Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/53/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106200065 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106200065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Boronia project development, spol. s r.o., Nám. SNP 11, Bratislava, IČO: 35 907 151, práv. zast. TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému HERIX, s.r.o., Krížna 47, Bratislava, IČO: 35 691 379, práv. zast. FP LEGAL, s.r.o., Ružomberská 6, Bratislava, o 66.387,84 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/1/2006-230 z 12.11.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/1/2006-230 zo dňa 12.11.2012 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66.387,84 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 29.12.2005 zo sumy 66.387,84 EUR do jej zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3.319,39 EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.725,87 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu vo výške 59,75 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 4.10.2004 bola medzi pánom U. A. Z. N. M. Q., narodeným XX. A. XXXX, trvale bytom: C. XX, N., Q. a spoločosťou SOLIDA Liegenschatfsverwertung Leoben GmbH (zapísaná v registri spoločností pod č. FN 177543) so sídlom Altlirding 128, Irding, Rakúsko ako budúcimi kupujúcimi a žalovaným ako budúcim predávajúcim uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve (Preambuly) rovnako jednoznačne vyplýva, že táto bola uzavretá v prospech právnickej osoby spol. s r.o. Boronia project development (v tom čase ešte neexistujúceho žalobcu), v ktorej bude budúci kupujúci vlastniť obchodné podiely a na ktorú sa uzavrie riadna kúpna zmluva. Z vykonaného dokazovania mal súd rovnako za jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 3.3.2005 pán U.K. A. Z. N. M. Q. a spoločnosť SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH, so sídlom Altlirding 128, Irding, Rakúsko, žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve. Z Preambuly bod 1.3 dodatku č. 1 vyplýva, že jeho podpisom pán U.K. A. Z. N. M. Q. a spoločnosť SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH prestávajú byť zmluvnou stranou zmluvy o budúcej zmluve a jej zmluvnou stranou sa stávajú výlučne žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci. Vzájomné záväzky medzi pánom U. A. Z. N. M. Q. a spoločnosťou SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH vyplývajúce z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve a budúcim kupujúcim si títo vysporiadajú bez účasti budúceho predávajúceho medzi sebou. Z Preambuly bod 1.1 dodatku č. 1 rovnako vyplýva, že Zmluva o budúcej zmluve zaväzuje žalobcu ako budúceho kupujúceho od počiatku. Z obsahu dodatku č. 1 rovnako vyplýva, že tento bol uzavretý v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka a § 588 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnej veci súd konštatuje, že túto mal súd za jednoznačne preukázanú, ako bolo už aj vyššie spomenuté na základe dodatku č. 1 k zmluve o budúcej zmluve uzavretého písomne dňa 3.3.2005, v zmysle ktorého žalobca vstúpil od počiatku (Preambula Dodatku č. 1, bod 1.1 a bod 1.3) do práv a povinností budúceho kupujúceho vyplývajúcich mu zo zmluvy o budúcej zmluve s tým, že vzájomné záväzky medzi pánom U. A. Z. N. M. Q. a spoločnosťou SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH vyplývajúce z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve a žalobcom ako budúcim kupujúcim si títo mali vysporiadať medzi sebou bez účasti žalovaného ako budúceho predávajúceho. Súd poukazuje na to, že s uvedenou zmenou v osobe budúceho kupujúceho vyslovil súhlas svojím podpisom aj samotný žalovaný, teda zmenu pôvodne uzavretej zmluvy akceptoval. V súvislosti s námietkou žalovaného o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve súd konštatoval, že mu nebolo zrejmé, v čom žalovaný vidí neplatnosť uvedenej zmluvy. Súd poukazuje na to, že samotná platnosť zmluvy o budúcej zmluve je závislá od toho, či zmluva o budúcej zmluve má podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a ods. 1 OZ, ale aj od toho, či jej obsahom je aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy. Súd mal za to, že v tomto prípade bolo uvedené splnené. Iné dôvody neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve súd v danom prípade nemal preukázané. Pokiaľ ide o spornú skutočnosť, či žalobca žalovanému poskytol preddavok na kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk, súd v rámci dokazovania mal preukázané, že žalovanému bola dňa 8.10.2004 zaplatená časť preddavku na kúpnu cenu vo výške 1.000.000,- Sk a dňa 22.10.2012 časť preddavku na kúpnu cenu vo výške 1.000.000,- Sk. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú na základe listinných dôkazov založených v súpise na č.l. 132-145, ako aj na základe výsluchu účastníkov na pojednávaní súdu dňa 18.1.2008, z ktorého súdu jednoznačne vyplýva, že časť preddavku zaplatil pán U. A. Z. N. M. Q. prostredníctvom tretej osoby - Q. Z. C. (uvedené vyplýva aj z prehlásenia založeného na č.l. 143 podpísaného aj samotným žalovaným) a časť preddavku vo výške 1.000.000,- Sk zaplatil pán Y. ako konateľ spoločnosti SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH. Súd mal za jednoznačne preukázané, že žalovaný ako budúci kupujúci uvedenú sumu ako preddavok na kúpnu cenu prijal, čo sám žalovaný potvrdil vo svojich vyjadreniach, viď vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný nepoprel, že suma 2.000.000,- ako preddavok na kúpnu cenu mu bola uhradená, akurát spochybnil, že táto mu nebola zaplatená v zmysle zmluvných dojednaní už pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ale až sčasti dňa 8.10.2004 a vo zvyšnej časti dňa 22.10.2004. V súvislosti so žalovaným namietanými skutočnosťami, že mu preddavok nebol zaplatený pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že preddavok na kúpnu cenu bol žalovanému zaplatený v súlade s bodom 2.5 dodatku č. 1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorého sa pôvodný čl. III ods. 2 písmeno b/ z znení „zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci zaplatí pri podpise tejto zmluvy a zmluvy preddavok na celkovú kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk, ...“ zmenil tak, že „zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci zaplatí do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy preddavok na celkovú kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk, a to prevodom na účet predávajúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy....“, pričom k podpísaniu zmluvy došlo dňa 4.10.2004 a preddavok bol zaplatený v plnej výške dňa 22.10.2004. Súd v súvislosti so žalovaným namietanými skutočnosťami rovnako konštatoval, že preň nebolo rozhodujúce, akým spôsobom (či prostredníctvom tretej osoby, alebo priamo budúcim kupujúcimi) bola suma 2.000.000,- Sk žalovanému zaplatená. Z čl. II bod 1 zmluvy o budúcej zmluve v znení dodatku č. 1 vyplýva, že Kúpna zmluva mala byť uzavretá najneskôr do 10 dní odo dňa zápisu záložného práva v prospech R. C., B..K.. v súlade s čl. IV ods. 1 zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam alebo ich častiam podľa dohodnutého postupu najneskôr tak, aby sa budúci kupujúci stal vlastníkom nehnuteľnosti pred 30.4.2005, mimo prípadov vis major. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy nedošlo, a že žalobca pre nesplnenie si záväzku žalovaným od zmluvy o budúcej zmluve, v znení jej dodatku č. 1, v zmysle § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dňa 28.12.2005 odstúpil. Rovnako nebolo pre súd sporné, že žiadna zo zmluvných strán nevyužila možnosť domáhať sa v lehote jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Súd mal tak za to, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu, ktorý bol pre súd preukázateľne žalovanému zaplatený, má povahu bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého má žalobca nárok v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to proti tomu, kto ho získal, teda proti žalovanému. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd nárok žalobcu za jednoznačne preukázaný, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.000.000,- Sk (66.387,84 EUR) z titulu vydania bezdôvodného obohatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd na záver konštatoval, že na žalovaným namietané skutočnosti ohľadom otvorenia akreditívu a ohľadom toho, že kúpna cena pôvodne dohodnutá medzi účastníkmi nebola zo strany žalobcu napriek jeho prísľubom navýšená, súd vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu a výsledky dokazovania vo veci neprihliadal a tieto ani nedokazoval. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s vrátením preddavku na kúpnu cenu žalobcovi, považoval súd s poukazom na citované ustanovenia zákona žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 29.12.2005 (deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy) za oprávnený. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 3.319,39 EUR podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3.725,87 EUR podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ a s § 14 ods. 4 a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Uznesením zo dňa 30.10.2006 bola za tlmočníčku ustanovená T. Š.. Uznesením zo dňa 24.4.2008 súd priznal tlmočníčke T. Š. tlmočné vo výške 59,75 EUR zo štátnych finančných prostriedkov. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu vo výške 59,75 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne vykonal dôkazy, a to zmluvu o budúcej zmluve a jej dodatok, keď tieto neprečítal na pojednávaní. Ak by tak bol urobil, bol by zistil, že v zmluve o budúcej zmluve je zásadný rozpor v totožnosti účastníka, keď v záhlaví zmluvy o budúcej zmluve je uvedený ako účastník spoločnosť Solida Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH, ale v parafe na každej strane zmluvy, ako aj pri podpisoch účastníkov je uvedené, že zmluvu podpisuje spoločnosť Solida Liegenschaftsverwertung GmbH. Poukázal na to, že obdobná chyba je aj v spoločenskej zmluve, ktorou bol neskôr založený žalobca. Uviedol, že vzhľadom na uvedené je potom otázne, kto bol zmluvnou stranou, keď dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve podpísala už spoločnosť Solida Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH, pričom absentuje sporná pečiatka, a názov spoločnosti je tam vytlačený. Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2004 podpísali dve osoby v prospech spoločnosti Boronia project development, kde bude vlastniť obchodné podiely, nakoľko však tretia oprávnená osoba neexistovala v čase uzatvorenia tejto zmluvy, je zmluva podľa § 39 Obč. zák. neplatná. Zmluvu označil aj za neplatnú pre rozpor so zák. č. 202/95 Z.z., keďže obidvaja účastníci zmluvy boli v zmysle devízového zákona nespôsobilé osoby. Poukázal ďalej na to, že zmluvné strany konali vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a preto zmluva nemohla byť uzatvorená v zmysle § 64 Obch. zák.. Ďalej poukázal na to, že nepopiera, že obdržal sumu 2.000.000,- Sk, sporné však je, od koho ju prijal a kto, ak niekto vôbec, je oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak k nemu došlo. Ďalej vytýkal súdu, že pri pojednávaní dňa 12.11.2012 nevykonal dôkaz, vyjadrenie žalovaného zo dňa 2.11.2012, ktoré bolo založené do súdneho spisu, jeho prečítaním na pojednávaní. Súdu prvého stupňa ďalej vytýkal, že nevypočul ním navrhovaných svedkov, ktorí mali vypovedať o spôsobe využitia obdržanej sumy 2.000.000,- Sk, ktorú použil na vykúpenie pozemkov od dovtedajších vlastníkov a ich následný odpredaj na žalobcu. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že na pojednávanie konané dňa 12.11.2012 žalovaný priniesol dôkazy, ktoré mal k dispozícii už minimálne päť rokov. Poukázal na to, že medzi účastníkmi, resp. stranami zmluvy nebolo sporné, že zmluvnou stranou mala byť spoločnosť Solide Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH, o čom svedčí aj obsah dodatku č. 1, ktorý bol podpísaný tak pôvodnými zmluvnými stranami zmluvy, t.j. žalovaným, pánom N. M. Q. a spoločnosťou Solide Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH ako aj žalobcom. Žalovaný dodatok č. 1 podpísal a nevyjadril nijakú pochybnosť o totožnosti zmluvných strán či samotného dodatku č. 1. Za nedôvodné označil aj námietky žalovaného, týkajúce sa devízového zákona, pretože na základe zmluvy nedochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ku ktorému by došlo až na základe samotnej kúpnej zmluvy, v ktorej by však ako nadobúdateľ figuroval žalobca. Za nedôvodnú označil aj ďalšiu námietku žalovaného, týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal na list žalovaného zo dňa 21.4.2005, v ktorom potvrdil prijatie sumy 2.000.000,- Sk ako aj to, že táto bola obdržaná ako plnenie zo zmluvy. Ďalej konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa súd prvého stupňa oboznámil s vyjadrením žalovaného zo dňa 2.11.2012, nakoľko reaguje na všetky námietky žalovaným v ňom uvedené. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi napadnutého rozsudku, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Z podania žalovaného zo dňa 21.4.2005 nepochybne vyplýva, že prijatú sumu 2.000.000,- Sk prijal ako plnenie na zmluvu o budúcej zmluve, a poskytnutie peňažných prostriedkov v tom čase zakladateľovi spoločnosti považoval za konanie žalobcu, a nie právne úkony v mene osoby odlišnej od žalobcu. Taktiež vo vyjadrení zo dňa 5.6.2006 žalovaný uvádza, že napriek dohode v skutočnosti zo strany žalobcu došlo k plneniu sčasti až dňa 8.10.2004 a zostatok sumy z dohodnutého preddavku bol uhradený až dňa 22.10.2014. Uvedené vyjadrenia samotného žalovaného svedčia o aktívnej legitimácii žalobcu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd nevykonal riadne dôkazy, keď zmluvu o budúcej zmluve a jej dodatok neprečítal na pojednávaní, keď zo zápisnice zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že sa čítal obsah spisu na č.l. 1 - 207, teda aj uvedená zmluva s dodatkom 1, ktoré sú založené na č.l. 8 - 18 spisu. Ďalej je síce pravdou, že súd prvého stupňa nečítal na pojednávaní dňa 12.11.2012 písomné vyjadrenie žalovaného, avšak na pojednávaní vypovedal za žalovaného jednak D. Z. a k veci sa tiež vyjadroval jeho právny zástupca, takže neprečítanie jeho písomného vyjadrenia nemá žiaden nepriaznivý dopad do práv žalovaného. V súvislosti s žalovaným tvrdeným porušením devízového zákona sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že nemohlo dôjsť k jeho porušeniu, nakoľko na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy nedochádza ešte k prevodu vlastníckeho práva. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky žalovaného, týkajúce sa označenia budúceho kupujúceho, keď napriek určitým nepresnostiam je z dodatku č. 1 zmluvy, ako aj z ďalších podaní žalovaného zrejmé, že nemal žiadne pochybnosti, že zmluvu ako jeden zo zakladateľov žalobcu uzatvára spoločnosť Solide Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH v zmysle § 64 Obch. zák.. Skutočnosť, že za osobu oprávnenú a povinnú zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve považoval žalovaný žalobcu, nepochybne vyplýva z vyjadrenia žalovaného z 5.6.2006, ako aj 21.4.2005. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko si žalobca náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nevyčíslil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.