Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107205365 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107205365.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ O. N. Z.., N. W. XX, N., 2/ N. N., N. W. XX, N., zastúpených JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou so sídlom Hečkova 4, Bratislava, proti odporkyni: W.. O.. O. N., bytom W. XX, N., zastúpenej JUDr. Michalom Mišíkom, advokátom so sídlom Prievozská 4B, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 31.mája 2011, č.k. 9C 42/2007-318, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom určil súd prvého stupňa, že výpoveď z nájmu bytu č. X/X na 1. poschodí, v bytovom dome na W. X.. Č.. XX S. N., okres Bratislava 1, obec Z. O., G.. Ú.R.. Z. O., A.. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXXXXX, S. na U. Č.. XXXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava 1 zo dňa 23.11.2006, podaná odporkyňou, je neplatná. Rozhodol tak podľa § 710 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. g/, ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 2 Obchodného zákonníka s odôvodnením, že predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu z dôvodu, že byt nájomcovia užívajú bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie, a to na podnikanie, pričom medzi účastníkmi nebol sporný vznik nájomného vzťahu a doručenie predmetnej výpovede dňom 05.12.2006, a teda návrh doručený súdu dňa 15.02.2007 bol uplatnený v lehote v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala, že navrhovatelia predmetný byt užívali na podnikanie; výpoveďou svedkyne C. U. mal za preukázané, že syn navrhovateľov pracoval v rozhodnom čase v spoločnosti AT Computer a nemohol prácu vzhľadom na jej charakter vykonávať doma. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by syn navrhovateľov alebo navrhovatelia využívali byt na podnikateľský účel. Zo zápisnice z trestného vyšetrovania zistil, že boli odcudzené len jeden nootbock a šperky a dospel k záveru, že je pravda, že syn navrhovateľov podnikal, avšak nie v predmetnom byte, ale pracoval do 30.04.2007 v AT Computer na živnosť. Uviedol, že odporkyňa v konaní namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľov z dôvodu, že nebývaním v predmetnom byte im nájom bytu zanikol zo zákona, avšak v konaní nebolo preukázané, že by navrhovatelia v predmetnom byte nebývali a z potvrdenia o prechodnom pobyte vyplýva, že v H. C. mali len prechodný pobyt, nie trvalý a taktiež svedok - starosta obce nepotvrdil, že by navrhovatelia v H. C. bývali. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože sa súd v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi a nevzal do úvahy ňou navrhnuté a predložené dôkazy napr. list Obecného úradu H.Á. C. zo dňa 02.11.2010, z ktorého vyplýva, že navrhovatelia bývali celoročne v nehnuteľnosti vo vlastníctve svojej dcéry a to v rodinnom dome v obci H. C. a nemohli preto bývať aj v predmetnom byte, ktorý trvalo opustili, v dôsledku čoho im nájom v tomto byte zanikol a nie sú preto aktívne legitimovaní v tomto konaní. Namietala, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy aj ďalšie dôkazy a to daňové priznania O. N. O.. vo vzťahu k výkonu podnikateľskej činnosti, platenie nájomného za byt O. N. O.., živnostenský spis O. N. O.. a ďalšie, keď podľa jej názoru bolo preukázané, že syn navrhovateľov, ktorý je zároveň osobou žijúcou s nájomcom v spoločnej domácnosti bol v čase dania výpovede podnikateľom, pričom sídlom a miestom jeho podnikania zapísanom v živnostenskom registri bol predmetný byt. Skutočnosť, že O. N. O.. pracoval pre spoločnosť AT Computer s.r.o. na živnosť, nijakým spôsobom nevylučuje, že by nemohol nejakú časť svojej podnikateľskej činnosti vykonávať v predmetnom byte a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by okrem práce pre túto spoločnosť nemohol v rámci svojho živnostenského oprávnenia podnikať aj v inej oblasti alebo vo vzťahu k iným subjektom, pričom aj z predložených daňových priznaní vyplýva, že jeho príjem je vyšší ako dohodnutá odmena od spoločnosti AT Computer s.r.o. Poukázala aj na zákonnú definíciu pojmu podnikanie, ktorá určuje, že ide o činnosť sústavnú a keďže O. N. O.. mal predmetný byt zapísaný ako sídlo a miesto svojho podnikania, je nepravdepodobné, že by žiadnu zo svojich činností súvisiacich s jeho podnikaním nikdy nevykonával v tomto mieste. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. K námietkam odporkyne uvedeným v odvolaní uviedli, že z bytu sa nikdy neodsťahovali, nikdy nezmenili adresu trvalého pobytu, ani neprejavili vôľu byt opustiť a poukázali na to, že odporkyňa napriek tomu, že tvrdí, že došlo k skončeniu nájmu, naďalej vystavovala výpočtové listy mesačnej úhrady za byt pre nich ako nájomcov a prijímala platby predstavujúce nájomné. Týmto konaním písomne aj konkludentne prejavila súhlas s tým, že nájomný vzťah naďalej trvá, aj keď medzi účastníkmi nebola uzatvorená žiadna písomná nájomná zmluva, pretože odporkyňa ako reštituentka domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, nájomnú zmluvu, napriek ich urgenciám, odmietla podpísať. V konaní bolo podľa ich názoru preukázané, že predmetný byt neopustili, nájomný vzťah trvá naďalej a sú preto v tomto konaní aktívne vecne legitimovaní. Namietali aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 708 Občianskeho zákonníka odporkyňou, keď toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť, pričom predpokladá predovšetkým situáciu, ak jeden z manželov opustí spoločne prenajatý byt, a možno z toho usudzovať, že tak urobil s úmyslom už sa nevrátiť. Stotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa, že odporkyňa nepreukázala, že oni, resp. ich syn O. N. O.. užívali byt na iné účely ako na bývanie, t.j. na podnikanie a odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj vo svojom odvolaní uviedla len ničím nepodložené hypotézy a dohady, nepredložila však žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ju oprávňovali dať výpoveď z nájmu bytu v súlade s ustanovením § 711 ods. 1 písm. g/ Občianskeho zákonníka. Uviedli, že výpoveďami svedkov C. U. V. O. H. sa preukázalo, že O. N. O.. v čase rozhodujúcom pre vypovedanie nájmu pracoval ako živnostník pre spoločnosť AT Computer s.r.o. v mieste sídla spoločnosti AT Computer s.r.o. a z technických príčin nebolo možné, aby prácu vykonával v predmetnom byte. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu v bytovom dome na W. X. Č.. XX S. N. zo dňa 23.11.2006, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uviedla na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrhom účastníkov konania (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ustanovenia § 710 ods. 1 a § 711 ods. 1 písm. g/ a ods. 6 Občianskeho zákonníka a správne dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že navrhovatelia, resp. ich syn žijúci s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti, užívali predmetný byt na podnikanie, a teda na iné účely ako na bývanie. Odporkyňa v konaní namietala, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný. Skutkové zistenia súdu sú nesprávne vtedy, ak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov, či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní, či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. Právnym posúdením vecí je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak si síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. Podľa § 711 ods. 1 písm. g/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca využíva byt, bez súhlasu prenajímateľa, na iné účely ako na bývanie. V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. 7/1 na 1. poschodí, v bytovom dome na W. X.. Č.. XX S. N., okres N. X, P. Z. O., G.. Ú.R.. Z. O., A.. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXXXXX, vedené na U. Č.. XXXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava 1, zo dňa 23.11.2006, ktorú výpoveď im dala odporkyňa v zmysle § 711 ods. 1 písm. g/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že byt využívajú bez jej súhlasu ako prenajímateľa, na iné účely ako na bývanie, a to na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti vykonávanej fyzickou osobou - O. N., IČO: XX XXX XXX, na základe živnostenského oprávnenia č. XXX-XXXXX. Súd prvého stupňa na daný prípad správne aplikoval ustanovenie § 711 ods. 1 písm. g/ Občianskeho zákonníka, keď predmetom konania bolo určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej odporkyňou navrhovateľom z dôvodov upravených v tomto ustanovení a správne toto ustanovenie súd prvého stupňa aj vyložil. Výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods. 1 písm. g/ Občianskeho zákonníka aj podľa názoru odvolacieho súdu zakladá skutočnosť, že nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie, pričom iným účelom sa rozumie akýkoľvek iný účel okrem bývania, teda aj podnikanie, avšak musí ísť o faktické využívanie bytu nájomcom na takýto iný účel, za ktoré nemožno považovať len zapísanie adresy bytu ako miesto podnikania v živnostenskom registri, ale rozhodujúce je, či nájomca skutočne vykonáva podnikateľskú činnosť v predmetnom byte, a teda, či byt využíva na účely podnikania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zameral dokazovanie na zistenie, či navrhovatelia, resp. ich syn O. N. O.. vykonávajú v byte podnikateľskú činnosť, avšak táto skutočnosť vykonanými dôkazmi nebola preukázaná. Predloženými daňovými priznaniami O. N. O.., na ktoré odporkyňa poukázala vo svojom odvolaní, nebolo preukázané vykonávanie podnikateľskej činnosti daňovníkom práve v predmetnom byte, nájomcami ktorého sú navrhovatelia, túto skutočnosť nepotvrdili ani odporkyňou navrhnutí svedkovia a svedkyňa C. U., ako aj svedok O. H. potvrdili, že O. N. O.., pracovnú činnosť vykonával v kancelárii v priestoroch spoločnosti AT Computers. Odporkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia, resp. ich syn O. N. O.. vykonávali v byte podnikateľskú činnosť, a že by okrem bývania predmetný byt využívali aj na tento účel a nepreukázala teda existenciu výpovedného dôvodu v zmysle citovaného ustanovenia. Správne preto súd prvého stupňa rozhodol, keď výpoveď z nájmu bytu danú odporkyňou navrhovateľom dňa 23.11.2006 určil za neplatnú. Pre posúdenie platnosti výpovede z nájmu bytu sú irelevantné námietky odporkyne týkajúce sa celoročného užívania rodinného domu v obci H. C. navrhovateľmi a opustenia predmetného bytu navrhovateľmi a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov v tomto konaní. Trvalé opustenie spoločnej domácnosti má za následok v zmysle § 708 v spojení s ust. § 706 ods. 1, 2 a § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka prechod nájomného práva na určité osoby a zánik nájmu bytu upravuje ustanovenie § 710 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dôvodom zániku nájmu bytu môže byť písomná dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomná výpoveď a k zániku nájmu bytu dochádza tiež uplynutím času, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Faktické odsťahovanie sa z bytu, ktorá skutočnosť v danom prípade ani nebola preukázaná, nemá za následok zánik nájmu bytu, pokiaľ nebol nájom dohodnutý na čas určitý. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p., keďže trovy nevyčíslili v lehote podľa ods. 1 a okrem trov právneho zastúpenia im iné trovy zo spisu nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.