Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/93/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106231834 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106231834.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova ulica č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, s adresou na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: T. K., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U. č. XXXX/X, XXX XX X., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,19 EUR istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Usačev so sídlom exekútorského úradu Lehotského č. 4, 811 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Er/1493/2006-25 zo dňa 21.05.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Er/1493/2006-25 zo dňa 21.05.2013 p o t v r d z u j e . Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,70 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 203 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) s tým odôvodnením, že exekúcia bola zastavená uznesením č.k. 2Er/1493/2006-8 zo dňa 21.02.2008 právoplatné dňa 25.03.2006 z dôvodu preklúzie práva spôsobujúcej neúčinnosť exekučného titulu, čo považoval za procesný neúspech oprávneného. O výške trov exekúcie rozhodol opierajúc sa o § 196 EP a §§ 14, 15, 22, 23, a 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ktorou sa stanovuje výška a spôsob odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času (ďalej len „vyhláška“). Z exekučného konania mal za preukázané, že trovy exekúcie predstavujú sumu 69,70 EUR napriek tomu, že súdny exekútor si účtoval sumu 262,23 EUR. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd povinnosť nahradiť trovy uloží povinnému. Poukázal na to, že k nútenému výkonu právoplatného exekučného titulu došlo zavinením povinného. Celé exekučné konanie je dôsledkom nesplnenia uloženej povinnosti povinným. Výšku trov exekúcie nespochybnil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu predpokladanom v § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného, že povinný zavinil zastavenie konania, pretože dobrovoľne nesplnil uloženú mu povinnosť a z tohto dôvodu platí trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 EP rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie tak, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zavinenie je nutné z tohto kontextu vykladať z hľadiska procesného a nie z hľadiska hmotného práva (otázka hmotnoprávneho nároku oprávneného vyplýva z exekučného titulu). Rozhodujúcim potom je, či sa oprávnený v konaní nedopustil procesného zavinenia. O procesnom zavinení oprávneného možno hovoriť len vtedy, ak v exekučnom konaní nezachoval takú mieru starostlivosti, ktorú možno od každého požadovať, a ak si mohol uvedomiť toto porušenie svojej procesnej povinnosti a ak tomu mohol predísť. O také porušene pôjde vtedy, keď napr. oprávnený navrhol začatie exekúcie napriek tomu, že povinný svoju povinnosť splnil, o čom sa oprávnený mohol a mal presvedčiť, resp. prípady kedy zahájil exekučné konanie po uplynutí prepadnej lehoty na vymoženie povinnosti, či exekučné konanie začal krátko pred uplynutím tejto lehoty, kedy reálne vymoženie pohľadávky vzhľadom na procesné práva účastníkov a rozhodovanie o nich je objektívne nemožné. Ak nemožno oprávnenému vytknúť zavinenie pri vedení exekúcie, potom sa právom domáha toho, čo ukladá povinnému titul, a nenesie procesnú zodpovednosť za to, že výkon neviedol k jeho uspokojeniu a musel byť zastavený. Osobitosť tohto prípadu spočíva v tom, že k zastaveniu exekúcie došlo márnym uplynutím lehoty na vykonanie exekučného titulu, teda uplynutím času, ako objektívnej kategórie, ktorá viedla k zastaveniu exekúcie, pričom miera účasti oprávneného na nevymožení jeho pohľadávky je vyjadrená tým, že hoci sa exekučný titul stal vykonateľným 30.08.2004 exekútor získal poverenie na vykonanie exekúcie až po márnom uplynutí dvoch rokov a takmer dvoch mesiacov, dňa 17.10.2006, pričom oprávnený sa exkluzívne opakovane, v exekučných veciach, obracal na Mgr. Usačeva (v čase podania návrhu táto bola, v roku 2006, jeho 11.178 vecou, čo muselo byť oprávnenému zrejmé z jej spisového označenia) a oprávnený si musel byť vedomý toho, že exekútor je povinný začať vykonávať exekúcie v poradí, v akom mu boli doručené návrhy na vykonanie exekúcie (§ 46 ods. 2 EP) a, že jeho pohľadávka nie je pohľadávkou prednostnou. V tomto prípade je možné exekúciu označiť za márnu, kedy sa exekúcia síce začala dôvodne, ale jej vykonanie sa stalo v jej priebehu neprípustné pre zánik práva zavinením oprávneného. Zodpovednosť za procesný výsledok exekučného konania (zastavenie exekúcie pre zánik práva), ohľadne trov exekúcie (nakoľko podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patria exekútorovi trovy exekúcie), potom musí niesť oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech zdôvodnený jeho viac ako dvojročnou pasivitou pri iniciovaní núteného výkonu uloženej povinnosti a následným znemožnením priebehu exekúcie opísaným vyššie. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak zaviazal na zaplatenie náhrady trov exekúcie vzniknutých exekútorovi, oprávneného. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne uloženej povinnosti platiť trovy exekúcie osobou oprávneného korešponduje s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov, odvolací súd sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keďže uloženú povinnosť platiť trovy exekúcie v tomto prípade považuje z hľadiska zásad procesného výsledku exekučného konania, ako súčasti civilného procesu, ktorým je úspech povinného. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a povinnému tieto trovy nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.