Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/222/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106237619 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106237619.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcom: 1/ C. C.Á. - F., F., U. X, K. : XX XXX XXX, 2/ ALBATRO spol. s r.o., Bratislava, Babuškova 5, IČO : 35 741 309, zastúpený JUDr. Borisom Žákom, advokátom, Bratislava, Jašíková 2, o vypratanie pozemku, na odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. 3. 2011 č.k. 12C 86/2006 - 134, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 2 povinnosť vypratať časť pozemku, parcelné číslo XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, nachádzajúceho sa na Kamennom námestí v Bratislave, kat. územie Bratislava - Staré mesto, odstránením dočasnej stavby - predajného zariadenia o výmere 108 m2 a letnej terasy o výmere 28 m2 tak, ako je zakreslené v zameraní vyhotovenom geodetickou kanceláriou GEO-TEAM Slovakia, s.r.o., zák.č. : XXX-XXXX, archívne číslo : XXX-XXX-XXX, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, do 15 dní od jeho právoplatnosti. V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku, na Kamennom námestí v Bratislave, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/ X, o výmere 3997 m2. Časť tejto nehnuteľnosti - o výmere 90 m2 - prenechal navrhovateľ zmluvou zo dňa 7. 1. 1997 do prenájmu K. Š., za účelom vybudovania a užívania vkusného predajného zariadenia na predaj talianskych špecialít, kvetín, kníh, poštovej novinovej služby, suvenírov, južného ovocia, občerstvenia, zmenárne a mini pressa - cukrárne. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú - na obdobie od 1. 1. 1997 do 31. 12. 2001. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. ŽP-14619/97H/214/ Ma zo dňa 1. 10. 1997 bolo K. Š. vydané povolenie na užívanie stavby „Bodega - hydinový gril, výroba a predaj zmrzliny“, na Kamennom námestí v Bratislave, na pozemku parc.č. XXXX/X, kat. úz. L. Y.. K. Š. kúpnymi zmluvami zo dňa 10. 10. 1997 a zo dňa 16. 12. 1998 uvedené predajné zariadenie predal odporkyni 1, ktorá toto predajné zariadenie užívala bez platne uzavretej nájomnej zmluvy na pozemok. Okrem predajného zariadenia odporkyňa 1 užívala aj letnú terasu vedľa predajného zariadenia, bez potrebného povolenia na zvláštne užívanie mestskej komunikácie; odporkyňa 1 užívala plochu celkom o výmere 164 m2. V priebehu konania odporkyňa 1 stavbu, ktorej sa týka konanie, odpredala odporcovi 2, spoločnosti ALBATRO spol. s r.o. Prvostupňový súd preto uznesením zo dňa 25. 6.2010 č.k. 12C 86/2006 - 100 pripustil vstup spoločnosti ALBATRO spol. s r.o. do konania, ako odporcu 2, podľa § 92 ods. 1 O.s.p. Uznesením zo dňa 26. 1. 2011 č.k. 12C 86/2006 - 131 súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporkyni 1, podľa § 96 O.s.p. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ ako vlastník pozemku, parc.č. XXXX/X, kat. úz. L. Y., vedenej na LV č. XXXX, prenajal jej časť o výmere 90 m2, tak, ako je zakreslená v kópii z katastrálnej mapy zo dňa 2. 4. 1996, v prílohe č. 3 zmluvy o prenájme, nájomcovi K. Š.. Účelom nájmu bolo vybudovanie a užívanie vkusného predajného zariadenia na predaj talianskych múčnych špecialít, kvetín, kníh, poštovej novinovej služby, suvenírov, južného ovocia, občerstvenia ( s výnimkou alkoholických nápojov a piva ), zmenárne, minipressa - cukrárne. Zmluva medzi navrhovateľom a K. Š. bola uzavretá na dobu určitú, od 1. 1. 1997 do 31. 12. 2001. K. Š. ešte pred ukončením nájmu stánkový objekt dočasnej stavby Dobudovanie obchodných služieb a občerstvenia Bodega na Kamennom námestí v Bratislave , postavenom na pozemku, parc.č. XXXX/X kat. územie L. Y., predal kúpnymi zmluvami zo dňa 10. 10. 1997 a 16. 12. 1998 C. C.. V čl. I bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 16. 12. 1998 kúpne zmluvy uviedli, že nájomné práva k pozemku, na ktorom sa objekt nachádza, nie je možné previesť až do rozhodnutia súdu. Prvostupňový súd dospel k záveru, že nájomný vzťah Igora Šíra k prenajatému pozemku - parcele č. XXXX/X o výmere 90 m2 , založený zmluvou o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 7. 1. 1997, zanikol uplynutím dojednanej doby, dňa 31. 12. 2001. K obnove nájmu v zmysle § 676 Obč. zák. nedošlo pre nesplnenie zákonnej podmienky užívania veci nájomcom, K. Š., ku dňu 31. 12. 2001 a od 1. 1. 2002, preto vlastníci predajného zariadenia postaveného na pozemku - parc.č. 8590/6, užívajú pozemok bez právneho dôvodu. Zo zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. 10. 2009 plynie, že C. C. previedla vlastnícke práva k bufetu - stavba na Kamennom námestí v Bratislave, pozemok, parc.č. XXXX/X, kat. úz. L. Y., vedený na LV č. XXXX, o výmere 136 m2, spolu so všetkým zariadením, vrátane terasy na odporcu 2. Výmera predaného zariadenia zodpovedá výmere, ktorej vypratania sa navrhovateľ v konaní domáhal na základe zamerania vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEO-TEAM Slovakia s.r.o. , zák.číslo : XXX-XXXX, archívne číslo : XXX-XXX-XXX, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a podľa ktorej dočasná stavba Dobudovanie obchodných služieb a občerstvenia Bodega na Kamennom námestí v Bratislave, postavená na pozemku parc.č. XXXX/X kat. úz. L. Y., má 108 m2 a terasa 28 m2. Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa o ust. § 126 ods. 1, 2 a § 676 Obč. zák. K rozsudku bolo pripojené ako neoddeliteľná súčasť zameranie predajného zariadenia a letnej terasy, vyhotovené geodetickou kanceláriou GEO-TEAM Slovakia s.r.o. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,58 € za zaplatený súdny poplatok. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca 2, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a odporcovi 2 prizná náhradu trov konania. Vytýkal prvostupňovému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akého dôkazu vychádzal, keď rozhodol o tom, že stavba na pozemku, je dočasnou stavbou. Odporca 2, ako aj odporca 1, doručili prvostupňovému súdu kópiu rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I č. ŽP-14619/97H/214/Ma zo dňa 1. 10. 1997, kde bolo K. Š. , bývalému vlastníkovi stavby, povolené užívanie stavby „Bodega - hydinový gril, výroba a predaj zmrzliny“ na Kamennom námestí v Bratislave, na pozemku parc.č. XXXX/X, kat. úz. L. Y.. Uvedené kolaudačné rozhodnutie na Stavbu neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že by Stavba bola dočasná. Naopak, dotknutá Stavba spĺňa podmienky uvedené v § 43 zák.č. 50/1976 Zb. ( stavebný zákon ), a je to stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou. Predmetom súdneho sporu je teda riadna Stavba postavená v súlade s právnymi predpismi. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o vyprataní časti pozemku, má z tohto dôvodu takú vadu, že je prakticky nevykonateľný a jeho plnenie je teda nereálne. Predmetnou žalobou o vypratanie pozemku sa možno domáhať len vypratania hnuteľných vecí umiestnených na pozemku, s poukazom na ust. § 182 a § 183 Exekučného poriadok. Preto sa môžu vlastníci pozemkov, na ktorých bola postavená nelegálna stavba, domáhať ochrany svojho práva žalobou o odstránenie stavby. V tomto prípade však odporca 2 takúto nelegálne postavenú stavbu nevlastní. Odporca 2 ďalej vytýkal prvostupňovému súdu, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zasiahol do jeho práva byť vlastníkom. Odporca 2 nadobudol vlastnícke právo k bufetu - stavba na Kamennom námestí od C. C. dňa 19. 10. 2009 na základe zmluvy o predaji podniku. Právo vlastníka pozemku nemá zatiaľ v Slovenskej republike prednosť pred právom vlastníka nehnuteľnosti riadne postavenej na cudzom pozemku, a ak dal vlastník pozemku súhlas s postavením stavby a táto bola riadne, v súlade s platnými právnymi predpismi postavená a skolaudovaná; tak si vlastník pozemku sám vopred obmedzil svoje vlastnícke právo na predmetný pozemok. Na odvolanie odporcu 2 sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodoval v predmetnom spore o tom, či je vypratávaná stavba dočasná alebo nie, nakoľko identifikácia charakteru stavby nebola predmetom sporu. Preto nebol dôvod, aby to súd prvého stupňa odôvodňoval. Ustanovenia § 182 a § 183 Exekučného poriadku, na ktoré v odvolaní odporca 2 poukazuje vo svojom odvolaní, hovoria len o uskladnení vecí z vypratania. Exekučný poriadok v časti týkajúcej sa vykonania exekúcie vyprataním nehnuteľností a jej časti nehovorí nič o tom, že by stavbu, hoci aj legálne postavenú, nebolo možné z pozemku vypratať jej odstránením. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je vykonateľný a jeho plnenie je reálne. Vo vzťahu pozemok vs. stavba na ňom stojaca nemožno hovoriť o ich absolútnej rovnosti, prípadne o prednosti stavby, hoci aj legálne postavenej. V danom vzťahu má prednosť právo k pozemku. Aj keď pozemok aj stavbu možno v zmysle platných predpisov označiť za nehnuteľnosti, je medzi nimi rozdiel v tom, že stavbu na rozdiel od pozemku je možné odstrániť. V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 Obč. zák. Odporca 2 ako vlastník stavby nemá usporiadaný vzťah k pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Odvolací súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. , keď dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2 nie je dôvodné. Podľa § 126 ods. 1, 2 Obč. zák. vlastník veci má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva zasahuje; najmä sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Podľa § 676 Obč. zák. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Základnou podmienkou úspechu žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa, inak navrhovateľ v konaní o takomto žalobnom návrhu nemôže byť aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Z úspešného preukázania vlastníckeho práva ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na priznanie požadovanej ochrany je automaticky opodstatnený. Odporcovi totiž môže prináležať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva navrhovateľa, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom navrhovateľa a ktoré tak môže mať za následok, že navrhovateľov návrh na ochranu jeho vlastníckeho práva nebude mať úspech. Je tomu napr. v prípadoch, kedy odporcovi patrí právo vyplývajúce z vecných bremien, platných zmlúv alebo z iných skutočností . V súdenej právnej veci niet sporu o tom, že navrhovateľ je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza stavba - stánkový objekt s terasou, v súčasnosti vo vlastníctve odporcu 2. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ, vlastník pozemku, uzavrel dňa 7. 1. 1997 ako prenajímateľ zmluvu o nájme časti tohto pozemku, s nájomcom K. Š.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 31. 12. 2001. Účelom nájmu bolo vybudovanie predajného zariadenia ( predaj talianskych múčnych špecialít, kvetín, kníh, PNS, suvenírov a pod. ). Nájomca K. Š. však stánkový objekt odpredal ešte pred uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý ( bez toho, aby sa po právnej stránke nájomný vzťah s navrhovateľom ukončil ešte skôr ). Po skončení nájomného pomeru 31. 12. 2001 nedošlo k obnove nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a K. Š., ale ani novým vlastníkom predajného zariadenia, v zmysle § 676 Obč. zák., ako správne uzavrel súd prvého stupňa; k obnove nájomnej zmluvy mohlo dôjsť len za predpokladu, že pozemok by užíval aj po skončení nájmu nájomca K. Š., s ktorým mal navrhovateľ uzavretú nájomnú zmluvu. Nájomca ( časti ) pozemku K. Š. však predmetný pozemok ( resp. jeho časť ) po skončení nájmu ďalej neužíval, teda prestal byť nájomcom ( časti ) pozemku, takže k obnove nájomnej zmluvy nemohlo dôjsť. Zároveň žiadny z nasledujúcich majiteľov stánkového objektu, ktorý tento objekt po K. Š. vlastnil, s navrhovateľom zmluvu o nájme pozemku neuzavrel. Časť pozemku tak nasledujúci majitelia predajného zariadenia užívali bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahovali do vlastníckych práv navrhovateľa; aktuálne teda časť pozemku, vypratanie ktorého sa navrhovateľ domáha, užíva neoprávnene odporca 2. Odporca 2 v odvolaní tiež namietal, že stavba na pozemku ( predajné zariadenie ) má charakter nehnuteľnosti, čo preukazoval rozhodnutím Okresného úradu Bratislava I č. ŽP - XXXXX/XXH/XXX/Ma zo dňa 1. 10. 1997, ktorým bolo K. Š., bývalému vlastníkovi stavby, povolené užívanie stavby „Bodega - hydinový gril, výroba a predaj zmrzliny“ na Kamennom námestí v Bratislave na pozemku parc.č. XXXX/X, kat. úz. L. Y., pričom odporca 2 poukazoval na to, že z uvedeného kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, žeby stavba bola dočasná. Podľa odporcu 2 naopak stavba spĺňa podmienky v zmysle § 43 zák.č. 50/1976 Zb. ( stavebný zákon ), pretože ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, t.j. že predmetná stavba je nehnuteľnosťou. Obrana odporcu 2 však neobstojí. Odporca 2 v konaní neprodukoval žiadny taký dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že stavba na dotknutej časti pozemku je nehnuteľnosťou, keď táto nie je napr. ako nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností. V kúpnych zmluvách, uzavretých medzi Igorom Šírom ( ako predávajúcim ) a C.M. C. ( ako kupujúcou ) zo dňa 10. 10. 1997 a zo dňa 16. 12. 1998, je predajné zariadenie charakterizované ako dočasná stavba. Ustanovenie § 119 ods. 2 Obč. zák. označuje za nehnuteľnosti pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Judikatúra súdov vychádza z toho, že pokiaľ občianskoprávne predpisy používajú pojem „stavba“, nemožno obsah tohto pojmu vykladať len podľa stavebných predpisov, ktoré pojem „stavba“ chápu dynamicky, t.j. ako činnosť smerujúcu k uskutočneniu diela, niekedy aj ako dielo samotné. Na účely občianskoprávnych vzťahov nie je preto dôležité vymedzenie stavby v zmysle stavebných predpisov, ani účelové vymedzenie ( napr. ako stavby trvalé, či dočasné, jednoduché, či drobné ) a ani to, či stavba spĺňa všetky náležitosti stanovené stavebnými predpismi. Na účely občianskeho práva je pojem „stavba“ potrebné vykladať staticky, t.j. ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. V takom prípade je stavba vecou v právnom zmysle. Stavba , ktorá nie je vecou, je súčasťou pozemku ( napr. lom, hrádza potoka, pozemná komunikácia ), pričom dočasné stavby ( t.j. stavby bez pevných základov ) radí súdna prax medzi hnuteľné veci. V prejednávanej veci bolo preto podľa názoru odvolacieho súdu bez významu, že predajné zariadenie, umiestnené na časti pozemku navrhovateľa, bolo označené v kolaudačnom rozhodnutí, na ktoré poukazoval v odvolaní odporca 2, ako stavba. Vybudovanie a napojenie predajného zariadenia na kanalizačnú či vodovodnú prípojku neznamená, že uvedené predajné zariadenie je nehnuteľnosťou - stavbou, spojenou so zemou pevným základom. Odporca 2 dôkaz o tom, že predmetné predajné zariadenie je nehnuteľnosťou, v konaní neprodukoval. Odvolací súd považuje za nesporné, že vlastník dočasnej stavby ( pôvodne K. Š. ) túto zriadil na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa za situácie, keď si bol dobre vedomý skutočnosti, že podľa zmluvy o nájme pozemku je tento pozemok oprávnený užívať len dočasne ( zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú ), a že teda uplynutím dohodnutej doby stratí právo na užívanie pozemku, a teda aj právo mať na tomto pozemku ( jeho časti ) umiestnenú stavbu - predajné zariadenie. Bolo už uvedené vyššie, že na nových vlastníkov predajného zariadenia právo nájmu k pozemku nebolo prevedené. Vzhľadom na obsah kúpnych zmlúv o predaji stavby ďalším vlastníkom ( C. C. a následne aktuálnemu vlastníkovi stavby odporcovi 2 ) bola táto skutočnosť ( nájom časti pozemku len na dobu určitú ) známa. Pokiaľ zaniklo právo nájmu k označenému pozemku, spolu s ním zaniklo aj právo vlastníka stavby - predajného zariadenia - mať na cudzom pozemku umiestnenú túto stavbu. Ten, kto stavia na cudzom pozemku na základe zmluvy o jeho nájme ( uzavretej navyše na dobu určitú ), musí počítať s tým, že toto jeho nájomné právo je časovo ohraničené a že tým na seba berie riziká, s tým spojené ( a to bez ohľadu na to, či stavba je vecou hnuteľnou alebo nehnuteľnou ). Neposkytnutie ochrany vlastníckemu právu vlastníkovi pozemku, ktorý tento pozemok prenechal inému len dočasne, by znamenalo významný zásah do jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva. Odporca 2 ďalej v odvolaní namietal, že navrhovateľ sa nesprávne v konaní ochrany svojich vlastníckych práv domáha žalobným návrhom na vypratanie nehnuteľnosti ( pozemku ), keď správne sa mal domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na odstránenie stavby. Uvedený argument by bol odôvodnený len v prípade, ak by stavba, ktorá je na pozemku umiestnená, bola nehnuteľnosťou. V danom prípade má však táto stavba povahu hnuteľnej veci, preto sa navrhovateľ správne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na vypratanie pozemku podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. , a to jeho časti, tak ako je zakreslená v zameraní, ktoré bolo vyhotovené geodetickou kanceláriou a tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ) včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.