Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/269/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107210937 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107210937.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, proti povinnému: J. E., D. XX, XXX XX L. (B.. G. XX.XX.XXXX), vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom, Exekútorský úrad so sídlom Lermontovova 17, 811 05 Bratislava, pod č. 41EX 35/07, na vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/375/2007-25 zo dňa 27.08.2013 v časti trov exekúcie, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/375/2007-25 zo dňa 27.08.2013 v časti trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a druhým výrokom ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Ex. por.) a § 107 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že povinný zomrel. Tretím výrokom rozhodol, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Nakoľko vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.. V súvislosti s otázkou náhrady trov exekúcie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. III. ÚS 455/08. Skonštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, nemohol predpokladať, že počas exekučného konania povinný zomrie, ani skutočnosť, že dedičské konanie bude zastavené pre nemajetnosť povinného. Na základe uvedeného konajúci súd ustálil, že nemožno oprávnenému preukázať zavinenie na zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil zastavenie exekúcie a tým nesprávne rozhodol o trovách konania. Úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. Mal za to, že exekučné konanie malo byť zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a pri náhrade trov exekúcie mal súd postupovať podľa § 203 ods. 2 Ex. por.. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/5/2001 zo dňa 13.05.2011. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie súdneho exekútora podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že povinný zomrel dňa 21.12.2012. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 1D/8/2013-35 zo dňa 18.04.2013 zastavil dedičské konanie, pretože poručiteľ (povinný) nezanechal žiaden majetok. Odvolací súd akceptoval argument súdneho exekútora, že exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. pre nedostatok majetku povinného. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/11/2011 zo dňa 29.02.2012 v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností. Veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však povinný žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené. Exekučný súd v takom prípade má konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z toho sa potom odvíja aj rozhodovanie o trovách exekúcie. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Ústavného súdu ČR III. ÚS 455/08, právna teória, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa ako aj odlišné stanovisko sudcu Najvyššieho súdu SR JUDr. Rudolfa Čirča k tejto otázke. Odvolací súd však považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 5 MCdo 16/2011 zo dňa 26.01.2012, 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, 3MCdo 12/2012, 3 MCdo 4/2012, 6 MCdo 7/2012, 4MCdo 1/2013 ako aj ďalšie, v zmysle ktorých sa NS SR v dovolacom konaní stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že v prípadoch, ak bol povinný v priebehu exekučného konania vymazaný z obchodného registra, je potrebné, aby sa exekučný súd zaoberal otázkou, z akého právneho dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, pretože táto skutočnosť má dopad nielen na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku, ale následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. V prípade, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Rovnaká zásada vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 7MCdo 5/2011 v prípade, ak povinný je fyzickou osobou a došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal žiaden majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.); exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadok), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h/; v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2). Súd prvého stupňa neaplikoval správne ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. na zastavenie exekúcie, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie nebolo len samotné úmrtie povinného, ale aj skutočnosť, že po poručiteľovi neostal majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Konajúci súd tak nerozhodol správne, keď na ich úhradu nezaviazal oprávneného. V danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 203 ods. 2 Ex. por.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť účelnosť jednotlivých úkonov a výdavkov vynaložených na exekúciu a pri rozhodovaní o ich náhrade postupovať v zmysle vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.