Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/23/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107224208 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107224208.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./. P. Š.D., B. X. XX, B., X./. X. Š., B. X. XX, B., X./. P. F., B.: X. XX, B., X./. Q. F., B. X. XX, B., X./. D.. F. K., B. X. XX, B., X./. Ľ. K., B. X. XX, B., X./. A. J. L., B. X. XX, B., X./. O. J., B. X. XX, B., všetci zastúpení: BEATOW PARTNERS s.r.o., Panenská 23, Bratislava, proti odporcom: X./. X. F. I., J.. Q. T., B. V. G. XX, O.-XXXX, B., F., X./. B. K. T. J.. B. K. T., B. V. R.. XX, O.-XXXX, A., F., X./. V. B. I. D., B. I. D., B. O.. R.. XX, O.-XXXX A., F., X./. B. F., J.. B. F. F. D., B. B. R.. XX, O.-XXXX B., F., zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Markom, Karpatská 18, Bratislava, X./. B. F. J.. B. F., B. E. R.. XX, O.-XXXX B., F., 6./ Hlavné mesto SR- Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, 7./ Slovenská republika - Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava, 8./ Spektrum SK, a.s. Palackého 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I 12C 49/2007-427 zo dňa 30. marca 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovatelia 1./,2./,3./, 4./,5./,6./,7./,8./ sú p o v i n n í zaplatiť odporkyni 4./ náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 79,58€ na účet JUDr. Jozefa Marka, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku Odporcom 1./,2./,3./,5./,6./,7./,8./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľov o určenie, že pozemky parc.č. XXX o výmere 242 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: B. - Q. F. a bytový dom na X. R.. Č.. XX V. B., súp.č. XXXXXX, nachádzajúcom sa na parc.č. XXX, katastrálne územie: B. - Q. F., zapísané na liste vlastníctva č. XX vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava I. sú v podielovom spoluvlastníctve Hlavného mesta SR - Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava a Slovenskej republiky, zast. Obvodným úradom v Bratislave, so sídlom Staromestská 6, Bratislava s tým, že každému zo spoluvlastníkov prináleží spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2. Vychádzal zo zistenia, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú odporca 6./ a 8./ každý v 1 - ci. V predmetnom konaní sa navrhovatelia, ako nájomcovia bytov, domáhali určenia vlastníckeho práva v prospech odporcov 6./ a 7./ s tým, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva preukazovali tak, že bez takéhoto určenia nemôžu byť úspešní v konaní sp.zn. 10C 16/2005, v ktorom sa domáhajú voči odporcom 6./ a 7./ uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytov v zmysle § 29a zákona č. 182/1993 Z.z., pretože vlastníctvo svedčí odporcovi 8./ ktorý ich nájomné zmluvy spochybňuje a rozhodnutím o určení vlastníckeho práva by sa odstránila právna neistota navrhovateľov. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 80 c/ O.s.p. zastal názor, že navrhovatelia nemajú na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože nemajú právnu neistotu v tom kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, existuje riadny zápis o vlastníckom práve predmetnej nehnuteľnosti a ich právne postavenie sa rozhodnutím v tejto veci nezmení, naďalej zostanú nájomcami bytov v predmetnej nehnuteľnosti. Odporca 7./ o určenie vlastníckeho práva nemal záujem, v dôsledku čoho návrh navrhovateľov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Prvostupňový súd návrh voči odporcom 1. - 5. a 7. zamietol aj z dôvodu nedostatku ich pasívnej legitimácie, keďže podľa § 126 Občianskeho zákonníka, pasívne legitimovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva je ten kto má vec u seba a disponuje ňou a listom vlastníctva č. 41 kat. územie Staré mesto, zo dňa 28.9.2011, mal za preukázané, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú odporca v 6. a odporca 8. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti v konaní a úspešnému odporcovi 4. priznal náhradu trov konania vo výške 309,05 € ako trovy právneho zastúpenia a úspešným odporcom 1., 2., 3., 5., 6., 7. a 8. náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v konaní neuplatnili. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovatelia dôvodiac, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci, nakoľko súd nesprávne vyložil obsah pojmu „naliehavý právny záujem“ a preto chybne aplikoval ust. § 80 písm. c) O.s.p. na tento prípad. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu, právne postavenie by sa zmenilo tým, že by odpadol dôvod, pre ktorý odporcovia 6./ a 7./ odmietali previesť vlastníctvo bytov, ktoré sú v nájme, čo by znamenalo, že v prípade, ak by vlastníctvo bytov nepreviedli dobrovoľne, boli by úspešní v konaní o uloženie povinnosti. V prípade určovacej žaloby je naliehavý právny záujem daný vždy, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému stavu a výrok určovacej žaloby môže byť základ pre zápis vlastníckeho práva (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2002, sp.zn. 2 Obo 222/2001, R 10/2003). Odkázali na (Rozsudok NS ČR č. C 1988 - NS sp. zn. 22 Cdo 1196/2002) rieši identickú právnu situáciu, aká je predmetom tohto konania, v zmysle ktorého „Naliehavý právny záujem na určení vlastníka bytového domu môže mať i nájomca bytu v dome, obzvlášť, ak je to pre neho významné v súvislosti s predpokladaným predajom bytových jednotiek do jeho vlastníctva podľa zákona č. 72/1994 Sb. o vlastníctve bytov. Nestotožnili sa ani so záverom ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie odporcov 1./ - 5./ a 7./ , keďže vychádza z nesprávneho skutkového záveru, že na základe výsluchu odporcu 8./ mal za preukázané, že titulom kúpnej zmluvy V. - XXXXX/XXXX zo dňa 18. 9. 2007 sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti ešte pred podaním žaloby. Žalobný návrh bol podaný 20. 7. 2007, teda pred zápisom zmeny spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Nesúhlasil tiež so záverom, že odporca 7./ nikdy nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti a vyjadrenie odporcu 7./ nepovažujú za relevantný dôkaz pre neexistenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko ak by sa preukázalo, že došlo k opusteniu nehnuteľnosti, odporca 7./ by nadobudol spoluvlastníctvo automaticky. Osvedčenie, na základe ktorého bol odporca 7./ zapásaný na LV ako spoluvlastník nehnuteľnosti, vydal sám odporca 7./, kde uvádza, že nadobudol spoluvlastníctvo na základe opustenia veci. Považuje za rozporné, že súd berie pri preukázaní vlastníckeho práva J. T. do úvahy Osvedčenie a zároveň aj Rozsudok NS SR, ktorý považoval Osvedčenie za neplatné, vydané v rozpore zo zákonom. Z Osvedčenia si súd zobral časť týkajúcu sa vlastníckeho práva J. T. a odmietol časť túkajúcu sa opustenia veci, teda vybral si len tú časť, ktorá podporuje jeho právny názor a tú časť, ktorá mu nevyhovuje ignoroval. Namietali, že napriek tomu, že navrhli súdu vykonať dôkazy - pripojenie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I č. k. 1D 840/2005, D not. 97/2005; vyžiadanie súdneho spisu Okresného súdu Oberwart, Rakúsko, sp. zn. A 669/54; preklad pozemkovoknižnej vložky č. 1194, katastrálne územie: Bratislava a vyžiadanie zo zbierky listín príslušnej správy katastra kópie všetkých dokumentov týkajúcich sa nehnuteľností súd neodôvodnil odmietnutie vykonania týchto dôkazov. Z uvedených dôvodov navrhujú aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že výklad naliehavého právneho záujmu súdom prvého stupňa použitý v rozsudku ako aj jeho aplikácia na jestvujúcu situáciu je súladná ako s platnou právnou úpravou, tak i s konštantnou judikatúrou. Zdôraznil, že navrhovatelia zo svojho postavenia nájomcov bytov nemajú hmotno-právne oprávnenia zasahovať do vlastníckych práv k nehnuteľností ani požadovať ich zmenu. Taktiež nie je možné určovaciu žalobu odôvodniť prevenciou sporov, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť medzi odporcami, ako sa to snažia interpretovať navrhovatelia. Tvrdenie navrhovateľov, že súd sa vyššie uvedenými dôvodmi nezaoberal sa nezakladá na pravde. Súd sa preukázaním naliehavého právneho záujmu podrobne zaoberal, avšak právne ich vyhodnotiť odlišne od predstáv navrhovateľov. Súčasní podieloví spoluvlastníci nemajú žiadne pochybnosti o svojich právach, sú riadne zapísaní na liste vlastníctva a žiadna ďalšia osoba si svoje práva voči nim neuplatňuje, preto nie je z tohto dôvodu potrebná a ani možná prevencia cestou určovacej žaloby. Tvrdenie odporcu 7./, že o spoluvlastnícky podiel nemá záujem nie je irelevantné, ale je reálne zhodnotenie právneho stavu. Väčšina judikátov, citovaných navrhovateľmi v súvislosti s naliehavým právnym názorom v žalobnom návrhu rieši právne odlišné situácie a preto ich nie je možné ani podporne aplikovať. Posledný z judikátov ktorým navrhovatelia opiera svoju právnu argumentáciu sa jednak opiera zákon č. 72/1994 Sb., ktorý na území Slovenskej republiky nikdy neplatil a jednak sa v ňom hovorí, že nájomca bytu môže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníka bytového domu, z čoho jednoznačne vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je daný automaticky, ale je potrebné ho preukázať v kontexte. Hlavné mesto SR Bratislava je zo strany navrhovateľov bezdôvodne zaťahované do súdnych sporov, ktorých nie je pôvodcom a ktorý svojim konaní nezavdalo príčinu, čo možno považovať za šikanózne. Údajnému odmietnutiu súdu vykonať dôkazy nedošlo, pretože súd postupoval správne, dôkazy ktoré požadovali navrhovatelia si sčasti mohli zaobstarať vlastnou aktivitou a súdu ich predložiť. Navrhovatelia nijako neodôvodnili, akým spôsobom by nimi požadované listiny mohli zvrátiť nazeranie na skutkový stav a čo konkrétne chceli týmito listinami preukázať. Neplatnosť prevodu opierajú navrhovatelia výlučne o rozpor kúpnej zmluvy s § 16 ods. 1 zákona 182/1993 Z,z, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý hovorí, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. V tomto prípade však nešlo o prevod bytov, ale o prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorý je fakticky i právne odlišnou vecou ako je byt, preto pri jeho prevode, ktorý sa uskutočňoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nemožno namietať rozpor so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhovatelia namietajú, že súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Takýto postup je však plne súladný s právnou úpravou i konštantnou judikatúrou. V prípade, ak súd zistí, že nie je v konaní preukázaný naliehavý právny záujem, aktívna, či pasívna legitimácie, ďalej sa už nemá dôvod meritom veci zaoberať, hmotnoprávnu stránku veci skúmať, či vykonávať v tomto smere dokazovanie, práve naopak. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu je totiž dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada ho potvrdiť. Odporca 7./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že predmetom tohto sporového konania nie je prevod vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva z odporcov 1. / - 5./ na odporcu 8./. Nie je zrejmé, čoho sa vlastne navrhovatelia domáhajú - určenia vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti alebo určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi odporcami 1./ - 5./ a odporcom 8./. Naliehavý právny záujem navrhovateľov tu nie je, pretože rozhodnutím vo veci samej by k zmene ich právneho postavenia, čoby nájomcov predmetnej nehnuteľnosti nedošlo. Ak by aj súd návrhu vyhovel, nedošlo by k žiadnej zmene, keďže právne postavenie navrhovateľov zostane z právneho hľadiska nezmenené. Práva a povinnosti navrhovateľov ako nájomcov bytov sú upravené Občianskym zákonníkom a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Navrhovatelia majú záujem na vyriešení tohto súdneho konania, nakoľko majú záujem zmeniť svoje postavenie z nájomcov na vlastníkov. Avšak, v zmysle vyššie uvedeného, sa za žiadnych okolností nejedná o naliehavý právny záujem. Spoluvlastnícke právo k predmetu sporu bolo, v prospech Československého štátu v podiele 1, zapísané na základe Rozhodnutie Mestského národného výboru v Bratislave, odbor finančný, zo dňa 09. 03. 1965, č. k. FIN 903/1963-Maj-32/65. Následne, po nadobudnutí účinnosti zákona o majetku obcí došlo na liste vlastníctva č. 41 Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu k zmene tohto vlastníckeho práva a zapísané bolo v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Z uvedeného vyplýva, že uvedené dôkazy v prospech nadobudnutia vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho podielu v časti 1 v prospech Slovenskej republiky, nesvedčia. Slovenská republika nespochybňuje spoluvlastnícke právo Hlavného mesta Bratislava v časti 1/2. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1, ktorého spoluvlastníkmi sú odporcovia v 1.-5. rade bol určený riadnym Osvedčením o dedičstve, č. k. 1D 840/2005-81, Dnot 97/2005 zo dňa 12.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2006. Jedná sa teda o právoplatné rozhodnutie súdu, ktorého rozhodnutie už spĺňa podmienky „res iudicata“, t. k. o spoluvlastníckom podiely v časti 1 k predmetu sporu už bolo právoplatne rozhodnuté a Slovenská republika nemá v tomto smere aktívny záujem na zmene vlastníckeho práva vo svoj prospech. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obdobné právo na ochranu má ja ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odporca 7./ by mal pasívnu legitimáciu vo veci samej v prípade, že by bol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetu sporu alebo jej oprávneným držiteľom. Slovenská republika, zastúpená Obvodným úradom Bratislava však ani jedno z týchto postavení nemá a ani sa ich nedomáha. Súd prvého stupňa správne, v súlade s konštantou judikatúrou zohľadnil, že naliehavý právny záujem na podanom návrhu navrhovatelia nemajú, z dôvodu ktorého navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odporkyňa 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že nemožno hovoriť na strane navrhovateľov o akejkoľvek právnej neistote, keďže v konaní nebolo sporné, že odporcovia 6./ a 8./ sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci. V konaní bolo preukázané a súdu je známe aj z jeho úradnej činnosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 7 Sž 48/02 zo dňa 26. 9.2002 de facto právoplatne rozhodol, že podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti boli odporcovia 1./ až 5./ ako dediča spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k Nehnuteľnosti po nebohom J. T.. Poukázali na totožné závery dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I 1D/840/2005, Dnot 97/2005. Skutočnosti prezentované navrhovateľmi už boli predmetom právoplatne skončených súdnych konaní, vrátane konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Navrhovatelia sa tak podaným návrhom snažia fakticky zmeniť právoplatné a konečné rozhodnutia súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa rozhodnutím č. k. 7 Sž 48/02 zo dňa 26.9.2002 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, ako aj katastrálne orgány v rámci súvisiaceho katastrálneho konania a Okresný súd Bratislava I v konaní 1D/840/2005, Dnot 97/2005 vysporiadali prakticky s totožnými námietkami ako vznášajú navrhovatelia v tomto konaní, preto nie sú dané dôvody preskúmavať rozhodnutie súdu a skutkovú a právnu situáciu, ktorú už posúdil súd a na tom základe právoplatne rozhodol. Ani súd nemôže vychádzať z iného záveru o existencii či neexistencii nároku medzi rovnakými účastníkmi, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konané znovu posudzovať, ani ako otázku predbežnú. Na podklade rozhodnutia súdu by nemohlo dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a o zmenu zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby boli navrhovatelia zapísaní ako vlastníci alebo spoluvlastníci nehnuteľnosti. V ustálenej súdnej praxi je práve možnosť dosiahnutia zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti považované za predpoklad určovacej žaloby na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti je známy na podklade predchádzajúcich konaní, Slovenská republika sa nijako necíti byť vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odporca 1./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že nechápe prečo zo strany navrhovateľov je opätovne spochybňovaná právomoc orgánov, súdov, prečo silia „syndróm opustenia“, pričom v právnom zmysle nikto nikdy neopustil predmetnú nehnuteľnosť a nezriekol sa práva vlastníctva na neho a prečo vystavujú odporcov nepríjemnostiam, nervozite a problémom vyplývajúcim z jedného nasilu živeného a vykonštruovaného súdneho procesu. Žiada súd o poskytnutie súdnej ochrany a aby zamietnutím odvolania ukončil toto nedôstojné konanie. Odporkyňa 5./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že rozhodnutie považuje za vecne správne a žiada ho potvrdiť. Zdôraznila, že interpretácia navrhovateľov jej výpovede v tom zmysle, že poručiteľ J. T. svoju nehnuteľnosť opustil je úmyselným zavádzaním. Nevyhlásila to, že by J. T. opustil v právnom zmysle svoj dom, teda že by sa ho zriekol, ale vyhlásila, že rodina sa musela vysťahovať pre Trianon, teda nie z osobných, ale z historických dôvodov, v dôsledku nie rodinného rozhodnutia, ale v dôsledku rozhodnutia mocností, ktoré sa dotýkalo obyvateľstva viacerých štátov, avšak sa snažila všetko urobiť preto, aby boli nejakým spôsobom odškodnení, ale tento boj bol bezvýsledný. Vyhlásenie nemalo právny obsah, smerovalo výlučne na to, že rodina nemohla bývať v dome, ktorý inak bol predmetom jej právoplatného vlastníctva a nemohla užívať žiaden z jej hmotných pôžitkov po smrti J. T.. Poznajúc už teraz aj právne vymedzenie tohto pojmu - vediac o tom, že teraz to pozná už aj navrhovateľ - vyhlasuje, že poručiteľ v právnom chápaní nikdy neopustil svoju nehnuteľnosť, nikdy sa jej nezriekol. Skutočnosť opustenia (v právnom zmysle), so zvláštnym zreteľom na to, že iba na tomto tvrdení je založená žaloba navrhovateľov, by museli oni dokazovať, avšak za päť rokov, ktoré uplynuli od podania žaloby neposkytli žiadny dôkaz. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporcov opätovne zhrnuli svoje doteraz prezentované tvrdenia, zdôraznili, že nemajú žiaden iný právny prostriedok na uplatnenie nároku podľa § 29a zák. č. 182/1993 Z.z. za situácie, že zápis vlastníka na LV nezodpovedá skutočnosti, ako určovaciu žalobu. Zápis v katastri nie je nespochybniteľným dôkazom existencie vlastníckeho práva, navrhovatelia majú dôkazy, ktoré spochybňujú pravdivosť tohto zápisu a zápisom vlastníckeho práva katastri nie je súd viazaný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech V súdenej veci sa navrhovatelia domáhali žalobným návrhom určenia, že Hlavného mesto SR - Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava a Slovenská republika, zast. Obvodným úradom v Bratislave, so sídlom Staromestská 6, Bratislava sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vyššie špecifikovanej s tým, že ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, t.j. každému zo spoluvlastníkov prináleží spoluvlastnícky podiel vo výške 1 . Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva odporcov 6. / a 7. / k predmetným nehnuteľnostiam navrhovatelia odôvodnili tým, že bez tohto určenia nemôžu byť úspešní v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 10C 16/2005, v ktorom sa domáhajú voči odporcom 6./ a 7./ uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v zmysle § 29a zákona č. 182/1993 Z.z., keďže vlastníctvo svedčí odporcovi 8./ Rozhodnutím o určení vlastníckeho práva by sa odstránila právna neistota navrhovateľov. Prvostupňový súd prioritne zamietol žalobu ako vecne neprípustnú z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Polemika navrhovateľov o nesprávnosti vysloveného právneho záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu pre nezohľadnenie ich právnej argumentácie nie je presvedčivou bázou pre tvrdenia prípustnosti tejto žaloby. Vo všeobecnosti, v rovine akademickej debaty, je možné súhlasiť, s navrhovateľmi že naliehavý právny záujem na určení vlastníka bytového domu môže mať ( nie má ) i nájomca bytu v dome, obzvlášť, ak je to pre neho významné v súvislosti s predpokladaným predajom bytových jednotiek do jeho vlastníctva podľa špeciálneho zákona, avšak za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu v kontexte skutkových okolností, napr. v prípade nejasnosti, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Navrhovatelia zvolili určovaciu žalobu ktorou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva napriek tomu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je známe, nie je sporné, vlastníci nerušene vykonávajú svoje panstvo nad vecou. Súčasní podieloví spoluvlastníci nemajú žiadne pochybnosti o svojich právach, sú riadne zapísaní na liste vlastníctva a žiadna ďalšia osoba si svoje vlastnícke práva voči nim neuplatňuje. Navrhovatelia ako nájomcovia však výkon tohto vlastníckeho práva spochybňujú preto, lebo za daných skutkových okolností nespĺňajú podmienky k povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v zmysle § 29a zákona č. 182/1993 Z.z.. Ak by vlastnícke právo patrilo nielen odporcovi 6/, ale aj odporcovi 7/ malo by im vzniknúť oprávnenie na uzatvorenie zmluvy podľa cit.zákona, z čoho teda plynie, že navrhovatelia majú osobný záujem na takomto určení, keďže majú záujem zmeniť svoje postavenie z nájomcov na vlastníkov. Nejde však o naliehavý právny záujem, preukázaním ktorého by boli splnené podmienky na podanie návrhu o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Je nutné zdôrazniť, že vlastnícke právo je najvýznamnejšie vecné právo absolútnej povahy pôsobiace voči všetkým ostatným subjektom. Znakom priamosti svojho panstva nad vecou sa toto vecné právo odlišuje od práv záväzkových - teda aj od vzťahu nájomného ( nález Ústavného súdu SR zo dňa 4. marca 1998, sp. zn. PL. ÚS 11/96). Obsah vlastníckeho práva ustanovuje zákon za podmienok ustanovených Ústavou SR čl. 13 a 20 ústavy a jednotlivé oprávnenia ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva ustanovuje § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a je spojené s povinnosťou ostatných subjektov nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci ( rozsudok NS R zo dňa 6. mája 2009 sp.zn. 6 Sžo 206/2008) pričom súhrn týchto subjektívnych vlastníckych oprávnení ako obsahu vlastníckeho práva je vždy viazaný prejavom vôle, a to buď výslovného alebo v konkludentnej podobe. Slovenská republika - Obvodný úrad podľa vlastného vyjadrenia nemá v tomto smere aktívny záujem na zmene vlastníckeho práva vo svoj prospech, ak by ho mala, Obvodný úrad Bratislava by, ako zástupca štátu v zmysle ustanovenie § 3 zákona NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení, podal určovaciu žalobu na súde. Pri nadobudnutí vlastníckeho práva treba v každom prípade prihliadať na vôľu subjektu, ktorý by mal byť vlastníkom, a podľa názoru odvolacieho súd nie je možné určiť za vlastníka nehnuteľnosti subjekt, ktorý si svoje vlastnícke právo neuplatňuje, necíti sa byť vlastníkom. Súčasní vlastníci t.j. odporca 6./ a 8./, ako aj jeho právni predchodcovia t.j. odporcovia 1./ - 5./ nemajú stav objektívnej právnej neistoty a za daných okolností navrhovatelia ako nájomcovia sa bezdôvodne pokúšajú, a tým neprípustne zasahujú do vzťahu vlastníckeho, ako najdôležitejšieho vecnoprávneho inštitútu. Vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí v 1-ci odporcovi 6./ titulom rozhodnutia MSNV FIN 903/1965-Maj-32/65, ZIAD.DS/3-415/81, Z-4689/94 zo 14.12.1994, v dôsledku okolnosti ktorej je vylúčená prípustnosť žaloby vo vzťahu k odporcovi 6/ keďže v prípade kladného rozhodnutia súdu by nedošlo ku zmene tak právneho, ako aj faktického stavu. Je teda úplne nadbytočné žalovať Hlavné mesto SR Bratislava o určenie, že je spoluvlastníkom predmetu v 1-ici, keď táto okolnosť nie je sporná, čomu nasvedčuje nielen LV č. 41, ale aj nesporné tvrdenie všetkých účastníkov konania. V kontexte tohto zásadného faktu sa javí konanie navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi 6/ ako konanie blížiace sa k šikanóznemu a špekulatívnemu výkonu subjektívnych práv a je prejavom neopodstatneného, účelového a tendenčného prejavu s výrazným nesúladom materiálnej a účelnej podstaty sporového konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania), preto nadbytočne prvostupňový súd riešil spor aj po stránke hmotnoprávnej. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni tak prvostupňovému ako aj odvolaciemu súdu vo veci ďalej konať, meritórne sa ňou zaoberať, z dôvodu ktorého námietky navrhovateľov uvedené v písomnom odvolaní týkajúce sa hmotnoprávnych dôvodov, ako aj nevykonania navrhnutých dôkazov sú právne irelevantné, pretože ak súd nemá preukázaný naliehavý právny záujem na danom určení je súčasne vylúčené, aby bol návrh preskúmavaný súdom po stránke vecnej. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, v dôsledku čoho odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. keď odporkyňa 4./ cestou svojho právneho zástupcu podala návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnej odporkyni 4./ náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 79,58€, ktorú zaviazal navrhovateľov 1./,2./,3./, 4./,5./,6./,7./,8./ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyni 4./ do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 2.7.2012, keď odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2012 sumu 58,69€, odmena s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 66,32€/ 1 x 58,69€ +1 x 7,63€ režijný paušál /. Táto odmena a náhrady boli v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o DPH t.j. o sumu 13,26€ / 20% zo sumy 66,32€/ a celková odmena potom predstavuje sumu 79,58€ / 66,32€+ 13,26€ /. O náhrade trov odvolacieho konania odporcov 1./,2./,3./,5./,6./,7./,8./ rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešným odporcom 1./,2./,3./,5./,6./,7./,8./ ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľov na pripustenie dovolania, ktoré žiadali s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p., pretože navrhovateľmi formulovaná otázka nie je takou otázkou, ktorá rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešené v konštantnej vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenia tejto právnej otázky. Otázka týkajúca sa naliehavého právneho záujmu je konštantne riešená judikatúrou odvolacích súdov, Najvyššieho súdu SR a preto nebol dôvod v tomto smere pripúšťať dovolanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.