Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/431/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108217226 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108217226.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. P., D.. XX. XX. XXXX, N. V. Z. B. XX, N., B., Š. P. D. F., zastúpeného JUDr. Martinom Provazníkom, advokátom so sídlom Klincová 15, Bratislava, proti odporcom: 1. O. C., D.. XX. XX. XXXX, N. G. XX, N., zastúpeným Advokátskou kanceláriou Bugala-Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, 2. A. C., N. G. XX, N., o zaplatenie 3.760,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 1. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. júna 2011 č.k. 26C/94/2008-129 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu 1. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 1. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 175,18 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2006 do zaplatenia a povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 161,56 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 2. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.078,24 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2006 do zaplatenia a povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.159,66 Eur, rovnako do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal pritom zo zistenia, že nájomnou zmluvou zo dňa 22. 12. 2005, uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom 1., došlo k nájmu bytu č. 16, nachádzajúcemu sa na treťom poschodí bytového domu na Kozej ulici č. 28 v Bratislave, zapísaného na LV č. 3100, Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. úz. Staré Mesto, vlastníkom ktorého bol v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy Michal Hanzel, ktorý bol v nájomnej zmluve označený ako prenajímateľ. Výška nájomného bola stanovená na sumu 1.875,45 Eur mesačne a zároveň v zmysle čl. 4 bod 4 nájomnej zmluvy, najneskôr k 01. januáru 2006 bol nájomca povinný zložiť peňažnú zábezpeku vo výške dvojmesačného nájomného v sume 3.750,91 Eur, ktorá mala byť v prípade potreby použitá na úhradu škôd v predmete nájmu. Peňažnú zábezpeku v plnej výške, prípadne jej časť, mal prenajímateľ vrátiť nájomcovi pri ukončení nájmu. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú, od 22. 12. 2005. Dňa 31. 10. 2006 došlo k ukončeniu nájmu. V zmysle čl. 4 bod 2 nájomnej zmluvy mal prenajímateľ vykonávať štvrťročné vyúčtovanie vedľajších nákladov za plyn, elektrinu, vodu, TV a rozhlas a upratovanie, kde sa účastníci dohodli na mesačnej zálohe v sume 481,31 Eur. V prípade preplatku mal prenajímateľ rozdiel vrátiť nájomcovi. Pri ukončení nájmu dňa 31. 10. 2006 prenajímateľ nevrátil nájomcovi kauciu, ani neurobil vyúčtovanie vedľajších výdavkov za obdobie od 22. 12. 2005 do 31. 12. 2005 a od 01. 01. 2006 do 31. 10. 2006 a taktiež nevrátil nájomcovi ani preplatok v sume 9,10 Eur. Kúpnou zmluvou účinnou dňa 17. 03. 2006 bol predmetný byt prevedený z vlastníctva odporcu 1. do vlastníctva odporcu 2.. Na základe tejto skutočnosti navrhovateľ zmenil žalobný petit a žalovanú istinu rozčlenil tak, že do prechodu vlastníctva si uplatnil finančnú náhradu od pôvodného vlastníka a po prevode vlastníctva od nového vlastníka. Pri vyúčtovaní výdavkov vychádzal z tabuľky, ktorú predložil odporca 2. a túto akceptoval, nakoľko inými dokladmi nedisponoval. Odporca 1. namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko on od navrhovateľa neobdržal žiadne platby spojené s nájomnou zmluvou, ani v hotovosti, ani bankovým prevodom. V tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že dňa 10. 02. 2006 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi odporcami 1. a 2. a podľa § 680 ods. 2 O.z. do práv a povinností v súvislosti so zmenou vlastníctva k prenajatej veci vstúpil nadobúdateľ. Odporca 2. potvrdil, že od navrhovateľa prevzal kauciu v sume 3.750,91 Eur, ďalej mesačné zálohové platby za energie, avšak poukázal na to, že v zmluve bolo dohodnuté, že nájomca musí vrátiť byt tak, ako ho prevzal a v danom prípade bol byt vrátený v poškodenom stave. Vzhľadom na poškodenie bytu, ktorého rozsah zdokladovať nevedel a ani nemal v tejto súvislosti žiadne doklady, bol ochotný navrhovateľovi vrátiť len preplatok za energie v sume 1.626,50 Eur, avšak kauciu vzhľadom na škody v byte vrátiť nemienil. Z vykonaných dôkazov mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ si riadne plnil povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu, zaplatil kauciu a pravidelne uhrádzal platby spojené s nájmom bytu. Z čestného prehlásenia Mgr. Sílešovej zo dňa 15. 03. 2008 mal za preukázané, že odporca 2. menovanú dňa 18. 09. 2006 informoval, že navrhovateľ ukončil nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na Kozej ulici v Bratislave s tým, že v byte zostane do konca októbra 2006 a od 01. novembra je byt voľný. Tým, že došlo k odovzdaniu bytu a vráteniu kľúčov, čo odporcovia ničím nespochybnili, došlo k ukončeniu nájmu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Pri odovzdaní bytu nebol spísaný žiaden záznam o tom, v akom stave navrhovateľ byt odovzdáva, a či došlo k poškodeniu bytu. V prípade, ak bol byt poškodený, bolo povinnosťou hlavne prenajímateľa, v prípade ďalšieho možného uplatnenia náhrady škody spísať vzniknuté škody a ich rozsah vyčísliť. Vzhľadom k tomu, že takýto záznam spísaný nebol, súd neakceptoval odporcom 2. vznesenú námietku poškodenia bytu a dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie zloženej kaucie. Vzhľadom k preukázanej zmene vlastníckeho práva k predmetu nájmu, súd rozčlenil žalovanú sumu na konkrétne čiastky súvisiace s dobou vlastníctva bytu. S námietkou odporcu 1. o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní sa nestotožnil a toho zaviazal na vrátenie vzniknutých preplatkov súvisiacich so zálohovými platbami za energie za mesiace december 2005, január 2006, február 2006 až 16. marec 2006, kde preplatok predstavuje 175,18 Eur a zároveň na vrátenie preplatku 9,09 Eur, titulom preplatku prvého nájomného, ktoré navrhovateľ hradil osobe splnomocnenej odporcom 1. Odporcu 2. zaviazal na vrátenie zaplatenej kaucie vo výške 3.750,91 Eur, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno súvisiace s rozsahom poškodenia bytu a zároveň ho zaviazal na vrátenie preplatkov na zálohách za energie za mesiace od 17. marca 2006 do októbra 2006 v celkovej sume 1.327,33 Eur. Rozhodol tak so zreteľom na to, že súdu neboli poskytnuté konkrétne vyúčtovania zálohových platieb a navrhovateľ akceptoval tabuľku vypracovanú odporcom 2. v súvislosti so spotrebami energií a poskytnutými zálohami, súd preto nepovažoval za potrebné zabezpečovať konkrétne vyúčtovania a s odkazom na ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania. Odporcov 1. a 2., ktorí boli v omeškaní s plnením záväzku voči navrhovateľovi, súd podľa § 517 ods. 2 O.z. zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995, a to počnúc dňom nasledujúcim po ukončení nájmu. O náhrade trov konania rozhodol konajúci súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal voči obom odporcom náhradu trov konania podľa výšky istiny, v ktorej boli jednotliví odporcovia v konaní neúspešní. Proti uvedenému rozsudku podal odporca 1. v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorým bola uložená povinnosť na plnenie odporcovi 1., zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vyčítal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že predmetnú nájomnú zmluvu podpisoval v jeho mene odporca 2., ktorý však nemal na takýto právny úkon žiadne oprávnenie od odporcu 1. ako vlastníka bytu. Odporca 1. neudelil ani ústne, ani písomné plnomocenstvo odporcovi 2., v ktorom by ho poveril zastupovaním svojej osoby a oprávnením konať v jeho mene, preto právny úkon, ktorý vznikol bez udeleného plnomocenstva je od začiatku neplatný. Na základe neplatného právneho úkonu preto nie je možné vyžadovať žiadne plnenie. Prvostupňovému súdu tiež vyčítal, že sa nedostatočne vysporiadal s námietkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1. v konaní. V tejto súvislosti zdôraznil, že neexistuje žiaden právny nárok na vrátenie vzniknutých preplatkov súvisiacich so zálohovými platbami na energie od 22. 12. 2005 do 16. 03. 2006, kedy prišlo k zmene vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Odporca 1. v uvedenom období neobdržal žiadne platby spojené s nájomnou zmluvou, ani v hotovosti, ani bezhotovostným prevodom a preto pasívne legitimovaným bol odporca 2. Neodôvodneným rozhodnutím súdu bolo porušené právo odporcu 1. na spravodlivý súdny proces a zároveň mu tým bola odňatá možnosť konať a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie. Rovnako podľa odporcu 1., prvostupňový súd neprihliadol ani na zákonné znenie ust. § 680 ods. 2 O.z. Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28. 09. 2011, uviedol, že odporca 1. bol v čase vzniku nájomnej zmluvy vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti, pričom pri podpise zmluvy a preberaní nájomného bol splnomocnený odporca 2. Poukázal tiež na to, že odporca 1. užívanie a prenajímanie bytu navrhovateľovi pred začatím súdneho konania nenamietal. Zdôraznil, že odporca 2. v nájomnej zmluve vyhlásil, že je oprávnený konať za odporcu 1. a navrhovateľ zmluvu uzatváral v dobrej viere. Samotná skutočnosť, že odporca 1. neobdržal od odporcu 2. uhradené nájomné, nie je sama o sebe dôvodom pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1. je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil nesplnenými záväzkami odporcov 1. a 2. z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 22. 12. 2005 medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom 1. ako prenajímateľom, ktorý v priebehu nájomného vzťahu previedol vlastnícke právo k predmetu nájmu na odporcu 2. Predmetom nájmu bol byt č. 16 na Kozej ulici č. 28 v Bratislave, ktorý navrhovateľ užíval od 22. 12. 2005 do 31. 10. 2006, kedy mal nájomný vzťah skončiť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetnú nájomnú zmluvu podpísal za odporcu 1., ako prenajímateľa a vlastníka prenajímanej nehnuteľnosti, odporca 2., čo nebolo sporné ani medzi účastníkmi konania. Podľa čl. I. bod 3. nájomnej zmluvy malo byť jej prílohou splnomocnenie odporcu 2. na zastupovanie vo veci podpísania a plnenia tejto zmluvy. Uvedené splnomocnenie preukazujúce oprávnenie odporcu 2. konať v mene odporcu 1. účastníkmi konania nebolo predložené a súd v tomto smere nevykonával žiadne dokazovanie, aj napriek skutočnosti, že nedostatok splnomocnenia na strane odporcu 2. by malo za následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že konajúci súd sa posúdením platnosti nájomnej zmluvy, ako právneho titulu, z ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok, žiadnym spôsobom nezaoberal. Od prejudiciálneho vyriešenia otázky platnosti nájomnej zmluvy bola pritom závislá aj otázka posúdenia pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1., ktorej nedostatok namietal odporca 1. v priebehu celého konania. V ďalšom považuje odvolací súd za potrebné súdu prvého stupňa vytknúť, že navrhovateľovi priznal nárok na vrátenie preplatku na zálohových platbách za užívanie bytu a služby s tým spojené za obdobie od 22. 12. 2005 do 16. 03. 2006, aj napriek nespornej skutočnosti, že všetky platby spojené s nájomnou zmluvou od navrhovateľa prevzal odporca 2. a vzťah zastúpenia medzi odporcami v konaní preukázaný nebol. Vyplýva to aj z vyhlásenia samotného odporcu 2. v podaní doručenom súdu dňa 25. 07. 2008 (č. l. 34), a na pojednávaní konanom dňa 14. 04. 2011 (č. l. 109), v zmysle ktorého odporca 2. potvrdil, že nájomnú zmluvu podpisoval sám a rovnako aj všetky platby od navrhovateľa prijímal on, a preto žiadal odporcu 1. z konania vylúčiť. Prvostupňový súd tak priznal nárok uplatnený voči odporcovi 1.aj napriek tomu, že jeho spornosť nebola v rozsahu vykonaného dokazovania odstránená a súd ho nemohol mať za nepochybne preukázaný. Súčasne prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie zaťažil aj nepreskúmateľnosťou, keď sa v jeho odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal so špecifickými a pre rozhodnutie vo veci podstatnými námietkami odporcu 1. o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní a aplikácii ust. § 680 ods. 2 O.z. na danú vec. Porušením práva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, sa mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Možno preto súhlasiť s odporcom 1., že v dôsledku absencie riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd musel prvostupňové rozhodnutie v časti napadnutej odporcom 1. podľa § 205 ods. 2 písm. d), 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa, s poukazom na naznačenú spornosť, riadne sa vysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1. a svoj záver v tomto smere aj riadne a presvedčivo odôvodniť. Prejudiciálne posúdi súd prvého stupňa otázku platnosti nájomnej zmluvy, predovšetkým z hľadiska jej uzatvorenia odporcom 2. v mene odporcu 1., ktorý popiera vzťah zastúpenia medzi odporcami (nedostatok zastúpenia bude mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu) a prípadne v tomto smere doplniť dokazovanie tak, aby záver súdu mal podklad vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že nájomná zmluva medzi odporcom 1. a navrhovateľom bola uzatvorená platne, vysporiada sa aj s otázkou právneho nástupníctva podľa § 680 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého pri zmene vlastníctva k prenajatej veci nový vlastník ex lege vstupuje do právneho postavenia prenajímateľa, a preberá všetky práva a povinnosti s tým spojené (vrátane pôvodných prenajímateľom nevysporiadaných záväzkov z nájomnej zmluvy). Odvolací súd tiež dáva do pozornosti súdu prvého stupňa listinu č. l. 4 (diplomatický pas navrhovateľa), ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal, nevniesol ju do konania ani samotný navrhovateľ, ale ktorá môže spochybniť vecnú príslušnosť vo veci konajúceho súdu (§ 9 ods. 2 písm. c) O.s.p). O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.