Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/364/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106223876 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106223876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Bratislavský samosprávny kraj, Bratislava, Sabinovská 16, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 4. 2012 č.k. 22C 61/2006 - 133, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. X katastrálne územie F. L. Y. parc.č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy s výmerou 233 m2 a pozemku parc.č. XXXX/. zapísaného na LV č. 1 katastrálne územie F. L. Y., druh pozemku záhrada o výmere 447 m2. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním zistil, že kolaudačným rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava I č. výst. 3881/88-Tu/H-30 bolo povolené užívanie stavby „Rekonštrukcia objektu a prístavba čakárne so šatňou UŠS Ľ. G..Č.. X“ na pozemku parc.č. XXXX/X, XXXX/X kat. úz. F., Ľ. Č.. X. Z Delimitačného protokolu prevodu majetku, pohľadávok, záväzkov z ObNV Bratislava I v likvidácii na ObÚ Bratislava I - za Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých, R. Xa z r. 1991, prílohou ktorého je Hospodárska zmluva č. 3/91 o prevode vlastníctva a práva hospodárenia s majetkom z r. 1991 vyplýva, že majetok, pohľadávky a záväzky ObNV Bratislava I v likvidácii prešli na Obvodný úrad Bratislava I ku dňu podpísania protokolu v r. 1991 ( bližšie neurčeným dňom ). Zriaďovacou listinou zo dňa 2. 1. 1991 vydanou Obvodným úradom Bratislava I bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých R. Xa, F., ktorého predmetom činnosti je poskytovanie odborných služieb, sociálneho vzdelávania, vytvárania chránených pracovných príležitostí a podmienok sociálnej integrácie pre mentálne postihnutú mládež vo veku od 15 do 26 rokov a dospelých nad 26 rokov dennou formou. Dodatkom k vyššie uvedenej Zriaďovacej listine bolo dňa 1. 12. 1992 pri Ústave sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých na R. G.. Xa U. F. zriadené chránené bývanie pre 8 dospelých občanov „Dom sv. Mikuláša.“ Zriaďovacou listinou zo dňa 4. 2. 1991 vydanou Okresným úradom Bratislava, bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých R. Xa U. F., ako rozpočtová organizácia napojená na rozpočet Obvodného úradu Bratislava I. Zriaďovacou listinou zo dňa 24. 7. 1996 vydanou Krajským úradom v Bratislave bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých R. Xa F., ako rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou napojenou na rozpočet Krajského úradu v Bratislave. Predmetom činnosti Ústavu sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých bolo poskytovanie odborných služieb, sociálneho vzdelávania, vytvárania chránených pracovných príležitostí a podmienok sociálnej integrácie pre mentálne postihnutú mládež a dospelých od 15 rokov fyzického veku a poskytovanie chráneného bývania „Dom sv. Mikuláša“ pre dospelých občanov. Rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. 1058/98- predn. Zo dňa 1. 7. 1998 bol zriadený Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých, so sídlom U. F., R. Xa, ako rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou napojenou na rozpočet Krajského úradu v Bratislave. Dňa 1. 7. 1998 Krajský úrad v Bratislave vydal Zriaďovaciu listinu č. 1080/98-predn. o zriadení Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých, so sídlom v F., R. Xa, ako rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou napojenou na rozpočet Krajského úradu v Bratislave. Dňa 1. 1. 2004 vydal Bratislavský samosprávny kraj Zriaďovaciu listinu č. 02/04 na Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých R. Xa, F., ako rozpočtovú organizáciu napojenú na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja. Podľa čl. III Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí majetkového práva k nehnuteľnému majetku zo dňa 29. 1. 2004 predmetom odovzdania bolo majetkové právo k nehnuteľnému majetku - nezapísaným stavbám nachádzajúcim sa v kat. úz. L. Y., okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. L. Y., a to : stavba súp. č. XXXX, situovaná na parc. č. XXXX/X, stavba dvojgaráže ( bez súpisného čísla ) situovaná na parcele č. XXXX/X, stavba hospodárskej budovy - skladu ( bez súpisného čísla ), situovaná na parc.č. XXXX/X a stavba súp. č. XXXX situovaná na parc. č. XXXX/X, návrh na zápis ktorých podal Krajský úrad v Bratislave v postavení zriaďovateľa DSS pre deti a dospelých v jeho prospech dňa 16. 10. 2011, doplnené podaním zo dňa 9. 5. 2002 a vedené Správou katastra Bratislava I pod č. Z - 1769/2001. V zmysle čl. IV bod 2 uvedeného protokolu prechod majetkového práva podľa § 4a ods. 1 písm.a/ bod 1 zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v platnom znení nastal dňom 1. 1. 2004 z dôvodu prechodu zriaďovateľskej funkcie na Bratislavský samosprávny kraj, podľa § 112i zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Z výpisu z LV č. X kat. úz. L. Y. vyplýva, že vlastníkom pozemku na parc.č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy s výmerou 233 m2 a pozemku na parc. č. XXXX/X druh pozemku záhrady o výmere 547 m2 je Hlavné mesto SR, ktoré uvedené pozemky nadobudlo na základe rozhodnutia X - 32/2003 zo dňa 9. 3. 2004. Z výpisu z LV č. 7457 kat. úz. L. Y. vyplýva, že vlastníkom stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X je Bratislavský samosprávny kraj, na základe Listiny č.j. 2870/2003-Ra zo dňa 5. 2. 2003. Žiadosťou zo dňa 28. 7. 1992 pod č. OSM/92/Pa/71 požiadal Magistrát hlavného mesta SR Správu katastra o zmenu v zápisoch LV bývalých národných výborov na Hlavné mesto SR Bratislavu, pričom svoju žiadosť odôvodnil nadobudnutím nehnuteľností na základe § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Súd prvého stupňa v rozsudku poukazoval na ust. § 132 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je možné vlastníctvo nadobudnúť aj na základe iných skutočností ustanovených zákonom, teda aj priamo zo zákona, čo v procese transformácie bol celkom bežný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva a je i predmetom úpravy zákonov č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Nebolo sporné, že stavba DSS pre deti a dospelých, R. Xa, F., ktorá mala aj úsek chráneného bývania na Ľ. X U. F., je vlastníctvom navrhovateľa, keďže ide o účelový objekt občianskej vybavenosti určený pre potreby sociálnej starostlivosti, ku ktorému patrilo aj právo hospodárenia národného výboru ku dňu účinnosti zák. č. 369/1990 Zb. Predmetom sporu medzi účastníkmi konania bolo vlastnícke právo k pozemkom pod stavbami Domova a pozemkov, priľahlých k týmto stavbám na Ľ. G.. X; vlastníctvo pozemkov podľa zápisu svedčí odporcovi. Prvostupňový súd dospel k záveru, že podľa ust. § 3 písm. d/ zák. č. 138/1991 Zb. je navrhovateľ nielen vlastníkom stavieb domova, ale aj sporných pozemkov v zmysle zák. č. 446/2001 Z.z. Z majetku štátu prešli na navrhovateľa zariadenia sociálnych služieb, zriadené príslušným krajským úradom ( ako posledným právnym predchodcom navrhovateľa ) v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podľa predpisov platných do 31. 12. 2003, keďže zriaďovateľská funkcia k nim prešla podľa § 112i ods. 1 zák. č. 195/1998 Z.z. do samosprávnej pôsobnosti samosprávneho kraja. Uvedený záver je v súlade aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorý v obdobnej veci rozhodol uznesením sp. zn. 4M Cdo 6/2008 zo dňa 29. 4. 2009, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. 3. 2007 sp. zn. 4Co 344/2005 a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. V uvedenom rozhodnutí zaujal Najvyšší súd SR k totožnej právnej otázke stanovisko, že zmyslom a účelom zákona č. 138/1991 Zb., ako aj zák. č. 446/2001 Z.z. nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym a iným sporom ( iný vlastník pozemku a iný vlastník stavby ). Ich význam bolo vidieť predovšetkým v tom, že vlastnícke vzťahy k veciam, ktoré sú predmetom úpravy týchto zákonov, sa po ich prijatí sprehľadnia a zjednodušia. Sporné pozemky sú úzko späté so stavbami a svojou povahou slúžia zariadeniu sociálnych služieb. Pod pojmom majetok ( vec ) v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. treba rozumieť aj veci nehnuteľné, t.j. aj pozemky a stavby. Uvedené pozemky je v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 6/2008 potrebné považovať za majetok iného zariadenia v štátnom vlastníctve. Sporné pozemky sa teda podľa § 3 písm.d/ zák. č. 138/1991 Zb. nestali vlastníctvom obce a v katastri nehnuteľností bol na LV č. 1 vykonaný neoprávnene zápis vlastníckeho práva týchto pozemkov v prospech odporcu. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 Obč. zák., ďalej ust. § 3 ods. 3 písm. i/ zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy ( ?????? ), ďalej § 12 písm. a/, § 13 ods. 1 zák. č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, ďalej § 3 písm. e/ bod 1 zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, ďalej § 2 ods. 1, § 3 písm. d/ a písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ďalej § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 446/2001 Z.z. , ako aj § 112i ods. 1 zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, tiež že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami a názormi odporcu v jeho vyjadreniach. Konajúci súd zameral dokazovanie výlučne na listiny viažuce sa k stavbe na Ľ. G.. X U. F., ktorá je situovaná na žalobou dotknutých pozemkoch. Kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa súd prvého stupňa zaoberal, nemá za následok vznik, zmenu či zánik vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. Právny poriadok Slovenskej republiky nemá inkorporovanú právnu zásadu, v zmysle ktorej by stavba cedovala pozemok. Pozemok a stavba sú v právnom zmysle dve odlišné veci, a ako také môžu mať i odlišných vlastníkov. Medzi stranami nebola sporná ani otázka prechodu zriaďovateľskej funkcie k Domovu sociálnych služieb N.. Odporca v odvolaní trval na nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Navrhovateľ sa pritom odvolával na ust. § 4a ods. 1 písm. a/ zák. č. 446/2001 Z.z. Konštatovanie súdu, že sporné pozemky sú úzko späté so stavbami a svojou povahou slúžia zariadeniu sociálnych služieb, označil odporca za nedostatočné a zároveň nepreskúmateľné. Okrem toho súd prvého stupňa nezameral dokazovanie na preukázanie konkrétneho právneho titulu , od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo navrhovateľ, ani nepreskúmal, či vlastnícke právo k predmetu sporu možno považovať za majetkové právo v zmysle cit. zák. a či teda došlo k naplneniu zákonných predpokladov. Zákon č. 446/2001 Z.z. v zmysle generálnej klauzuly v § 1 upravuje majetok vyššieho územného celku, ktorým je samosprávny kraj, nakladanie s ním, a majetkové postavenie VÚC a ustanovuje, ktoré veci z majetku vo vlastníctve SR prechádzajú do vlastníctva VÚC. Esenciálnou podmienkou prechodu vlastníckeho práva na navrhovateľa je existencia vlastníckeho práva Slovenskej republiky ku dňu nadobudnutia účinnosti osobitného zákona, ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na VÚC. Tento deň je dňom prechodu majetku štátu na VÚC a v zmysle zásady Nemo plus juris musí byť bez pochybností preukázané, že odovzdávajúci subjekt disponuje minimálne takým právom, ktoré prevádza na subjekt preberajúci. V čase nadobudnutia účinnosti osobitného zákona však už viac ako 10 rokov bol v zmysle listu vlastníctva vlastníkom odporca, a to so všetkými právami a povinnosťami, ktoré sa k tejto právnej skutočnosti viažu, pričom žiaden z právnych predchodcov navrhovateľa túto skutočnosť nijako nerozporoval. Je pravdou, že Hlavné mesto SR Bratislava požiadalo o zápis vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X v kat. úz. L. Y. a táto zmena bola vykonaná pod položkou výkazu zmien 936/92. Nie je však pravdou, že sa odporca chybne odvolával na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb., v zmysle ktorého išlo aj v prejednávanej veci o takýto majetok, ktorý bol pred účinnosťou zákona zapísaný na LV č. 1 v prospech Čs. štátu - Obvodného národného výboru, ktorého likvidátor na hlavné mesto SR Bratislavu tieto riadne delimitoval. Na základe týchto skutočností katastrálny úrad vykonal zmenu vlastníckeho práva. Obce v danom prípade získavajú majetok na základe rozhodnutia štátu zákonom, bez možnosti odmietnutia, resp. neprijatia tohto majetku. Ak došlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 2 zákona č. 138/1991 Zb. a navyše k následnej delimitácii, vlastnícke právo obce vzniklo. Zákon č. 138/1991 Zb. , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 5. 1991 v § 2 ods. 1 expressis verbis stanovuje, že do vlastníctva obce prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. ( november 1990 ) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. V ods. 7 § 2 je uvedené, že veci a majetkové práva podľa ods. 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. V žalobnom návrhu opiera navrhovateľ svoj domnelý nárok o ust. § 15c ods. 1 písm.a/, ktoré nadobudlo účinnosť až 25. 6. 1992, t.j. v čase, keď hlavné mesto bolo ex lege vlastníkom predmetu sporu, a mohlo sa teda týkať len pozemkov, ktoré ku dňu jeho účinnosti boli vo vlastníctve štátu. V opačnom prípade by išlo o odňatie veci, ktoré nemá právny základ a zároveň o neprípustný retroaktívny zásah do právneho statusu daného skorším zákonom. Je nesporné, že ust. § 15a, § 15b, § 15c a § 15d zákona č. 138/1991 Zb. sú ustanoveniami, upravujúcimi reštitučné nároky obcí. Predmetom reštitúcie sú poľnohospodárske a lesné pozemky, čo v danom prípade preukázané nebolo. Pri aplikácii týchto zákonných ustanovení musia byť súčasne splnené dve podmienky : 1/ predmetné nehnuteľnosti boli k 31. 12. 1949 vo vlastníctve obcí a 2/predmetné nehnuteľnosti boli k 25. 6. 1992 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Splnenie ani jednej z týchto podmienok navrhovateľ nepreukázal, pričom súd sa touto skutočnosťou nezaoberal, keď mal za to, že uplatnený nárok je nutné subsumovať pod ust. § 3 písm. d/ zák. č. 138/1991 Zb. ani toto odôvodnenie však podľa názoru odporcu neobstojí. Ust. § 3 upravuje, čo sa nestáva majetkom obcí. Pod písm.d/ zákon stanovil, že majetkom obce sa nestal majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve...... ku ktorým neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na obec. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že muselo ísť o majetok, ktorý týmto zariadeniam patril. Predmet sporu však preukázateľne zariadeniu nepatril, bol od svojho prechodu zo súkromných rúk nielen vo vlastníctve, ale aj v správe štátu, konkrétne ObNV, právneho predchodcu odporcu v majetkových veciach a navrhovateľ opak nepreukázal. Nikto z právnych predchodcov navrhovateľa predmet sporu za majetok prináležiaci zariadeniu nepovažoval, ani s ním nedisponoval, a to ani titulom správy. Právni predchodcovia navrhovateľa - aj podľa ním doložených listín - disponovali budovami, tieto delimitovali; nikdy však nedisponovali pozemkami a zo žiadneho listinného dôkazu ani z konania právnych predchodcov navrhovateľa nevyplýva, že by predmet sporu považovali za svoje vlastníctvo. Odporca ďalej v odvolaní poukazoval na to, že z delimitačného protokolu spísaného medzi ObNV Bratislava I v likvidácii a Obvodným úradom v Bratislave vyplýva, predmetom delimitácie je prehlásenie, že všetky písomnosti, ktoré je povinná organizácia archivovať, sú ponechané v Ústave sociálnej starostlivosti v F. na R. X a súčasťou protokolu je hospodárska zmluva o prevode práv hospodárenia. Predmetom tejto zmluvy, ktorou sa navrhovateľ snaží legitimovať svoje vlastníctvo tak ku stavbe, ako aj k pozemkom, nie je predmet sporu, len samotná budova a rôzne predmety DKP, ochranné odevy, učebné pomôcky a pod., t.j. nehnuteľný majetok patriaci zariadeniu tak, ako to mal na mysli zákon. Delimitačný protokol nie je datovaný a ani súd nemal riadne preukázaný prechod vlastníckeho práva na Obvodný úrad Bratislava I, t.j. na štát. Ako ďalší dôkaz neexistencie vlastníckeho práva štátu, resp. právneho predchodcu nadobúdateľa k predmetu sporu ku dňu účinnosti zákona č. 446/2001 Z.z. je aj Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetkového práva k nehnuteľnému majetku z 29. 1. 2004 spísaný medzi Domovom sociálnych služieb pre deti a dospelých a Bratislavským samosprávnym krajom, ktorý taktiež obsahovo nepojal pozemky, na ktorých sa zariadenie nachádza, ani sa o nich nezmieňuje a vlastníctvo obce v tejto súvislosti nerozporoval. Podľa odporcu neobstojí ani odôvodnenie, že úmyslom zákonodarcu nebolo vytvárať komplikované právne vzťahy. Na každý prípad je potrebné právnu normu aplikovať individuálne, s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu a nie je možné prijať všeobecnú zásadu, že zákonodarca nemal úmysel, aby vlastník pozemku nebol vlastníkom stavby. Právny poriadok SR nepripúšťa aplikáciu zásady superficies solo cedit, a rovnako nepripúšťa ani zásadu, že stavba ceduje pozemok. Existencia stavby na cudzom pozemku nepredstavuje v praxi nijako výnimočnú, či neriešiteľnú situáciu. Okrem iných možností na takéto situácie pamätá aj ust. § 135c Obč. zák. vlastník stavby však nikdy nemá silnejšie právne postavenie ako vlastník pozemku. Napokon aj novelizované znenie zákona, konkrétne ust. § 2d rieši problémy, vzniknuté v súvislosti s tým, že obce síce nadobudli stavby, nenadobudli však pozemky. Rovnako sa vyskytli situácie, že stavba zostala vo vlastníctve štátu a pozemok prišiel do vlastníctva obce. V tomto prípade však nemožno riešiť vec zákonodarnou iniciatívou, nakoľko táto by musela pôsobiť retroaktívne do skôr vzniknutých práv a oprávnených záujmov. Odporca zastáva názor , že túto iniciatívu nie je možné nahradiť rozhodovacou činnosťou súdov. Neobstojí ani právny titul v zmysle § 4a ods. 1 písm.a/ zák.č. 446/2001 Z.z. , s ktorým sa stotožnil aj prvostupňový súd. Uvedené ustanovenie upravuje prechod majetku zo štátu na vyššie územné celky. Musí byť teda splnená podmienka, že ku dňu účinnosti tohto zákona bol predmet prechodu štátnym vlastníctvom, avšak v tomto prípade táto základná podmienka splnená nebola. Ide nesporne o pozemok, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve štátu, v správe ObNV a ako taký prešiel zo zákona na obec. Okrem toho by muselo ísť o veci v správe právnických osôb v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a školstva, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov, čo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané. Preto v tejto časti odporca napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný. Ak by sa aj preukázalo, že majetok neprešiel do majetku obce - čo ale odporca nepripúšťa, nebolo by možné podradiť vzniknutý právny stav pod ust. § 4a ods. 1 písm.a/ zák. č. 446/2001 Z.z. , takže absentuje právny titul, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo, čo má vplyv aj na jeho aktívnu legitimáciu v konaní aj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že do vlastníctva VÚC z majetku štátu prešli podľa § 3 ods. 1 písm.c/ zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, veci v správe zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prešla zriaďovateľská funkcia podľa § 112e zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Predmetom tohto prechodu boli nielen budovy a stavby, ale aj pozemky pod stavbami a priľahlé pozemky k stavbe slúžiace potrebám tohto zariadenia v zmysle § 3 písm. d/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko išlo o majetok iného zariadenia v štátnom vlastníctve, ktorý v zmysle negatívneho vymedzenia vyššie citovanej právnej normy sa nestáva majetkom obce, t.j. Hl. mesta SR Bratislavy. V ust. § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je demonštratívne uvedené, čo môže patriť do vlastníctva obce za podmienky, že to taxatívne nevylučuje § 3 cit. zákona. Pod pojmom vec je nutno rozumieť nielen hnuteľné ale aj nehnuteľné veci, t.j. aj pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Vlastníctvo stavby súp. č. XXXX evidovanej v prospech navrhovateľa - Bratislavského samosprávneho kraja - stojacej na parc.č. XXXX/X kat. úz. L. Y., Ľ.G. X U. F. nemohlo vzhľadom na ust. § 3 písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. patriť obci, t.j. Hlavnému mestu SR Bratislave, nakoľko ide o účelový objekt občianskej vybavenosti pre potreby sociálnej starostlivosti, ku ktorému patrilo právo hospodárenia národnému výboru ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nerozlišuje medzi stavbami a pozemkami, ale hovorí o majetku. Rozhodujúcim momentom pre vznik nadobúdacieho titulu k predmetu sporu bol prechod zriaďovateľskej pôsobnosti štátu na príslušný orgán miestnej štátnej správy podľa § 3 ods. 3 písm.i/ zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. Predloženie ďalších listín, o ktorých odporca tvrdí, že nesúvisia s predmetom sporu ( zriaďovateľské listiny, Delimitačné protokoly, Dohody o hmotnej zodpovednosti a iné ) malo preukázať, že stavba súp. č. 1660 ako aj pozemok pod stavbou p. č. XXXX/X a priľahlý pozemok k stavbe p. č. XXXX/X kat. úz. L. Y. vždy slúžili potrebám sociálnej starostlivosti a nakoľko išlo o účelový objekt občianskej vybavenosti a jeho majetok v zmysle zákona o majetku obcí treba kvalifikovať ako majetok iného zariadenia v štátnom vlastníctve ku ktorému ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. ku dňu 24. 11. 1990 vykonávali právo hospodárenia národné výbory a ku ktorým neprešla zriaďovateľská pôsobnosť podľa § 3 ods. 3 zák. č. 518/1990 Zb. na obec. Už pri likvidácii národných výborov prešla správa majetku štátu pod obvodné úrady, neskôr okresné úrady, krajské úrady a prijatím zákona č. 416/2001 Z.z. na samosprávny kraj. Navrhovateľ v tejto súvislosti svoje stanovisko podporil poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 6/2008. Režim vlastníctva pozemku pod stavbou a priľahlého pozemku treba subsumovať pod ust. § 3 písm.d/ zák. č. 138/1990 Zb. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. V prejednávanej právnej veci je predmetom sporu určenie vlastníckeho práva k pozemkom, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X zapísaných na LV č. X pre kat. úz. L. Y. ako vlastníctvo odporcu. Na označených pozemkoch stojí stavba Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých R. Xa, F., s úsekom chráneného bývania na Ľ. G.. X U. F., stavba so súp. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. L. Y. ako vlastníctvo Bratislavského samosprávneho kraja. V konaní nebolo sporné, že ide o účelový objekt občianskej vybavenosti určený pre potreby sociálnej starostlivosti, ku ktorému patrilo právo hospodárenia národnému výboru ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. V zmysle § 3 písm. e/ zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v spojení s § 112 i ods. 1 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, prešla samosprávna pôsobnosť voči Domovu sociálnych služieb pre deti a dospelých v Bratislave, Javorinská 7a na Bratislavský samosprávny kraj. Bratislavský samosprávny kraj je podľa § 4a ods. 1 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov vlastníkom majetkového práva k nehnuteľnému majetku, sporných pozemkov. Podľa § 3 písm.d/ zákona č. 138/1991 Zb. sa sporné pozemky nestali vlastníctvom obce, ale zostali vo vlastníctve štátu. Uvedený záver korešponduje s právnym názorom, ktorý zaujal vo svojom rozhodnutí v obdobnej veci Najvyšší súd SR sp. zn. 4 M Cdo 6/2008 z 29. 4. 2009., na ktorý poukazoval vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový súd. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí vychádzal zo stanoviska, že zmyslom a účelom zákona č. 138/1991 Zb. a rovnako tak ani zákona č. 446/2001 Z.z. nebolo vytváranie komplikovaných vlastníckych vzťahov rozdielnym vlastníctvom stavieb a pozemkov. V zhode so záverom prvostupňového je aj odvolací súd toho názoru, že navrhovateľ je vlastníkom nielen stavieb domova, ale aj sporných pozemkov, keď na navrhovateľa ( resp. jeho právneho predchodcu ) prešli z majetku štátu zariadenia sociálnych služieb. Prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ň§ 219 ods. 1, 2 O.s.p., keď v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže tento náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.