Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/394/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105222527 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105222527.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľky: F. zast.: JUDr. Adriana Grendová, advokátka, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: VOLKSBANK, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, o zaplatenie 1. 361,88 Eura s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb 159/2006-565 zo dňa 29.05.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb 159/2006-565 zo dňa 29.05.2012 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti istiny 435,90 eura a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9 % ročne a navrhovateľke určil povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 68,05 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa návrh o určenie povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1. 361,88 eura s prísl. titulom vyplatenia zostatkov na účtoch poručiteľa v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 23.06.2004 bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 1Rob 403/2006, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila nevyplatením zostatkov na účtoch poručiteľa F. ku dňu 15.10.2004. Výšku nevyplatených zostatkov na základe výpisov z účtov poručiteľa stanovila navrhovateľka na sumu 1. 212,90 eura (pôvodne žalovala sumu 1.361,88 eura) a príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania od 15.10.2004 ustálila na 9% ročne (pôvodne žalovala 17 % ročne). Navrhovateľka v konaní tvrdila, že dňom 15.10.2004 odstúpila od zmluvy o nájme bezpečnostnej schránky, a preto odporca nemá nárok na započítanie nájomného za bezpečnostnú stránku. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala úkon, na základe ktorého by bolo možné považovať zmluvu o prenájme bezpečnostnej schránky za vypovedanú. Uviedol, že z dôvodu nevrátenia kľúčov od schránky od navrhovateľky, si uplatňuje voči nemu ročné nájomné vo výške 133,83 eura (napriek preukázanej skutočnosti, že nájomné za obdobie od roku 1998 bolo dohodnuté na sumu 564,03 eura). Celková dlžná suma nájomného za obdobie od roku 1999 do roku 2011 vrátane predstavovala sumu 13 x 133,84 eura, celkom sumu 1. 739,92 eura. Na základe uvedeného odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vzniesol vzájomný návrh, ktorý prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie. Súd prvého stupňa konštatoval ako nespornú medzi účastníkmi konania výšku stavov na účtoch poručiteľa ku dňu 15.10.2004 v sume 1. 212,90 eura. Ako nesporný bol vyhodnotený fakt, že navrhovateľka odovzdala odporcovi kľúče od bezpečnostnej schránky dňa 07.03.2012. V zmysle vykonaného dokazovania posúdil prvostupňový súd konanie odporcu, ktorý podmienil ukončenie nájmu bezpečnostnej schránky riadnym odovzdaním kľúčov v počte 2 ks a vysporiadaním dlžného nájomného ako dôvodné. V konaní sa preukázalo, že posledný písomný kontakt navrhovateľky smerom k odporcovi v úmysle ukončiť zmluvu o nájme bol dňa 25.10.2004, kedy deklarovala pripravenosť odovzdať kľúče, avšak odmietla úhradu dlžného nájomného. Podľa názoru súdu prvého stupňa následné konanie navrhovateľky, ktorá ďalej odporcu nekontaktovala, nevyvinula žiadnu ďalšiu preukázateľnú snahu k rokovaniu o ukončení vzťahov a vysporiadaní ako úmyselné konanie, ktorým spôsobila odporcovi škodu, spočívajúcu v nemožnosti ďalšieho prenájmu schránky. Povinnosť navrhovateľky vrátiť odporcovi kľúče od schránky priamo vyplývala poručiteľovi (a navrhovateľovi ako univerzálnemu nástupcovi poručiteľa) priamo zo zmluvy o prenájme schránky ako aj z podmienok prenájmu. Na základe uvedeného prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno dostatku aktívnej legitimácie na vyplatenie zostatkov na účtoch poručiteľa ku dňu 15.10.2004, ktoré v celej výške zanikli započítaním škody vo výške uplatneného nájomného zo strany odporcu, v dôsledku čoho bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil po právnej stránke podľa ust. § 415, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 132, § 153 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, 2 a ust. § 151 ods. 1, 5 O.s.p. Navrhovateľka podala proti rozsudku v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu vyhovie a zaviaže odporcu na zaplatenie istiny v sume 925,98 eura s 9 % p.a. úrokom od 15.10.2004 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila trovy konania a právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Uviedla, že predmetné rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh odporcu uplatnený v podanom odpore, a napriek tomu zdôvodnil svoje rozhodnutie započítaním premlčanej pohľadávky odporcu voči navrhovateľke. Ďalej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keďže nevykonal dôkaz, z ktorého účtu malo byť podľa zmluvy platené nájomné za bezpečnostnú schránku. V odvolaní poukázala na snahu o odovzdanie bezpečnostných kľúčov, ktoré jej boli vydané až dňa 16.12.2004. Taktiež sa pokúšala zrušiť účty a vybrať zostatky, avšak toto jej bolo zo strany odporcu odopreté. Ďalej uviedla, že keďže si odporca relevantným spôsobom prvýkrát uplatnil svoje nároky až v odpore podanom proti platobnému rozkazu sp. zn. 1Rob 403/2006, pokladá jeho nároky z titulu nájomného za bezpečnostnú schránku za premlčané s výnimkou 1 roku v období 2003 až 2004, ktorú sumu je navrhovateľka ochotná zaplatiť. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľka sa k odporcovi ako banke správala neštandardne, nekomunikovala s bankou spôsobom predpísaným platnými právnymi predpismi a po podaní návrhu na súd už nekomunikovala vôbec. Odporca ako banka bežné účty navrhovateľky (poručiteľa) spravoval s náležitou odbornou starostlivosťou, za čo si účtoval poplatky v súlade s platným Sadzobníkom poplatkov. Stav ku dňu úmrtia poručiteľa preto nie je relevantný pre uplatnenie nárokov navrhovateľkou, ktorá mala počas celej doby k dispozícii výpisy z jednotlivých účtov, vedela o transakciách a zmluvy o bežných účtoch nevypovedala. Odporca bol nútený pre narastajúce nepovolené debety na účtoch účty postupne rušiť a zabrániť tak vzniku a nárastu škody. Vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na preukázanie svojich nárokov na zaplatenie dlhu za nájom bezpečnostnej schránky, čo do dôvodu aj výšky. Nie je pravdou, že odporca neakceptoval list navrhovateľky zo dňa 25.10.2004. Naopak, odporca toto podanie vyhodnotil podľa obsahu ako výpoveď, pre jej platnosť a účinnosť však podľa platných právnych predpisov a obchodných podmienok bolo nevyhnutné vypratať bezpečnostnú schránku a odovzdať špeciálne bezpečnostné kľúče od bezpečnostnej schránky, ktoré navrhovateľke preukázateľne boli notárom v dedičskom konaní odovzdané, a teda ich mala k dispozícii. Až na podnet odporcu navrhovateľka dňa 07.03.2012 odporcovi vrátila kľúče, čím došlo k ukončeniu nájmu bezpečnostnej schránky. V snahe ukončiť sporné vzťahy, odporca svoje nároky voči navrhovateľke započítal, čo navrhovateľka v súdnom konaní, ani inak nenapadla, ani si nevzniesla námietku premlčania. Na základe uvedeného žiadal odvolanie v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľky dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Po prejednaní veci v rozsahu a dôvodov odvolania odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje presvedčivé a riadne odôvodnenie, spĺňajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako to správne namieta navrhovateľka vo svojom odvolaní. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, alebo sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, treba považovať rozhodnutie súdu za riadne neodôvodnené a arbitrárne. Nesprávne právne posúdenie nastáva vtedy, ak súd prvého stupňa nepoužil (neaplikoval) správne ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované. Osobitným prípadom nesprávneho právneho posúdenia veci je aj situácia, v ktorej prvostupňový súd neinterpretoval ani neaplikoval žiadne ustanovenie právneho predpisu ako súčasť právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, taktiež je možné konštatovať, že vec bola aj nesprávne právne posúdená a skutkový stav nedostatočne zistený. Súd prvého stupňa sa s návrhom navrhovateľky nedostatočne vysporiadal, pričom hoci vylúčil vzájomný návrh odporcu, ktorým si uplatnil nájomné za bezpečnostnú schránku poručiteľa, na samostatné konanie, v rámci tohto súdneho konania započítal odporcom uplatnenú vzájomnú pohľadávku, a to na základe listu odporcu zo dňa 05.01.2012. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by bolo navrhovateľke doručené podanie odporcu zo dňa 05.01.2012, ktorým si započítanie uplatnil, aby k nemu mohla zaujať stanovisko. Z obsahu spisu tiež nie je zrejmé, kedy bolo toto podanie doručené súdu. Navrhovateľka tak nemohla uplatniť námietku premlčania sa nároku odporcu, ktorý uplatnil na započítanie a túto námietku vzniesla až v odvolaní. V zmysle platnej judikatúry túto námietku navrhovateľka mohla vzniesť v odvolacom konaní a súd sa bude musieť ňou zaoberať (najmä vo vzťahu, či započítanie je možné podľa § 358 Obchodného zákonníka). Uplatnením námietky premlčania sa totiž na zistenom skutkovom stave veci nemení vôbec nič, a preto nemožno pri premlčaní aplikovať § 205a O.s.p. a námietku premlčania považovať za neprípustnú v odvolacom konaní. Premlčanie ako inštitút hmotného práva totiž predpisy hmotného práva nekoncentrujú do určitej časti konania a možno ho uplatniť kedykoľvek, až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Súd prvého stupňa právne posúdil vec podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, hoci predmetom tohto súdneho konania nebola náhrada škody, ale navrhovateľka si uplatnila nárok na vrátenie zostatkov na účtoch po poručiteľovi F. Súd prvého stupňa tak vlastne v napadnutom rozsudku posudzoval nárok odporcu, ktorý však pred tým vylúčil na samostatné konanie (uznesením č.k. 33Cb/159/2006-71 zo dňa 16.06.2010. V napadnutom rozsudku absentuje právne posúdenie úkonu odporcu zo dňa 05.01.2012, ktorým započítal svoju pohľadávku oproti pohľadávke navrhovateľky. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa odňal navrhovateľke právo konať pred súdom, a taktiež, že nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky a svoje nové rozhodnutie riadne zdôvodní. Podľa § 224 ods. 3 O.sp., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 za : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.