Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/28/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108214033 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108214033.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom 1/ G. Z., Z. XX, I., zast. opatrovníčkou D. D., J. Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, Nám. Biely Kríž 7, Bratislava, 2/ B. Z., B. XXXX/XX, I., 3/ A. D., G.B. XX, I., zast. opatrovníčkou D. D., J. Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, Nám. Biely Kríž 7, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 3.607,99 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/227/2008-170 zo dňa 27.11.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/227/2008-170 zo dňa 27.11.2013 v napadnutej časti o náhrade trov konania mení tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania nepriznáva. Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 30,33 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcom náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 209,66 EUR a zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania vo výške 166,72 EUR vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu odôvodnil ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 166,72 EUR za jeden úkon právnej služby vo výške 131,12 EUR spolu s režijným paušálom 7,81 EUR a DPH vo výške 20 %. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ v časti výroku o trovách konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom. Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov právneho zastúpenia priznaná nebola. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 30,33 EUR. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu prvého stupňa, pričom právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považoval za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Odvolateľ zastával názor, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, k tomu však bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník. Vzhľadom na to, že ustanovený opatrovník disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - odporcu, nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. Nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia slovenských súdov v danej problematike. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené. Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomností v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi. Či už opatrovník, alebo vedľajší účastník majú rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, za ktorého konajú. S poukazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR obom im prislúcha i základné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme aj právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného preto námietku navrhovateľa, že ak odporcom 1/ a 3/ bola za opatrovníčku ustanovená súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava III treba trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považovať za neúčelné, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Ustanovenie opatrovníka účastníkovi rozhodnutím súdu nevylučuje bez ďalšieho, aby na strane tohto účastníka súčasne vystupoval v konaní aj vedľajší účastník. Vychádzajúc z druhového vymedzenia osôb, ktoré môže súd ustanoviť za opatrovníka (§ 29 ods. 6 O.s.p.) takto ustanovený opatrovník má právo dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom s poukazom na všeobecne zaručené právo v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. V predmetnej právnej veci vedľajší účastník resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka spolu s oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil si náhradu trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Nemožno však dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa, keď v predmetnej veci k späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k tvrdeniu navrhovateľa uvedenému v odvolaní, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Dôvodný je aj argument navrhovateľa, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Odvolací súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený, a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení (vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka nie je vo výroku vecne správne, nakoľko trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, keďže úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti s poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p., nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože jeho trovy neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo právo na ich náhradu. Ostatných výrokov prvostupňového uznesenia sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka, pretože tieto odvolaním napadnuté neboli (§ 206 ods. 3 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané odvolanie vo výške 30,33 EUR, ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.