Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/430/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107206583 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107206583.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: I. C., C.. J.. S.., J. E. Č. O., XXX XX G. X, T. XXXX/XX, zast. JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou v Bratislave, Záborského 42, proti odporcovi: BUBO travel agency, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Dunajská 31, zast. Mgr. Ninou Dubovskou, advokátkou v Bratislave, Galvaniho 13, o zaplatenie 2.425,51 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 1. júna 2011 č. k. 10C/53/2007-239 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.425,51 euro (73.071,- Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia - plnenia z neplatnej zmluvy o obstaraní zájazdu, resp. titulom vrátenia plnenia po odstúpení od tejto zmluvy, súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 985,81 euro s DPH v lehote troch dní odo dňa jeho právoplatnosti. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ dňa 28. 2. 2006 vyplnil na webovej stránke odporcu pod názvom www.bubo.sk <http://www.bubo.sk> online formulárovú prihlášku na rezerváciu poznávacieho zájazdu s miestom pobytu India/Nepál, ktorý sa mal uskutočniť v dňoch 14. 4. 2006 až 29. 4. 2006 s úmyslom si zvolený zájazd rezervovať. Prihlášku navrhovateľ poslal ako prílohu svojej e-mailovej správy, nakoľko zaslanie prihlášky cez webové rozhranie webovej stránky odporcu nebolo možné technicky zrealizovať - poslať. V deň odoslania prihlášky odporca v reakcii na prijatie prihlášky navrhovateľa vyzval na zaplatenie preddavku vo výške 14.995,- Sk, keď chce mať isté miesto na zájazde. Preddavok navrhovateľ uhradil dňa 7. 3. 2006 na účet odporcu. Následne odporca tak elektronicky ako aj poštou poslal navrhovateľovi informácie k zájazdu. V období mesiaca marec 2006 prebehla medzi navrhovateľom a odporcom e-mailová komunikácia ohľadom pokynov a dokladov potrebných pre účasť na zájazde. Dňa 4. 4. 2006 navrhovateľ odporcovi zaplatil na jeho výzvu doplatok ceny zájazdu vo výške 54.676,- Sk a poplatok za jednolôžkovú izbu vo výške 3.400,- Sk, spolu 73.071,- Sk (2.425,51 euro). Navrhovateľ v konaní namietal, že aj napriek viacerým urgenciám, odporca po zaplatení ceny zájazdu mu nedoručil písomnú zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorá by obsahovala označenie zmluvných strán, opatrenú podpisom a pečiatkou odporcu. Navrhovateľ mal za to, že zmluva uzavretá s odporcom o obstaraní zájazdu je absolútne neplatná a to z dôvodu, že odporca nedodržal zákonom predpísanú formu uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu a z dôvodu, že zmluva neobsahovala označenie zmluvných strán. Okrem vyššie uvedeného navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 8. 4. 2006 bol v Nepále vyhlásený výnimočný stav s obmedzeným právom pohybu. Ihneď po zistení tejto skutočnosti z médií navrhovateľ dňa 10. 4. 2006 požiadal odporcu o informáciu, či v súvislosti s výnimočným stavom v Nepále bude zmenený aj program zájazdu, nakoľko navrhovateľ mal predovšetkým záujem o návštevu Nepálu. Dňa 12. 4. 2006 v popoludňajších hodinách trikrát telefonicky kontaktoval odporcu s cieľom zistiť, či sa zájazd uskutoční v dohodnutom programe. Pracovníkom odporcu pánom X. bol navrhovateľ informovaný, že zájazd sa uskutoční iba do Indie s rozšíreným programom, túto zmenu programu navrhovateľ žiadal, aby mu odporca zaslal písomne. Dňa 13. 4. 2006 o 9,55 hod. elektronicky bola navrhovateľovi doručená zmena programu v tom zmysle, že program zájazdu sa v prípade nebezpečenstva v Nepále mení tak, že toto cieľové miesto pobytu bude vypustené a bude ponúknutý rozšírený program v Indii. Odporca navrhovateľa neupozornil na skutočnosť, že môže v danom prípade buď potvrdiť účasť na zájazde v prípade zmeny destinácie, alebo môže od zmluvy odstúpiť bez povinnosti zaplatiť zmluvné pokuty. Bol odporcom iba vyzvaný, aby rozhodnutie oznámil odporcovi do 11.00 hod toho istého dňa. Navrhovateľ sa však uvedený deň o správe odporcu dozvedel až po 11.00 hod, o 12.18 minúte sa telefonicky skontaktoval so štatutárnym zástupcom odporcu, ktorý ho presviedčal, aby sa zájazdu zúčastnil aj za zmenených okolností. O 13.00 hod navrhovateľ štatutárnemu zástupcovi odporcu oznámil, že sa zájazdu nezúčastní, nakoľko mal záujem o destináciu Nepál. Štatutárny zástupca odporcu mu uviedol, že na rozmyslenie má navrhovateľ desať minút s tým, že peniaze navrhovateľovi vrátené nemôžu byť. Navrhovateľ v ten istý deň oznámil odporcovi stornovanie objednávky zájazdu, túto skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi aj faxovým podaním. Dňa 25. 4. 2006 odporca navrhovateľovi oznámil, že neuznáva storno objednávky a nemieni navrhovateľovi vrátiť peniaze za cestu, na ktorej sa navrhovateľ nezúčastnil. Navrhovateľ teda namietal porušenie povinností odporcom v zmysle ustanovenia § 741e Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že odporca po tom, ako deň pred začatím zájazdu zmenil podstatnú podmienku zmluvy, a to cieľový pobyt a miesto pobytu, oznámenie o tejto zmene doručil navrhovateľovi nekvalifikovaným spôsobom, keď túto skutočnosť navrhovateľovi oznámil elektronicky bez toho, aby jej prevzatie mal navrhovateľom potvrdené, na vyjadrenie ku zmene určil navrhovateľovi neprimerane krátku dobu. Navrhovateľ mal za to, že včas reagoval na zmenu programu zájazdu tým, že od zmluvy písomne odstúpil, nakoľko išlo o zmenu miesta pobytu, pre ktoré si zájazd objednal. V zmysle ustanovenia § 741g Občianskeho zákonníka vznikol nárok, aby odporca navrhovateľovi ponúkol iný zájazd v obdobnej kvalite alebo podľa ustanovenia § 741h Občianskeho zákonníka vznikol navrhovateľovi nárok na vrátenie celej sumy zájazdu bez toho, aby odporcovi vznikol nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty. Odporca žiadal predmetný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že zmluva o obstaraní zájazdu v zmysle ustanovenia § 741 ods. l Občianskeho zákonníka musí mať písomnú alebo inú vhodnú formu, za inú vhodnú formu je možné považovať uzavretie zmluvy prostredníctvom internetu. Navrhovateľ zaslal odporcovi prihlášku prostredníctvom e-mailu umiestnenú na internetovej stránke odporcu v časti PRIHLÁŠKA, ktorú je v prejednávanej veci chápať za inú vhodnú formu zmluvy v zmysle ustanovenia § 741b Občianskeho zákonníka. Faktickým konaním navrhovateľa, ako aj zaplatením požadovaného preddavku a následne plnej ceny obstarávaného zájazdu nadobudla zmluva účinnosť. Všetky úkony navrhovateľa voči odporcovi nevzbudzovali pochybnosti o akceptácií spôsobu uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu a jej formy. Odporca ďalej uviedol, že neporušil svojim konaním ustanovenia zákona č. 634/1992 Z. z. a povinnosti zákonom uložené voči navrhovateľovi ako objednávateľovi zájazdu si riadne a včas splnil. V zmysle ust. § 741e Občianskeho zákonníka poskytol navrhovateľovi lehotu na vyjadrenie sa k novovzniknutej situácii, ktorá by mohla mať za následok zmenu rozhodnutia navrhovateľa. Odporca konštatoval, že navrhovateľ nevyužil právo v zmysle ustanovenia § 741e ods. 2 Občianskeho zákonníka a od zmluvy pre zmenu podmienok neodstúpil, v dôsledku čoho vznikol odporcovi nárok na 100 % storno poplatky s nedostavením sa navrhovateľa na zájazd. Navrhovateľ sa v žiadnom z uskutočnených telefonátov nezmienil, že zájazdu sa nezúčastní. Na navrhovateľov e-mail doručený dňa 13. 4. 2006, odoslaným navrhovateľom o 9.42 hod, ktorým žiadal odporcu informácie ohľadne zmeny programu objednaného zájazdu odporca obratom reagoval odpoveďou o 9.55 hod., v ktorej presne uviedol, že rozhodnutie navrhovateľa očakáva do 11.00 hod. Vzhľadom na zvolený spôsob e-mailovej komunikácie s navrhovateľom mal odporca za to, že lehotu poskytnutú na oznámenie rozhodnutia navrhovateľom je potrebné považovať za primeranú. Z e-mailu zo dňa 13. 4. 2006 doručeného odporcovi o 9.55 hod nevyplýva, že by odporca navrhovateľovi potvrdil zmenu programu tak, ako to uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25. 5. 2009, práve naopak z tohto listinného dôkazu vyplýva, že základný plán ostáva v platnosti a to návšteva Indie a Nepálu. Iba v prípade, že by situácia bola v Nepále nebezpečná, tak odporca navrhovateľovi oznámil náhradný program. Navrhovateľ bol zároveň vyzvaný, aby odporcovi do 11.00 hod dal vedieť ako sa rozhodol. Z listinného dôkazu a to znaleckého posudku č. 16/2010 vypracovaného W.. R. I., C. ako aj z jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 1. 6. 2011 mal súd prvého stupňa preukázané, že webová stránka odporcu zobrazovala chybu pri zobrazení v čase, keď sa navrhovateľ chcel prihlásiť na zájazd, táto chyba však vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania nespôsobila to, že navrhovateľ nebol oboznámený s podstatnými náležitosťami zmluvy o zájazde ako aj so všeobecným podmienkami tak, ako vyplynulo z ďalšieho dokazovania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že účastníci konania uzavreli platnú zmluvu o obstaraní zájazdu vhodnou formou, a to elektronickými dostupnými prostriedkami prostredníctvom e-mailovej pošty. Takúto formu zmluvy o zájazde Občiansky zákonník nevylučuje, práve naopak ju uvádza ako jednu z foriem, v akej je možné zmluvu o zájazde platne uzavrieť. Navrhovateľ vedel, aký zájazd si objednal, zaplatil cenu zájazdu, bol informovaný pracovníkmi odporcu o všetkých podmienkach zájazdu. To, že navrhovateľ prihlášku skopíroval do tela e-mailu a v tejto forme ju poslal odporcovi, nemá vplyv na zaujatý právny názor súdu, že zmluvu o zájazde účastníci konania platne uzavreli. Uvádzaná chyba na internetovej stránke odporcu v deň, keď navrhovateľ posielal odporcovi prihlášku na zájazd, nemala vplyv na to, že navrhovateľ nemal dostatok informácií o zájazde. Ako vyplynulo z dokazovania, išlo o prechodnú chybu. Sám navrhovateľ potvrdil, že mu boli doručené všeobecné podmienky zájazdu, a aj keby navrhovateľovi boli doručené k inému zájazdu, tak z obsahu znenia všeobecné podmienky o zájazde vyplýva, že majú charakter všeobecných podmienok nevzťahujúcich sa len na konkrétny zájazd, ale na typ zájazdu. Ak aj bola na internetovej stránke odporcu zverejnená informácia o chybe, táto chyba nespôsobila zmenu obsahu stránky vtom smere, že by sa navrhovateľ nedostatočne oboznámil s podmienkami zájazdu. Veď ihneď po odoslaní zmluvy o zájazde komunikoval s odporcom o celom predmete uzavretej zmluvy a napokon z dokazovania mal súd preukázané, že odporca obratom doručil navrhovateľovi všeobecné podmienky zájazdu, ako aj katalóg. Konaním odporcu boli splnené všetky povinnosti cestovnej kancelárie v zmysle Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v súlade s ktorými odporca ako cestovná kancelária pravdivo zrozumiteľne, úplne a riadne informoval navrhovateľa ako záujemcu o všetkých skutočnostiach, ktoré mali vplyv na jeho rozhodnutie o kúpu zájazdu, nakoľko tak, ako je uvedené vyššie, navrhovateľ o podmienkach zájazdu vedel, pre účasť na zájazde sa rozhodol a zaplatil aj cenu zájazdu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca nemenil podstatnú podmienku zmluvy a to zmenu programu, že zájazd sa uskutoční len do Indie. Ak by aj odporca postupoval podľa ust. § 741e ods. l Občianskeho zákonníka, vzhľadom na zvolený spôsob komunikácie s navrhovateľom, dal navrhovateľovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k e-mailu zo dňa 13. 4. 2006 podľa ustanovenia § 741e ods. 2 Občianskeho zákonníka. Avšak ako vyplynulo z dokazovania, predovšetkým z obsahu samotného emailu zo dňa 13. 4. 2006, odporca zásadnú zmenu programu nerealizoval, práve naopak potvrdil, že pôvodný plán ostáva nezmenený, teda že zájazd India a Nepál sa uskutoční. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že ak by aj navrhovateľ od zmluvy odstúpil, dôvodom odstúpenia od zmluvy navrhovateľom by nebolo porušenie povinností odporcom ako cestovnou kanceláriou v zmysle ustanovenia § 741h Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie ceny zájazdu, práve naopak navrhovateľ porušil podmienky zmluvy o zájazde, na zájazd bezdôvodne nenastúpil a v zmysle všeobecných podmienok odporcu, s ktorými bol navrhovateľ nepochybne oboznámený, vznikol odporcovi nárok na storno poplatok vo výške 100 % z katalógovej ceny zájazdu. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa §142 ods. l O. s .p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu vo veci súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, väčšiu dôkaznú hodnotu priradil len niektorým z dôkazov, čím porušil právo účastníka na súdnu ochranu. Navrhovateľ sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého e-mailové oznámenie zo dňa 13. apríla 2006 nepredstavovalo podstatnú zmenu podmienok zájazdu - cieľ resp. miesto pobytu. Bolo všeobecne známe, že situácia v Nepále bola v danom čase nebezpečná, vymedzovanie odporcu, že ku zmene miesta pobytu dôjde len v prípade, že by situácia v Nepále bola nebezpečná, bolo potrebné posudzovať z reálneho pohľadu, podľa navrhovateľa odporca teda svojím listom navrhovateľovi oznámil zmenu podstatných podmienok zájazdu - miesto a čas zájazdu. Nakoniec sami účastníci zájazdu sa dobrovoľne rozhodli Nepál nenavštíviť, z akých dôvodov resp. či sa k tomuto kroku rozhodli na základe nebezpečnej situácie v krajine, nie je možné jednoznačne odpovedať, nakoľko súd prvého stupňa dôkaz v tomto smere navrhnutý navrhovateľom nevykonal. Navrhovateľ ďalej namietal nepreukázanie doručenia katalógu so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) zo strany odporcu, navrhovateľ jednoznačne uviedol, že mu boli poskytnuté iba všeobecné pokyny na cestu, zaslané mu v informačnom liste, odporca nepredložil potvrdenie o zaslaní VOP navrhovateľovi, či už samostatne, alebo ako súčasť katalógu z uvedeného zájazdu. Navrhovateľ sa pritom nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že na oboznámenie sa s VOP postačoval navrhovateľovi akýkoľvek katalóg, keď poukázal na zmluvu z katalógu odporcu na rok 2009, kde sa uvádza, že odporca ako cestovná kancelária si nebude uplatňovať storno poplatky pri zrušení zájazdu z dôvodu nepredvídateľných skutočností - prírodná katastrofa, vážna politická situácia a podobne. Pokiaľ by bol navrhovateľ oboznámený s takouto zmluvou, respektíve dôvodmi, bol by na túto skutočnosť vo svojom žalobnom návrhu poukázal, vážnosť politickej situácie ako aj zrušenie zájazdu do jednej z dvoch cieľových destinácií bola v konaní preukázané jednoznačne. Bol teda toho názoru, že odporca právo na storno poplatky vo výške 100 % nemal. Taktiež navrhovateľ zopakoval, že nemohol byť oboznámený s celým znením VOP na internetovej stránke odporcu pre technickú chybu, ktorá v čase vyplnenia prihlášky na zájazd umožnila oboznámiť sa iba s dvanástimi bodmi VOP, v ktorých absentovali zákonné náležitosti v zmysle § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, a to lehoty a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, a v zmysle § 741b ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka, a teda výšku zmluvných pokút. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nesprávne neprihliadol na dôkaz - výsluch svedkyne R. G. a výpis uskutočnených hovorov navrhovateľom, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil v dôsledku zmeny programu v lehote primeranej reálnym možnostiam, z ohľadu na obdržanie informácie o zmene programu, ako aj s poukazom na skutočnosť, že žiadnym spôsobom nebol odporcom oboznámený o lehotách a spôsobe, akým má v takomto prípade postupovať. Rovnako nie je zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vyvodil primeranosť lehoty v dĺžke jednej hodiny a piatich minút, ktorú odporca navrhovateľovi poskytol na vyjadrenie sa, pričom muselo ísť o vyjadrenie sa k zmene programu zájazdu, pretože inak by uvedenú lehotu nebolo potrebné poskytovať vôbec. Navrhovateľ preto navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý podľa neho vychádzal z riadne vykonaného dokazovania, vydaný bol na základe správneho právneho posúdenia veci, nárok navrhovateľa uplatnený v žalobe považoval naďalej za nedôvodný, keď účastníci uzavreli platnú zmluvu o obstaraní zájazdu a odporca splnil všetky zákonné povinnosti cestovnej kancelárie. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keď dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie navrhovateľa dôvodné nie je. Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu. Občiansky zákonník zároveň v ust. § 741b ods. 1 uvádza náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva o obstaraní zájazdu. Zmluva vznikne konsenzom zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy. Návrh na uzavretie zmluvy spravidla podáva cestovná kancelária. Samotnú rezerváciu zájazdu zo strany objednávateľa ešte nemožno považovať za uzavretie cestovnej zmluvy. Objednávateľ rezervuje zájazd najmä na základe informácie, ktorá je obsiahnutá v katalógu cestovnej kancelárie, ktorý možno považovať za nezáväzný návrh na uzavretie zmluvy (invitatio ad offerendum). Rezerváciu zájazdu možno považovať za návrh uzavretia cestovnej zmluvy, ktorým je objednávateľ viazaný po určitú dobu. Pre obsah rezervácie zákon neustanovuje záväzný obsah. Ku vzniku samotnej zmluvy o obstaraní zájazdu dochádza až tak, že cestovná kancelária návrh objednávateľa prijme a písomne potvrdí jeho prijatie. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ dňa 28. 2. 2006 vyplnil na webovej stránke odporcu formulárovú prihlášku na rezerváciu poznávacieho zájazdu s miestom pobytu India/ Nepál, ktorý sa mal uskutočniť v dňoch 14. 4. 2006 až 29. 4. 2006 s úmyslom si zvolený zájazd rezervovať. Prihlášku navrhovateľ poslal ako prílohu svojej e-mailovej správy, nakoľko zaslanie prihlášky cez webové rozhranie webovej stránky odporcu nebolo možné technicky zrealizovať - poslať. V deň odoslania prihlášky odporca v reakcii na prijatie prihlášky navrhovateľa vyzval na zaplatenie preddavku vo výške 14.995,- Sk, keď chce mať isté miesto na zájazde. Preddavok navrhovateľ uhradil dňa 7. 3. 2006 na účet odporcu. Následne odporca tak elektronicky ako aj poštou poslal navrhovateľovi informácie k zájazdu. Tvrdenia navrhovateľa o nepreukázaní doručenia katalógu spolu so všeobecnými podmienkami účasti na zájazdoch CK BUBO (vrátane presnej charakteristiky zájazdu) neobstojí, keď v konaní bolo okrem iného aj výpoveďou samotného navrhovateľa preukázané, že katalóg navrhovateľ obdržal, bol s ním oboznámený, nakoniec navrhovateľ tiež uviedol, že informácie si pred uzavretím zmluvy sám aktívne vyhľadal na internete a oboznámil sa s ním aj v tlačenej forme katalógu. Navrhovateľ mal na výber viaceré možnosti spôsobu uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu (vrátane vyplnenia písomnej prihlášky z katalógu), sám si zvolil tú formu, ktorú neskôr ako pre neho nezrozumiteľnú napadol na súde a označil za pre neho nepostačujúcu. Navrhovateľ mal ale možnosť uzavrieť zmluvu cez webové rozhranie odporcu v iný čas alebo v iný deň, prípadne opakovane, ak si nebol istý funkčnosťou stránky, prípadne osobne v sídle odporcu. V zmysle všeobecných obchodných podmienok odporcu prihláška sa stáva záväznou až uhradením zálohy, ktorá je potvrdením vážneho záujmu o zájazd a ktorá má byť uhradená po odoslaní prihlášky. Samotnú formu zmluvy o obstaraní zájazdu nie v písomnej, ale inej vhodnej forme, si pre vykonanie tohto úkonu teda vybral navrhovateľ, ani ďalšie úkony navrhovateľa nevzbudzovali pochybnosti o tom, že ním zvolená forma je pre neho plne zrozumiteľná, a boli jednoznačným prejavom a dôkazom akceptácie zo strany navrhovateľa ním realizovaného spôsobu a formy uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu. Rovnako aj zaplatenie preddavku, podmieňujúceho účinnosť zmluvy a neskôr i plnej ceny zájazdu bolo zrejmým následkom platne uzavretej zmluvy. Navrhovateľ nevyužil možnosť vyplývajúcu z ust. § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pokiaľ teda mal navrhovateľ pochybnosti o spôsobe a forme uzavretia zmluvy, bolo jeho povinnosťou informovať odporcu, aby akékoľvek spornosti boli odstránené, čo však z vykonaného dokazovania (najmä mailovej komunikácie medzi účastníkmi) nevyplýva. S navrhovateľom vyplnenej prihlášky na zájazd však nakoniec vyplýva to, že tento vyplnil aj jej bod týkajúci sa komplexného cestovného poistenia, odvolávajúci sa na bod 13 Všeobecných obchodných podmienok, resp. poistenia storna letenky, odvolávajúci sa na bod 14 Všeobecných obchodných podmienok, s ktorými sa podľa navrhovateľa nebolo možné vopred oboznámiť, čo je nanajvýš nelogické a podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť (spolu so skutočnosťou, že navrhovateľ nemal ohľadne VOP žiadne otázky na odporcu) tiež potvrdzuje, že podmienky zájazdu, na ktorý sa navrhovateľ prihlasoval, mu museli byť dostatočne známe. Podľa § 741e ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť, či so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej cestovnou kanceláriou. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporca o zmene programu zájazdu neuvažoval, nemienil ani zmeniť podstatnú podmienku zmluvy v časti miesta zájazdu, k návrhu zmeny zmluvy voči objednávateľovi zo strany odporcu nikdy nedošlo. Na žiadosť navrhovateľa, ktorý z obavy pred nestabilnou situáciou v Nepále požadoval od odporcu informáciu, či mal odporca pre takýto prípad pripravenú alternatívu (náhradný program), poskytol odporca navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k pripravenej alternatíve, pričom stále bol v platnosti pôvodný plán zájazdu s celým jeho pripraveným programom, vrátane návštevy Nepálu (viď mailovú komunikáciu medzi účastníkmi zo dňa 10. apríla 2006 a 13. apríla 2006). Odporca teda svojím listom navrhovateľovi neoznámil zmenu podstatných podmienok zájazdu - miesta a času zájazdu, ale len pripravený alternatívny program. Je pravdou, že zájazd bol realizovaný bez návštevy Nepálu, dôvod ktorej skutočnosti je však v tomto konaní irelevantný, keď ku zmene programu zájazdu podľa výsledkov dokazovania nedošlo pred jeho začatím (§ 741e, § 741g O. z), ale až v jeho priebehu, čo by mohlo predstavovať samostatné právo objednávateľa na odstránenie chybne poskytnutej služby resp. právo zo zodpovednosti za vady poskytnutej služby v zmysle ust. § 741i O. z. resp. § 741k O. z., pokiaľ by odporca nepreukázal liberačný dôvod podľa § 741j ods. 1 písm. c/ O. z. Súd prvého stupňa teda správne uzavrel, že ak by aj navrhovateľ od zmluvy odstúpil, dôvodom odstúpenia od zmluvy navrhovateľom by nebolo porušenie povinností odporcom ako cestovnou kanceláriou v zmysle ustanovenia § 741h Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie ceny zájazdu, práve naopak navrhovateľ porušil podmienky zmluvy o zájazde, na zájazd bezdôvodne nenastúpil a v zmysle všeobecných podmienok odporcu, s ktorými bol navrhovateľ nepochybne oboznámený, vznikol odporcovi nárok na storno poplatok vo výške 100 % z katalógovej ceny zájazdu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku potvrdiť, v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania v lehote vyplývajúcej z ust. § 151 ods. 1 O. s. p. od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil, v ktorom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O. s. p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.