Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/244/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105231475 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105231475.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: U. V. Q. G. N. B. R. V. , bytom B., P. Č.. XX, zastúpený JUDr. Petrom Joanidisom, advokátom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 73/a, proti odporcom: I. ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska cesta č. 11, IČO: 35704713, zastúpený JUDr. Jozefom Mészárosom, advokátom v Bratislave, Jesenského č. 2, P.O.BOX 126, II. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 29.942,15 € (902.037,18 Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. februára 2011, č.k. 9 C 208/2005-256, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. februára 2011, č.k. 9 C 208/2005-256, v napadnutej časti vo výroku, ktorým návrh zamietol, vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov konania v sume 7.581,87 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Jozefa Mészárosa, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.145,42 € spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu v I. rade JUDr. Jozefa Mészárosa, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi v II. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Dovolanie n e p r i p ú š ť a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 22.2.2011, č.k. 9 C 208/2005-256, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v sume 902.037,18 Sk (29.942,15 €) spolu so 14 % úrokom z omeškania od 25.12.2001 do zaplatenia, ako aj na náhrady trov konania. Dňa 27.11.2000 uzavrel s odporcom v I. rade leasingovú zmluvu na leasing vozidla Porsche 911 Carrera 4 Coupé fialovej farby, prílohu 1. ktorej tvorí špecifikácia poistenia vozidla havarijne poisteného odporcom v II. rade na základe hromadnej poistnej zmluvy. Na základe leasingovej zmluvy uhradil navrhovateľ odporcovi v I. rade preddavok na nájomné a riadne platil dohodnuté splátky vrátane poistného. Odporca v I. rade nadobudol vozidlo do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2000, kde sa uvádza, že "je uhradený colný dlh, ako aj prípadné ďalšie poplatky súvisiace s dovozom" a z toho mal vedomosť o tom, že vozidlo bolo individuálne dovezené zo zahraničia. Dňa 14.9.2001 došlo k odcudzeniu uvedeného vozidla a 25.10.2001 bolo prerušené trestné stíhanie pre nezistenie páchateľa. Poistná udalosť bola riadne ohlásená odporcovi v II. rade, ktorý však listom zo dňa 17.12.2001 oznámil, že v zmysle dohody o poistení motorových vozidiel zo dňa 1.2.1997 s odporcom v I. rade, sa poistná ochrana na predmetné vozidlo nevzťahuje, pretože na jeho poistenie bol potrebný predchádzajúci súhlas s poistením. Odporca v I. rade vyhotovil záverečné finančné vyúčtovanie ku dňu 14.9.2001, kde žiadal zaplatiť sumu 618.328,70 Sk. O existencii a obsahu dohody o poistení vozidiel z roku 1997 a o jej podmienkach nemal navrhovateľ vedomosť, keďže nebola ani prílohou leasingovej zmluvy. Práva, povinnosti a sankcie v nej uvedené sa vzťahujú len na jej účastníkov a k povinnosti zabezpečiť súhlas ešte pred uzatvorením leasingovej zmluvy mohol byť zaviazaný len odporca v I. rade, ktorý nesplnením tejto podmienky porušil povinnosť v dohode uvedenú. Zodpovednosť za škodu vznikla aj zo strany odporcu v II. rade, ktorý obdobne ako odporca v I. rade pri vynaložení riadnej a odbornej starostlivosti mal a musel zistiť bezprostredne po uzavretí leasingovej zmluvy, že uzavretie poistenia nezodpovedá dohodnutým podmienkam v dohode o poistení zo dňa 1.2.1997. Namiesto toho až do vzniku poistnej udalosti odporca v I. rade vyberal a odporca v II. rade prijímal poistné a počas celej tejto doby sa obaja správali tak, že navrhovateľ nemal a nemohol mať žiadne pochybnosti o existencii poistenia. Nesplnením podmienky uvedenej v dohode zo dňa 1.2.1997, zamlčaním jej existencie a nesplnením, resp. neupozornením, na jej nesplnenie zo strany odporcov vznikla navrhovateľovi škoda tým, že napriek riadnemu plateniu leasingových splátok spolu s poistným by k poistnému plneniu nikdy nedošlo, a preto podľa § 377 ods. 2 Obchodného zákonníka má voči odporcom v I., II. rade nárok na náhradu škody, ktorá mu zamlčaním tejto skutočnosti vznikla. Neoprávnenosť nárokov odporcu v I. rade voči nemu preukazuje aj to, že dosiaľ nevykonal žiadne právne kroky na vymáhanie svojej údajnej pohľadávky vyplývajúcej z konečného finančného vyúčtovania. Keďže sa nikde neuvádza presný výpočet uzatvorenia leasingu a použitie poistného plnenia, podľa zisteného stavu sa od predpokladaného poistného plnenia zníženého o spoluúčasť musia odpočítať náklady, resp. výdavky leasingovej spoločnosti v súvislosti s leasingovou zmluvou (nadobúdacia cena auta, DPH, poistné v trvaní 12 mesiacov) a pripočítať príjmy získané od leasingového nájomcu (akontácia a leasingové splátky). Na základe znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať, bola všeobecná cena vozidla stanovená na sumu 1.735.435,-- Sk. V takomto prípade ak by poistné plnenie bolo v sume 1.735.435,-- Sk znížené o spoluúčasť v sume 86.771,75 Sk, teda celkovo v sume 1.648.663,25 Sk, odpočítateľné položky by predstavovala nadobúdacia cena auta bez DPH 1.219.512,-- Sk, DPH 280.488,-- Sk a poistné za 12 mesiacov v sume 189.790,92 Sk, pripočítateľné položky by predstavovala akontácia od navrhovateľa v sume 450.000,-- Sk, zaplatené leasingové splátky spolu s finančnou službou, leasingovým nájmom, DPH a poistným 10 x 54.796,10 Sk sú v sume 547.961,-- Sk. Na základe uvedeného výpočtu vznikol z predpokladaného poistného plnenia rozdiel v prospech navrhovateľa v sume 956.833,28 Sk; táto suma predstavuje výšku škody, ktorá mu vznikla z vyššie uvedených dôvodov. Nakoľko uhradil v prospech odporcu v I. rade len 10 splátok a odporca v I. rade má nárok na úhradu ešte jedenástej splátky v sume 54.796,10 Sk, túto započítal na vyššie uvedenú výšku škody a po vykonaní zápočtu predstavuje celková výška vzniknutej škody sumu 902.037,18 Sk, ktorú žiada uhradiť od oboch odporcov spoločne a nerozdielne. Nakoľko v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami mal odporca v II. rade poskytnúť poistné plnenie do 90 dní od nahlásenia poistnej udalosti, t.j. od 24.9.2001, lehota na plnenie uplynula 24.12.2001; od vtedy si uplatňuje nárok na úroky z omeškania. Vedomosť odporcu v I. rade o individuálnom dovoze vyplýva zo zmluvy, z osvedčenia CAR DETECT. Podľa uvedenej dohody medzi odporcami získanie súhlasu je potrebné ešte pred zaradením vozidla do leasingu, čo vylučuje povinnosť navrhovateľa, od ktorého nemôžu byť pred uzatvorením zmluvy vyžadované žiadne povinnosti. Aj odporca v II. rade vyžadoval potvrdenie o súhlase od odporcu v I. rade. Mailová komunikácia pracovníčok odporcu v I. rade potvrdzuje, že tento mal vedomosť ešte pred poistnou udalosťou, že vozidlo nebolo zaradené do poistenia, avšak aj napriek tomu nič neurobil a situáciu neriešil. On by nikdy neuzatvoril leasingovú zmluvu, ak by si nebol vedomý, že auto je havarijne poistené. O skutočnostiach týkajúcich sa nezaradenia vozidla do poistenia sa dozvedel až z listu odporcu v II. rade zo dňa 17.12.2001. Podniká síce s autami, ale vozidlo kupoval ako fyzická osoba a keďže ho kúpil v Slovenskej republike a na slovenských značkách, nemal dôvod preverovať jeho pôvod. Colné riaditeľstvo by mu ako nevlastníkovi colné deklarácie nevydalo, aj keby o nich vedel a tieto žiadal na predloženie odporcovi v I. rade. Záverečné finančné vyúčtovanie neuhradil. Technický preukaz založený v spise bol vyhotovený až 4-5 mesiacov po uzatvorení leasingovej zmluvy. Voči odporcovi v I. rade uplatneným obranám vzniesol námietku premlčania, nakoľko tento si započítanie uplatnil až v priebehu konania a na tento prípad by sa malo aplikovať ustanovenie § 404 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné. Medzi odporcami v I. a II. rade bola dňa 1.2.1997 uzatvorená dohoda o poistení motorových vozidiel, ktorá sa vzťahovala na havarijné poistenie nových, aj ojazdených, vozidiel prenajatých odporcom v I. rade svojím nájomcom. Podľa čl. II bod 2 veta druhá u ojazdených vozidiel bola nutná obhliadka vozidla zástupcom poisťovne a u vozidiel individuálne dovezených zo zahraničia bol potrebný súhlas poisťovne na poistenie ešte pred zaradením vozidla do leasingu. Podľa dokladov Colného riaditeľstva Slovenskej republiky bola dňa 2.7.2000 do colného režimu voľný obeh prepustená z Rakúska dovezená karoséria na osobný automobil Porshe WPOZZZ99 ZSS316196 a dňa 4.7.2000 bol z Rakúska dovezený motor na osobný automobil Porshe č. XXSXXXXX. Číslo karosérie a motora sa zhodujú s číslami uvedenými v technickom preukaze k predmetnému vozidlu Porshe Carrera. V technickom preukaze bolo zaznamenané schválenie technickej spôsobilosti dňa 12.7.2000 na OV Senec a výmena nepoužiteľného technického preukazu. Dňa 27.11.2000 uzatvoril odporca v I. rade ako kupujúci so spoločnosťou Miroslav Hahn - auto HAHN ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka ojazdeného vozidla Porshe 911 Carrera 4 za sumu 1 mil. Sk, v rámci ktorej predávajúci záväzne vyhlásil, že je uhradený colný dlh, ako aj prípadné ďalšie poplatky súvisiace z dovozom predmetu zmluvy. V uvedený deň uzatvorili odporca v I. rade a navrhovateľ leasingovú zmluvu na vozidlo Porsche 911 Carrera 4 so vstupnou cenou 1.219.512,-- Sk + DPH v sume 280.487,80 Sk a preddavkom na nájomné v sume 450.000,-- Sk, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu v zmysle § 273 Obchodného zákonníka. Vozidlo bolo havarijne poistené v zmysle prílohy 1 (špecifikácia poistenia) z hromadnej poistnej zmluvy OB Leasing, a.s., v poisťovni Allianz, a.s., č. 770000370, s dohodnutou spoluúčasťou 5 % minimálne 2.000,-- Sk a s poistným k riadnej splátke v sume 15.815,91 Sk. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ uhradil poplatok za uzatvorenie leasingovej zmluvy, akontáciu a následne 10 leasingových splátok. Podľa osvedčenia CAR DETECT zo dňa 1.12.2000 uvedené vozidlo EČV NR 204 BF nebolo ku dňu 30.11.2000 vedené ako kradnuté v identifikačnom systéme motorových vozidiel CAR - DET. Vozidlo bolo v Rakúsku evidované v informačnom systéme registrovaných vozidiel do júna 2000. Dňa 14.9.2001 bolo uvedené vozidlo odcudzené, trestné stíhanie bolo uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava II ČVS: OUV-1028/2001 zo dňa 25.10.2001 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Poistná udalosť bola dňa 24.9.2001 ohlásená odporcovi v II. rade. Tento listom zo dňa 17.12.2001 oznámil odporcovi v I. rade a tiež navrhovateľovi, že na uvedené vozidlo sa v zmysle dohody o poistení motorových vozidiel vyžaduje súhlas odporcu v II. rade u vozidiel individuálne dovezených zo zahraničia ešte pred zaradením do leasingu a keďže tento súhlas odporca v I. rade nemá, poistná ochrana sa na predmetné vozidlo nevzťahuje, pričom poistné bude odporcovi v I. rade vrátené. Dňa 7.6.2002 odporca v I. rade vystavil konečné finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, na základe ktorého žiadal od navrhovateľa po dobropisovaní poistného a odpočítaní nákladov zaplatiť sumu 618.328,70 Sk. V konaní navrhovateľ predložil znalecký posudok Ing. Petra Rosenbergera, na základe ktorého bola všeobecná hodnota predmetného vozidla ku dňu 14.9.2001 vrátane DPH určená na sumu 1.735.435,-- Sk. Svedkyňa H. W., rodená X., bývalá pracovníčka odporcu v I. rade, pracovala na poistnom oddelení. Stávalo sa, že o prijatie do poistenia žiadali až dodatočne a poisťovne to zvyčajne akceptovali, ak nie, hľadali inú poisťovňu, prípadne zostalo na klientovi uzavrieť zmluvu. Klienti predchádzajúci súhlas poisťovne nežiadali, s touto nekomunikovali, to bola ich práca. Mali len povinnosť predložiť obchodníkovi doklady, aby sa vedelo, či predmet leasingu môže byť poistený. Individuálny dovoz bol výnimkou a nerobil sa pravidelne. Ak poisťovňa dodatočné nahlásenie akceptovala, poistenie riadne fungovalo od uzatvorenia zmluvy s klientom. Akceptáciu oznamovali emailom alebo faxom, písomné potvrdenia nevystavovali. Čo sa rozumelo pod pojmom individuálny dovoz záviselo od podmienok poisťovne, zjednodušene to bolo vozidlo, ktoré nebolo dovezené oficiálnym importérom. Nemala vedomosť, žeby existovala nejaká smernica odporcu v I. rade, ktorá by tento pojem upravovala. Svedkyňa P. W., bývalá pracovníčka odporcu v I. rade, pracovala v roku 2001 ako spracovateľ leasingových zmlúv, avšak pre odstup času od tohto zamestnania si už nespomína ako sa zisťovalo, že išlo o individuálne dovezené autá. V rámci poisťovania vozidiel spolupracovala s H. W.. Ak nie je v leasingovej zmluve dohodnuté inak, je predmet leasingu poistený v rámci hromadnej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi leasingovou spoločnosťou a poisťovateľom. Rozsah poistenia, poisťovateľ a ďalšie podmienky poistenia sú uvedené v prílohe leasingovej zmluvy, ktorej podpisom leasingový nájomca zároveň osvedčuje, že obdržal všeobecné, zmluvné alebo iné relevantné podmienky pre danú poistnú zmluvu, ktorou je predmet leasingu poistený a prípadne ďalšie informácie. Leasingový nájomca sa zaväzuje uvedenými materiálmi riadiť a ich podmienky dodržiavať (čl. 3.2.1 Všeobecných podmienok finančného leasingu). V dôsledku odcudzenia predmetu leasingu skončí leasingová zmluva po doručení oznámenia polície, že sa pátranie ukončilo bezvýsledne, spätne k nasledujúcemu dňu po dni odcudzenia predmetu leasingu (čl. 4.3.1. ods. 2 všeobecných podmienok). Pokiaľ leasingová zmluva skončí z týchto dôvodov, je leasingový nájomca povinný zaplatiť leasingovej spoločnosti všetky do tej doby vzniknuté a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva, ako aj DPH, ktorú je povinná leasingová spoločnosťou vrátiť daňovému úradu v súvislosti s odcudzením predmetu leasingu; leasingová spoločnosť je ďalej oprávnená požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve (čl. 4.3.2. ods. 1 všeobecných podmienok). Poistné plnenie v prípade trvalého vyradenia predmetu leasingu z prevádzky v prípade jeho preukázateľného zničenia alebo odcudzenia použije leasingová spoločnosť prednostne na úhradu škody vzniknutej leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi predmetu leasingu v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Ďalšie použitie poistného plnenia sa riadi bodom 3.2.4., 3.2.5 a 3.2.6 týchto podmienok (čl. 4.3.2. ods. 3 všeobecných podmienok). Podľa odporcu v II. rade jednotlivo dovezeným vozidlom je vozidlo jednotlivo dovezené fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ojazdené alebo nové, ktoré sa nezhoduje s typom schváleným v Slovenskej republike. Jednotlivé vozidlo podlieha individuálnemu schváleniu technickej spôsobilosti (čl. XXVI bod 19 Všeobecných poistných podmienok). Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že podaný návrh je potrebné zamietnuť. K uzatvoreniu leasingovej zmluvy došlo medzi odporcom v I. rade a navrhovateľom na vozidlo Porshe Carrera 911, ktoré bolo následne odcudzené, pričom poistné plnenie nebolo vyplatené z dôvodu, že odporca v II. rade posúdil vozidlo ako individuálne dovezené, keď neboli splnené podmienky vzájomnej dohody medzi odporcami na zaradenie vozidla do poistenia a medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade došlo z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Odporca v I. rade vzniesol námietku premlčania nárokov navrhovateľa, ktorú bližšie nešpecifikoval. Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 13.9.2005, o skutočnosti, že poistné plnenie nebude poskytnuté, sa navrhovateľ dozvedel najskôr z listu odporcu v II. rade zo dňa 17.12.2001. V danom prípade platí štvorročná premlčacia doba, a teda k premlčaniu nároku nedošlo. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu v I. rade v tom, že nešlo o individuálne dovezené vozidlo. Z dokazovania vyplynulo, že na územie Slovenskej republiky boli jednotlivo dovezené podstatné časti ojazdeného vozidla, a to karoséria a motor, z ktorých bolo následne vozidlo zložené, pričom jeho technická spôsobilosť bola príslušným orgánom v Slovenskej republike schválená. Nešlo teda o vozidlo dovezené oficiálnym importérom; ide o individuálne dovezené vozidlo. Z dohody medzi odporcami zo dňa 1.2.1997 mal súd za preukázané, že v prípade zaradenia takéhoto vozidla do poistenia sa vyžadovalo zabezpečenie súhlasu odporcu v II. rade ešte pred zaradením vozidla do leasingu. Zhodne s navrhovateľom preto súd dôvodil, že táto povinnosť zaväzovala odporcu v I. rade a nemohla zaväzovať navrhovateľa, nakoľko pred uzatvorením leasingovej zmluvy nebol účastníkom žiadneho vzťahu a nemohli mu byť ukladané žiadne povinnosti. Odporca v I. rade teda porušil uvedenú povinnosť, na základe čoho vozidlo následne nebolo zaradené do poistenia ešte pred poistnou udalosťou, mal vedomosť o individuálnom dovoze vozidla a o potrebe získať súhlas poisťovne, avšak túto povinnosť nesplnil. Doklady si mal odporca v I. rade skontrolovať po ich predložení navrhovateľom, ktorý ich podľa preukázaného stavu prevzal pri prevzatí vozidla, pričom v čase poistnej udalosti už týmito disponoval. Dovoz vozidla vyplýva aj z kúpnej zmluvy uzatvorenej v deň uzatvorenia leasingovej zmluvy, ktorú mal odporca v I. rade k dispozícii. K dispozícii mal aj osvedčenie Car detect, z ktorého jasne vyplývalo, že vozidlo bolo predtým evidované v Rakúsku; napriek tomu situáciu s poistením vozidla neriešil, nezabezpečil ani dodatočný súhlas odporcu v II. rade s poistením. Bolo preukázané, že dodatočné zabezpečenie súhlasu bolo bežnou praxou. Ak by teda odporca v I. rade splnil svoju povinnosť v zmysle dohody s odporcom v II. rade, došlo by k zabezpečeniu poistenia vozidla. Dôvodil ďalej, že odporca v I. rade si mohol v rámci predčasného ukončenia leasingu uplatniť voči navrhovateľovi nároky v zmysle bodu 4.3.2 podmienok leasingu, čo síce v pôvodnom konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 neurobil, avšak vzniesol tento nárok ako obranu proti navrhovateľovmu návrhu. Tieto nároky ne sú premlčané. Či už bolo vozidlo poistené alebo nie, v prípade aplikácie uvedeného bodu podmienok leasingu si mohol odporca v I. rade voči navrhovateľovi započítať sumy uvedené v alternatívnej obrane 1. a k nim aj odvod DPH vyčíslený v záverečnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 na sumu 209.350,90 Sk. Takto uplatnený nárok odporcu v I. rade prevyšuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody, a preto nárok navrhovateľa je uvedenou obranou vykrytý. Čo sa týka uplatnenia nárokov navrhovateľa na náhradu škody proti odporcovi v II. rade súd prvého stupňa dôvodil, že s ním nebol navrhovateľ nikdy v žiadnom právnom vzťahu, ani nepreukázal, žeby odporca v II. rade nejakým spôsobom porušil právnu povinnosť. Taktiež ak by medzi nimi bol priamy vzťah, išlo by o vzťah občianskoprávny, kedy vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol podaný dňa 13.9.2005 už uplynula premlčacia lehota. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 373, § 376, § 377 ods. 1, 2, § 379, § 388 ods. 2, § 397, § 398, § 404 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Úspešnému odporcovi v I. rade priznal náhradu trov konania v sume 7.581,87 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia. Spôsob výpočtu náhrady trov konania a dôvodnosť súčasne podrobne odôvodnil vychádzajúc z vyčíslenia trov konania; rovnako podrobne odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania vo zvyšnej časti. Rovnako úspešnému odporcovi v II. rade však náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal; dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom; rozhodnutie súdu prvého stupňa vzhľadom na nedostatočné vysporiadanie sa s jeho námietkami a argumentáciou, nedostatočné vyhodnotenie dôkazov a tomu korešpondujúce nesprávne zistenie skutkového stavu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ba javí sa byť arbitrárne (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/, § 221 ods. l vo vzťahu k ustanoveniu § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Súd prvého stupňa sa obmedzil len na mechanické vykonanie dôkazov predložených účastníkmi konania, ale sa dostatočne nezaoberal vyhodnotením jednotlivých dôkazov a zistením skutkového stavu vo veci samej, keď spor bol rozhodnutý viac-menej na základe právneho posúdenia bez ohľadu na skutkový stav veci. Súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu opomenul venovať dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu vykonaných a zistených dôkazov, najmä spôsobu a postupu výpočtu škody, resp. jednotlivým položkám výpočtu s akcentom na skutočnosť, či sa jednotlivé položky výpočtu náhrady škody nekryjú s nárokmi uplatnenými odporcom v I. rade a ak sa kryjú, v akej sume. Opomenutím skúmania týchto skutočností súdom nebola dostatočným, resp. prakticky žiadnym, spôsobom vylúčená prípadná pochybnosť o duplicite priznaných položiek. Uvedené pochybnosti sú zrejmé najmä pri položke DPH, ktorú sám vo svojom návrhu použil ako „odpočítateľnú položku“, t.j. položku vynaloženú odporcom v I. rade (v sume 280.488,-- Sk). Zároveň súd uznal započítanie proti nemu v položke DPH v sume 209.350,90 Sk. Odporcovi v I. rade tým bolo prakticky priznané plnenie len na DPH v sume 489.838,90 Sk. Nevenoval dostatočnú pozornosť konečnému finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 1060440 zo dňa 7.6.2002 odporcom v I. rade, z ktorého expressis verbis vyplýva, že bolo vykonané na základe čl. 4.3 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu. Súd v rozsudku neuvádzal, žeby vychádzal aj z daňových dokladov č. 106044801, 1060440802, oba zo dňa 5.6.2002, na ktoré sa konečné finančné vyúčtovanie zo dňa 7.6.2002 priamo odvoláva. Má to za následok nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu vo veci samej, nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia. Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia majúceho oporu vo vykonanom dokazovaní akceptoval spôsob a postup výpočtu alternatívnej obrany č. l. odporcu v I. rade; nevykonal žiadnu podrobnejšiu analýzu ani komparáciu jednotlivých položiek výpočtu, predovšetkým v tom, či sa jednotlivé položky výpočtu nekryjú s jednotlivými položkami náhrady škody a ak sa kryjú, v akej výške. Tým súd nevylúčil prípadné pochybnosti o duplicite priznaných položiek. Nevenoval pozornosť komplexnému skúmaniu jednotlivých ustanovení Všeobecných podmienok finančného leasingu najmä vo vzťahu k čl. 2.4., čl. 3. Nezaoberal sa ani skúmaním a vyhodnotením jeho argumentácie spočívajúcej v tom, že namietal a spochybňoval správnosť výpočtu jednotlivých obrán odporcu v I. rade. Bez vedomosti o platnom uzavretí riadnej poistnej zmluvy proti škodám a hlavne proti odcudzeniu predmetu leasingu by nikdy neuzavrel leasingovú zmluvu s odporcom v I. rade. Nestotožnil sa so skutkovým zistením súdu prvého stupňa v tom, že je relevantnou tá skutočnosť, či predmet leasingu bol alebo nebol poistený vo vzťahu k oprávnenosti aplikácie čl. 4.3.2 Všeobecných podmienok finančného leasingu. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, aby sa súd vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa považuje za správne len v časti týkajúcej sa zavinenia a zodpovednosti odporcu v I. rade za to, že predmet leasingu nebol zaradený do poistenia a porušenia povinnosti vyplývajúcich z leasingovej zmluvy a všeobecných podmienok finančného leasingu zo strany odporcu v I. rade. Právne posúdenie prípustnosti alternatívnej obrany č. 1. odporcu v I. rade považuje za nesprávne, keď nesprávne právne analyzoval a podal nesprávny výklad čl. 4.3.2. Všeobecných podmienok finančného leasingu, opomenul ustáliť právnu kvalifikáciu tejto obrany, že ide o náhradu škody. Keby súd správne právne kvalifikoval nárok odporcu v I. rade ako náhradu škody, následne by sa musel zaoberať aj otázkami vzniku škody, ustálením jej výšky, porušením akej povinnosti vznikla, kto ju zavinil, príčinnou súvislosťou. Následne by dospel k záveru, že škodu si zavinil odporca v I. rade sám. Súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka a neodôvodil, prečo tak neurobil. Pri správnej aplikácii by musel nárok odporcu v I. rade na náhradu škody zamietnuť. Tiež nesprávne právne aplikoval ustanovenie § 388 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka na obranu odporcu v I. rade uplatnenú v novembri 2010, takmer 9 rokov od predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, čo považuje za premlčané nároky. Súd prvého stupňa pochybil v tom, keď jeho návrh zamietol, rozhodol o náhrade trov konania, pretože tým nastolil závažný, protiprávny, stav spočívajúci v tom, že napriek výslovnému konštatovaniu o tom, že v konaní bolo k otázke zavinenia za nepoistenie predmetu leasingu preukázané len porušenie povinností odporcu v I. rade, súd sa nezaoberal otázkou kvalifikácie nárokov (že ide o nárok na náhradu škody) vznesených odporcom v I. rade, ani určenia oprávnenosti uplatnenia tohto nároku odporcom v I. rade (že škodu nezavinil navrhovateľ, že odporca v I. rade uplatňuje premlčaný nárok atď.). Napriek tomu bola alternatívna obrana č. 1. odporcu v I. rade akceptovaná súdom v celom rozsahu. Sám nemal dôvod a ani nemohol alternatívne, resp. paralelne, si uplatňovať nároky na poistné plnenie priamo u poisťovateľa, nakoľko nebol ani poisteným ani poistníkom z poistnej zmluvy. Tým sa stalo, že súd prvého stupňa síce v celom rozsahu mu priznal nárok na náhradu škody uvedený v návrhu ako opodstatnený a toto aj správne odôvodnil, avšak zároveň ustálil zánik jeho nároku z dôvodu, že bol obranou odporcu v prvom rade vykrytý napriek tomu, že obrana odporcu je absolútne irelevantná a neprípustná. Tým mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje úplný a výstižný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti, spravodlivosti výroku rozsudku, nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, svoj myšlienkový postup dostatočne nevysvetlil. Odvolaciemu súdu navrhol v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jeho návrhu vyhovie; v tejto súvislosti žiadal náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom, ktoré súčasne vyčíslil, odôvodnil. V prípade, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, navrhol vysloviť vo výroku rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Otázku zásadného právneho významu však navrhovateľ vôbec nekonkretizoval, presne ju nevymedzil. Nenamietal vôbec vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o náhrade trov konania odporcovi v I. rade. Odporca v I. rade odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 572,58 € za jeden úkon právnej služby v sume 469,74 €, režijný paušál v sume 7,41 €, DPH v sume 95,43 €. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, avšak z primárne iných dôvodov, ako uvádzal súd. Súd prvého stupňa čiastočne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v otázkach, kde tak urobil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, avšak tieto vady konania boli vykonané na škodu žalovaného v I. rade a v končenom dôsledku nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa sa týkajú individuálneho dovozu motorového vozidla Porsche 911 Carrera 4 Coupé 3.6. Podľa dokladov Colného riaditeľstva Slovenskej republiky bola dňa 2.7.2000 do colného režimu voľný obeh prepustená z Rakúska dovezená karoséria na osobný automobil Porsche WPOZZZ99ZSS316196 a dňa 4.7.2000 bol z Rakúska dovezený motor na osobný automobil Porsche č. 63S0460. Číslo karosérie a motora sa zhodujú s číslami uvedenými v technickom preukaze k predmetnému vozidlu, v technickom preukaze bolo zaznamenané schválenie technickej spôsobilosti 12.7.2000 na OV Senec. Podľa čl. XXVI bod 19 Všeobecných poistných podmienok odporcu v II. rade jednotlivo dovezeným vozidlom je vozidlo jednotlivo dovezené fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ojazdené alebo nové, ktoré sa nezhoduje s typom schváleným v Slovenskej republike. Jednotlivé vozidlo podlieha individuálnemu schváleniu technickej spôsobilosti. Súd nevyhodnotil všetky predpoklady, ktoré muselo motorové vozidlo spĺňať, aby mohlo byť pre účely poistnej zmluvy jednotlivo dovezeným. Bolo nepochybne preukázané, že na územie Slovenskej republiky nebolo dovezené predmetné motorové vozidlo, predmetom leasingu bolo motorové vozidlo. Napriek skutočnosti, že právoplatnými rozhodnutiami v správnom konaní (JCD 0526305001570, JCD 0526305001579) vozidlo na územie Slovenskej republiky dovezené nebolo, súd v rozpore s § 135 ods. 2 O.s.p. nerešpektoval právoplatné správne rozhodnutia, z ktorých mal vychádzať. V čase, kedy jeho podstatné časti boli na územie Slovenskej republiky dovezené ako vec, v právnom zmysle neexistovalo. Pôvodné auto bolo rozobraté a predmetom obchodovania boli jeho súčiastky. Nie je pritom vylúčené, že bolo havarované a kvalifikované ako úplne zničené (totálna škoda). Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že v prípade motorového vozidla išlo o individuálny dovoz, pričom skutočnosť, či o individuálny dovoz motorového vozidla išlo, bola základným predpokladom existencie uplatňovaného nároku navrhovateľa v tomto konaní. Navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok na základe skutkového tvrdenia, že odporca v I. rade spôsobil škodu tým, že si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. II. ods. 2 dohody o poistení motorových vozidiel zo dňa 1.2.1997 uzavretej medzi odporcami v I., II. rade, nevyžiadal si predchádzajúci súhlas odporcu v II. rade so zradením motorového vozidla do leasingu, skutočnosť neexistencie poistenia zamlčal. Obidvaja odporcovia v konaní potvrdili, že v prípade, ak by im boli skutočnosti vyplývajúce z JCD 0526305001570, JCD 0526305001579 známe, posudzovali by vec inak, nakoľko v danom prípade motorové vozidlo poistené nebolo. Keďže nešlo o individuálny dovoz vozidla, nevzťahovala sa naň podmienka čl. 2 ods. 2 dohody o poistení motorových vozidiel zo dňa 1.2.1997. Navrhovateľovi preto nemohla vzniknúť škoda na ním popísanom skutkovom základe. Škodu vzniknutú na inom skutkovom základe si navrhovateľ neuplatnil a ak by sa tak aj stalo, jeho nárok by bol premlčaný. Nesprávny záver súdu prvého stupňa spočíva aj v konštatovaní existencie povinnosti odporcu v I. rade na náhradu škody a v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. V rozsudku nie je žiadna zmienka o naplnení predpokladov existencie zodpovednostného vzťahu vzhľadom na uplatnený nárok na náhradu škody. Neexistuje porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečiť poistenie predmetu leasingu prostredníctvom hromadnej poistnej zmluvy odporcom v I. rade, nebol preukázaný vznik škody. Navrhovateľ nemal nikdy priamy nárok na inkasovanie poistného plnenia. Podľa leasingovej zmluvy sa poistné plnenie primárne použije na sanovanie strát odporcu v I. rade. Nebola preukázaná ani výška prípadného poistného plnenia a vzhľadom na pôvod vozidla bola hodnota vozidla sporná. Znalecký posudok predložený navrhovateľom vychádzal z predpokladu, že išlo o fabricky vyrobené vozidlo bez opráv a nie o skladačku. Za daného skutkového stavu a zodpovednostného deja je vylúčené, aby tu bola priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody ako ju prezentuje navrhovateľ a konaním odporcu v I. rade spočívajúcom v neoznámení neexistencie poistenia, nakoľko navrhovateľ nemá priamy nárok na inkaso poistného plnenia a medzi škodovou udalosťou ako ju popisuje navrhovateľ. Mal za to, že pochybenie súdu prvého stupňa nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pretože aj keby tu povinnosť na náhradu škody zo strany odporcu v I. rade existovala, tento si zákonným spôsobom uplatnil v rámci obrany svoje legitímne nároky proti navrhovateľovi. Správne súd prvého stupňa uviedol, že odporca v I. rade si mohol v rámci predčasného ukončenia leasingu uplatniť voči navrhovateľovi nároky v zmysle bodu 4.3.2. podmienok leasingu, čo síce v pôvodnom konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 neurobil, avšak vzniesol tento nárok ako obranu proti navrhovateľovmu nároku. Táto obrana nie je premlčaná. Či už bolo vozidlo poistené alebo nie, v prípade aplikácie uvedeného bodu podmienok leasingu si mohol odporca v I. rade voči navrhovateľovi započítať sumy uvedené v jeho alternatívnej obrane č. l., pričom takto uplatnený nárok prevyšuje navrhovateľom uplatnenú náhradu škody. Čo sa týka navrhovateľom v odvolaní vytýkaných vád odporca v I. rade dôvodil, že súd prvého stupňa správne skonštatoval, že podľa bodu 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v I. rade všetky do tej doby vzniknuté a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva, DPH, ktorú je povinný vrátiť odporca v I. rade daňovému úradu v súvislosti s odcudzením predmetu leasingu a odporca v I. rade je oprávnený požadovať od navrhovateľa zaplatenie čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve. Pre prípad, že súd bude považovať predmet leasingu za nepoistený, v rámci obrany l. si uplatnil sumu 32.276,58 € (972.364,38 Sk), t.j. 36 leasingových splátok spolu s finančnou službou, leasingovým nájmom s DPH bez poistného (36 x 37.398,63 Sk = 1.346.350,68 Sk) znížených o 10 zaplatených leasingových splátok (10 x 37.398,63 Sk = 373.986,30 Sk). Znamená to, že v rámci obrany 1. svoj nárok na DPH, ktorú vrátil daňovému úradu, neuplatňoval a nemohlo tu preto dôjsť k žiadnej duplicite. K duplicite nemohlo dôjsť ani pri iných položkách, nakoľko nemožno stotožňovať zaplatenie kúpnej ceny za predmet leasingu s povinnosťou platiť leasingové nájomné. Právo odporcu v I. rade požadovať od navrhovateľa zaplatenie čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve podľa bodu 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok je osobitným právom dojednaným v zmluve. Je zrejmé, že suma 32.276,58 € (972.364,38 Sk) prevyšuje navrhovateľom uplatňovanú sumu 29.942,15 € (902.037,18 Sk). Z čl. 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok vyplývajú pre neho tri samostatné nároky na zaplatenie a/ do tej doby vzniknutých a neuhradených peňažných záväzkov vrátane ich príslušenstva, b/ DPH, ktorú je povinný vrátiť daňovému úradu v súvislosti s odcudzením predmetu leasingu, c/ čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve. V konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 si neuplatnil všetky tieto nároky, čo súd prvého stupňa aj správne konštatoval. V obrane l. si uplatnil nárok podľa písm. c/, ktorý si v konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 neuplatnil. Je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že „či už bolo vozidlo poistené alebo nie, v prípade aplikácie uvedeného bodu podmienok leasingu si mohol odporca v I. rade voči navrhovateľovi započítať sumy uvedené v alternatívnej obrane l. a ak ním bol aj odvod DPH vyčíslený v záverečnom vyúčtovaní zo 7.6.2002 na 209.350,90 Sk, pričom takto uplatnený nárok prevyšuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody“. Skutočnosť, že na svoju uplatnenú obranu nevystavil daňový doklad, nemá žiaden vplyv na jeho nároky uplatnené touto obranou. Prípadné nesplnenie daňových povinností nemá za následok zánik nároku alebo to, že nárok nevznikne. Považuje za účelové a bez právnej relevancie tvrdenie navrhovateľa v tom, že bez vedomosti o platnom uzavretí riadnej poistnej zmluvy proti škodám a hlavne proti odcudzeniu predmetu leasingu by nikdy neuzavrel leasingovú zmluvu s odporcom v I. rade. Počas trvania zmluvy navrhovateľ sa nikdy nedožadoval potvrdenia, že poistenie existuje a predloženie poistky, ako potvrdenia existencie poistenia, nežiadal. Mal možnosť uzavrieť individuálne poistenie, čo ale neurobil. Poistenie predmetu leasingu preto nemožno považovať z jeho strany za podmienku, ktorú považoval pri uzavretí leasingovej zmluvy za rozhodujúcu pre uzavretie leasingovej zmluvy. Záver súdu v tom, že nie je relevantnou tá skutočnosť, či predmet leasingu bol alebo nebol poistený, vo vzťahu k oprávnenosti aplikácie ustanovenia čl. 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu je správny. Je bezpredmetné, či k poistnému plneniu došlo alebo nedošlo a z akého dôvodu. Jedinou relevantnou skutočnosťou je trvalé vyradenie predmetu leasingu z prevádzky (odcudzenie, zničenie). Podľa jeho názoru nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že existuje zodpovednosť odporcu v I. rade za škodu na skutkovom základe, ako ju uplatnil navrhovateľ a v posúdení existencie individuálneho dovozu motorového vozidla. Tieto vady však nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Za nesprávny považoval názor navrhovateľa v tom, že ustálením zániku jeho nároku na náhradu škody z dôvodu, že bol obranou odporcu v I. rade vykrytý, má za následok flagrantné odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní pre účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. K takémuto postupu súdu v konaní nedošlo. Nevyhovenie návrhu účastníka konania vo veci samej a jeho nespokojnosť s rozhodnutím súdu nemožno považovať za taký procesný úkon súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podaním zo dňa 20.11.2012 odporca v I. rade svoje vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa doplnil. Zdôraznil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočívajúce v konštatovaní existencie zodpovednosti odporcu v I. rade za škodu na skutkovom základe, ako ju uplatnil navrhovateľ a v ustálení existencie individuálneho dovozu predmetného motorového vozidla, nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil svoje vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa v časti III. Aj keby tu povinnosť na náhradu škody zo strany odporcu v I. rade existovala, sám si zákonným spôsobom uplatnil svoje legitímne nároky proti navrhovateľovi v rámci obrany, že si mohol započítať sumy uvedené v alternatívnej obrane l., pričom takto uplatnený nárok prevyšuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody. Záver súdu prvého stupňa v danej časti je v súlade aj so stanoviskom občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.8.2010 k niektorým otázkam predčasného zániku záväzkov z leasingových zmlúv v prípade finančného leasingu. V ďalšom odporca v I. rade citoval z daného stanoviska. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenia navrhovateľa o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa. Nie je žiadna pochybnosť o prípadnej duplicite priznaných položiek, nakoľko právo požadovať od navrhovateľa zaplatenie čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve podľa bodu 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok je osobitným právom dojednaným v zmluve a je samostatným nárokom popri nároku na náhradu DPH; vzniká predčasným ukončením zmluvy a vystavenie daňového dokladu alebo konečného vyúčtovania má význam iba vo vzťahu ku splatnosti tohto nároku, nie k jeho existencii. Je právne bezvýznamná otázka nevystavenia daňového dokladu. Vo vzťahu k ustanoveniu § 388 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka je dôležitá skutočnosť, či sa právo mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby, nie jeho skutočné využitie pred uplynutím premlčacej doby; toto právo využiť mohol. Právne posúdenie prípustnosti alternatívnej obrany č. l. odporcu v I. rade súdom prvého stupňa je správne. Jeho nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale nárok vyplývajúci priamo zo zmluvy v súlade s ustanovením § 488 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2, § 261 a nasl. Obchodného zákonníka. Nenastala u neho žiadna skutočnosť, na základe ktorej by v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy ušetril finančné náklady. V dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy neinkasoval žiadnu osobitnú platbu, ktorou by mohol predčasne splatiť úver a svoje úvery a úroky z úverov musel hradiť naďalej v rovnakej miere ako pred predčasným ukončením leasingovej zmluvy. V predmetnom konaní nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a teda neexistuje dôvod na vyslovenie prípadnej možnosti pripustenia dovolania. Okrem toho navrhovateľ nijako nešpecifikoval, v čom vidí zásadný význam rozhodnutia po právnej stránke a ktorej právnej otázky sa má tento zásadný právny význam týkať. Všetky otázky, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazuje, boli mnohokrát riešené v rovnakom právnom prostredí s totožnou právnou úpravou. Vo zvyšku odkázal na svoje skoršie vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, všetky jeho vyjadrenia ústne, písomné, prednesené v predmetnom konaní. Okrem toho namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, svoju pasívnu legitimáciu. Tento nedostatok vyplýva zo skutočnosti, že navrhovateľ nie je nositeľom práva na náhradu škody na skutkovom základe uplatnenou v návrhu na začatie konania. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.145,42 € spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (2 x 469,74 €, režijný paušál v sume 7,41 €, 7,63 €, DPH v sume 190,90 €). Odporca v II. rade odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľa, k vyjadreniu odporcu v I. rade k odvolaniu navrhovateľa, sa nevyjadril. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcu v I. rade k jeho odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. mája 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd návrh zamietol, v súvisiacom výroku, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov konania) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Osobitne vecne nepreskúmaval súvisiaci výrok rozsudku súdu prvého stupňa (o náhrade trov konania odporcovi v I. rade), keďže jeho vecnú a právnu správnosť odvolateľ nenamietal a odporca v I. rade odvolanie nepodal. Pre správnosť dôvodov rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Dôvody odvolania preukázané neboli; neboli dané; boli tvrdené, odôvodnené len vo všeobecnej rovine. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. Rozsudok je podrobne odôvodnený, obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na všetky podstatné okolnosti, prečo návrhu nevyhovel (nároky navrhovateľa, odporcu v I. rade, vzájomné započítanie nárokov). Navrhovateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvádzal len skutočnosti, ktoré uvádzal aj v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa zaoberal a vyporiadal. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa súd prvého stupňa dopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktorá by bola dôvodom na zrušenie rozsudku (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Navrhovateľ ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, že svojím postupom mu znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu právny predpis na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov dáva. Z obsahu spisu, ale ani zo samotného odvolania, nevyplýva tento záver odvolateľa. Navrhovateľ neuviedol konkrétne, v čom súd prvého stupňa pochybil pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov, akých konkrétnych dôkazov, ako pochybil pri zistení skutkového stavu veci, ako mal vyhodnotiť dôkazy, aký výsledok sa mal ním dosiahnuť. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). V odvolacom konaní úspešnému odporcovi v I. rade odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia (na základe vyúčtovania) za dva úkony právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16.5.2011, doplnenie vyjadrenia zo dňa 20.11.2012 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa o ďalšie rozhodujúce právne skutočnosti á 469,74 €, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,41 €, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,63 €, 20 % DPH v sume 190,90 € (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. l, § 14 ods. l písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase ich poskytnutia /do 30.6.2013/). Rovnako úspešnému odporcovi v II. rade v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Dovolanie nepripustil, pretože sám vo veci nevzhľadal otázku zásadného právneho významu, na ktorú by mal odpovedať dovolací súd a sám navrhovateľ ani žiadnu takúto (presne vymedzenú) otázku neuviedol. Neboli tak naplnené podmienky pre postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. Odhliadnuc od toho nie je viacero rovnakých ani obdobných sporov, ktoré by boli rozhodnuté súdmi rozdielne, nie sú iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné považovať danú vec za vec po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.