Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/438/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107243378 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107243378.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ALL TRANS, s.r.o., Majerská cesta 96, Banská Bystrica IČO: 36 028 401, zast JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava IČO: 00 151 700 o zaplatenie 10.927,43 Eur s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 29Cb/13/2008-285 zo dňa 27.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 29Cb/13/2008-285 zo dňa 27.3.2012 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.055,37 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.055,37 od 16.12.2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 27.12.2007 žiadal navrhovateľ aby mu odporca uhradil istinu vo výške 440.635,- Sk z titulu neoprávneného nevyplatenia časti náhrady škody, ktorá vznikla pri poistnej udalosti motorového vozidla navrhovateľa spôsobenej motorovým vozidlom poistenca odporcu. Návrhom zo dňa 25.2.2008 zobral navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť a to vo výške 117.446,- Sk, z dôvodu úhrady uvedenej sumy odporcom. V tejto časti súd prvého stupňa konanie zastavil. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a konsolidácií právnych nárokov po zohľadnení uhradených platieb odporcu navrhovateľovi a jeho KASKO poisťovateľovi ako sporné v konaní riešil už len nároky vo výškach 31.974,- Sk ako použiteľné zvyšky kabíny a 291.395,- Sk ako náklady zapožičania náhradného motorového vozidla po zohľadnení čiastočnej úhrady týchto nákladov vo výške 103.217,- Sk, ktoré aj strany sporu označili ako nevysporiadané. V časti použiteľných zvyškov kabíny navrhovateľ dôvodil svoj nárok tým, že zo strany odporcu došlo v tomto prípade k mechanickému prevzatiu spôsobu likvidácie KASKO poisťovateľa navrhovateľa, ktorý nevedel v konaní preukázať dôvodnosť spôsobu likvidácie spočívajúci v tom, že rozdelil ťahač na podvozok a kabínu. Navrhovateľ uviedol, že žiadne zo zákonných ustanovení neoprávňuje odporcu rozdeliť motorové vozidlo na podvozkovú časť a kabínu a každú z častí likvidovať iným spôsobom. Odporca v tejto časti nároku nevedel preukázať dôvodnosť svojho postupu. Súd sa v tejto časti nároku v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa a konštatoval, že odporca nepreukázal v konaní dôvodnosť svojho postupu likvidácie. V časti žalovaného nároku pozostávajúceho z nevyplatenej časti nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 291.395,- Sk odporca vzniesol v konaní námietku premlčania. Navrhovateľ vo veci odporcom vznesenej námietky premlčania v časti žalobného nároku uviedol, že škoda mu vznikla až vynaložením nákladov na prenájom motorového vozidla, teda najskôr až vznikom povinnosti uhradiť faktúru za prenájom lebo až vtedy sa zmenšil majetok navrhovateľa. Ďalej uviedol, že uplatnenie námietky premlčania odporcom je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko poškodzuje druhého účastníka právneho vzťahu. Súd prvého stupňa v tejto časti nároku sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu týkajúcej sa vznesenej námietky premlčania. Poukázal na ust. § 106 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je podstatným pre začatie plynutia premlčacej doby okrem vedomosti o škodcovi moment, kedy sa poškodený o škode dozvedel, teda moment získania vedomosti o približnej výške škody oprávňujúci poškodeného podať žalobný návrh. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu o prenájme náhradného motorového vozidla na dobu určitú s presne stanovenou cenou prenájmu. Je teda nepochybné, že v čase podpisu zmluvy bolo možné presne určiť náklady prenájmu teda výšku škody. Vystavenie a doručenie faktúry za prenájom zo strany prenajímateľa navrhovateľovi bolo už len deklarátorným aktom, ktorý naopak preukázal, že výška výslednej faktúrovanej sumy presne zodpovedala cene dohodnutej pri podpise zmluvy o prenájme a aj doba reálneho prenájmu sa presne zhodovala s dobou dohodnutou. Zákonné ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zák., jednoznačne určuje „odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode“ a nie tak ako tvrdil navrhovateľ kedy škoda vznikla zmenšením majetku navrhovateľa. Súd prvého stupňa taktiež zamietol návrh navrhovateľa z opatrnosti vypočuť zodpovedného zamestnanca odporcu motorového vozidla a predstaviteľov prenajímateľa náhradného motorového vozidla k okolnostiam dĺžky opravy vozidla a spôsobu dohody o dĺžke nájmu, nakoľko vzhľadom na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania posúdil tento návrh ako nedôvodný a nehospodárny. V konaní bolo nesporné, že dĺžka opravy motorového vozidla navrhovateľa presne zodpovedala dĺžke nájmu náhradného motorového vozidla na základe čoho súd uzavrel, že navrhovateľ stanovil dĺžku prenájmu po získaní vedomosti o dĺžke opravy od oprávcu. Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote v časti v ktorej bol návrh zamietnutý odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že súd prvého stupňa v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie, že navrhovateľ sa už na základe podpísania zmluvy dňa 6.10.2005 mal dozvedieť o výške škody považuje za nesprávne skutkové zistenie. Navrhovateľ zdôrazňuje, že dňa 6.10.2005 navrhovateľ síce podpísal zmluvu, ale nakoľko navrhovateľ nevedel ako dlho bude poškodené vozidlo nefunkčné nemohol vedieť počas akej dlhej doby bude prenajaté vozidlo plniť funkciu náhradného vozidla a teda aká bude výška škody. Dĺžka trvania tejto zmluvy vyplývala z návrhu zmluvného partnera resp. jeho obvyklej zaužívanej praxe. Navrhovateľ zmluvu podpísal a vozidlo si prenajal z dôvodu jeho snahy predchádzať škodám na majetku. V danom čase bezodkladne po poistnej udalosti nemal vedomosť o dĺžke trvania opravy, náročnosti opravy poškodeného vozidla. Navrhovateľ z opatrnosti navrhoval ako dôkaz vykonať výsluch zamestnanca opravcu motorového vozidla za účelom preukázania uvedených tvrdení t.j. že, v čase bezodkladne po poistnej udalosti nemal vedomosť navrhovateľ o dĺžke trvania opravy a teda dĺžke užívania náhradneho vozidla. Konajúci súd tento dôkaz nevykonal. Poukazuje na právnu teóriu a judikatúru podľa ktorej za skutočnú škodu sa pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, úbytku prípadne strate, zničení existujúceho majetku poškodeného. V danom prípade škoda navrhovateľovi vznikla až zaplatením vystavenej faktúry spoločnosti Hochstaffl Slovakia s.r.o., ako prenajímateľovi vozidla. V tomto smere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky a to uznesenie zo dňa 29.1.2003 v konaní vedenom pod sp.zn. 25Cdo/586/2001 podľa ktorého, skutočná škoda nevznikla ak sa ku dňu rozhodnutia súdu majetkový stav poškodeného neznížil. Taktiež poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 26.2.2009 v konaní vedenom pod sp.zn. 2Cdo/118/2008 podľa ktorého začiatok plynutia premlčania objektívnej premlčacej lehoty (§ 106 ods. 2 O.z.) je viazaný na udalosť z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť z ktorej škoda vznikla však zahŕňa nie len protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Aplikujúc tento súdny výklad na prípad navrhovateľa, udalosť z ktorej vznikla škoda je v danom prípade vystavenie faktúry za prenájom náhradného vozidla, nakoľko až touto právnou skutočnosťou navrhovateľovi vznikla majetková ujma, škoda v podobe povinnosti zaplatiť nájomné za prenájom vozidla. Navrhovateľ má za to, že jeho návrh v tejto časti nie je premlčaný a žiada aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 3.9.2012 vyjadril odporca, ktorý uviedol, že považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Má za to, že navrhovateľ sa preukázateľne dozvedel o škode škodcu a kto za ňu zodpovedá už dňa 4.10.2005, teda v deň kedy došlo k dopravnej nehode. Dňa 5.10.2005 uzatvoril zo spoločnosťou Hochstaffl Slovakia spol. s.r.o., zmluvu o nájme dopravného prostriedku, kde sa zaviazal zaplatiť nájomné vo výške 3.700,-- Eur + 19% DPH za mesiac za prenájom motorového vozidla. Podpísaním tejto zmluvy sa preukázateľne dozvedel o výške škody. Skutočnosť, že táto mu bola následne vyfaktúrovaná v dojednanej výške len dokazuje správnosť právnej argumentácie odporcu. Má za to, že už zo samotného ustanovenia § 106 ods. 1 O.z., vyplýva, že pre začatie plynutia premlčacej lehoty postačuje len vedomosť o škode a nie je preto potrebný skutočný vznik škody. Ďalej odporca uvádza, že poukázanie na rozhodovaciu činnosť v Českej republike nemá záväznosť na obdobné prípady v Slovenskej republike a teda ani nie je záväzné v tomto konkrétnom prípade. Naďalej trvá na stanovisku, že navrhovateľ sa o výške škody dozvedel už dňom podpisu zmluvy o nájme motorového vozidla. Z týchto dôvodov má za to, že tento nárok navrhovateľa je premlčaný a žiada v zamietajúcej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.,) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu je možné vyhovieť z týchto dôvodov: odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom. Odvolanie navrhovateľa bolo podané do časti kde súd návrh zamietol a to z dôvodu premlčania uplatneného nároku, ktoré spočívalo v uplatnení nevyplatenej časti nákladov prenájmu náhradného vozidla vo výške 291.395,- Sk. Súd prvého stupňa ustálil, že začatie plynutia premlčacej lehoty sa viaže na deň uzatvorenia nájomnej zmluvy za prenájom náhradného motorového vozidla, teda v deň 5.10.2005 keď uvedenú zmluvu podpísal na dobu určitú, tak sa preukázateľne dozvedel o výške škody a taktiež poznal aj osobu zodpovednú za škodu a súd prvého stupňa dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula dňa 6.10.2007 a pokiaľ navrhovateľ si uplatnil svoj žalobný návrh 27.12.2007 urobil tak neskoro po uplynutí premlčacej lehoty. S týmto záverom súdu prvého stupňa odvolací súd nesúhlasí. Odvolací súd má za to, že začatie plynutia premlčacej lehoty súd prvého stupňa ustálil nesprávne. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Zb., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Zb., teda vyplýva, že poškodený je povinný nárok na náhradu škody preukázať. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že z dôvodu nefunkčnosti poškodeného vozidla v dôsledku dopravnej nehody si spoločnosť navrhovateľa v záujme plnenia svojich obchodných záväzkov bola nútená zaobstarať si dočasnú náhradu za predmetné vozidlo. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 420 Obč. zák., kedy súčasťou škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním škodlivého následku. Pokiaľ spoločnosť navrhovateľa chcela zabrániť škodlivému následku v podobe ušlého zisku, ktorý by nastal z dôvodu nemožnosti využívať vozidlo na podnikateľské účely navrhovateľa, bol navrhovateľ ako sám v návrhu uviedol nútený zabezpečiť si po dobu vykonávania opravy vozidla náhradné vozidlo tak ako je uvedené v nájomnej zmluve. Z predloženého listinného dôkazu, nájomná zmluva o nájme dopravného prostriedku vyplýva, že táto bola uzatvorená dňa 5.10.2005 na dobu určitú za určitú výšku mesačnej splátky. V tejto súvislosti však odvolací súd nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že samotným uzatvorením zmluvy o nájme dopravného prostriedku došlo k vzniku škody resp. k vedomosti navrhovateľa o výške škody a teda k započatiu plynutia premlčacej lehoty. Nárok navrhovateľa v tejto súvislosti je potrebné viazať na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Zb., kedy je potrebné skúmať či vôbec došlo k vzniku škody a v akom rozsahu. Povinnosťou navrhovateľa v ďalšom konaní bude preukázať existenciu tejto škody, pričom škoda v danom prípade vznikne až zaplatením nájomného lebo vtedy sa zníži majetok navrhovateľa a od tohto momentu začína plynúť premlčacia lehota. Úlohou súdu prvého stupňa bude skúmať či vôbec došlo k vzniku škody, či si navrhovateľ uplatnil účelné nájomné a to počas nevyhnutnej opravy vozidla. Berúc do úvahy i samotný návrh navrhovateľa, ktorý si tento druh náhrady škody uplatnil na tom základe, že týmito nákladmi chcel zabrániť škodlivému následku v podobe ušlého zisku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa tento nárok navrhovateľa neskúmal, nakoľko mal za to, že premlčacia lehota začala plynúť dňom podpísania zmluvy o nájme a považoval nárok navrhovateľa za premlčaný bude potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere a o tomto nároku navrhovateľa opätovne rozhodnúť. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 pism. f) a h) O.s.p., zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., v novom rozhodnutí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.