Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/343/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107229373 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107229373.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu F.. I. F. - AGRISEM, Drevená 766/1, Galanta, IČO: 14 064 022, práv. zast. JUDr. Eduardom Šmelkom, advokátom, Húščavova 1, Bratislava, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo „Pokrok" Ostrov, IČO: 00 208 094, o 1.958,44 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/189/2007-66 z 10.9.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/189/2007-66 z 10.9.2013 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazov v zmysle § 102 O.s.p. s odôvodnením, že dôvodom, pre ktorý môže súd zabezpečiť dôkaz je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, obava však musí byť podložená skutočnosťami, ktoré sú spôsobilé výkon dôkazov ohroziť, sťažiť alebo znemožniť a nestačí, aby obava bola podložená len subjektívnym hodnotením okolností žalobcom a z neho vychádzajúcich úvah o ich možnom negatívnom vplyve na možnosť vykonať dôkaz. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že po preskúmaní návrhu žalobcu nemá za to, že by bol osvedčil predpoklady dôvodnosti zabezpečenia dôkazu. Konštatoval, že na nariadenie zabezpečenia dôkazu nepostačuje žalobcom uvádzaná skutočnosť, že žalovaný nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy, pretože v tom prípade je žalobca oprávnený podať žalobu na súd. Ďalej namietal, že nič nenasvedčuje tomu, že by žalovaný, prípadne Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave jednotlivé dôkazy zničili ani ich konanie nesvedčí o ich úmysle zničiť listiny potrebné pre relevantné skutkové zistenia. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázal na to, že sublicencori uschovávajú právne relevantné registratúrne záznamy spravidla po dobu 10 rokov, potom ich obyčajne nezákonne skartujú bez súhlasu príslušného štátneho archívu, pričom uvedený nezákonný postup hrozí aj zo strany žalovaného. Poukázal ďalej na to, že návrh na zabezpečenie dôkazu podal ešte vo februári 2011, teda ešte v čase, ktorý spadá do 10 rokov, súd bol však dva roky nečinný, preto aj s prihliadnutím na túto skutočnosť je tu reálna obava, že požadované dôkazy nebude možné vykonať. Nestotožnil sa ani so záverom súdu, že žalobca mal možnosť domáhať sa splnenia zmenenej povinnosti žalobcu podľa § 80 písm. b/ O.s.p.. Konštatoval, že napadnuté uznesenie odporuje zásade rýchlosti konania. Navyše uviedol, že ak by sa v krátkom čase nezabezpečili právne relevantné dôkazy o rozsahu obchodného využívania žalovaných odrôd žalovaným v pestovateľskom roku 2001/2002 a ak by súd trval na tom, aby žalobca voči žalovanému podal žalobu na splnenie zmluvnej a zákonnej oznamovacej povinnosti, je vzhľadom na dĺžku súdneho konania ohrozené riadne zistenie skutkového stavu vecí. Poukázal na to, že žalovaný si neplnil ani zmluvné, ani zákonné povinnosti voči žalobcovi, keďže porušil ako oznamovaciu povinnosť, tak aj povinnosť na zaplatenie odplaty, preto žalovaného výkon práva nadobudnutého od žalobcu bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na odlišný názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/180/2009-290 z 25.2.2010, ako aj na postup rôznych súdov, ktoré jeho návrhu vyhoveli, ako napr. Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/169/2012 z 27.6.2013. Pre prípad, že by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhol, aby proti uzneseniu pripustil podať dovolanie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Tak ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, predpokladom pre postup podľa § 102 O.s.p. je obava, že neskôr nebude možné dôkaz vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Žalobca však v návrhu zo dňa 3.2.2011 uvádza ako dôvod skutočnosť neplnenia zmluvnej oznamovacej povinnosti zo strany žalovaného, ako aj neplnenie zákonnej oznamovacej povinnosti ustanovenej v § 26 ods. 2 zák. č. 132/1989 Zb., teda tak, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalovaný alebo Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave budú dôkazy ničiť. Navyše v prípade Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, vzhľadom na jeho postavenie ako tretej osoby na veci osobne nezainteresovanej niet rozumného dôvodu, pre ktorý by tak postupoval. V doplnení návrhu zo dňa 26.4.2013 taktiež nepoukázal na také konanie žalovaného alebo ÚK SÚP, ktoré by nasvedčovalo tomu, že dôkazy nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nemal za splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 102 O.s.p.. Ustanovenie § 239 ods. 2 písm. a/ umožňuje vysloviť, že je dovolanie prípustné, ale iba v prípade, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd nevyhovel návrhu odvolateľa, keď má za to, že v danom prípade nebola riešená žiadna taká právna otázka, ktorá by mala zásadný význam, a túto nekonkretizoval ani odvolateľ vo svojom návrhu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.