Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/370/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106202116 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106202116.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľky: E.. M. Š., N.., O.. XX.XX.XXXX, V. U. Č.. XX, F., zastúpená advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., sídlo Jégeho č. 8, Bratislava, IČO: 36 800 040, proti odporcovi: E.. L. P., O.. XX.XX.XXXX, V. T. Č.. XX, V., zastúpený advokátskou kanceláriou Consilior Iuris, s.r.o., sídlo Miletičova č. 23, Bratislava, IČO : 47213157, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a uloženie povinnosti zabezpečiť náhradný byt, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C 12/2006-224 zo dňa 12. marca 2013, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak , že navrhovateľka náhradu trov konania nepriznáva. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil účastníkom právo spoločného nájmu k dvojizbovému č. T. nachádzajúceho sa na X. P. D. Y. na T. XX X. V. (ďalej len "bytu"), určil že jediným nájomcom predmetného bytu je odporca, ktorý sa stáva jediným členom v Stavebnom bytovom družstve Bratislava I. Odporcu zaviazal k povinnosti zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt a navrhovateľku k povinnosti sa z bytu vysťahovať do 60 dní potom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt. Zároveň prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania U.. K. P. vo výške 1.059,95 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom dňa 20.01.2009 č.k. 15C 12/2006-56 tak, že návrhu v časti o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu, že jediným nájomcom predmetného bytu je odporca, ktorý sa stáva jediným členom v Stavebnom bytovom družstve Bratislava I. a že odporca je povinný zabezpečiť pre navrhovateľku náhradný byt do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. O odvolaní odporcu v časti výroku, že odporca je povinný zabezpečiť pre navrhovateľku náhradný byt do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia a o trovách konania, rozhodol odvolací súd uznesením z 15.07.2009 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe odvolacieho súdu navrhovateľka zmenila petit návrhu tak, že odporca je povinný zabezpečiť navrhovateľke bytovú náhradu vo forme náhradného bytu a navrhovateľka je povinná sa z bytu vysťahovať a oprávnená ho užívať do 60 dní po tom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt; alternatívne, že odporca je povinný zabezpečiť navrhovateľke bytovú náhradu vo forme náhradného bytu a navrhovateľka je povinná sa z bytu vysťahovať do 60 dní po tom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt. Následne prvostupňový súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom dňa 24.02.2011 č.k. 15C 12/2006-115 tak, že navrhovateľka je povinná sa z bytu vysťahovať do 60 dní po tom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 31.01.2012 pod č.k. 9Co 215/11-136 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že ak prvostupňový súd po zrušení a vrátení veci následne uznesením pod č.k. 15C 12/2006-104 rozhodol o pripustení zmeny návrhu v časti bytovej náhrady a konal už len o tomto návrhu bez toho aby rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu bytu a určení výlučného nájomcu, jeho postup nebol správny, bol v rozpore s ust. § 152 ods.2 O.s.p., lebo prvostupňový súd nerozhodol o celom predmete konania. V ďalšom odvolací súd uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť o celej prejednávanej veci a v časti o bytovej náhrade skúmať, či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali ako bytovú náhradu priznať len náhradné ubytovanie, resp. prístrešie a skúmať majetkové pomery manžela, ktorý sa má z bytu vysťahovať, jeho zdravotný stav, možnosti bývania a ako si každý z účastníkov plnil povinnosti nájomcu. Prvostupňový súd uviedol, že doplnil dokazovanie a z vyjadrenia navrhovateľky zistil, že aktuálne žije so svojím manželom v dome, ktorý im poskytla priateľka dočasne, za užívanie neuhrádzajú žiadne nájomné, starajú sa o údržbu domu a hradia náklady priemerne mesačne 130,-€. s užívaním spojené. Čo sa týka majetkových pomerov navrhovateľky, tieto nedokáže odhadnúť, keďže dodnes nemá vyriešenú otázku bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom a nemá zabezpečené stabilné bývanie. K ostatným majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že je zamestnankyňou H. L..P.. Š. X. M., kde pôsobí ako vedecký pracovník, v roku 2011 jej otec daroval chatu, ktorá je od Košíc vzdialená viac ako 90 km, iný majetok nevlastní. Navrhovateľka netrpí žiadnym vážnym ochorením, ktoré by ovplyvňovalo jej možnosť starať sa o seba, žiť a pracovať. K otázke, ako si navrhovateľka plnila povinnosti nájomcu uviedla, že v čase, kedy byt užívala, povinnosti nájomcu si plnila. Avšak v čase, keď dlhodobo pracovala a žila v USA, kedy predmetný byt výlučne užíval len odporca, on plnil všetky povinnosti s nájmom spojené. V konečnom dôsledku medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda, že všetky náklady počas jej pobytu v USA, ako i náklady dcéry ( bývanie, školné, strava, zdravotné poistenie, školské pomôcky a pod.) bude hradiť navrhovateľka (odporca prispieval výživným na dcéru sumou 22,-dolárov mesačne) a náklady doma bude hradiť odporca. Tento stav trval v čase trvania manželstva i po rozvode manželstva. V čase, kedy navrhovateľka krátkodobo prišla na Slovensko, predmetný byt nemohla užívať, odporca jej do dnešného dňa neodovzdal ani jej osobné veci, čím takýto jeho postoj považuje v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka zdôraznila, že väčšinu nákladov spoločnej dcéry znášala sama, tieto boli nemalé a práve vďaka tomu dnes nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zabezpečenie vlastného bývania. Zo spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod V-28562/10 bolo zistené, že rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod V-28562/10 z 23.11.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva bytu č.X na X. P. V.B. Y. na T. XX X. V., k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku v prospech odporcu na základe zmluvy č. XXX/XXX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 27.09.2010, keď touto Stavebné bytové družstvo Bratislava I. ako predávajúci a odporca ako nadobúdateľ sa dohodli na prevode vlastníctva vyššie špecifikovaného bytu na odporcu v zmysle zák.č. 42/1992 Zb. v spojení so zák.č. 182/1993 Z.z.. Z listu Stavebného bytového družstva Bratislava I. adresovaného odporcovi z 01.12.2010 pod zn.: 2/byt/2189/10/Jv bolo zistené, že dňom 27.11.2010 bolo podľa článku 5 ods. 7 Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava I. členstvo odporcu v družstve pod číslom 8677 ukončené. Podľa čestného prehlásenia dcéry K. G., E. P. z 31.03.2011 počas jej pobytu v USA od jej ôsmich rokov keď sa odporca vrátil žiť na Slovensko, celú starostlivosť zabezpečovala navrhovateľka, ktorá celkovo na jej výchovu a vzdelanie vynaložila minimálne 186.554,-dolárov a k tomu cesty na Slovensko. Odporca mesačne prispieval sumou 25,-dolárov do roku 2003 a do júna 2010 sumou 87,-dolárov. Z čestného prehlásenia Y. U. z 03.12.2012 vyplýva, že ako vlastníčka nehnuteľnosti domu súp.č. XX B., okres M.-D. (jedná sa o starší dom po babke na pozemku kde si postavila novostavbu), dala do užívania navrhovateľke ako kamarátke s jej manželom za účelom bývania. Nebola spísaná nájomná zmluva, dohodli sa, že dom musia uvoľniť do dvoch mesiacov po tom, ako ich požiada o vysťahovanie. Navrhovateľka uhrádza len náklady spojené s užívaním domu (elektrina, plyn, voda, poplatky za odpad, miestne dane a poplatky, náklady spojené s opravami). Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c), § 135 ods. 2 O.s.p., ustanoveniami § 39, § 705 ods. 2, § 712a ods. 8, § 712c ods. Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 16 ods. 1, § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď poukázal nato, že sa ako prejudiciálnou otázkou podľa § 135 ods. 2 O.s.p. sa bude zaoberať otázkou neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, keď mal preukázané, že o otázke neplatnosti zmluvy o prevode bytu do vlastníctva medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. a odporcom nebolo ku dňu vyhlásenia rozsudku vydané právoplatné rozhodnutie a toho času s odkazom na už vykonané dokazovanie, podanie takejto žaloby by bolo nehospodárne, keďže navrhovateľka by sa nie vlastnou vinou ocitla v stave právnej neistoty. Prvostupňový súd mal preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo 21.06.1986 a ako členovia Stavebného bytového družstva Bratislava I. sa stali nájomcami Y. V. Č.. T. nachádzajúceho sa na X. P. obytného domu na T.F. XX X. V., na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo 16.01.1987. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 23.01.2003. To znamená, že účastníkom počas trvania manželstva vznikol spoločný nájom k predmetnému družstevnému bytu a po rozvode manželstva boli účastníci stále spoločnými nájomcami družstevného bytu. Keďže na zrušení spoločného nájmu sa účastníci nedohodli, navrhovateľka sa žalobou 20.01.2006 domáha zrušenia práva spoločného nájmu bytu s tým, že výlučným nájomcom sa stane odporca a navrhovateľke bude uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať po zabezpečení bytovej náhrady odporcom. Rozvodom manželstva (23.01.2003) účastníci prestali nadobúdať veci do bezpodielového spoluvlastníctva a preto právo na nadobudnutie predmetného bytu do vlastníctva podľa § 16 zák.č. 182/1993 Z.z. vzniklo navrhovateľke i odporcovi, resp. tomu z bývalých manželov, ktorého súd po zrušení práva spoločného nájmu určí za výlučného nájomcu podľa § 705 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu tým, že odporca uzavrel so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. zmluvu č.053/022 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 27.09.2010, ktorej vklad bol povolený pod V-28562/10 dňa 23.11.2010 pred právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení práva spoločného nájmu, a keďže predmetná zmluva nebola uzavretá aj s navrhovateľkou, ktorá mala rovnaké právo na jej uzavretie, resp. s jej súhlasom, došlo k obídeniu ust. § 16 zák.č. 182/1993 Z.z. a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka Zmluva č.053/022 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 27.09.2010, ktorej vklad bol povolený pod V-28562/10 dňa 23.11.2010, neplatná. Čo sa týka návrhu vo veci samej s poukazom na doteraz vykonané dokazovanie je zrejmé, že medzi účastníkmi konania spornou ostala otázka bytovej náhrady, preto v časti petitu o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o určenie, že jediným nájomcom predmetného bytu je odporca, ktorý sa stáva jediným členom v Stavebnom bytovom družstve Bratislava I., súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku z 20.01.2009 pod č.k. 15C 12/2006-56. V časti petitu povinnosti odporcu zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt a že navrhovateľka je povinná sa z bytu vysťahovať do 60 dní po tom ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt, súd doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že rozvedený manžel má vždy právo na náhradný byt. Ustanovenie § 712a Občianskeho zákonníka upravuje podmienky pre vyššie uvedené bytové náhrady pre toho, kto má byt vypratať a určuje, v ktorých prípadoch nájomca nemá na bytovú náhradu právo. Podľa § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka platí pre prípad podľa § 705 ods.2 vety druhej (že rozvedení manželia sa nedohodnú o nájme družstevného bytu a súd na návrh jedného z nich rozhodne ktorý z manželov bude ako člen družstva byt užívať ako nájomca, čím zanikne spoločné členstvo manželov v družstve) môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Teda z ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplývajú dve výnimky t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa a ak sa rozvedený manžel, ktorý má byt vypratať, voči druhému manželovi alebo voči osobe blízkej ktorá s ním žila v spoločnom byte, dopúšťal fyzického alebo psychického násilia. Iba v týchto prípadoch súd rozhodne, že rozvedenému manželovi bytová náhrada nepatrí. S poukazom na uvedené i s odkazom na právny názor odvolacieho súdu (zisťovať majetkové pomery manžela, ktorý sa má z bytu vysťahovať, jeho zdravotný stav, možnosti bývania a ako si každý z účastníkov plnil povinnosti nájomcu), prvostupňový súd skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľky. Z vyjadrenia navrhovateľky, ktoré odporca nerozporoval mal preukázané, že toho času žije so svojím manželom v prenajatom v dome, za užívanie neuhrádzajú žiadne nájomné, starajú sa o údržbu domu a hradia náklady s užívaním spojené vo výške 130,-€ mesačne (čestné prehlásenie Y. U. z 03.12.2012 (č.l.153). Ide o bývanie dočasné a navrhovateľka okrem chaty ktorú jej daroval v roku 2011 otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, k dnešnému dňu nemá vyriešenú otázku bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporcom. Žije z príjmu vedeckého pracovníka (je zamestnankyňou H. L..P.. Š. X. M.), netrpí žiadnym vážnym ochorením, ktoré by ovplyvňovalo jej možnosť starať sa o seba, žiť a pracovať. V čase, keď predmetný byt užívala, povinnosti nájomcu si plnila, v čase, keď dlhodobo pracovala a žila v USA, kedy predmetný byt výlučne užíval len odporca, plnil všetky povinnosti nájomcu odporca. Vo vzťahu k nákladom na existenciu a bývanie mali účastníci uzavretú dohodu, že všetky náklady počas pobytu navrhovateľky a spoločnej dcéry v USA bude hradiť navrhovateľka (odporca prispieval len na výživu dcéry sumou 22,-dolárov mesačne) a náklady doma bude hradiť odporca (náklady na dcéru mal súd preukázané čestným prehlásením K. G., E. P. z 31.03.2011 (č.l.146). V čase, kedy navrhovateľka krátkodobo prišla na Slovensko, predmetný byt nemohla užívať, odporca jej do dnešného dňa neodovzdal ani jej osobné veci. Prvostupňový súd zastal názor, že odopretie práva na náhradný byt prichádza do úvahy len v mimoriadnych situáciách, pričom treba brať na zreteľ i ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, čo prichádza do úvahy napr. ak by rozvedený manžel sa domáhal bytovej náhrady napriek tomu, že jeho bytové potreby sú uspokojené v súlade so zákonom a že majú znak trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá užíva dom len na základe súhlasu priateľky bez vzniku práva nájmu, t.j. za právnej situácie, kedy v prípade zrušenia súhlasu na užívanie by navrhovateľka dom užívala bez právneho titulu a musela by dom opustiť bez akejkoľvek bytovej náhrady, súd vyhodnotil uvedenú situáciu, že navrhovateľka nemá bytovú potrebu uspokojenú v súlade so zákonom, so znakmi trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Podľa názoru súdu na strane navrhovateľky neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa takej intenzity, že by súd priznal právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie a rozhodol o práve navrhovateľky na náhradný byt tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Uvedenú druhú zákonnú / fyzické alebo psychické násilie výnimku / prvostupňový súd vo vzťahu k skutkovým okolnostiam neskúmal, nakoľko fyzické alebo psychické násilie nebolo medzi účastníkmi konania vôbec spomenuté, preto nebolo ani predmetom dokazovania. Prvostupňový súd obranu odporcu, že navrhovateľa v predmetnom byte nebýva vyše 20 rokov a v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod č.k. 8C 222/1993, navrhovateľka s vyprataním predmetného bytu súhlasila a dala prehlásenie o vzdaní sa členských práv a povinností k predmetnému bytu, vyhodnotil za účelovú a nemajúcu oporu v súvislostiach s predmetom tohto konania. Zo skutkových okolností je zrejmé, čo nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľka od roku 1993 do júna 2009 pracovala a žila mimo územia Slovenskej republiky, čo je lege artis dôvodom, pre ktorý v predmetnom byte nebýva. V čase, keď sa zdržiavala na Slovensku, skutočnosť, že jej bol odporcom zamedzený prístup do bytu preukázané nebolo, avšak je pochopiteľné, keďže manželské spolužitie nefungovalo, manželstvo bolo právoplatne rozvedené 23.01.2003, že navrhovateľka nemala záujem v čase svojho pobytu na Slovenku bývať v predmetnom byte, preto bývanie vždy riešila náhradným spôsobom. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že navrhovateľka s vyprataním predmetného bytu súhlasila a dala prehlásenie o vzdaní sa členských práv a povinností k predmetnému bytu, súd musí konštatovať, že navrhovateľka toto tvrdenie nepoprela, avšak zdôraznila, že tieto úkony urobila výlučne len v súvislosti s odovzdaním predmetného bytu Stavebnému bytovému družstvu Bratislava I., nakoľko účastníkom ešte ako manželom bol Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV. P. X-C. V. na Y. Y. a tieto úkony boli potrebné v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo spisu tunajšieho súdu pod č.k. 8C 222/93. Na základe vyššie uvedených a preukázaných skutkových okolností z ktorých je zrejmé, že účastníkom vznikol počas trvania manželstva ako členom stavebného bytového družstva spoločný nájom k predmetnému bytu, že navrhovateľka sa nikdy svojho práva bývania nevzdala, že predmetný byt výlučne užíva odporca, že navrhovateľka je tá, ktorá ustúpila z práva užívať predmetný byt, pričom svoju bytovú situáciu nemá vyriešenú v súlade so zákonom a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že plnoletá dcéra účastníkov s matkou v spoločnej domácnosti nežije. Skutočnosť, že navrhovateľka toho času žije a pracuje v Košiciach, nemá podľa názoru súdu žiaden vplyv na právnu stránku veci zabezpečenia bytovej náhrady odporcom. O povinnosti navrhovateľky sa z bytu vysťahovať do 60 dní potom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt prvostupňový súd rozhodol pre vymedzenie užívania predmetného bytu účastníkmi s tým, že uvedená lehota sa javí súdu ako primeraná. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., a priznal v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania a to titulom zaplateného súdneho poplatku 99,58 €, titulom právneho zastúpenia 1.031,92 € / 13 úkonov právnej služby prevzatie a príprava 18.01.2006, písomné podanie na súd 20.01.2006, nahliadnutie do spisu 16.09.2008, účasť na pojednávaní 20.01.2009, 5. písomné vyjadrenie k odvolaniu 15.04.2009, písomné podanie 12.11.2009, účasť na pojednávaní 24.02.2011, písomné vyjadrenie k odvolaniu 21.04.2011, písomné podanie a doloženie dôkazov 16.08.2012, účasť na pojednávaní 04.12.2012, písomné vyjadrenie k novým skutočnostiam 20.12.2012, účasť na pojednávaní 28.02.2013 -odročené bez prejednania veci, účasť na pojednávaní 12.03.2013 / a titulom cestovných nákladov navrhovateľky 186,56 € / náhradu cestovných nákladov navrhovateľky Košice - Bratislava a späť vlakom Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s., prvou triedou s IC súd priznal za účasť na pojednávaní dňa 24.02.2011, 04.12.2012, 28.02.2013. Proti tomuto rozsudku a to proti všetkým výrokom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch, vrátane výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Mal zato, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal nato, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil v prvom rade tým, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi bytovým družstvom a ním je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že navrhovateľka mala rovnaké právo na odkúpenie bytu, prevodom bytu len na naňho prišlo k obídeniu ustanovenia § 16 zák. č. 182/1993 Zb., čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tento záver súdu podľa odporcu nie je v súlade s právom. Ak vychádzame zo skutočnosti, že súd nesprávne vyznačil právoplatnosť na rozsudku č.k. 15C 12/2006-56 zo dňa 20.1.2009, v čase uzatvárania právneho úkonu boli obaja účastníci spoločnými členmi družstva a spoločnými nájomcami bytu, existovala reálne pluralita nájomcov. Ak teda bytové družstvo uzavrelo kúpnu zmluvu len s jedným zo spoločných členov družstva a nájomcom bytu, je takáto dohoda relatívne neplatným právnym úkonom podľa § 40a Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 151/2005, rozsudok KS Prešov sp.zn. 8Co 49/2007). Prvostupňový súd ďalej rozhodol, že on je jediným nájomcom a členom SBD Bratislava I. Nevysporiadal sa pritom so skutočnosťou, že v dôsledku prevodu bytu do vlastníctva bolo jeho členstvo s SBD v zmysle čl. 5 ods. 7 Stanov SBD Bratislava I ukončené. Rozsudkom teda založil právo odporcu (členstvo v družstve), pričom takéto rozhodnutie nezaväzuje SBD Bratislava I, pretože tento subjekt nebol účastníkom konania. Ak aj súd rozhodoval ďalej o zrušení spoločného nájmu bytu a o určení ďalšieho nájomcu a člena družstva a čo do odôvodnenia tohto výroku rozsudku odkázal na odôvodnenie rozsudku č.k. 15C 12/2006 zo dňa 20.1.2009. Vzhľadom na to, že v tejto časti rozsudku úplne absentuje odôvodnenie, sme toho názoru, že účastníkovi konania sa týmto postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f) O.s.p. Ak by aj súd rozhodol správne o zrušení spoločného nájmu bytu, o ďalšom členstve a o jedinom nájomcovi, pochybil pri rozhodovaní o bytovej náhrade. Prvostupňový súd sa uspokojil s tvrdeniami uvedenými v písomnom podaní právnej zástupkyne navrhovateľky bez ich ďalšieho skúmania, hoci z výpovede navrhovateľky pred súdom nič takého nevyplynulo. Mal zato, že rozhodnutie o bytovej náhrade formou náhradného bytu nemá základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania a je v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka uzavrela ďalšie manželstvo, pričom súd vôbec neskúmal, ako má bytové podmienky zabezpečené manžel navrhovateľky, čo má podstatný vplyv na bytovú odkázanosť navrhovateľky. Rozhodnutie o vyprataní bytu po zabezpečení bytovej náhrady je len formálne, pretože v byte nie sú žiadne navrhovateľkine veci, ktoré by bolo možno vypratať. K výroku o náhrade trov konania odporca namietal, že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. a to z dôvodu, že navrhovateľka mu pre podaním návrhu na súde nenavrhla dohodu a to spôsobom, ktorým si ho uplatnila v návrhu na začatie konania. Poukázal nato, že tak , ako je to uvedené aj v odôvodnení rozsudku, súhlasil s návrhom na zrušenie spoločného nájmu bytu pretože to bol stav faktický. Navrhovateľka v byte nebývala vyše 20 rokov a v rámci iného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8C 222/1993 s vyprataním bytu súhlasila a dala aj prehlásenie, že sa vzdáva členských práv v stavebnom družstve a práv k bytu. V spornej otázke bytovej náhrady poukázal na nevykonateľnosť navrhovaného petitu a zároveň v záujme skončenia veci navrhol uzavretie zmieru tak, aby jeho výrok bol aj vykonateľný. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, navrhovateľka mu nenavrhla uzatvoriť dohodu o zrušení spoločného nájmu bytu, a to tak, že jediným nájomcom predmetného bytu má ostať odporca (tak ako to požaduje v predmetnom konaní). Mal za to, že už samotným 20 rokov prejavovaným nezáujmom navrhovateľky o užívanie bytu spolu s jej vyhláseniami v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 8C 222/1993 o tom, že súhlasí s vyprataním bytu a vzdáva sa všetkých členských práv a povinností, nechce byť ďalej nájomníčkou bytu. On nemal dôvod podávať návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu manželmi, pretože tak ako to uviedol pred súdom prvého stupňa, stav ktorý chce navrhovateľka návrhom docieliť, existuje. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4MCdo 2/2008, podľa ktorého pri aplikácii § 150 O.s.p. možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. V súdnej praxi existujú rozhodnutia, ktoré v určitom smere navigujú súdy na skúmanie danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému druhu konania alebo k určitej procesnej situácii. Samozrejme, že dôvody hodné osobitného zreteľa treba posudzovať vždy vysoko individuálne, avšak poslanie súdnej praxe pretavené do jednotlivých rozhodnutí v určitých druhoch konania, upozorňuje súdy na to, že práve v určitom konaní môžu nastať dôvody hodné osobitného zreteľa a preto pri úsudkovom procese sudcu nesmie v takom konaní chýba aj skúmanie týchto dôvodov. Súd tak v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či v konaní o vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva berie do úvahy práve tú skutočnosť, že občiansky zákonník na podanie žaloby priamo odkazuje. Tu však vždy pri úvahe o náhrade trov konania skúma, či tu boli okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov a prihliada na postoj účastníkov v konaní (pozri R 24/1964). V súdenej veci podľa neho nastali dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože navrhovateľka nebola nútená si uplatniť právo na súde v dôsledku toho, že by on s jej návrhom dohody nesúhlasil, pretože sa o dosiahnutie dohody ani nepokúsila, hoci on by súhlasil so zrušením spoločného nájmu bytu a s tým, aby bol výlučným členom družstva. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K trovám konania uviedla, že ustanovenia § 150 O.s.p. slúži najmä v prípadoch, kde by postupom podľa ustanovení § 142 a nasl. O.s.p., rozhodnutie nebolo spravodlivé a mohli by byť porušené zásady zakotvené v § 1 a 2 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov konania v tomto konaní je spravodlivé, nakoľko ona mala vo veci plný úspech. Podľa judikatúry pri posudzovaní dôvodov osobitného zreteľa sa prihliada na majetkové, zárobkové, osobné, či zdravotné pomery, keď medzi takéto dôvody patrí napr. zlá sociálna situácia účastníka. Odporca v konaní nepredložil dôkaz, ani nepoukázal na to, aké dôvody považuje za tie, ktoré by mali viesť k aplikácii § 150 O.s.p. Dôvodom postupu podľa § 150 O.s.p. môže byť aj postoj účastníkov v konaní, pričom odporca odôvodňuje potrebu aplikácie tohto ustanovenia práve jej postojom, keď neoslovila odporcu s návrhom na dohodu pred podaním návrhu na začatie konania. Mala zato, že vzhľadom na celkový postoj a správanie sa odporcu v konaní, skôr odôvodňujú neaplikáciu daného ustanovenia v jeho prospech a zachovanie pravidla náhrady trov konania podľa úspechu v konaní. Poukázala nato, že v konaní nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, keď v odôvodnení rozsudku súd vyčerpávajúco zdôvodnil, prečo zrušil právo spoločného nájmu k bytu, t.j. vysporiadal sa s tým, či tu právo spoločného nájmu vôbec je alebo nie je, vzhľadom na zmluvu č. 053/022 o prevode vlastníctva bytu z 27.9.2010 (ďalej len „zmluva o prevode vlastníctva bytu“). Súd tak v rozsudku zhodnotil najmä tie skutočnosti, ktoré predtým v predchádzajúcom rozhodnutí nevyhodnocoval, nakoľko neexistovali. Vo zvyšnom - ohľadne daného výroku, odkázal odôvodnenie rozsudku č.k. 15C 12/2006 zo dňa 20.1:2009 a odkaz na rozsudok z r. 2009 v odôvodnení nemožno chápať ako odňatie práva na možnosť konať pred súdom. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o tejto mohol súd rozhodnúť ako o prejudiciálnej otázke , keď vyriešenie tejto otázky pritom vychádza z právneho poriadku SR (je teda v súlade s právom), ale aj judikatúry súdov. Ak odporca tvrdí, že zmluva o prevode bytu je relatívne neplatným právnym úkonom a odkazuje na niektoré rozhodnutia, trvala na názore, že ide o absolútne neplatný právny úkon. Odporca uvádza, že súd rozhodol o veci členstva v SBD I, čo nebolo správne. Členstvo v SBD I by zaniklo v prípade, že by zmluva o prevode vlastníctva bytu bola platná. S prihliadnutím na záver súdu, že táto zmluva je absolútne neplatná, nemohla spôsobiť ani následok predpokladaný stanovami SBD I, a to zánik členstva v dôsledku nadobudnutia bytu. Preto v tomto smere je rozsudok správny. K argumentácii odporcu, že súd nevykonal dokazovanie ohľadne bytovej otázky záverom poukázala na svoje vyjadrenie a výsluch a na čestné vyhlásenie vlastníčky domu, ktorý ona aj s manželom užívajú. Týmto spôsobom bolo jednoznačne preukázané, že nemá zabezpečené riadne bývanie, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie náhrady. Argumentácia, že nemá v byte veci, nie sú dôvodom na nepriznanie bytovej náhrady. Čo sa týka námietky, že neboli skúmané pomery na strane jej terajšieho manžela, v čestnom vyhlásení sa uvádza, že v prenajatom dome bývajú spolu aj s manželom. Odporca nenavrhol v konaní vykonanie dôkazov za účelom preverenia bytovej situácie manžela. Z hľadiska právneho posúdenia je bytová náhrada zákonom priznávaná, pokiaľ súdu nie sú predložené dôkazy o tom, že by priznaná byť nemala. Keďže odporca nenavrhol dokazovanie v tomto smere, súd vychádzal pri hodnotení z dôkazov, ktoré mal v čase vynesenia rozhodnutia. K tomu na doplnenie uviedla, že jej manžel nemá tiež zabezpečené riadne svoje bývanie a je v rovnakej situácii ako ona. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu je dôvodné iba v časti výroku o náhrade trov konania. Predmetom konania je návrh na zrušenie práva spoločného nájmu Y.U. Y. V. Č.. T. na X.P. D. Y. X. V., T. H.. XX na základe ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd po oboznámením sa s obsahom spisu má zato, že prvostupňový súd sa po rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 9 Co 215/11-136, ktorým rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na zmenu pomerov, keď vlastníkom bytu sa stal odporca na základe zmluvy č. 053/022 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 27.09.2010 ( ďalej len „ zmluva „ ), ktorou sa Stavebné bytové družstvo Bratislava I. ako predávajúci a odporca ako nadobúdateľ dohodli na prevode vlastníctva vyššie špecifikovaného bytu na odporcu v zmysle zákonom č. 42/1992 Zb. v spojení so zákonom č. 182/1993 Z.z. sa ako preujudiciálnou otázkou v zmysle § 135 O.s.p. zaoberal neplatnosťou tejto zmluvy . Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa § 28 citovaného zákona nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom Absolútne neplatný právny úkon v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť (a teda aj o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu zákona. Pod „zákonom pritom treba rozumieť všetky právne predpisy, ktoré majú silu zákona (teda nielen samotný Občiansky zákonník) a takýmto predpisom je nepochybne aj zákon č. 182/1993 Z.z.o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch. Odvolací súd sa v plnom rozsahu s poukazom na vyššie citované ustanovenia stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti zmluvy č. 053/022 o prevode vlastníctva bytu zo dňa 27.09.2010, keď v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti. K rovnakým záverom o absolútnej neplatnosti dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 205/2006, keď posudzoval neplatnosť zmluvy za rovnakých skutkových okolností. Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, ročník 2008, pod č. 3 a odvolací súd nemá dôvod sa od týchto záverov odchýliť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí žiadne právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. došlo k ukončeniu členstva odporcu v SBD Bratislava I a to bez ohľadu nato, či SBD Bratislava I bolo alebo nebolo účastníkom tohto konania, keď pri predbežnom posúdení platnosti zmluvy nie je na prekážku skutočnosť, že účastníkmi sporu, nie sú všetky subjekty, ktoré neplatnú zmluvu uzavreli. Po vyriešení predbežnej otázky sa potom prvostupňový súd správne zaoberal samotným návrhom na zrušenie práva spoločného nájmu družstevnému bytu. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa § 712a ods. 8 prvá veta Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. Odvolací súd s poukazom na zistenie skutkového stavu prvostupňovým súdom dospel k rovnakému záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zrušenie práva spoločného nájmu bytu v zmysle § 705 ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka, keďže rozvedení manželia sa o nájme nedohodli . Rovnako mal odvolací súd zato, že prvostupňový správne rozhodol, keď ako výlučného nájomcu a člena družstva určil odporcu, keď prihliadol nato, že odporca od rozvodu manželstva t.j. od roku 2003 až doteraz v predmetnom byte býva, nepretržite ho užíva. Odvolací súd v časti určenia nájomcu a člena družstva uvádza, že je sčasti dôvodná námietka odporcu, že je nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď do odôvodnenia tohto výroku rozsudku odkázal na odôvodnenie rozsudku č.k. 15C 12/2006 zo dňa 20.1.2009 a tým v tejto časti rozsudku úplne absentuje odôvodnenie. Odvolací súd má zato, že sama táto skutočnosť neznamená automaticky, že odporcovi sa týmto postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keď je potrebné prihliadnuť aj tomu, že počas celého konania odporca sám navrhoval a súhlasil s tým, aby bol určený za nájomcu a člena družstva. Pokiaľ teda prvostupňový súd rozhodol v otázke určenia nájomcu a členu družstva v zmysle návrhu odporcu, ktorému vyhovel a v tejto časti odkázal na odôvodnenie rozsudku zo dňa 20.1.2009 č.k. 15 C 12/2006-56, treba odňatie možnosti konať skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci a preto v prípade vyhovenia návrhu nedošlo na strane odporcu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade prvostupňový súd po vrátení veci odvolacím súdom a podľa jeho pokynov v dostatočnej miere doplnil dokazovanie / výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa Čestným prehlásením K. G. zo dňa 31.3.2011, Y. U. zo dňa 3.12.2012 / a dospel k správnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali ako bytovú náhradu priznať, len náhradné ubytovanie resp. prístrešie. Ako už bolo uvedené podľa platnej právnej úpravy § 712a ods. 8 prvej vety Občianskeho zákonníka môže súd v prípadoch podľa § 705 ods. 1, 2 druhej vety Občianskeho zákonníka rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie, avšak len za predpokladu, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak má byť určitá okolnosť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý v zmysle citovaného zákonného ustanovenia postačuje priznať vypratávanému manželovi len náhradné ubytovanie alebo prístrešie, musí mať táto okolnosť na strane toho z účastníkov, ktorému je priznaním práva na bytovú náhradu poskytovaná ochrana, charakter výnimočnosti a týkať sa takých osobných alebo vecných aspektov uspokojovania jeho bytových potrieb, ktoré opodstatňujú odchýlenie sa od inak zásadne priznávanej formy bytovej náhrady, a teda musí na daný právny vzťah dopadať takou intenzitou a takým spôsobom, že súd využije zákonnú možnosť a prizná právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie tam, kde inak patrí právo na náhradný byt. Vzhľadom na túto právnu úpravu, ktorá vychádza z rozmanitosti vzťahov medzi rozvedenými manželmi a počíta aj s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré umožňuje priznať rozvedenému manželovi, ktorý sa nestal nájomcom bytu, namiesto náhradného bytu náhradné ubytovanie alebo prístrešie, odoprenie práva na náhradný byt s poukázaním na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v mimoriadnych situáciách a ojedinele, napr. vtedy, ak by sa rozvedený manžel domáhal bytovej náhrady napriek tomu, že jeho bytové potreby sú uspokojené v súlade so zákonom v inom byte so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Za taký byt nemožno považovať byt resp. inú nehnuteľnosť, užívanie ktorého, resp. ktorej je založené iba na súhlase tretej osoby bez toho, že by rozvedenému manželovi k bytu resp. k nehnuteľnosti vzniklo právo nájmu. Takýto byt preto nemôže byť náhradou za náhradný byt, na ktorý má rozvedený manžel právo podľa § 712a ods. 8 prvá Občianskeho zákonníka. V danom prípade navrhovateľka spolu so svojím manželom užívajú nehnuteľnosť - starší rodinný dom patriaci navrhovateľkinej priateľke Y. U., s jej súhlasom ale bez uzavretia nájomnej zmluvy a teda nebola totiž splnená podmienka, že navrhovateľka má právny dôvod na také bývanie, ktoré je (objektívne) spôsobilé uspokojiť jej bytovú potrebu trvale. Z uvedené čestného prehlásenia Y. U. ako aj z výsluchu navrhovateľky vyplýva , že predmetný rodinný dom obýva s manželom, ktorý rovnako nemá natrvalo vyriešenú bytovú situáciu a je nedôvodná námietka odporcu, že súd vôbec neskúmal, ako má bytové podmienky zabezpečené manžel navrhovateľky, čo má podstatný vplyv na bytovú odkázanosť navrhovateľky. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. ako vecne nesprávny zmenil tak, že navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 Os.p. a priznal v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania a to titulom zaplateného súdneho poplatku 99,58 €, titulom právneho zastúpenia 1.031,92 €. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. V zmysle citovaného ustanovenia k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Takýmto druhom konania, kde je možná aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je aj konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na súd je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Pre aplikáciu tohto ustanovenia má význam zistenie o tom, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol odporcovi zrušenie spoločného nájmu dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci. Odvolací súd po oboznámením sa s obsahom spisu dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p., keď obaja účastníci konania mali zhodný postoj k zrušeniu spoločného nájmu bytu, že toto rozhodnutie treba prijať, keďže sa sami nedohodli o ďalšom nájme bytu a dôvody osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach prejednávanej veci. Predmetom sporu je zrušenie spoločného nájmu bytu, ktorý bol získaný počas trvania manželstva a tak nastupuje legitimácia súdu, aby on zrušil spoločný nájom a určil osud ďalšieho nájmu bytu, rozhodol o bytovej náhrade, keď vyriešenie týchto otázok zostalo na súde prvého stupňa. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd prihliadol tiež na približne rovnaké osobné, majetkové, zárobkové a pomery navrhovateľky, odporcu, ďalej na postoj to, že navrhovateľka sa pred podaním návrhu sa nepokúsila o uzavretie dohody o zrušení spoločného nájmu k bytu, rovno podala návrh na začatie konanie, ktorý žalobný petit v časti poskytnutia bytovej náhrady ale nemal náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy. Odporca tak, ako to vyplýva zo zápisnice s pojednávania zo dňa 20.1.2009 / č.l. 50 spisu / túto skutočnosť namietal, súhlasil so zrušením spoločného nájmu bytu, s určením nájomcu a člena družstva a v prípade úpravy petitu v časti bytovej náhrady bol ochotný uzavrieť s navrhovateľkou zmier, k čomu ale nedošlo z dôvodu, že z jej strany petit nebol upravený. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní / navrhovateľka bola úspešný v časti odvolania podaného odporcom proti výroku vo veci samej; odporca bol úspešný v časti svojho odvolania proti výroku o náhrade trov konania / tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.