Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107010078 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikuš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107010078.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného W. K., pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/11/2007 zo dňa 04.03.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.10. 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Krajského prokurátora Bratislava z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/11/2007 zo dňa 04.03.2014 bol obžalovaný W. K. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava pre skutok, ktorým sa mal dopustiť trestného činu podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti O.a.S. s.r.o. predložil v Z. na N. ul.č. 8 dňa 24.03.2004 pracovníčke Železníc SR tri zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré boli jednotlivo uzatvorené medzi subjektmi P. s.r.o., Y. na jednej strane ako postupcami a spoločnosťou T. s.r.o., na strane druhej ako postupníkom, pričom ich predmetom bolo postúpenie pohľadávok voči dlžníkovi spoločnosti E. SR vo výške 5.145.830,- Sk, 3.931.502,60 Sk a 2.565.625,- Sk a zmluvy spolu s oznámeniami o postúpení pohľadávky predložil aj napriek vedomosti, že predmetné zmluvy sú falošné a na zmluvách sú sfalšované podpisy oprávnených osôb uvedených spoločností ako aj ich firemné pečiatky a predmetné subjekty nikdy na spoločnosť T., nepreviedli žiadne pohľadávky a to s cieľom, aby vylákal od Železníc SR finančné prostriedky, avšak k plneniu zo strany Železníc SR v prospech spoločnosti T..r.o. napokon z dôvodu preverovania zmlúv nedošlo, pričom v prípade dokonania činu by spoločnosti Železnice SR bola spôsobená škoda v celkovej výške 11.642.957,60 Sk, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že súd pri hodnotení dôkazov opomenul jeden veľmi podstatný zabezpečený dôkaz, a to bankový účet, na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky. Predmetný účet bol založený len niekoľko dní pred pokusom vylákať finančné prostriedky obžalovaným W. K.. Poukázal na to, že identifikácia v banke prebieha za veľmi prísnych kritérií, ktoré vylučujú zámenu jednej osoby za druhú. Na účte neboli v podstate žiadne finančné prostriedky, čo umocňuje podozrenie, že predmetný účet založil obžalovaný výlučne za účelom trestnej činnosti, pričom jediným disponentom na predmetnom účte bol obžalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že ak by sa pripustilo, že zmluvy priniesla iná osoba, celá trestná činnosť bola naplánovaná tak, aby benefit z nej patril obžalovanému, pretože iná osoba by si peniaze z jeho účtu vybrať nemohla. Odvolateľ ďalej uviedol, že konštatovanie súdu o spôsobe rekognície svedkyňou K. je z formálno- procesného hľadiska udržateľné, napriek tomu je toho názoru, že toto nemôže brániť tomu, aby bol starostlivo a najmä v nadväznosti na ostatné zabezpečené dôkazy vyhodnotený samotný obsah jej výpovede vykonanej v prípravnom konaní zákonným spôsobom. Na obsah jej výpovede v prípravnom konaní sa nemožno pozerať ako keby nebola. Svedkyňa krátko po skutku vypovedala, že páchateľ sa jej predstavil ako K., že bolo na ňom cítiť východniarsky alebo stredoslovenský prízvuk (obžalovaný pochádza z východného Slovenska), obžalovaného označila na fotografii ako páchateľa s ktorým prišla do styku, hoci s dovetkami „nie je si celkom istá“, „najviac sa podobá“, „bol to taký typ človeka“. To, že si svedok postupne pamätá stále menej, svedčí o normálnom a prirodzenom vývoji pamäťovej stopy človeka. To, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní s odstupom času sedem rokov nevedela uviesť žiadne podrobnosti ani opoznať prítomného obžalovaného, potvrdzuje serióznosť a vierohodnosť svedkyne, ktorá nechce ľahkovážne uvádzať skutočnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok z odboru písmoznalectva odvolateľ uviedol, že z jeho obsahu vyplynula len tá skutočnosť, že vzhľadom na to, že neboli predložené originály písomností, nie je možné odpovedať na otázku, či podpisy na pôvodných origináloch sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Znalec na jednej strane konštatuje, že sporné podpisy nemožno uznať za pravé podpisy W. K., pričom na druhej strane konštatuje, že vzhľadom na vysoký stupeň ich zjednodušenia nie je možné ani určiť, či obžalovaný sporné podpisy vyhotovil ako úmyselne alebo neúmyselne menené vlastné podpisy. Takýto záver znaleckého posudku nemá pre posudzované konanie žiadne plusovú ani mínusovú preukaznú hodnotu. Konštatovanie súdu, že sporné podpisy na zmluvách nie je možné uznať za pravé podpisy obžalovaného, je preto z tohto hľadiska za zavádzajúce. Navrhol preto, aby senát Krajského súdu v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný W. K. sa prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril k odvolacím námietkam prokurátora a uviedol, že je toho názoru, že v danej veci sa nerieši trestnosť založenia účtu, pričom účet založil, na čo už poukázal, z toho dôvodu, že mu G. X. vybavoval pôžičku, z ktorého dôvodu si účet založil. Či to zneužil niekto, zistiť nevie, pričom v súčasnej dobe vzhľadom na elektronické prostriedky, hackerstvo a pod. ktokoľvek mohol zneužiť jeho účet. Ďalej uviedol, že nebolo preukázané, že mal prístup do databázy pohľadávok poškodených strán a do databázy záväzkov Železníc SR. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli absolútne dokonalé čo sa týka konkrétnosti pohľadávok. On prístup k týmto údajom nemal a nebolo dokázané, že ich získal iným spôsobom. Pokiaľ ide námietku prokuratúry, že je potrebné prihliadnuť na svedeckú výpoveď svedkyne K., dôkaz rekogníciou je nepoužiteľný v trestnom konaní, pretože svedkyňa ho ani v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nepoznala a neusvedčila. Záverom uviedol, že proti nemu neexistuje ani jeden priamy ani nepriamy dôkaz, a preto súd správne postupoval v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného a spod obžaloby ho oslobodil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry sa plne pridržala písomných dôvodoch podaného odvolania. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých častiach za správny. Navrhol odvolanie krajskej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že nepochybne bolo preukázané len to, že neznáma osoba vystupujúca ako W. K. predložila pracovníčke Železníc SR tri zmluvy o postúpení pohľadávok (opísané podrobne v skutkovej vete), tieto táto osoba predložila aj napriek vedomosti, že predmetné zmluvy sú falošné a na zmluvách sú sfalšované podpisy oprávnených osôb jednotlivých spoločností ako aj ich firemné pečiatky, s cieľom, aby vylákal od Železníc SR finančné prostriedky. Rovnako bolo preukázané, že toto konanie je trestným činom, keďže boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 - celková výška škody 11.642. 957,60 Sk, pričom išlo o pokus tohto trestného činu - k plneniu zo strany Železníc SR neprišlo v dôsledku preverenia týchto zmlúv. Vykonaným dokazovaním sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať skutočnosť, že práve obžalovaný bol tou osobou, ktorá sa uvedeného konania mala dopustiť. Obžalovaný W. K. svoju vinu za spáchanie predmetného skutku od samého počiatku v celom rozsahu poprel, pričom po celé trestné konanie na svoju obhajobu uvádzala tie isté tvrdenia a svoju výpoveď nemenil. Nepoprel, že účet si založil sám, avšak z toho dôvodu, že mu bolo svedkom G. X. sľúbené vybavenie pôžičky, ktorú skutočnosť uvedený svedok pripustil. V tomto smere neobstojí odvolacia námietka odvolateľa, ktorý uviedol, že je na uvedenom účte obžalovaného neboli v podstate žiadne finančné prostriedky, čo umocňuje podozrenie, že predmetný účet založil obžalovaný výlučne za účelom trestnej činnosti, pričom jediným disponentom na predmetnom účte bol obžalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že ak by sa pripustilo, že zmluvy priniesla iná osoba, celá trestná činnosť bola naplánovaná tak, aby benefit z nej patril obžalovanému, pretože iná osoba by si peniaze z jeho účtu vybrať nemohla. Tento záver odvolateľa nemá totiž oporu vo vykonanom dokazovaní, a ide iba o nepodloženú úvahu, pričom podozrenie rozhodne v štádiu meritórneho rozhodnutia nie je dostatočné, musí tu byť jednoznačne preukázané, že predmetný účet založil obžalovaný za účelom získania finančných prostriedkov postupom opísaným v skutkovej vete, čo sa však preukázať nepodarilo. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil ani s ďalšou odvolacou námietkou, podľa ktorej znalecký posudok z odboru písmoznalectva nemá pre posudzované konanie žiadne plusovú ani mínusovú preukaznú hodnotu, a preto konštatovanie súdu, že sporné podpisy na zmluvách nie je možné uznať za pravé podpisy obžalovaného, je preto z tohto hľadiska za zavádzajúce. Odvolací súd v tejto súvislosti rovnako prisviedča záveru okresného súdu, že uvedený znalecký posudok neurčil, že pisateľom sporných podpisov bol práve obžalovaný, a pokiaľ aj prokurátor tvrdí, že tento posudok má nulovú hodnotu, potom je len logické, že v ňom nemôže ísť o dôkaz v neprospech obžalovaného. Navyše, odvolací súd ďalej poukazuje na ďalší dôležitý moment, a to, že svedkyňa K. po rekognícii vykonanej zákonným spôsobom v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní obžalovaného ako páchateľa predmetného skutku jednoznačne neopoznala. Dokonca aj sám prokurátor vo svojom odvolaní k tejto časti uviedol, že svedkyňa mala opoznať obžalovaného s dodatkami ako „nie je si celkom istá“, „najviac sa podobá“, „bol to taký typ človeka“. Uvedené rozhodne nie je nepochybným dôkazom a nespochybniteľným dôkazom, ako to správne vyhodnotil v napadnutom rozsudku okresný súd. Odvolací súd poukazuje aj na to, že skutočne nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dostal k takým dokumentom, či zmluvám, ktoré mali byť podkladom k postúpeniu jednotlivých pohľadávok, bez znalosti ktorých nebolo možné uvedené postúpenie vypracovať v takej podobe, ako bolo vypracované a predložené. V rámci dokazovania treba vinu preukázať jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností a v žiadnom prípade nie je možné sa uspokojiť so situáciu, ktorú naznačil odvolateľ a to, že nejaký fakt nie je vylúčený. V prípade prijatia takéhoto spôsobu argumentácie by potom na uznanie viny postačovalo len to, že akúkoľvek domnienku či subjektívny názor nie je možné vylúčiť, čo je v rozpore so základnými zásadami trestného konania. Za dôkaznej situácie, kedy ani vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázalo vinu obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, súd I. stupňa správne aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže nenadobudol jednoznačný a nespochybniteľný záver o jeho vine. Takýto postup súdu I. stupňa, t.j. aplikácia citovanej zásady a náväzne na to i samotné rozhodnutie, má oporu v skutkových zisteniach a záveroch a preto zodpovedá stavu veci a zákonu, lebo súd I. stupňa po vykonaní všetkých dostupných relevantných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení, nemohol bez pochybností ustáliť, že obžalovaný bol tou osobou, ktorá sa dopustila žalovanej trestnej činnosti. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že skutkové závery súdu I. stupňa sa zakladajú na jeho vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade úplného resp. náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a uvažovaniu, ktorým sa k záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné, najmä logické rozpory, nemožno im v neprospech obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že podľa odvolateľa súd mohol dospieť aj k iným záverom. Na základe uvedených skutočností a úvah, odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je zákonné a správne zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré aj odvolací súd v podrobnostiach poukazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie krajského prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.