Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107207240 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107207240.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody 40 164,64 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okrasného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/109/2007 - 238 zo dňa 3. novembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 40 164,64 € a trovy konania vo výške 99,58 €. Vychádzal zo skutkového zistenie, že rozsudkom Okresný súd v Humennom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002 rozhodol v právnej veci žalobkyne J. I., bytom W. XX, F., voči žalovanému 1./ Ľ. X. za účasti vedľajšieho účastníka Slovenskej poisťovne, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, a žalovanému 2./ Slovenskej poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, tak, že zaviazal žalovaného 1./ - Ľ. X.D. na zaplatenie sumy 16 920 825 Sk spolu s trovami konania a v prevyšujúcej časti žalobu voči nemu zamietol, ďalej žalobu zamietol voči žalovanému 2./ - Slovenskej poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice. Okresný súd v Humennom vydal dňa 11.11.2003 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX pre exekútorku H.. S. Ž. veci oprávnenej J.N. I., W. Č.. XX, F., voči povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, na vymoženie pohľadávky vo výške 16 920 825,- Sk a trov exekúcie. Žalobca podal proti upovedomeniu o začatí exekúcii na Okresný súd v Humennom námietky , ktorým súd nevyhovel. Dňa 15.12.2003 exekútorka H.. S. Ž. odpísala sumu vo výške 1 210 000 Sk (trovy exekúcie). Žalobca podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Okresného súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003 vo veci č. k. 9Er/250/2003 o nevyhovení námietkach povinného zo dňa 04.12.2003. Najvyšší súd Slovenskej republiky, č. k. 2M-cdo/6/2004 zo dňa 28.02.2005 uznesenie Okresného súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003, č. k. 9Er/250/2003 - 45 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o § 1 ods. 2 ;§ 2 ;§ 9; § 18 ods. 1 a § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia orgánu - Okresného súdu v Humennom, ktorý dňa 11.11.2003 vydal v rozpore s právoplatným a vykonateľným rozsudkom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002 a zákonom ust. § 37 ods. 3, 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ust. O.s.p., ktoré mali byť subsidiárne aplikované vo vzťahu k skúmaniu
podmienok konania (ust. § 251 ods. 4 O.s.p.), poverenie na vykonanie exekúcie č. 5702*024166 pre exekútorku H.. S. Ž. vo veci oprávnenej J. I.Q., W. Č.. XX, F., voči žalobcovi ako povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava na vymoženie pohľadávky vo výške 16 920 825 Sk a trov exekúcie, na základe ktorého bolo dňa 18.11.2003 žalobcovi, (v exekučnom konaní povinnému), doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým bol vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 16 920 825 Sk - pohľadávky oprávneného, sumy vo výške 69 738 Sk - trov právneho zastúpenia vo veci exekúcie a sumy vo výške 1 210 000 Sk - predbežných trov exekúcie a na základe podaných námietok žalobcom (v exekučnom konaní povinným), zo dňa 28.11.2003, doručených na súd dňa 01.12.2003, bolo Okresným súdom v Humennom vydané v exekučnom konaní , č. k. 9Er/250/03 - 45, uznesenie dňa 04.12.2003, ktorým súd nevyhovel námietkam povinného zo dňa 28.11.2003 proti upovedomeniu o začatí exekúcie a ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 2M-cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, právoplatného dňa 01.04.2005 a vec bola vrátená na ďalšie konanie na Okresný súd v Humennom, ktorý uznesením zo dňa 26.09.2006 vyhovel námietkam povinného, nakoľko bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku, č. k. 2M- cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, a následne Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 01.12.2006 exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po predložení ich vyúčtovania súdnym exekútorom. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi boli na základe nariadenej exekúcie prikázaním pohľadávky voči nemu ako povinnému, odpísané z jeho účtu finančné prostriedky v prospech povinného exekútorky H.. S. Ž. (trovy exekúcie), a to výške 1 210 000 Sk. Táto suma predstavuje škodu spočívajúcou v úbytku majetku žalobcu, ktorá bola spôsobená práve tým, že súd ako orgán štátu umožnil vykonanie exekúcie voči subjektu proti ktorému bola takáto exekúcia neprípustná a keď nevyhovel námietkam voči exekúcii žalobcu označeného v exekučnom konaní ako povinného. Súd mal preukázané, že vyššie uvedené rozhodnutie orgánu štátu bolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že žalobcovi škoda vznikla. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v jeho vyhovujúcej časti odvolaním napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie. Prvostupňový súd ustálil, že škoda navrhovateľovi vznikla preto, lebo v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Finančné prostriedky, ktoré boli súdnou exekútorkou navrhovateľovi odpísané z účtu a vyplatené v prospech oprávneného nebolo možné z dôvodu aplikácie § 61 Exekučného poriadku vymáhať s právnym názorom, ktorým sa žalovaný nestotožňuje. Poukázal na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu R 64/2008, v ktorom sa riešila otázka, či exekúcia na hnuteľnosti vykonaná v rozpore z Exekučným poriadkom je nezvratná alebo nie. V rozhodnutí R 48/2009 riešil Najvyšší súd, že uvedené ust. § 61 Exekučného poriadku vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, žeby za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávnosti rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania. Ustanovenie o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu umožňuje rôzne variácie jeho interpretácie, pričom pri zohľadnení citovaných judikátov, ako aj stáleho logického výkladu je nutné ho posudzovať ako inštitút ochrany dobromyseľných nadobúdateľov. Pod uvedeným ustanovením však nie je možné subsumovať aj legalizáciu bezdôvodného obohatenia, ktoré nadobudol subjekt, ktorý bol navyše účastníkom exekučného konania. Tento záver je podopretý aj požiadavkou ústne konformného výkladu čl. 152 ods. 2 Ústavy v zmysle konformného výkladu ust. § 61 Exekučného poriadku nie je možné poskytnúť ochranu vlastníctva k finančným prostriedkom nadobudnutým oprávneným v exekučnom konaní od subjektu, ktorý nebol v uvedenom konaní povinným subjektom ale pri výklade uvedeného ust. je nevyhnutné prijať záver o ochrane vlastníctva k uvedeným finančným prostriedkom toho subjektu, ktorým vlastnícke právo je nepochybné. Podľa názoru žalovaného vznikol na strane žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému v exekučnom konaní, nakoľko finančné prostriedky mu boli odňaté bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému v exekučnom konaní vylučuje vznik základného predpokladu nároku na náhradu škody voči štátu, či nie je samotná existencia škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu z právnou úpravu bezdôvodného obohatenia. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak žiadateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu. Nárok na náhradu škody voči štátu by teda žalobca mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal,
že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že prvostupňový súd správne poukázal na to, že konanie pred Okresným súdom v Humennom bol od začiatku postihnuté vadami, ktoré nakoniec vyústili do nezákonného rozhodnutia a z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva, žeby tieto dva predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu u žalovaného zamieňal. V ďalšej časti žalovaný venuje podstatnú časť odvolania rozboru ust. § 61 Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 189/2009, kde Najvyšší súd uvádza, že nemožnosť navrátenia do predošlého vzťahu sa nedotýka práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Trovy konania, ktoré boli stiahnuté z účtu žalobcu v exekučnom konaní už neskôr po zrušení uznesenia Okresného súdu v Humennom zo dňa 4. 12. 2003 Najvyšším súdom SR neboli súčasťou trov konania prebiehajúceho po vydaní tohto zrušujúceho rozsudku a Okresný súd v Humennom o nich nemohol rozhodovať ani rozhodnúť o vrátení trov exekúcie povinnému. Žalobca si trovy konania, ktoré mu v exekučnom konaní boli stiahnuté z účtu nemohol uplatniť voči súdnej exekútorke, keďže na to nemal žiadny právny titul. Otázku vzťahu medzi účastníkom exekučného konania a exekútorom v zmysle judikatúry je potrebné považovať za vyriešenú tak, že žalobca si voči súdnej exekútorke nemôže uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže medzi nimi nie je súkromnoprávny vzťah. Exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti, ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Žalobca tvrdí, že sumu, ktorú si uplatňuje voči žalovanému nemohla byť predmetom ďalšieho rozhodovania Okresného súdu v Humennom po tom, čo bolo príslušné rozhodnutie zrušené ako nezákonné. Žalobca si nemôže nárok na jej vydanie uplatniť ani voči súdnej exekútorke z dôvodu bezdôvodného obohatenia, keďže medzi nimi nie je súkromnoprávny vzťah. Jedinou možnosťou, ktorú žalobca má pokiaľ ide o navrátenie žalovanej sumy je žiadať náhradu škody od žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.)a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.) s odôvodnením, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa zameral na zisťovanie základných zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Správne súd prvého stupňa aj vyvodil záver, že žalobca preukázal existenciu protiprávneho konania spočívajúceho v nezákonnom rozhodnutí Okresného súdu v Humennom, ktorý dňa 11.11.2003 vydal v rozpore s právoplatným a vykonateľným rozsudkom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002 a zákonom ust. § 37 ods. 3, 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútorku H.. S. Ž. vo veci oprávnenej Márie Uhrínovej voči žalobcovi ako povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov na vymoženie pohľadávky vo výške 16 920 825,- Sk a trov exekúcie. Uznesením zo dňa 04.12.2003 súd nevyhovel námietkam povinného zo dňa 28.11.2003 proti upovedomeniu o začatí exekúcie, rozhodnutie ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 2M Cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005 a vec bola vrátená na ďalšie konanie na Okresný súd v Humennom. Správne súd prvého stupňa mal za preukázanú škodu predstavujúcu odpísané finančné prostriedky v prospech povinného exekútorky H.. S. Ž.K., a to výške 1 210 000,- Sk. Správne skonštatoval súd prvého stupňa aj, že vyššie uvedené rozhodnutie orgánu štátu bolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že žalobcovi škoda vznikla. Keďže skutkový stav medzi účastníkmi konania tak ako bol zistený súdom prvého stupňa nebol medzi účastníkmi konania sporný, zameral odvolací súd svoju pozornosť na právne posúdenie uplatneného nároku v rozsahu odvolacích námietok. Kľúčovou námietkou žalovaného prezentovanou v odvolaní bol rozbor ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, avšak žalovaný vychádza z úplne nesprávneho predpokladu, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje zaplatenie prostriedkov odpísaných z účtu v prospech oprávneného. Žalobcovi boli na základe nariadenej exekúcie prikázaním pohľadávky voči nemu ako povinnému, odpísané z jeho účtu finančné prostriedky v prospech povinného exekútorky H.. S. Ž.K. (trovy exekúcie odpísané z účtu ešte pred zrušením rozhodnutia na základe mimoriadneho dovolania ), a to výške 1 210 000,- Sk. Táto suma predstavuje škodu spočívajúcu v úbytku majetku žalobcu a predstavuje predmet tohto sporu.
Nie istina, ako mylne argumentuje žalovaný, a preto nebola uplatnená námietka spôsobilá privodiť na vec iný náhľad. Ďalšou relevantnou námietkou žalovaného bolo, že nárok na náhradu škody je predčasný, keďže žalobca má pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, t.j. voči súdnej exekútorke. Žalobca si trovy konania, ktoré mu v exekučnom konaní boli stiahnuté z účtu nemohol uplatniť voči súdnej exekútorke, keďže na to nemal žiadny právny titul , pretože právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Exekútor totiž zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti, ako štátny orgán, čo znamená, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Tieto právne závery sú výsledkom ustálenej súdnej praxe vychádzajúcej z judikatúry (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. marca 2010 sp.zn. 3 Cdo 58/2009). Obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa vydaného v prejednávanej veci nasvedčuje tomu, že prvostupňový súd si rovnako osvojil právne závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, postupu ktorému nie je čo vytknúť, v dôsledku čoho je nutné považovať aj túto námietku za bezpredmetnú. Keďže súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, vyhovujúcej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli absentoval tu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.