľ žalobou uplatnil, je právo z ochrannej známky „.. Jednotlivé uplatnené nároky o zákaze konania, či príkaz zmeniť obchodné meno, sú len konkretizované formy používania, či potenciálneho používania označenia „.X.. Odporca bol úspešný v časti o ochranu práv z ochrannej známky, v časti poskytnutia primeraného zadosťučinenia úspešný nebol. Odporca má za to, že navrhovateľ nezaznamenal úspech v miere odôvodňujúcej pomerné rozdelenie. Súd mal preto v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. vysloviť, že ani jeden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V ďalšej časti odvolania odporca vyjadril svoj názor k otázke výpočtu pomernej časti priznanej náhrady trov konania. Uviedol, že v prejednávanej veci ide o špecifický prípad rozhodnutia o viacerých samostatných nárokoch uplatnených navrhovateľom jednou žalobou, kde v troch nárokoch bol navrhovateľ úspešný v plnom rozsahu a v jednom nároku bol v plnom rozsahu neúspešný. Podľa názoru odporcu mal súd priznať polovicu zo sumy trov konania vzťahujúcich sa k jednotlivým nárokom, v ktorých bol navrhovateľ úspešný. Zákon ani publikovaná judikatúra takýto špecifický prípad neupravuje, no podľa názoru odvolateľa právo na náhradu pomernej časti trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. nemôže zahŕňať pomernú časť trov vynaložených v súvislosti s nárokom, v ktorom bol navrhovateľ v plnom, či v prevažnom rozsahu neúspešný. Poukázal tiež na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, Števček, Ficová a kol., C. H. BECK, Praha 2009, v ktorom sa na strane 373 uvádza, že ak v jednom návrhu na začatie konania uplatnených niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad uvedených v § 142 O. s. p., pri každom nároku samostatne. Nemôže teda úspech žalobcu v spore ohľadne iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania ohľadne všetkých nárokov. Trovy, ktoré účastník súčasne vynaložil na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov (t. j. podľa toho, ako sa tá ktorá vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto trov). Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania a trovy druhostupňového konania prizná vo výške zodpovedajúcej nárokom, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že s tvrdením, prezentovaným odvolateľom, nemôže súhlasiť, nakoľko nemá oporu v zákone, ani v súdnej praxi a je podľa jeho názoru len zavádzajúcou argumentáciou odporcu, ktorá je absurdná, pretože uplatnené nároky, vrátane nároku na nemajetkovú ujmu sú nárokmi prislúchajúcimi majiteľovi ochrannej známky. Zdržanie sa používania označenia „. pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, automaticky bez ďalšieho výroku neznamená, že odporca má podať návrh na zmenu zápisu svojho obchodného mena v obchodnom registri do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku alebo nepoužívať akékoľvek internetové domény, obsahujúce označenie „.. Je preto správne, ak súd posudzoval úspešnosť každého uplatneného nároku zvlášť. Práve v prípade akceptovania názoru odporcu, týkajúceho sa základu trov, by išlo o absolútne popretie princípu zodpovednosti za výsledok konania. Princíp zodpovednosti za výsledok je vyjadrený práve v tom, že súd odrátal od miery úspechu navrhovateľa pomernú časť jeho neúspechu a priznal navrhovateľovi len polovicu všetkých trov, ktoré mu počas konania vznikli. Navrhovateľ sa prikláňa k názoru, ktorý je vyjadrený v citovanom komentári a na ktorý odkazuje odvolateľ a má za to, že postup pri uplatňovaní § 142 ods. 2 O. s. p. bol okresným súdom v napádanom uznesení plne zohľadnený. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I a zaviazal odporcu nahradiť mu trovy tohto konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, považuje však za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti. Navrhovateľ v petite svojho návrhu na začatie konania žiadal odporcu zaviazať štyrmi výrokmi o povinnosti niečo konať, resp. konania sa zdržať. V konaní bol navrhovateľ úspešný v troch výrokoch zo štyroch, pričom nebol úspešný v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že súd mal priznať polovicu zo sumy trov konania, vzťahujúcich sa k jednotlivým nárokom, v ktorých bol navrhovateľ úspešný a rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ nezaznamenal úspech v miere odôvodňujúcej pomerné rozdelenie. Ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. zotrváva na zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. Iba v prípade, ak pomer úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na na náhradu trov konania. Je potrebné zdôrazniť, že pod výsledkom konania treba rozumieť právne následky, ktoré vyvolá rozhodnutie súdu v porovnaní s tým, čo bolo cieľom návrhu alebo obrany daného účastníka. Na tom základe súd dospeje k záveru o výsledku konania v jeho jednotlivých častiach a následne na tom základe ustáli úspech v konaní toho ktorého účastníka konania. Odporcom navrhované rozhodnutie o trovách prvostupňového konania tak, aby ani jeden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania, by podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedalo výsledku konania a miere úspešnosti navrhovateľa v tomto konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ zaznamenal v konaní úspech v rozsahu odôvodňujúcom pomerné rozdelenie trov. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že jeho predmetom nebolo rozhodovanie o priznaní nemajetkovej ujmy pre navrhovateľa, nakoľko voči tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie podané nebolo. Súd za základ pre výpočet sadzby úkonov právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní, považoval konanie o povinnosti odporcu zdržať sa používania označenia „X.“ a ...... , keď podľa ustanovenia § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka vo veciach ochrany podľa predpisov o masovo komunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, je tarifnou hodnotou 1.000 eur, a teda odmenou za 1 úkon právnej služby je suma 61,41 eur. Okresný súd Bratislava I trovy druhostupňového konania priznal vo výške zodpovedajúcej nárokom, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, keď z čiastky 3.291,92 eur vyčíslené navrhovateľom, mu priznal náhradu trov v celkovej výške 275,32 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p., keď navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,22 eur za 1 úkon právnej služby, t. j. vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (§ 10 ods. 8, § 13a ods. 2 písm. b/), t. j. vo výške 1 tarifnej odmeny spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 eur + 20 % DPH. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.