Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107242915 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107242915.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: Komerční banka a.s., Na Příkopě 33, Praha, Česká republika, proti odporkyni: Y. G., D. XX, P., B. republika N., zastúpenej advokátom JUDr. C. Štanglovičom, V. 6, M., o zaplatenie 161.331,95 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/14/2008-226, zo dňa 19.9.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 787,65 eura. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 128.461,88 eura so 17,6 % úrokom z omeškania od 6.11.1998 do zaplatenia a trovy konania 112,61 eura. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 7.707,50 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 4.860.286,42,- Sk s prísl. titulom náhrady škody. Podľa návrhu je odporkyňa bývalou zamestnankyňou navrhovateľa; jej pracovný pomer trval od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Na účtoch viacerých klientov navrhovateľa vykonala neoprávnené transakcie, čím navrhovateľovi spôsobila škodu v žalovanej výške. Navrhovateľ bol v trestnom konaní odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie mal súd prvého stupňa za danú v zmysle čl. 5 ods. 4 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 zo dňa XX.XX.XXXX o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podaním doručeným dňa XX.X.XXXX vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie 23.729,- Sk späť z dôvodu, že škoda spôsobená v prípade klienta V. D. bola vyčíslená nesprávne. Uplatnený návrh špecifikoval ako istinu 4.385.207,33,- Sk, ktorú si odporkyňa privlastnila z 12 účtov klientov navrhovateľa, úroky vyplatené klientom 396.952,09,- Sk, odvedené dane z úrokov 43.628,- Sk, spolu 4.836.557,42,- Sk. Súd prvého stupňa vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu návrhu konanie v časti o zaplatenie 23.729,- Sk podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že odporkyňa bola v pracovnom pomere s právnym predchodcom navrhovateľa (Komerční banka Bratislava, a.s.) od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, kedy s ňou bol pracovný pomer ukončený okamžite v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX neoprávnene zrušila termínovaný účet klienta banky a prostriedky z tohto účtu neoprávnene previedla na iný účet a banka následne zistila, že v priebehu rokov 1997 a 1998 viackrát neoprávnene nakladala s peňažnými prostriedkami na účtoch klientov banky v ich neprospech, čím spôsobila banke škodu veľkého rozsahu a ohrozila jej dobrú povesť. Ďalšie zodpovednostné predpoklady pre vznik zodpovednosti odporkyne za škodu mal súd prvého stupňa za preukázané trestným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T 55/06. Rozsudkom sp. zn. 1T 55/06, zo dňa 12.1.2009, právoplatným dňa 24.6.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 47/2009 bola odporkyňa uznaná vinnou, že v čase od 16.1.1992 do 3.9.1998, keď bola zamestnaná v Komerční banke Bratislava, a.s. ako pracovník služieb zákazníkom, vykonávala na účtoch Q. W. a K. W., W. E., V. D., Z. K., Q. L., Q. M., S. F., W. C., T. H., Q. M., Z. W., Y. V., pochybné a neoprávnené transakcie, čím spôsobila Komerčnej banke, a.s. Bratislava škodu vo výške 4.860.286,42,- Sk a spáchala trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného v čase skutku, za čo bola odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Týmto rozsudkom mal súd prvého stupňa preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu v zmysle § 172 ods. 1 Zákonníka práce účinného v rozhodnom období, a to protiprávny úkon, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie odporkyne a skutočnosť, že ku škode došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh odporkyne. Uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu odporkyňa v konaní nenamietala. Namietla premlčanie nároku a výšku škody. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá bola spôsobená úmyselne a o ktorej sa dozvedel z protokolu z neplánovanej kontroly "Preverovanie činnosti pracovníčky O. G.", vykonanej na príkaz generálneho riaditeľa č. 07/98/GR v dňoch X.X.XXXX-XX.XX.XXXX, teda najskôr jej skončením dňa XX.XX.XXXX. Na základe jeho výsledkov dňa X.XX.XXXX podal trestné oznámenie a v trestnom konaní si aj riadne dňa X.XX.XXXX uplatnil nárok na náhradu škody. Tým došlo k zastaveniu plynutiu objektívnej aj subjektívnej lehoty. Až právoplatnosťou trestného rozsudku dňa XX.X.XXXX, v ktorom súd o nároku navrhovateľa na náhradu škody nerozhodol, sa beh premlčacích lehôt obnovil. Na uvedenom základe súd prvého stupňa uzavrel, že ak navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnil v predmetnom konaní na súde dňa XX.XX.XXXX, urobil tak s poukazom na § 263 ods. 3 a § 261 ods. 3 Zákonníka práce účinného v rozhodnom období včas. V súvislosti s námietkou výšky škody súd prvého stupňa uviedol, že vychádzal z protokolu z neplánovanej kontroly navrhovateľa "Preverovanie činnosti pracovníčky O. G.", ktorým mal preukázané neoprávnené nakladanie s peňažnými prostriedkami na účtoch klientov Q. W. a K. W., ktorým odporkyňa z účtu odpísala 334.658,41,- Sk, W. E., ktorému z účtu odpísala 1.050.000,- Sk, V. D., ktorému z účtu odpísala 848.498,75,- Sk, Z. K., ktorej z účtu odpísala 85.137,01,- Sk, Q. L., ktorej z účtu odpísala 165.229,32,- Sk, Q. M., ktorému z účtu odpísala 103.921,80,- Sk, S. F., ktorej z účtu odpísala 150.000,- Sk, W. C., ktorému z účtu odpísala 405.270,- Sk, T. H., ktorému z účtu odpísala 625.882,50,- Sk, Q. M., ktorej z účtu odpísala 183.163,18,- Sk, Z. W., ktorej z účtu odpísala 181.594,74,- Sk, Y. V. ktorému z účtu odpísala 258.931,83,- Sk. Spolu tak navrhovateľka neoprávnene odpísala z účtov klientov navrhovateľa 4.392.287,54,- Sk; navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 17.7.2012 uvedenú sumu upravil na 4.385.207,33,- Sk z dôvodu, že pôvodne bola škoda spôsobená v prípade klienta V. Žilínka nesprávne vyčíslená. Navrhovateľ k takto spôsobenej škode pripočítal aj úroky, ktoré vyplatil klientom z bežných účtov vo výške 396.952,09,- Sk a dane odvedené navrhovateľom z bežných úrokov pripísaných klientom navrhovateľa vo výške 43.628,- Sk. Podľa súdu prvého stupňa však úroky, ktoré navrhovateľ vyplatil klientom z bežných účtov a dane odvedené navrhovateľom z bežných úrokov pripísaných klientom, nie sú skutočnou škodou ani ušlým ziskom (§ 179 ods. 1 Zákonníka práce účinného v rozhodnom období), pretože tieto náklady by navrhovateľovi vznikli bez ohľadu na trestnú činnosť odporkyne. Súd prvého stupňa preto návrh v uvedenej časti zamietol. Priznaný nárok na náhradu škody vo výške 3.870.042,70,- Sk tak prestavuje finančné prostriedky neoprávnene odpísané odporkyňou z účtov klientov navrhovateľa vo výške 4.385.207,33,- Sk, z ktorých súd prvého stupňa odpočítal 515.164,66,- Sk ako úhradu vykonanú odporkyňou dobrovoľne, ktorú navrhovateľ v návrhu nezohľadnil. Odporkyňu zaviazal podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka aj k zaplateniu úrokov z omeškania 17,6 % od 6.11.1998, t.j. odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi podľa pomeru úspechu v konaní priznal 59 % trov konania v podrobnej špecifikácii. O povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona 71/1992 Zb. Proti zaväzujúcim častiam rozsudku (t.j. proti výrokom o uložení povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 128.461,88 eura so 17,6 % úrokom z omeškania od 6.11.1998 do zaplatenia a trovy konania 112,61 eura a o uložení povinnosti zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 7.707,50 eura) podala odvolanie odporkyňa a žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. V súvislosti s výškou škody namietla, že súd prvého stupňa napriek návrhom nenariadil vykonanie znaleckého dôkazu. Vychádzal z jednostranného vyčíslenia škody navrhovateľom ako súčtu pohybov na účtoch klientov, na ktorých odporkyňa vykonala výbery a prevody. Pri takej rozsiahlej škode sa však nemožno obmedzovať len na subjektívne zhodnotenie výšky škody bez objektivizácie, ktorú by znalecký posudok zabezpečil. Absencia znaleckého posudku, ktorý by výšku škody objektivizoval, prispela k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, pokiaľ ide o výšku škody. V súvislosti s premlčaním uviedla, že k spočívaniu premlčacej lehoty sa v zmysle § 261 ods. 3 Zákonníka práce vyžadovalo nielen uplatnenie nároku na súde, ale aj riadne pokračovanie v konaní. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že podaním trestného oznámenia dňa 6.11.1998 si navrhovateľ súčasne uplatnil nárok na náhradu škody a tým došlo k zastaveniu plynutia objektívnej i subjektívnej premlčacej lehoty. Predpokladom neplynutia (spočívania) lehoty nie je totiž len riadne uplatnenie, ale aj riadne pokračovanie. Navrhovateľ si síce nárok na náhradu škody uplatnil už v trestnom konaní, ale v konaní riadne nepokračoval, pretože nevyčíslil a neodôvodnil výšku požadovanej škody; v tomto smere ako poškodený nepodával návrhy ani podania v trestnom konaní; nepodal ani odvolanie voči rozhodnutiu v trestnom konaní pre absenciu výroku o náhrade škody ani iný opravný prostriedok. Ďalej uviedla, že trestný čin sprenevery v danom prípade predstavuje pokračovací trestný čin skladajúci sa z jednotlivých čiastkových útokov, pričom už prvý útok napĺňa skutkovú podstatu trestného činu a ostatné len vyjadrujú jeho pokračovanie, ale k dokonaniu už neprispievajú. Ak sa teda premlčí náhrada škody za prvý čiastkový útok, premlčia sa aj práva ostatné. K čiastkovým útokom dochádzalo postupne v období od 27.10.1997 do 3.9.1998. K prvému útoku tak došlo najskôr 27.10.1997 a keďže navrhovateľ v konaní riadne nepokračoval, musela už uplynúť 10-ročná premlčacia lehota nároku na náhradu škody. Odporkyňa nesúhlasila ani so stanoveným začatím plynutia objektívnej lehoty, ktoré bolo podľa navrhovateľa stanovené na deň vyplatenia peňazí klientom navrhovateľa; tento deň navyše navrhovateľ neuviedol ani nepreukázal. Vyhlásenia klientov (nie všetkých) o tom, že voči navrhovateľovi neevidujú dlh, nepreukazujú skutočnosť, že im navrhovateľ nejaké peniaze dlhoval a pre prípad takéhoto dlhu skutočnosť, že ich klientom vyplatil. Začiatok objektívnej lehoty je tak potrebné stanoviť na deň, kedy k neoprávnenému pohybu na účte došlo (resp. kedy bol zadaný príkaz). Záverom odporkyňa namietla nedostatočné odôvodnenie rozhodného obdobia vo vzťahu k aplikácii ustanovení Zákonníka práce. Ohľadom poplatkovej povinnosti uviedla, že táto je závislá od konečného rozhodnutia. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ podstatou spôsobenej škody boli neoprávnené prevody na účtoch jeho klientov, t.j. prevody bez riadnych príkazov k úhrade jednotlivých klientov, škoda sa rovná sume týchto neoprávnených prevodov. Ku stanoveniu výšky škody potom nie sú potrebné žiadne odborné znalosti, ale výšku škody možno zistiť počtárskym úkonom. Navrhovateľ mal ďalej za to, že jeho nárok nie je a nemôže byť premlčaný. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.12.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Odporkyňa v odvolaní namietla jednak neúplné zistenie skutkového stavu v súvislosti s výškou škody, keď v konaní nebolo nariadené navrhované znalecké dokazovanie a jednak nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania. Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že navrhovateľ výšku škody preukázal protokolom z neplánovanej kontroly „Preverenie činnosti pracovníčky O. Wornath“, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa. Odporkyňa v odvolaní nešpecifikovala, prečo by mali byť pre stanovenie výšky škody potrebné odborné znalosti ani nespochybnila obsah protokolu či iných založených listín. Pri preukázaní výšky škody by potom bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vykonať ďalšie dokazovanie na stanovenie jej výšky znaleckým dokazovaním. Odporkyňa navyše v konaní pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie, nenavrhla znalecké dokazovanie na preukázanie výšky škody (odvolací súd týmto nespochybňuje dôkazné bremeno navrhovateľa na preukázaní všetkých predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu, t.j. aj preukázaní výšky škody; reaguje však na odvolaciu námietku, že súd prvého stupňa napriek návrhom znalecké dokazovanie nevykonal). Na pojednávaní dňa 8.6.2012 síce jej zástupca uviedol, že v konaní bude navrhovať znalecký posudok na výšku škody, avšak na ďalšom pojednávaní dňa 19.9.2012 uviedol, že výšku škody musí preukázať znaleckým posudkom navrhovateľ. Navrhovateľ vykonanie znaleckého dokazovania výslovne nenavrhol a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na uvedenom pojednávaní dňa 19.9.2012 návrhy na doplnenie dokazovania neboli (ani na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom). Nie je preto dôvodná odvolacia námietka týkajúca sa nevykonania znaleckého dokazovania napriek návrhom; účastníci konania znalecké dokazovanie nenavrhli. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody Zákonník práce (zákon č. 65/1965 Zb.) stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu (§ 263 ods. 3 Zákonníka práce). Tieto lehoty začínajú plynúť a končia nezávisle od seba. Nárok na náhradu škody je treba uplatniť v dobe, keď obidve lehoty bežia, pričom uplynutím i jednej z týchto lehôt sa nárok premlčí. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá, v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať (§ 261 ods. 1 Zákonníka práce). Subjektívna premlčacia lehota pri nároku na náhradu škody je dvojročná a plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a jej výšku, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodné pre vymedzenie zodpovednostného subjektu. Objektívna premlčacia lehota pri nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselne je desaťročná a plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pre stanovenie začiatku plynutia tejto lehoty nemá význam, kedy škoda vznikla, resp. kedy sa navrhovateľ ako poškodený dozvedel o tejto udalosti. Rozhodujúcou je len skutočnosť, kedy došlo k udalosti. Odporkyňa v odvolaní potvrdila, že k jednotlivým skutkom dochádzalo od 27.10.1997 do 3.9.1998. Nemožno však súhlasiť s jej tvrdením, že ak sa premlčí nárok na náhradu škody za prvý čiastkový skutok, premlčia sa aj nároky ostatné; podľa uvedeného tvrdenia by objektívna premlčacia lehota nároku na celú náhradu škody začala plynúť dňa 27.10.1997. Jednotlivé nároky z viacerých skutkov (jednotlivých prevodov peňazí z účtov klientov) je potrebné považovať za samostatné nároky na náhradu škody. Z hľadiska premlčania preto nemožno považovať nároky na náhradu škody vznikajúce a narastajúce pokračujúcim porušovaním právnej povinnosti za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol či už dňa 27.10.1997 (ako tvrdí odporkyňa), alebo až dňa 3.9.1998 (po poslednom skutku, teda po dovŕšení celkovej škody); ide o samostatné nároky, ku ktorých uplatneniu začína plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna premlčacia lehota), resp. odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna premlčacia lehota). Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota po dobu konania neplynie (§ 261 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Rovnaké účinky ako návrh na začatie konania má na plynutie (resp. spočívanie) premlčacej lehoty uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní podľa § 43 zákona č. 141/1961 Zb. V prípade námietky premlčania vznesenej v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, je preto potrebné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval. Vzhľadom k § 43 ods. 2 veta tretia zákona č. 141/1961 Zb. musí byť z návrhu na náhradu škody uplatnenej v trestnom konaní zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje; tým sú vymedzené náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní. Takýto návrh možno podať už v trestnom oznámení ako prvom procesnom úkone poškodeného. Riadne potom pokračuje v konaní ten, kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Ak poškodený v trestnom konaní nepodá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a nezúčastní sa konania pred odvolacím súdom, nemožno na základe uvedeného vyvodiť záver, že nepokračoval riadne v trestnom konaní. Ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní, avšak náhrada škody mu priznaná nebola a bol so svojim nárokom odkázaný na konanie pred súdom v občianskoprávnom konaní, pokračuje plynutie premlčacej lehoty po skončení tohto konania. Právny predchodca navrhovateľa podal trestné oznámenie na odporkyňu podaním zo dňa X.XX.XXXX, ktoré adresoval Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava; doručené bolo dňa X.XX.XXXX. V trestnom oznámení uviedol, že pri mimoriadnej kontrole vykonanej od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX bolo zistené, že odporkyňa od začiatku roku 1997 do skončenia pracovného pomeru dňa 3.9.1998 neoprávnene nakladala s účtami klientov - prevádzala peňažné prostriedky z ich účtov na svoje účty a tieto prostriedky si privlastnila v celkovej sume 4.392.287,54,- Sk. Celkovú škodu vyčíslil sumou 4.860.286,42,- Sk. Pripojil sa k trestnému konaniu ako poškodený a navrhol v rámci trestného konania priznať náhradu škody 4.860.286,42,- Sk. Podľa zápisnice OÚV PZ BA I o výsluchu poškodeného dňa 21.10.1999 Tomáš Kizek ako poverený zamestnanec právneho predchodcu navrhovateľa podal trestné oznámenie na odporkyňu a uplatnil nárok na náhradu škody 4.860.286,42,- Sk. Okresný súd Bratislava I trestným rozkazom sp. zn. 5 T 55/06, zo dňa 10.9.2006, uznal odporkyňu vinnou z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase skutku; za to ju odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do I. NVS; právneho predchodcu navrhovateľa ako poškodenú organizáciu odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Trestný rozkaz bol doručený právnemu predchodcovi navrhovateľa dňa 5.10.2006. Proti trestnému rozkazu podala odporkyňa odpor. Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 5 T 55/06, zo dňa 6.11.2006, uznal odporkyňu vinnou z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase skutku; za to ju odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok bol doručený právnemu predchodcovi navrhovateľa až na základe pokynu Krajského súdu v Bratislave dňa 25.4.2007. Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne ako obžalovanej uznesením sp. zn. 1To 108/07, zo dňa 28.11.2007 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie; v odôvodnení o.i. poukázal na pochybenie súdu prvého stupňa v adhéznom konaní, keď nerozhodol o riadne a včas uplatnenom nároku poškodenej strany o náhrade škody. Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 5 T 55/06, zo dňa 12.1.2009, uznal odporkyňu vinnou z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase skutku; za to ju odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením I. NVS. Rozsudok bol doručený právnemu predchodcovi navrhovateľa až na základe pokynu Krajského súdu v Bratislave dňa 6.4.2009. Krajský súd v Bratislave odvolanie odporkyne ako obžalovanej uznesením sp. zn. 1To 47/2009, zo dňa 24.6.2009 zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ ako poškodený si už v podaní zo dňa 5.11.1998 (trestné oznámenie), doručenom dňa 6.11.1998, uplatnil nárok na náhradu škody; uviedol pritom jednoznačné dôvody a presnú výšku požadovanej náhrady škody. Odporkyňa v odvolaní nespochybnila samotné uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody v trestnom konaní. Namietla ale skutočnosť, že navrhovateľ v konaní riadne nepokračoval, pretože nevyčíslil a neodôvodnil výšku požadovanej škody, nepodával návrhy ani podania v trestnom konaní, nepodal ani odvolanie voči rozhodnutiu v trestnom konaní pre absenciu výroku o náhrade škody ani iný opravný prostriedok. Nárok navrhovateľa na náhradu škody čo do dôvodu a výšky však bol uplatnený v súlade s § 43 ods. 2 veta tretia zákona č. 141/1961 Zb. Samotné nepodávanie návrhov a podaní zo strany poškodeného v trestnom konaní a ani nepodanie odporu proti trestnému rozkazu či odvolania proti rozsudku neumožňujú vyvodiť záver, že nepokračoval riadne v trestnom konaní, ako odvolací súd uviedol vyššie. Na tomto základe možno uzavrieť, že nakoľko navrhovateľ si ako poškodený uplatnil dňa 6.11.1998 svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, pričom v začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota v súlade s § 261 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce po dobu trestného konania neplynula. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 55/06, zo dňa 12.1.2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 47/2009, zo dňa 24.6.2009, nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.2009, pričom predmetné konanie bolo začaté dňa 20.12.2007. Ako potom správne uviedol súd prvého stupňa, až právoplatnosťou uvedeného trestného rozsudku, v ktorom nebolo rozhodnuté o nároku navrhovateľa na náhradu škody, by sa obnovilo plynutie premlčacích lehôt; návrh na náhradu škody uplatnenej v predmetnom konaní začatom dňa 20.12.2007 je tak uplatnený včas (subjektívna premlčacia lehota plynula odo dňa 30.10.1998 do 6.11.1998 a objektívna premlčacia doba pri prvom skutku plynula odo dňa 27.10.1997 do 6.11.1998). O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.