Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/164/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106218046 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106218046.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PSMA, spol. s.r.o., Pri starej prachárni 14, 831 04 Bratislava, IČO: 31 387 675, zast. JUDr. Jozef Mészáros, advokát, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, o zaplatenie 868 868,65 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.06.2014, č.k. 28Cb/361/2006-764, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/361/2006-764 zo dňa 23.06.2014 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie konania. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 27.11.2013 odporca doručil súdu návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Svoj návrh odporca odôvodnil skutočnosťou, že na Okresnom súde Bratislava I pod č. konania 32Cb/521/2005 sa vedie súdne konanie, ktoré má zásadný význam pre rozhodnutie konajúceho súdu v predmetnej veci. V konaní č.k. 32Cb/521/2005 sa navrhovateľ domáha, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 34.897.478,- Sk. Odporca uvádza, že ak by súd návrhu na prerušenie konania vyhovel a uznal by tak nárok odporcu voči navrhovateľovi na zaplatenie predmetných faktúr, vyriešil by tým otázku potrebnú na posúdenie platnosti výpovede. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s návrhom odporcu na prerušenie konania sp. zn. 28Cb/361/2006 nakoľko nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keďže v konaní sp. zn. 32Cb/521/2005 nie sú riešené také otázky, ktoré môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, ktoré by konajúci súd nemohol riešiť v rámci tohto konania. Konanie 32Cb/521/2005 nie je konaním, v ktorom sa koná o existencii, povahe a rozsahu pohľadávok navrhovateľa, ktorých obsahom je peňažné plnenie spočívajúce v províziách na barter. Toto konanie je konaním o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú uplatňuje odporca proti navrhovateľovi. Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil iba obranu, ktorá spočíva v zániku žalovaných záväzkov započítaním. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Uviedol, že odporca vidí dôvody na prerušenie konania najmä vtom, že predmetom konania 32Cb/521/2005 sú také nároky odporcu voči navrhovateľovi, posúdenie dôvodnosti ktorých má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v konaní v predmetnej právnej veci. Predmetom konania v predmetnej právnej veci má byť podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 2M Obdo 5/2008 vydaného dňa 12.08.2009 (ktorým Najvyšší súd ako dovolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 14.05.2007, spis. zn. 28Cb 361/06-593 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2007, spis. zn. 3Cob160/2007-652 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie) posúdenie nasledovných otázok: v prvom rade má súd vyriešiť otázku platnosti zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi navrhovateľom ako obchodným zástupcom a odporcom ako zastúpeným dňa 17.03.1995 V znení jej dodatkov č. 1 až 22, následne by mal posúdiť otázku platnosti výpovede Zmluvy odporcom zo dňa 31.03.2005, ktorej dôvodom bolo neplnenie finančných záväzkov navrhovateľa a až po vyriešení vyššie uvedených otázok sa má súd zaoberať nárokom na odstupné uplatneným navrhovateľom podľa § 669 Obchodného zákonníka, jeho dôvodnosťou a výškou. Vzhľadom na uvedené by mal prvostupňový súd prioritne vyriešiť otázku platnosti výpovede ako zásadný predpoklad, a teda predbežnú otázku na vyriešenie otázky dôvodnosti nároku uplatneného v konaní navrhovateľom. Nárok na uhradenie faktúr č. 7111002121, 7111003225, 7111003339 bol odporcom voči navrhovateľovi uplatnený a je o ňom prvostupňovým súdom vedené konanie pod spis. zn. 32Cb/521/05, účastníkmi ktorého sú odporca ako žalobca a navrhovateľ ako žalovaný. Ak by súd v konaní spis. zn. 32Cb/521/05 rozhodol tak, že nárok odporcu na zaplatenie faktúr je dôvodný, mohol by súd v konaní v predmetnej právnej veci (spis. zn. 28Cb/361/06) použiť výsledok tohto konania a mať za preukázané, že Výpoveď bola platná. Ďalším dôvodom preukazujúci potrebu prerušenia konania v predmetnej právnej veci je skutočnosť, ktorú v odôvodnení svojho uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania uviedol aj prvostupňový súd a to že, v konaní spis. zn. 32 Cb/521/05 bol navrhovateľom uplatnený ako vzájomný návrh nárok na zaplatenie provízie vyčíslenej bártrových obchodov (dojednaných odporcom bez účasti navrhovateľa). Bartre boli podľa (nesprávneho) tvrdenia navrhovateľa taktiež predmetom Zmluvy a odporca mal za ne uhrádzať navrhovateľovi províziu bez ohľadu na to, či ich dojednával odporca sám alebo s pomocou navrhovateľa. Tieto sumy mali byť podľa navrhovateľa zahrnuté aj do výpočtu výšky odstupného podľa § 669 Obchodného zákonníka uplatneného navrhovateľom. Preto pre posúdenie výšky nároku uplatneného navrhovateľom v konaní v predmetnej právnej veci je podstatné posúdiť otázku dôvodnosti nároku navrhovateľa na províziu za bartrové obchody dojednávané odporcom (bez aktívnej účastí navrhovateľa). Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou prvostupňového súdu zdôvodňujúcou zamietnutie návrhu na prerušenie konania tým, že nárok na províziu za barter bol v konaní spis. zn. 32Cb/521/05 uplatnený len ako obrana proti nároku odporcu. Poukázal na skutočnosť, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia hovorí o obrane proti návrhu, pričom v skutočnosti ide o vzájomný návrh (navrhovateľom uplatnený nárok prevyšuje nárok uplatnený odporcom v konaní spis. zn. 32Cb/521/05). Nárok na províziu za bartrové obchody dojednané odporcom nebol odporcom nikdy uznaný. Provízia za bartrové obchody dojednané odporcom (bez asistencie navrhovateľa) však bola započítaná do výpočtu výšky nároku na odstupné požadované navrhovateľom v konaní v predmetnej právnej veci. Súd sa preto v konaní v predmetnej právnej veci musí zaoberať aj otázkou existencie a prípadnej výšky nároku navrhovateľa na províziu za bartrové obchody dojednávané odporcom (bez účasti navrhovateľa). Čiže súd musí posúdiť rovnakú otázku akú posudzuje už v konaní spis, zn. 32Cb/521/05. Postup súdu, kedy koná duplicitne o totožných otázkach medzi tými istými účastníkmi konania považuje za nehospodárny a neopodstatnený. Na základe vyššie uvedeného má za to, že je vhodné a vzhľadom na zásadu procesnej ekonómie, šetrenie trov konania ako aj s ohľadom na zachovanie právnej istoty účastníkov konania aj nevyhnutné, aby konanie v predmetnej právnej veci bolo prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní spis. zn. 32Cb/521/05. Ďalej poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie považuje za nedostatočne odôvodnené, nespĺňajúce základné požiadavky kladené na súdne rozhodnutia. Rozhodnutie sa tým stáva nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že konanie sa prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I. pod spis. zn. 32Cb/521/05 alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 01.08.2014. Uviedol, že v danom prípade ide zo strany odporcu o šikanózny výkon jeho procesných práv s cieľom poškodiť navrhovateľa v jeho práve, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Návrh na prerušenie konania postráda akúkoľvek logiku. Obidve konania má na OS Bratislava I pridelené a v obidvoch konaniach koná tá istá sudkyňa, pričom vo veciach sa koná paralelne. Je vylúčené, aby tá istá sudkyňa zaujala na tú istú právnu otázku v inom konaní iný právny názor. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko otázky, ktoré majú byť podľa odporcu riešené v konaní na OS BA I spis. zn. 32Cb/521/05 nie sú také otázky, ktoré môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto, resp. ktoré by konajúci nemohol riešiť v rámci tohto konania. Poukázal na skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade ide o 8 ročné súdne konanie, pričom vec je na súde I. stupňa. Súd by mal v konaní pokračovať bez zbytočných prieťahov. V zmysle vyššie uvedeného sú úvahy o procesnej ekonómii a zachovaní právnej istoty účastníkov konania bezpredmetné. Žiadal, aby odvolací súd aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval až do doby, kým iný súd nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu alebo kým súd neodstráni prekážku brániacu mu v konaní. Zákon dôvody, ktoré mu bránia pokračovať v konaní rozlišuje na dôvody, pri ktorých musí a pri ktorých môže pokračovať v konaní. Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. umožňuje súdu konanie prerušiť, ak ide o otázku, ktorú si síce môže vyriešiť ako otázku predbežnú, ale z rôznych dôvodov je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre súd rozhodujúca. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom odvolateľa, že prerušením konania v predmetnej právnej veci až do právoplatného skončenia konania spis. zn. 32Cb/521/05 by bola zabezpečená nie len procesná ekonómia a hospodárnosť, ale v neposlednom rade aj jednotnosť súdnych rozhodnutí a právna istota účastníkov konania. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keďže v konaní sp. zn. 32Cb/521/2005 nie sú riešené také otázky, ktoré môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, ktoré by konajúci súd nemohol riešiť v rámci tohto konania. Je potrebné zdôrazniť, že v oboch konania je predmetom sporu zaplatenie peňažnej pohľadávky, kde otázka platnosti právnych úkonov, rozhodujúcich pre priznanie, resp. nepriznanie žalovanej pohľadávky sa posudzuje ako otázka predbežná. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 14.05.2007, spis. zn. 28Cb 361/06-593 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2007, spis. zn. 3Cob 160/2007-652 a vec vrátil tunajšiemu súdu ako súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd vyslovil svoj právny názor, ktorý je pre konajúci súd záväzný a podľa ktorého má súd vyriešiť otázku platnosti zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi navrhovateľom ako obchodným zástupcom a odporcom ako zastúpeným, otázku platnosti výpovede Zmluvy odporcom zo dňa 31.03.2005, ktorej dôvodom bolo neplnenie finančných záväzkov navrhovateľa vyplývajúcich zo Zmluvy a až po vyriešení vyššie uvedených otázok sa má súd zaoberať samotným navrhovateľom uplatneným nárokom na odstupné. Skutočnosť, že v oboch konania je potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku platnosti výpovede ešte neznamená, že je účelné toto konanie prerušiť. Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na odstupné, kým predmetom konania vedeného pod sp. zn. 32Cb/521/05 je nárok navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) na zaplatenie faktúr na základe iného právneho titulu. V každom konaní sa bude musieť súd zaoberať aj ďalšími skutočnosťami, ktoré majú vplyv na dôvodnosť a výšku žalovaného nároku, vykonávať ďalšie dôkazy vzhľadom na rozdielne právne tituly, preto nie je účelné konanie prerušiť do právoplatného skončenia iného konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky. Nie je možné odôvodňovať prerušenie konania procesnou ekonomikou, ak konanie trvá už niekoľko rokov a súd si môže vyriešiť predbežnú otázku sám. Naopak, aby v konaní nevznikali zbytočné prieťahy, je na mieste, aby súd v tomto konaní pokračoval, riadiac sa záväzným právnym názorom dovolacieho súdu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že nedostatočným zdôvodnením rozhodnutia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd prvého stupňa stručne uviedol, prečo nepovažuje za účelné konanie prerušiť. Súd prvého stupňa uplatnil zákonom daný priestor pre zváženie účelnosti prerušiť konanie a vzhľadom na zistený skutkový stav konanie neprerušil, čo v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné