Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/180/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106238162 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106238162.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Centaurea, a.s., Mraziarenská 6, Bratislava, IČO: 35 967 811, práv. zast. Mgr. Andrejom Maarom, advokátom, Dunajská 31, Bratislava, proti žalovanému NIWA s.r.o., Rozmarínová 27, Bratislava, IČO: 35 833 521, práv. zast. Mgr. Halinou Ležovičovou, advokátkou, Grösslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 2.914,28 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/109/2007-89 zo dňa 11.1.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/109/2007-89 zo dňa 11.1.2013 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného sumu 119,02 EUR, k rukám právnej zástupkyne žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobný návrh žalobcu a zaviazal ho na zaplatenie náhrady trov konania žalovaného v sume 528,04 EUR. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 22.8.2006, ktorá mu bola doručená v auguste 2006 dozvedel, že žalovaný 18.8.2006 dostal výpoveď od odborného zástupcu, čím v zmysle ust. § 36 ods. 3, písm. e/, zák. č.140/1998 Zb.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, bol povinný prerušiť poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, čo je výpovedný dôvod v zmysle čl. 16.2 zmluvy o nájme. Podľa názoru súdu prvého stupňa stratu spôsobilosti treba chápať ako objektívnu skutočnosť s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a/ zákona č. 116/1990 Zb. bez špecifikácie dôvodov vedúcich nájomcu k strate spôsobilosti. Právne nie je možné stotožňovať právnickú osobu „Dr. Pospíšil Peter s.r.o.“ s fyzickou osobou A.. A. A.. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa jednomesačná výpovedná lehota v zmysle čl. 16.3 nájomnej zmluvy začala plynúť od septembra 2006. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje oprávnenie na trojmesačné odstupné v zmysle čl. 16.4 nájomnej zmluvy a s tým súvisiaci úrok z omeškania, nakoľko nepreukázal žiadnou právnou argumentáciou, že mu vzniklo právo na náhradu škody a nepredložil súdu ani žiaden dôkaz, z ktorého by ten mohol zistiť, že sa tak stalo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal právo na ich náhradu v sume 528,04 EUR. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.914,28 spolu s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 1457,14 EUR od 1.11.2006 do zaplatenie a 9,5 % zo sumy 1457,14 EUR od 1.12.2006 do zaplatenia, ako i trovy právneho zastúpenia v sume 893,87 EUR a náhradu za zaplatené súdne poplatky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nezobral do úvahy plynutie dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá žalovanému Dr. Pospíšil Peter, s.r.o. skončila 31.10.2006. Ďalej uviedol, že je vecou právneho názoru, či je povinnosť prerušiť poskytovanie lekárenskej starostlivosti stratou spôsobilosti alebo je stratou spôsobilosti až dátum právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja č.k.103322/2006-ZDR-2. Podľa názoru žalobcu tak strata spôsobilosti prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal, musí predchádzať výpovedi z nájmu dojednaného na určitý čas. Uviedol, že žalovaný dal výpoveď z nájmu 38 dní pred dátumom zrušenia poskytovania lekárskej starostlivosti, teda z dôvodu, ktorý v čase podania výpovede ešte nenastal. Žalobca v odvolaní vyslovil názor, že súd prvého stupňa mal skúmať, či žalovaný v prenajatých priestoroch nepredával aj tovar, na ktorý nepotreboval osobité povolenie a mohol tiež dožiadať sociálnu poisťovňu o vyjadrenie dokedy bol W.. A. A. zamestnancom Dr. Pospíšil Peter s.r.o., aby bolo zrejmé, kedy vznikla žalovanému povinnosť prerušiť poskytovanie lekárskej starostlivosti. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako právnická osoba nestratila oprávnenie na podnikanie, stačilo ak by zamestnal nového odborného zástupcu, takže strata spôsobilosti na prevádzkovanie lekárne nebola objektívnou skutočnosťou, ale vôľou nájomcu. Žalobca preto vyslovil názor, že výpoveď z nájomnej zmluvy bola daná bez právneho dôvodu, a preto žalobcovi vznikol podľa ustanovenia bodu 16.4 nájomnej zmluvy nárok na zaplatenie nájomného v rámci trojmesačnej výpovednej doby, pričom nájomné nebolo uhradené za posledné dva mesiace, a preto si žalobca riadne uplatnil svoj nárok tak ako je vyššie uvedené. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov konania v sume 647,06EUR. Uviedol, že nie je povinnosťou nájomcu preukazovať dôvody straty spôsobilosti k prevádzkovaniu činnosti, na vykonávanie ktorej mal nájomca priestor prenajatý. Uviedol, že z rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 25.9.2006 vyplýva, že sa právnickej osobe Dr. Peter Pospíšil s.r.o., IČO: 35 833 521, v súčasnosti podnikajúcej pod obchodným menom NIWA s.r.o. zrušuje povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni ku dňu 30.9.2006, a preto neuznáva žiadne nároky žalobcu vyplývajúce z ukončenia nájomnej zmluvy bez právneho dôvodu. Uviedol, že otázka plynutia výpovednej doby zamestnanca v danom prípade tiež nezohráva rolu, nakoľko zamestnávateľ so zamestnancom (v oboch prípadoch A. A.) skončili pracovný pomer dohodou k 30.9.2006. K návrhu na doplnenie dokazovania formou dožiadania Sociálnej poisťovne žalovaný uviedol, že tento považuje za bezpredmetný, nakoľko pred súdom prvého stupňa návrh na vykonanie tohto dôkazu neodznel. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil, nakoľko žalobca v konaní nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz preukazujúci dôvodnosť svojho nároku, čím neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku žalobcu nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, či žalobca mohol a mal zamestnať iného zodpovedného vedúceho prevádzky, či nie a či v prenajatých priestoroch mohol predávať výrobky, na ktoré sa osobité povolenie nevzťahuje, tieto skutočnosti, na ktoré v odvolaní žalobca poukázal nemožno vziať do úvahy ani podporne, nakoľko nikoho nemožno nútiť, aby vyvíjal podnikateľské aktivity. V danom prípade bol dôvod pre ukončenie nájmu strata spôsobilosti nájomcu prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal. Túto skutočnosť je potrebné chápať ako objektívny fakt, ktorý vyplýva z rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 25.9.2006. V nadväznosti na stratu oprávnenia na podnikanie žalovaný ukončil svoj nájomný vzťah so žalobcom a v zmysle čl. 16.3 nájomnej zmluvy mu začala plynúť jednomesačná výpovedná doba. Odvolací súd s poukazom na uvedenú skutočnosť je toho názoru, že žalobca nepreukázal nárok na trojmesačné odstupné v zmysle čl. 16.4 nájomnej zmluvy, a ani na úrok z omeškania či náhradu škody. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,02 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.5.2013 v sume 111,21 EUR spolu režijným paušálom 7,81 EUR, podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Odvolací súd však právnej zástupkyni žalovaného nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške 647,06 EUR a dáva do pozornosti právnej zástupkyne, že predložené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia nemá oporu v zákone, nakoľko nie je možné priznať náhradu za trovy právneho zastúpenia, za úkony ktoré právna zástupkyňa neurobila v odvolacom konaní a ktoré jej už boli priznané súdom prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.