Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/204/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107204859 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107204859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členov senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Jarmily Glončákovej v právnej veci navrhovateľa: Ladislav Ujjobbagy, Myslavská 309, 040 16 Košice, IČO: 43 033 385, zast. JUDr. Monika Mattová, advokátka, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti odporcovi: VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 31 378 528, o zaplatenie 39.776,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/95/2007-205 zo dňa 14.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/95/2007-205 zo dňa 14.2.2012 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.02.2007, doručeným súdu dňa 12.02.2007, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1.198.320,- Sk (39.776,94 eura) z titulu náhrady škody. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že uzatvoril s odporcom dňa 24.05.2006 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo nákladné vozidlo (ťahač návesov) zn. VOLVO, EČV: ZA-929BS, č. podvozku: 201P003003, rok výroby 1998 (ďalej len „vozidlo“). Navrhovateľovi bola za predané vozidlo vystavená faktúra č. FRU/06/01785 zo dňa 25.05.2006, splatná dňa 24.05.2006, ktorú navrhovateľ riadne a včas zaplatil. Navrhovateľ dňa 30.05.2006 podpísal preberací protokol a predmetné vozidlo prevzal od zástupcu spoločnosti EXPRESSTRANS spol. s r.o., Námestie SNP 20, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 048 551 (ďalej len „odovzdávajúci“), v prevádzke ktorého bolo uvedené vozidlo umiestnené. V preberacom protokole odovzdávajúci uviedol vady, ktoré malo mať vozidlo v čase jeho prevzatia, o iných vadách navrhovateľ nebol informovaný. Navrhovateľ zistil po určitom čase od prevzatia vozidla existenciu skrytej vady - poškodenie prevodovky. Navrhovateľ si preto listom zo dňa 18.08.2006 v súlade s ust. § 436 Obchodného zákonníka uplatnil voči odporcovi nároky z vád tovaru a žiadal zľavu z kúpnej ceny vo výške 20 %. Navrhovateľ uviedol, že k predmetnému vozidlu mu nebol vydaný „veľký technický preukaz“, a preto ho nemohol užívať. Navrhovateľ zistil z údajov z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, že predchádzajúci držiteľ vozidla - J., A. odovzdal ako záložný dlžník VÚB, a.s. - záložnému veriteľovi „veľký technický preukaz“ k predmetnému vozidlu za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru, napriek skutočnosti, že nebol jeho vlastníkom, ktorým bola v tom čase obchodná spoločnosť VB LEASING, spol. s r.o. Navrhovateľ uviedol, že podniká v oblasti dopravy a pri porovnaní s vozidlom, s ktorým podniká, jeho príjem bol za jednotlivé mesiace priemerne 249.651,-- Sk mesačne (za jún 2006 vo výške 132.913,-- Sk, za júl 2006 vo výške 224.235,-- Sk, za august vo výške 301.408,-- Sk, za október 2006 vo výške 279.200,-- Sk a november 2006 vo výške 310.500,- Sk), pričom po odpočítaní nákladov vo výške 40 %, zisk predstavuje mesačne sumu vo výške 149.790,- Sk. Podľa navrhovateľa od júna 2006 ku dňu podania žaloby z dôvodu nemožnosti užívania vozidla z vyššie uvedených dôvodov mu vznikla škoda - ušlý zisk vo výške 1.198.320,-- Sk. Podľa názoru navrhovateľa, odporca porušil povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, keď pri dodaní vozidla a ani neskôr, napriek jeho urgenciám, mu nedodal potrebné doklady nevyhnutné pre jeho riadne užívanie. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca podstatne porušil svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, následkom čoho mu vznikla škoda (ušlý zisk), a preto je nesporná aj existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinností odporcu a vznikom škody. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, 2 a 3, § 375, § 376, § 757 Obchodného zákonníka. V konaní bolo podľa súdu sporné, či je odporca zodpovedný za vzniknutú škodu navrhovateľovi a v akej výške navrhovateľovi vznikol ušlý zisk. Súd poukázal na to, že zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti za škodu bez ohľadu na zavinenie). Poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda spôsobená druhou stranou (škodcom) a táto strana za škodu zodpovedá bez ohľadu na to, či škodu zavinila, alebo nie, s výnimkou naplnenia liberačných dôvodov (okolností vylučujúcich zodpovednosť škodcu uvedených v ust. § 374 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady ušlého zisku, ktorého výšku stanovil tak, že mal priemerný príjem od júna do novembra 2006 pri prevádzke porovnateľného vozidla, s ktorým podniká, sumu vo výške 249.651,-- Sk mesačne s tým, že po odpočítaní nákladov vo výške 40 %, zisk z prevádzky porovnateľného vozidla podľa navrhovateľa predstavuje mesačne sumu vo výške 149.790,-- Sk. Navrhovateľ predložil súdu iba doklady za vykonanú prepravu sprostredkovateľom (č. l. 14 - 43, 124 - 185 súdneho spisu) za mesiace VI., VII., VIII., IX., X., XI./2006, ktoré však podľa súdu nepreukazujú vznik a výšku ušlého zisku, ktorý by bol dosiahol, ak by mu bol odporcom odovzdaný riadne technický preukaz pri kúpe tohto vozidla, a teda by ho bol mohol riadne užívať. Navrhovateľ nepredložil súdu doklady, napr. prehľad zmarených zákazok, na porovnanie účtovné závierky, prehľad ziskov a strát, resp. iné účtovné doklady, ani daňové priznania, prehľad vystavených a uhradených faktúr zo svojej podnikateľskej činnosti za dané obdobie. Navrhovateľ tvrdil na pojednávaní dňa 31.05.2011, že vozidlo (jednalo sa o typ - ťahač návesov) kúpil od odporcu nepojazdné a v zlom technickom stave. Preberací protokol potvrdzuje, aké vady malo vozidlo pri jeho odovzdaní odporcom navrhovateľovi. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by bol dal vozidlo opraviť a že bolo pojazdné v roku 2006, nakoniec sám uviedol a v konaní predložil o tejto skutočnosti doklady, že ho v roku 2007 predal na súčiastky. Podľa názoru ustálenej judikatúry ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, musí byť určite zistené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) - uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/319/2008, zo dňa 28. apríla 2010). Ušlý zisk je majetkovou ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo pri normálnom behu vecí predpokladať (R 55/1977). Pri posudzovaní výšky ušlého zisku nemožno vychádzať z čistého zisku podľa daňových predpisov, nakoľko ide o úplne inú ekonomickú a právnu kategóriu. Rozdielom medzi príjmami a výdavkami sa pre účely výpočtu dane z príjmu stanoví totiž základ dane, ale nie priemerný zárobok (zisk) ako základ pre zistenie výšky náhrady ušlého zisku. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že výdavky a náklady, ktoré sa pre stanovenie základu dane od dosiahnutých príjmov odpočítajú, nemožno stotožňovať s nákladmi, podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Daňový základ sa u osôb účtujúcich v jednoduchom účtovníctve zisťuje ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami za dané obdobie, pričom niektoré z položiek, o ktoré sa znižuje daňový základ, nie sú skutočne vynaloženými nákladmi na dosiahnutie príjmu, ale môžu predstavovať len nárok na zníženie daňového základu, a na druhej strane všetky príjmy daňového poplatníka vykázané v daňovom priznaní nemusia byť len príjmami z podnikateľskej činnosti, ktorú v tejto dobe navrhovateľ nemohol vykonávať v dôsledku konania odporcu. Preto daňové priznanie samo osobe podľa súdu nie je dôkazom o skutočných príjmoch a výdavkoch v súvislosti s výkonom obchodnej činnosti podnikateľa, je len jednou z okolností, z ktorých možno vychádzať pri určení priemerného zisku poškodeného pred vznikom škody. Ďalšou z významných okolností je charakter jednotlivých príjmov a výdavkov uplatnených v daňovom priznaní podľa prvotných účtovných dokladov o príjmoch a výdavkov, údaje v peňažnom denníku podnikateľa, príp. aj iné ďalšie okolnosti. V konaní nebolo podľa súdu sporné, že odporca nepredložil navrhovateľovi technický preukaz, avšak táto skutočnosť sama osebe ešte nie je podľa súdu dôkazom, že navrhovateľovi vznikol ušlý zisk za uvedené obdobie, ktorý mohol zarobiť, a aká mala byť jeho výška, ak by nebolo došlo k škodnej udalosti, nakoľko navrhovateľ súdu nepredložil relevantné doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 31.01.2012 uviedol, že mu vznikol ušlý zisk, a to vo výške, ktorá bola žalovaná a že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu a jeho vznikom. Uviedol, že navrhovateľ nemá pochybnosti o výške ušlého zisku, a preto nenavrhuje dokazovanie ohľadom jeho výšky a ani znalecké dokazovanie. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní vo veci z týchto skutočností. Podľa názoru súdu, navrhovateľ nevyužil svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy s odporcom ani voči nemu nepodal žalobu o vydanie veci - originálu technického preukazu k predmetnému vozidlu), hoci mal vedomosť o tom, že voči bývalému držiteľovi tohto vozidla - Z.e vedené trestné konanie, ktoré bolo začaté na základe jeho oznámenia. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal právny základ uplatneného nároku, a to vznik ušlého zisku na jeho strane. Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal navrhovateľ v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Podľa názoru navrhovateľa súd nesprávne vyhodnotil ním predložené listinné dôkazy - objednávky, náložné listy, keď po vykonanom dokazovaní uzavrel, že navrhovateľovi nevznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku. Navrhovateľ uviedol, že z ním predložených listín je zrejmé, že bol nútený (kvôli nemožnosti užívať vozidlo zakúpené od odporcu, a teda nedostatku kapacít na vykonávanie nákladnej dopravy) vykonávať prepravu treťou osobou - sprostredkovateľom, čo navyše zistil aj súd prvého stupňa. Navrhovateľ tiež uviedol, že ak by mal konajúci súd za to, že navrhovateľ nepreukázal listinnými dôkazmi vznik škody, navrhovateľom žalovaná suma predstavuje obvyklý zisk spravidla dosahovaný v poctivom obchodnom styku. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že návrhu vyhovie a zaviaže odporcu na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 11.3.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami a námietkami účastníkov konania, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ po zakúpení vozidla v mesiaci máj 2006 (ktoré podľa jeho tvrdenia pre vady nemohol užívať) vykonával v období mesiacov jún 2006 až november 2006 prepravu prostredníctvom tretej osoby,o čom predložil súdu doklady. V návrhu na začatie konania si uplatnil náhradu ušlého zisku, ktorý vyčíslil celkom v sume 1.198 320,-- Sk, neskôr v upravenej sume 1.198 120,-- Sk (čo je v prepočte 39.776,94 eura), a to z priemernej mesačnej sumy 249.651,--Sk (čo je v prepočte 8.286,90 eura) príjmu za jednotlivé mesiace vzniknutého z prevádzky porovnateľného vozidla v mesiacoch jún 2006 až november 2006, po odpočítaní 40% nákladov. Zisk za mesiac z prevádzky porovnateľného vozidla stanovil v priebehu súdneho konania na sumu 149.790,-Sk (čo je v prepočte 4.972,12 eura). V odvolaní tvrdil, že ak by mal súd za to, že nepreukázal vznik škody, má mať za to, že predmetná pohľadávka predstavuje obvyklý zisk spravidla dosahovaný v poctivom obchodnom styku. Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik ušlého zisku v uplatnenom rozsahu, pretože dôkazy o vykonaní prepravy sprostredkovateľom tento ušlý zisk nepreukazujú. Ušlý zisk sa preukazuje stratou očakávaného prínosu. Navrhovateľ však dôkazy k tejto skutočnosti súdu nepredložil, hoci mal na to súdom poskytnutú lehotu. V konaní nebolo preukázané, že by predmetné motorové vozidlo bolo odovzdané navrhovateľovi v nepojazdnom stave. Bolo zistené, že odporca neodovzdal navrhovateľovi veľký technický preukaz. Navrhovateľ nepredložil (a ani nenavrhol) však súdu dôkazy preukazujúce vznik ušlého zisku z dôvodu porušenia povinnosti odporcu, teda preukazujúce, že v dôsledku neodovzdania veľkého technického preukazu došlo k strate očakávaného prínosu (výnosu) vo výške a z dôvodu, ktorý navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania (§ 373 Obch. zákonníka). V priebehu súdneho konania navrhovateľ výslovne uviedol, že znalecké dokazovanie na určenie ušlého zisku nenavrhuje. Taktiež nemožno z vykonaných dôkazov uzavrieť, že by uplatnená pohľadávka predstavovala obvyklý zisk spravidla dosahovaný v poctivom obchodnom styku. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepredložil potrebné dôkazy na preukázanie vzniku ušlého zisku a výslovne uviedol, že netrvá na znaleckom dokazovaní, hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., možno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno o tvrdeniach v návrhu na začatie konania a jeho doplneniach. Navrhovateľ mal a mohol dôkazy produkovať, označovať až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, o čom bol riadne poučený. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Navrhovateľ bol v konaní riadne poučený o procesných právach a povinnostiach, a taktiež mal súdom poskytnutý dostatočný priestor na to, aby mohol predložiť, či označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ však dôkazné bremeno neuniesol, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh na začatie konanie v celom rozsahu zamietol. Odvolacia námietka navrhovateľa , že mu súd odňal právo konať pred súdom, že vec nesprávne právne posúdil a že nedostatočne zistil skutkový stav je nedôvodná a takéto vady konania pred súdom prvého stupňa neboli v odvolacom konaní zistené. Tvrdenie o tom, že uplatnená pohľadávka predstavuje obvyklý zisk spravidla dosahovaný v poctivom obchodnom styku, navrhovateľ uviedol až v odvolacom konaní a k tejto skutočnosti neboli v rámci súdneho konania pred súdom prvého stupňa navrhované , či predložené žiadne dôkazy a ani v rámci odvolacieho konania (v odvolacom konaní toto tvrdenie ani nespĺňa podmienky § 205a O.s.p.). Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, resp. žiadnu náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 za : 0 proti Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.