Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/352/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201188 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107201188.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľky: N.. N. P.Á., L. Z. H.O. W. X. &. L., U..G..C.., X., G. Č.. X, N.C. : XXXXXXXX proti odporcovi: W., U..G..C.., X., L. Č.. X, N. : XXXXXXXX zastúpený Ing. Rudolfom Mičietom, advokátom, Medzilaborecká č. 21, Bratislava, o zaplatenie 8.572,58 € s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19 C 104/2007-621 zo dňa 14. decembra 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 8.572,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne počnúc dňom 6.1.2007 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd návrh zamietol. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľka sa dňa 18.6.2002 stala vlastníčkou bytu č. X na X. poschodí v bytovom dome na T. D. Č.. XX P. X. na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu od predávajúceho - pôvodného spoluinvestora T.. H. H. (Zmluva o združení na účely prípravy a výstavby stavby "Bytový dom na T. D. P. X. - J. J." zo dňa 5.9.2000 - čl. 71, Zmluva o výstavbe bytového domu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2001 - čl. 80). Predmetný bytový dom postavil na základe Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 zo dňa 23.8.2000 odporca. V zmluve o dielo, čl. VI, bod 6.1. bola dojednaná záručná lehota v trvaní 48 mesiacov na stavebnú časť. Bytový dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXXX/H/XX/Cš/XXH z 13.2.2002, čo vyplýva z čl. 1 bodu 3 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a pôvodným vlastníkom bytu. Navrhovateľka reklamovala vady diela u odporcu prvý krát písomne dňa 24. 11.2005, počas záručnej doby, a to najmä vadnú izoláciu terasy a jej prepojenie na zvislé steny objektu (steny, okná) prejavujúcu sa vydutím drevenej podlahy na viacerých miestach v interiéri a nadmernou vlhkosťou bytu. Uplatnila si nárok na bezplatné odstránenie popísaných vád. Opätovne vady diela reklamovala aj neskôr písomnou korešpondenciu nachádzajúcou sa v súdnom spise a popísanou vyššie. Odporca reklamáciu neuznal. Vytknuté vady diela odporca neodstránil, namietal, že za ne nezodpovedá, pretože si navrhovateľka dala prerobiť balkónové dvere v oblúku a pod týmito dverami vôbec nebola izolácia. Ako dospel k tvrdeniam uvedeným v odpovedi na reklamáciu odporca v liste neuviedol. Navrhovateľka odstránenie vád nakoniec realizovala v júli 2006 na vlastné náklady prostredníctvom dodávateľa T.-T., Y. L., V. Č.. X, U. na základe Zmluvy o dielo č. 07/2006. Na opravu bola použitá technológia hydroizolácie spoločnosti U.. Zástupca tejto spoločnosti odporučil stavebnú spoločnosť Y. L., T. - T., práce sa realizovali na základe postupu navrhnutým spoločnosťou SCHOMBURG Slovensko s.r.o., ktorá vykonala v septembri 2005 obhliadku bytu navrhovateľky. Vzhľadom na ročné obdobie sa ako dočasné riešenie realizovala oprava v rozsahu a za účelom zamedzenia prieniku vody do bytu cez povrch odstránením dlažby po okrajoch okien (styk - stena) a aplikovať AQUAFIN -2K s vložením pásky do vnútra. Po zimnom období sa vada odstraňovala komplexne v zmysle návrhu technického riešenia opravy vypracovaného firmou U. U., U..G..C.. zo dňa 26.9.2005 (čl. 160). Za vykonanie "Opravy Zatekania terasy v X. J. - T. D.. Č. XX, X. bola navrhovateľke dňa 20.06.2006 dodávateľom vyfakturovaná čiastka 119.000,- Sk s DPH a dňa 6.7.2006 čiastka 139.257,50 Sk s DPH a to na základe cenovej kalkulácie a čl. IV zmluvy o dielo č. 07/2006. Uvedené čiastky navrhovateľka dodávateľovi uhradila bezhotovostne prevodom z jej účtu, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu navrhovateľky vystavených Tatra bankou, a.s. (navrhovateľka dňa 28.7.2006 uhradila sumu 39.257,50 Sk, dňa 26.6.2006 sumu 119.000,- Sk a dňa 25.7.2006 sumu 100.000,- Sk). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 373, § 380, § 436 ods. 1, § 562 ods. 2, § 563 ods. 1, § 564 Obchodného zákonníka , keď dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala v konaní aktívnu legitimáciu voči odporcovi nakoľko nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu v bytovom dome na T. D. P. X. dňa 18.6.2002 vstúpila do pôvodných práv bývalého vlastníka bytu T.. H. H. vo vzťahu k odporcovi ako zhotoviteľovi stavby zo Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 uzatvorenej v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, teda aj do práva reklamovať vady diela. Kolaudácia predmetného bytového domu a následné odovzdanie diela sa uskutočnilo vo februári 2002. Navrhovateľka vady diela písomne reklamovala prvý krát listom zo dňa 24.11.2005, teda počas plynutia 4 ročnej (48 mesačnej) reklamačnej doby v zmysle čl. VI, bod 6.1 a 6.2 zmluvy o dielo, čo nakoniec ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Navrhovateľka reklamovala písomne vadu bez zbytočného odkladu po jej zistení po viacerých osobných stretnutiach s odporcom a zástupcom Združenia vlastníkov bytu a žiadala zabezpečiť opravu vád, keď komplexný rozsah a charakter vady diela zistila v septembri v roku 2005, potom čo došlo k vydutiu drevenej podlahy na viacerých miestach v byte a jej následné rozlepenie, resp. zlomenie. Z bodu 6.4. čl. VI cit. Zmluvy o dielo vyplýva, že počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť písomne reklamované vady, a to do troch dní pokiaľ sa strany nedohodnú inak od uplatnenia reklamácie objednávateľom a vady odstrániť v čo najkratšom technicky možnom čase. Ak sa nedohodne termín kratší, vady odstráni zhotoviteľ najneskôr do 30 dní od uplatnenia reklamácie. Podľa bodu 6.7 zmluvy sa za vady diela v záručnej dobe nepovažujú vady spôsobené prevádzkou objednávateľa prípadne bežným opotrebovaním materiálov, príp. živelnou pohromou, resp. zavinením tretej osoby. Navrhovateľka preukázala existenciu vytknutých vád a to vadne zhotovenej hydroizolácie odporcom, čo vyplýva nielen z ňou predloženého vyššie citovaného znaleckého posudku znalca N.. Z., ktorý po obhliadke realizovanej u navrhovateľky dňa 25.1.2006 v posudku konštatoval, že konštrukčné detaily oblúkovej steny z kuchyne a zasklená stena s dverami nie sú v súlade s projektovou dokumentáciou a dochádza pri hnanom daždi ku zatekaniu do kuchyne a izby. Znalec ďalej konštatoval, že: "dlažba je realizovaná s nekvalitným vyškárovaním a bez predpísaného stupňa pri obvodovej stene pred zasklenou stenou do izby a vytiahnutia izolácie na zvislé konštrukcie (dodatočne boli prelepené stykové škáry a urobený náter, čo je dočasné riešenie), dochádzalo k zatečeniu do interiéru. S ohľadom na uvedené skutočnosti zhotoviteľ spoločnosť W., U..G..C.. v júni 2004 vybúral po obvode pás dlažby a opätovne ju uložil. Čelo balkóna je však ukončené bez odkvapovej lišty. V styku dlažby s rámom zasklených stien do izby a kuchyne bola dlažba realizovaná na zraz bez vyvedenia hydroizolácie na spodný profil zasklenej steny a opätovne dochádzalo k zatekaniu do kuchyne a izby. V dôsledku zvýšenej vlhkosti došlo k nasiaknutiu stien a parkiet. Steny sú vysúšané, omietky a maľby opravené, čo je doložené fotografiami". Znalec N.. Z. v rámci svojej svedeckej výpovede pred súdom vypovedal, že k zatečeniu do bytu navrhovateľky by došlo aj bez ohľadu na ňou realizovanú výmenu presklenej časti za pevnú časť dverí, pretože zatieklo aj cez iné presklené časti. Záver o vadne zhotovenej hydroizolácii potvrdil vo svojom posudku aj súdom ustanovený znalec N.. U., ktorý hlavnú príčinu zatečenia do bytu vidí v tom, že bola chybne realizovaná hydroizolácia, ktorá nebola vyvedená po celom obvode presklenej steny a tiež plných stien nad úroveň dlažby, resp. nad úroveň terasy. Sprievodným nedostatkom je sklon terasy bez plynulého odtekania vody k odkvapu a tiež nekvalitné tmelenie škár medzi dlaždicami. Zhotoviteľ nedodržal sklon dlažby terasy smerom k odkvapu, ktorý je určený v projekte 1,5%, neurobil ukončenie okraja dlažby pri odkvape, kde nebola osadená zarážka z oceľového plechu". Tvrdenia navrhovateľky o vadách diela spočívajúcich vo vadnej izolácii nepriamo potvrdili aj svedecké výpovede svedka N.. T. T. (potvrdil nadmernú vlhkosť bytu, zarosenie okien a plesne na stenách bytu) a svedkyni I. U. (zúčastnila sa spolu s navrhovateľkou obhliadky vady pri reklamovaní vady a bola prítomná pri odkrytí dlažby). Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd považoval za irelevantné konštatovanie svedka N.. L. Z.H., bývalého predsedu združenia individuálnych stavebníkov a neskôr predsedu spoločenstva vlastníkov bytov v objekte na T. D. Č.. XX týkajúce sa príčin zatekania do bytu navrhovateľky, pretože sa jedná o vady, ktorej príčinu nemohol svedok zistiť voľným okom pri obhliadke bytu bez odkrytia podlahy a tiež z dôvodu, že nemá príslušné odborné vzdelanie, ktoré by dávalo ním vysloveným záverom určitú odbornú vypovedaciu hodnotu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, bývalý vlastník bytu T.. H. H. v byte býval od kolaudácie, ktorá sa uskutočnila vo februári 2002 do júna 2002, kedy byt predal navrhovateľke. Jedná sa teda o obdobie 4 mesiacov, kedy sa vady diela spočívajúce vo vadnej hydroizolácii nemuseli v byte objaviť, vzhľadom na krátkosť tohto času a prípadné priaznivé poveternostné podmienky. V tomto kontexte je preto pre súd irelevantná aj výpoveď projektanta stavby N.. H.. L. W., ktorý vypovedal, že pána H. v predmetnom byte navštevoval 2 roky a vady si nevšimol, keď je zrejmé, že pán H. v byte býval len 4 mesiace. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že zhotoviteľ sa vznesením námietky premlčania spočívajúcej v tom, že vady neboli navrhovateľkou reklamované bez zbytočného odkladu od ich zistenia nebránil. Odporca nepredložil dôkaz, ktorým by zvrátil znalecky preukázané tvrdenia navrhovateľky, a to že hydroizoláciu v byte realizoval kvalitne a bez vád. Odporca nepreukázal príslušným záznamom v stavebnom denníku, že došlo k riadnemu zdokumentovaniu prevzatia hydroizolácie v jednotlivých bytoch, vrátane kontroly kvality jej zhotovenia pred jej pokrytím ďalšími vrstvami. Tvrdenia odporcu, že vadná hydroizolácia nebola zdokumentovaná pri kolaudačnom konaní neobstojí, nakoľko sa jedná o vadu pod povrchom (betónom, obkladom a pod.), ktorú nie je možné zistiť voľným okom pri kolaudácii stavby, ale až užívaním bytu a dlhodobejším vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, nejde teda o zjavnú vadu zistiteľnú okamžite. Tiež neobstojí ani tvrdenie odporcu, že zásahom navrhovateľky do konštrukcie v roku 2002 výmenou dvoch presklených častí dverí došlo k poškodeniu hydroizolácie, nakoľko toto tvrdenie ničím nepreukázal. Výmenou dvoch zasklených dvier za pevnú presklenú stenu totiž nemohlo dôjsť k tak závažným zásahom, ktorých následkom by bola masívne zatekanie do bytu a následné nadmerné zavlhnutie bytu, pričom fakt, že k zatečeniu do bytu navrhovateľky by došlo aj bez výmeny dvoch častí presklených dielov potvrdil aj znalec N.. Z., nakoľko zistil, že k zatečeniu parketovej podlahy došlo na viacerých miestach. Naopak z výsledkov svedeckých výpovedí (O. A., Z.U. K. U., Y. L. T.-T. ) jasne vyplynulo že po odkrytí pôvodnej dlažby sa zistilo, že pod dlažbou nebola vybudovaná hydroizolácia, že príčinou zatekania mohlo byť aj nesprávne zrealizovanie detailov styku terasy so zvislými múrmi budovy, riadne nepreizolovanie spoju rámu okna s podkladným murivom pod rámom okna a zlé vyspádovanie terasy, za čo nesie zodpovednosť odporca. Prvostupňový súd za irelevantné považoval aj námietky odporcu, že za zlý odtok vody z terasy nemôže niesť zodpovednosť z dôvodu, že to nebol on, kto zabezpečoval obklad terasy (finálneho obkladu) v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko toto si riešil objednávateľ samostatne. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že odporca podľa zmluvy pripravoval základ, na ktorý sa následne treťou osobou realizoval finálny podklad (dlažba). Vyhotovenie podkladu znamená zhotovenie riadnej hydroizolácie, vrátane jej vyspádovania a následné zaliatie povrchu betónovou vrstvou, čo bolo súčasťou diela, ktoré sa zaviazal dodať odporca v zmysle zmluvy o dielo. Vyspádovanie povrchu, na ktorý sa kladie finálny obklad nemôže zabezpečiť profesia obkladača. Terasa presahujúca rozlohou 5m2 musí mať podľa projektovej dokumentácie zabudovaný samostatný odvodňovací systém vrátane odkvapovej lišty plniacej funkciu odtoku vody (strana 4 ZP N.. Z.), čo tiež nebolo dodržané. O vadách diela v súvislosti so zlým vyspádovaním terasy svedčí aj následná oprava terasy navrhovateľky realizovaná odporcom v roku 2004. Navrhovateľka tvrdenia o nekvalitnej a nedostatočne zhotovenej hydroizolácie odporcom preukázala predložením znaleckého posudku Ing. Z.. Jej tvrdenia následne potvrdil aj súdom ustanovený znalec N.. U., čo vyplýva zo vyššie citovaného znenia znaleckého posudku, ako aj svedok N.. T. T., ktorý vypovedal, že vo svojom byte tiež zaznamenal problémy spočívajúce práve v nedostatočnej alebo nekvalitnej izolácii bytového domu, svedok O. A., ktorý ako príčinu zatekania definoval zle realizovaný detail spoja medzi terasou a dreveným rámom okna. Podľa názoru prvostupňového súdu teda jednoznačne problém nie je v spôsobe voľby technického riešenia zvislej presklenej konštrukcie, ktoré realizoval odporca na základe požiadavky predchádzajúce vlastníka bytu, ale v kvalite jeho prevedenia, resp. vyhotovenia, ktoré ako sa jednoznačne preukázalo bolo vadné. Prvostupňový súd poukázal nato, že vadu spočívajúcu v zhotovení vadnej hydroizolácii považoval za porušenie zmluvy o dielo podstatným spôsobom. Navrhovateľka v zmysle § 436 ods. 1 písm. písm. b) Obchodného zákonníka požadovala odstránenie vád opravou, pretože sa jednalo o vadu opraviteľnú. Odporca vadu neuznal a tak si navrhovateľka z dôvodu narastajúcich škôd spočívajúcich najmä v znehodnotení stien a drevenej interiérovej podlahy v byte zrealizovala opravu vadnej hydroizolácie na vlastné náklady, ktoré činili sumu 8.572,58. Hodnotu nákladov na opravu vady si navrhovateľka voči odporcovi tak uplatňuje titulom zľavy z kúpnej ceny, pričom za primeranú zľavu z ceny považuje náklady na odstránenie vád diela opravou. Po vyhodnotení skutkového stavu súd dospel k záveru, že takýto nárok môže navrhovateľka vzniesť len voči predávajúcemu, ktorým je bývalý vlastník bytu a nie voči odporcovi, ako zhotoviteľovi diela. Súd navrhovateľke uplatnenú čiastku priznal titulom nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, keď mal za preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu tým, že dodal vadné dielo, reklamovanú vadu neuznal a opravu nevykonal. Keďže opravu vadnej hydroizolácie na vlastné náklady zrealizovala navrhovateľka, vznikla jej škoda spočívajúca v nákladoch na opravu reklamovanej vady - hydroizolácie, a nárok na ich vrátenie. Výšku uplatnených nákladov na opravu súd nemal za spochybnenú, keď tieto náklady boli riadne rozpísané v rozpočte, ktorý navrhovateľke predložila spoločnosť T.-T., boli riadne vyfakturované a navrhovateľkou aj uhradené. K námietke odporcu je potrebné uviesť, že navrhovateľke nemôže byť na ťarchu, že opravu hydroizolácie zrealizovala vyšším štandardom, než akým bola zhotovená hydroizolácia odporcom s odkazom na vypracovanú projektovú dokumentáciu bytového domu, s ohľadom na vadnosť je pôvodného vyhotovenia odporcom. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 8.572,50 € (258.257,50 Sk) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13,5% ročne počnúc dňom 6.1.2007, keďže týmto dňom bol odporca v omeškaní s úhradou žalovanej sumy. Navrhovateľka vyzvala odporcu na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 22.12.2006, v liste odporcu požiadala o úhradu tejto sumy do 5.1.2007, spolu s výzvou odporcovi predložila príslušné faktúry, ktoré boli predmetom úhrady. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška základnej úrokovej sadzby NBS platná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu bola vo výške 3,5%, s pripočítaním 10% tak ide o sumu 13,5% ročne. Keďže navrhovateľka si uplatnila úroky z omeškania v výške 14% ročne a súd jej priznal úroky vo výške 13,5% ročne, v tejto nepatrnej časti žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol. Nakoľko pri vyhlasovaní rozsudku došlo v zápisnici z pojednávania k chybe pri písaní, keď súd nesprávne uviedol výšku úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne namiesto 13,5% ročne s poukazom na procesnú ekonomiku v zmysle § 164 O.s.p. vykonal opravu tejto chyby priamo v znení písomného vyhotovenia rozsudku. O trovách konania prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne do 30 dní odo právoplatnosti rozsudku vo veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, keď navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu nároku z vád tovaru (návrh čl. IV, štvrtý odsek) a on v tomto kontexte nebol a nie je pasívne legitimovaný a túto námietku vzniesol už vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.8.2007. Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku na náhradu škody, teda o niečom, čo navrhovateľka nežiadala. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obsiahlo zaoberá nárokom z vád, pričom konštatuje, že podľa § 532 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi nároky z vád tovaru, ak ich neoznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu. Z vykonaného dokazovania ako aj z rozhodnutia je zrejmé, že vady sa prvýkrát objavili už v roku 2002 a prvýkrát si navrhovateľka tieto vady u neho uplatnila až listom zo dňa 25.11.2005 , to znamená, že si teda u neho nároky z vád uplatnila až po vyše 3 rokoch, čo sa v žiadnom prípade nedá považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka ). Napriek tomu, že súd prvého stupňa na str. 3 rozsudku uvádza túto skutočnosť, celkom nepochopiteľne na str. 9 posledný odsek uvádza „Navrhovateľka reklamovala písomne vadu bez zbytočného odkladu po jej zistení“. Odporca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že túto skutočnosť treba namietať ako premlčanie, keď nepoukázanie na skutočnosť, že od prvého objavenia sa vád v roku 2002 do prvého písomného uplatnenia nároku z vád diela v roku 2005 prešla značná doba, teda, že nešlo o uplatnenie si nároku z vád bez zbytočného odkladu, nie je podľa jeho nároku premlčaním, keď premlčaním zanikajú práva (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka), nie zákonodarcom jasne definovaný postup súdu, ako má konať resp. rozhodnúť (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka). Odporca ďalej namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď chybne posúdil skutočnosť, že navrhovateľka hneď od počiatku riadne preukázal a výšku žalovanej sumy, skutočnosť, či bolo potrebné vymieňať celú terasu, keďže priznal sumu za výmenu hydroizolácie na celej terase, pričom z výpovede znalca prof. Z. (v postavení svedka) jednoznačne vyplýva, že „hydroizoláciu nebolo potrebné meniť na celej terase“ , keď toto konštatovanie má zásadný vplyv na to, či mal byť zaviazaný na celú žalovanú sumu. Rovnako chybne posúdil skutočnosť, či svojvoľná výmena okien navrhovateľkou bola príčinou zatekania. Z výpovede znalca prof. Z. (v postavení svedka) jednoznačne vyplýva, že „voda sa mohla dostať do bytu len cez presklenú časť“, keď poukázal nato, že sa jedná o presklenú časť, ktorú svojvoľne vymenila navrhovateľka ešte pred tým, ako mu oznámila vady - teda nejde o výmenu presklenej časti z dôvodu neodstránenia vady. Vzhľadom na chybné posúdenie tejto skutočnosti a vzhľadom na nemožnosť objektívne určiť zavinenie ako také a prípadne jeho mieru zavinenia, pričom v tomto prípade je dôkazné bremeno na navrhovateľke, mal za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní jeho zavinenia. Všetky výroky svedkov a znalca sú len v teoretickej rovine, čo by bolo keby ... pričom vychádzajú výlučne zo zisťovania stavu po významnom zásahu navrhovateľky do stavebnej konštrukcie (najmä zásahu do hydroizolácie, bez ktorého by sa presklená časť nedala vymeniť) a po výmene terasy t.j. izolácie a povrchu terasy. Súd chybne posúdil skutočnosti a závery svedkov L. (zhotoviteľ opravy diela za použitia systému U.) H. A. (obchodný zástupca firmy U.), ak prijal ich záver, že pôvodne použitá hydroizolácia bola nevhodná a bolo potrebné vybúrať celú terasu (výrok p. A.). Vzhľadom na skutočnosť, že obaja menovaní svedkovia boli svedkami navrhnutými navrhovateľkou a boli osobami priamo zainteresovanými na tom, že sa použil systém U., považuje ich výpovede za nedôveryhodné. Prvostupňový súd chybne posúdil skutočnú realizáciu detailu diela a skutočnosť, že finálna podlaha bolo položená t.j. aj vyspádovaná nesprávne a že táto skutočnosť je zavinená ním. Finalizáciu podláh nerobil on, pričom práve naopak (od konštatovania súdu), je to profesia obkladača, ktorý finalizuje podlahu, vrátane jej vyspádovania. Záverom poukázal nato, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa neposúdil resp. zle posúdil také pre rozhodnutie vo veci samotnej závažné skutočnosti ako zavinenie navrhovateľky na vzniku a rozsahu vadného stavu (svojvoľná výmena stavebného prvku v záručnej dobe, vrátane zásahu do hydroizolácie bez následného zabezpečenia naviazania hydroizolácie, zabránenie odtoku vody nevhodne zhotovenou drevenou podlahou). Navrhovateľka nepreukázala jeho zavinenie (žiaden dôkaz nehovorí priamo o jeho zavinení, všetko sú len domnienky, naviac vyslovené zistením stavu v čase po výmene presklenej časti a terasy navrhovateľkou a takisto nebolo preukázané, že by on porušil svoju povinnosť zhotoviteľa, nakoľko sa neodchýlil od projektovej dokumentácie, t.j. použil projektantom navrhnutý postup a technológiu . Prvostupňový súd napriek namietanému minimálne spoluzavineniu, priznal navrhovateľke plnú sumu, napriek tomu, že svojim konaním (podľa neho v plnom rozsahu) spôsobila vadný stav - zatekanie tým, že svojvoľne vymenila presklený diel a následne drevenou terasou zamedzil odtoku vody. Ďalej d napriek tomu, že je zrejmé, že nebolo nevyhnutne potrebné použiť technológiu U. a vymeniť hydroizoláciu na celej terase priznal navrhovateľke sumu tak, ako žiadala t.j. za drahšiu technológiu a vo väčšej výmere ako bolo nevyhnutné a aj keď bol nárok uplatnený ako nárok z vady predanej veci, kde on od začiatku namietal nedostatok pasívnej legitimácie, priznal sumu z titulu náhrady škody. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval resp. neaplikoval ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ktorých nárok navrhovateľke nemal priznať, nakoľko ho o vadách neinformovala bez zbytočného odkladu. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mala zato, že odporca v podanom odvolaní neuviedol ani nepreukázal žiadne skutočnosti, po posúdení ktorých by mal odvolací súd dospieť k záveru, že rozsudok mení v jeho prospech. Trvala na tom, že jej voči odporcovi vznikol nárok na zaplatenie požadovanej sumy 8.572,58 € s príslušenstvom, keďže dielo bolo vadné, resp. došlo k spôsobeniu škody zo strany odporcu. Ona v konaní pred súdom prvého stupňa uniesla dôkazné bremeno, preukázala tvrdené skutočnosti a odôvodnil, že jej voči odporcovi vznikol požadovaný nárok. Odporca bol v konaní absolútne nečinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak ňou tvrdený, v čom pokračuje aj v podanom odvolaní. Je nepochybné, že odporca porušil svoju povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu a k zatekaniu došlo bez jej zavinenia. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 560 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Podľa § 562 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí; b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1; c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád; b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné; c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., spočívajúci v tom, že navrhovateľka sa dňa 18.6.2002 stala vlastníčkou bytu Č.. X na X. poschodí v bytovom dome na T. D. Č.. XX P. X. na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu od predávajúceho - pôvodného spoluinvestora T.. H. H. (Zmluva o združení na účely prípravy a výstavby stavby "X. J. na T. D. P. X. - J. J. zo dňa 5.9.2000 - čl. 71, Zmluva o výstavbe bytového domu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2001 - čl. 80). Predmetný bytový dom postavil na základe Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 23.8.2000 v zmysle jej dodatkov / ďalej len „ zmluva“/ odporca, ktorý ako zhotoviteľ uzavrel zmluvu zo Združením vlastníkov bytov, X. J. na T. D. X.-J. diely ako objednávateľom. V zmluve o dielo, čl. VI, bod 6.1. bola dojednaná záručná lehota v trvaní 48 mesiacov na stavebnú časť. Bytový dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXXX/H/XX/Cš/XXH z 13.2.2002. Navrhovateľka reklamovala vady diela, ktoré zistila v lete 2005 u odporcu bez zbytočného dokladu prvý krát písomne dňa 24. 11.2005, počas záručnej doby, a to najmä vadnú izoláciu terasy a jej prepojenie na zvislé steny objektu (steny, okná) prejavujúcu sa vydutím drevenej podlahy na viacerých miestach v interiéri a nadmernou vlhkosťou bytu. Opätovne vady diela reklamovala aj neskôr písomnou korešpondenciu zo dňa 12.5.2006, 29.5.2006, kedy si uplatnila aj nárok na bezplatné odstránenie popísaných vád. Odporca reklamáciu neuznal a vytknuté vady diela odporca neodstránil. Navrhovateľka odstránenie vád nakoniec realizovala v júli 2006 na vlastné náklady vo výške / 285.257,75Sk / prostredníctvom dodávateľa T.-T., Y. L., V. Č.. X, U. na základe Zmluvy o dielo č. 07/2006, na opravu bola použitá technológia hydroizolácie spoločnosti U.. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd dospel k správnym právnym záverom spočívajúcich v tom, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela je navrhovateľka aktívne legitimovaná na uplatnenie svojho práva za vady diela v zmysle § 562 a § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka ktoré právo využila, keď požadovala odstránenie vád opravou. Odporca ako zhotoviteľ bezplatne vady diela neodstránil, čím porušil svoje povinnosti v zmysle čl. VI bod 6.4, 6.5 zmluvy a správne ho preto prvostupňový súd zaviazal k náhrade škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia sú predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu a existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Odvolací súd má zato, že tieto navrhovateľka ako poškodená preukázala a škoda, ktorá jej vznikla a ktorej rozsah bol správne určený v zmysle § 380 Obchodného zákonníka bola v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu ako zhotoviteľa diela. Odporca ako zhotoviteľ, ktorý škodu spôsobil, nepreukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; lebo len v tomto prípade by sa oslobodil sa od povinnosti nahradiť škodu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. /. Pokým odporca v odvolaní namietal, nesprávne právne posúdenie veci, keď navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu nároku z vád tovaru a prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku na náhradu škody, teda o niečom, čo navrhovateľka nežiadala, odvolací súd považuje túto námietku za právne irelevantnú. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj citované ustanovenie § 79 O.s.p. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom - odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Ak teda prvostupňový súd dospel k právnemu záveru , že žalovanú čiastku je potrebné priznať nie titulom zodpovednosti za vady ale titulom náhrady škody, nepostupoval v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p. Za bezdôvodnú považuje odvolací súd námietku odporcu, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ktorých nárok navrhovateľke nemal priznať, nakoľko ho o vadách neinformovala bez zbytočného odkladu. Z obsahu spisu vyplýva, že vady sa u navrhovateľky prvýkrát objavili už v roku 2002, druhýkrát v roku 2004 a následne aj v roku 2005. Prvé poškodenie navrhovateľka riešila prostredníctvom tretích osôb a neuplatnila si voči odporcovi žiaden z toho vyplývajúci nárok. V roku 2004 boli poškodenia odstraňované odporcom vo viacerých bytoch, nie len v byte navrhovateľky. Posledné zatekanie v roku 2005 navrhovateľka riešil opätovne s odporcom a nároky z toho vyplývajúce si voči nemu uplatnila bez akýchkoľvek pochybností bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Nároky uplatnené listom zo dňa 24.11.2005 sa ani len čiastočne nevzťahujú na poškodenia, ktoré vznikli v roku 2002 ani v roku 2004, keďže tie už boli v tom čase odstránené, či už treťou osobou alebo priamo odporcom, ale na ďalšie, tretie vady diela, ktoré navrhovateľa zistila v roku 2005. K námietka odporcu, že navrhovateľka nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní jeho zavinenia odvolací súd dodáva, že právna úprava náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že povinná strana má škodu nahradiť vždy bez ohľadu nato, či porušenie povinnosti zavinila alebo nie. Je povinnosťou toho kto škodu spôsobil, preukázať liberačné dôvody, pokiaľ sa chce zbaviť povinnosti škodu nahradiť. V danom prípade odporca ako zodpovednostný subjekt nepreukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť, t.j. v tomto smere neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a jeho obrana zostala len v rovine tvrdení bez dôkazov. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležité argumentami odporcu, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval a to s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 keď o týchto rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.