Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/278/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108220886 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108220886.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ondrej Krajčo v právnej veci navrhovateľa: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. G.. Č.. XX, Ž., zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Ščury, Mierová ul. č. 1725, Čadca, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova ul. č. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie istiny 11.173,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. januára 2013 č. k. 15C/113/2008 - 240, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 11.173,12 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 5.855,25 eur, na účet vedený v ČSOB, a.s. pobočka Čadca, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania titulom znalečného 188,56 eur na účet súdu prvého stupňa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku v časti úroku z omeškania, návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 417, § 442 ods. 1, 2, § 443 Občianskeho zákonníka, článkom VI. bod 5, bod 9, bod 11, bod 12, bod 14, článkom VII. bod 1 písm. a), bod 10 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a vecne tým, že navrhovateľ dňa 08. 12. 2006 s odporcom uzavrel poistnú zmluvu č. 6 535 009 981, pre havarijné poistenie motorových vozidiel, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. FORD Galaxy 1.9 TDi CLX, EČ: BA 495 PH s poistnou sumou 459. 000,- Sk (15. 236 eur), a ktoré navrhovateľovi v čase od 23:00 hod. dňa 2.1.2007 do 6:20 hod. dňa 03.01.2007 odcudzil neznámy páchateľ s tým, že odporca danú poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu a navrhovateľovi poukázal poistné plnenie vo výške 156. 290,- Sk (5.187, 87 eur), ktoré znížil o 30% z dôvodu nenainštalovania autoalarmu, o 20% z dôvodu, že nebol odovzdaný jeden kľúč od vozidla a napokon o 5 % titulom dohodnutej spoluúčasti. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že nakoľko v konaní bola spornou len otázka výšky poistného plnenia s poukazom na určenie výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla odporcom a krátenie poistného plnenia, pri určení výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti (dňa 3.1.2007) vychádzal zo znaleckého posudku č. 36/2010 zo dňa 21. 05.2010, vypracovaného v konaní ustanovenou súdnou znalkyňou Ing. Elenou Kobliškovou a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 18.10.2010, ktorým bola určená všeobecná hodnota motorového vozidla vo výške 16.361 eur, ako i z kontrolného znaleckého posudku Ing. Jozefa Riháka č. 6/2012 zo dňa 23.04.2012, ktorý správnosť záverov Ing. Eleny Kobliškovej potvrdil a kontrolným znaleckým posudkom určil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti v sume 17.343 eur. Súd prvého stupňa krátenie poistného plnenia o 30 % odporcom z dôvodu nenainštalovaného alarmu posúdil ako nedôvodné, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že motorové vozidlo bolo zabezpečené imobilizérom, centrálnym uzamykaním a alarmom v súlade s článkom VII. bod 1 písm. a) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a za nedôvodné považoval aj krátenie poistného plnenia o 20 % z dôvodu, že nebol odovzdaný jeden kľúč od vozidla, keďže výrobcom boli dodané dve sady kľúčov, ktoré boli navrhovateľovi pri kúpe vozidla odovzdané. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že bolo povinnosťou navrhovateľa zabezpečiť odvrátenie hroziacej škody podľa § 417 Občianskeho zákonníka, nakoľko uvedené ustanovenie má charakter špeciálnej prevencie a s ohľadom na okolnosti prípadu prevencia má byť primeraná a na strane navrhovateľa nedošlo ani k zavinenému vzniku škody, keďže mu boli odovzdané dve sady originálnych kľúčov tak, ako boli dodané výrobcom i predajcom s poukazom na skutočnosť, že podmienka odovzdania troch kľúčov nie je stanovená ani v článku VI. Zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie EUROKASKO. Uviedol, že nakoľko navrhovateľ mal predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla v súlade s článkom VII. bod 1 písm. a) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a po poistnej udalosti v celom rozsahu zabezpečil naplnenie článku VI. bod 5 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, odporca nedôvodne znížil výšku poskytnutého poistného plnenia podľa článku VI. bod 12, článku VI. bod 14 a článku VII. bod 10 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a keďže všeobecná hodnota motorového vozidla bola určená ku dňu 3.1.2007 sumou 17.343 eur (kontrolným znaleckým posudkom Ing. Jozefom Rihákom č. 6/2012 zo dňa 23.4.2012), po odpočítaní zmluvne dojednanej 5 % spoluúčasti vo výške 867,15 eur a odporcom poskytnutého poistného plnenia vo výške 5.187,88 eur, uložil napadnutým rozsudkom odporcovi povinnosť, zaplatiť navrhovateľovi istinu 11.173, 12 eur s poukazom na skutočnosť, že sa navrhovateľ v konaní domáhal zaplatenia takto vyčíslenej istiny a súd pri rozhodovaní nemôže ísť nad ultra petit. K námietke odporcu o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ predmetné motorové vozidlo nadobudol ako kupujúci, na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08.12.2006 s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. s tým, že kúpna cena bude uhradená vo výške 5.332,60 eur pri podpise zmluvy a doplatok po poskytnutí pôžičky, ktorá bola navrhovateľovi poskytnutá obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., z čoho vyplýva, že navrhovateľ nebol nájomcom tohto vozidla, keďže neuzavrel leasingovú zmluvu, ale jeho vlastníkom, skutočnosť ktorú potvrdzuje aj uzavretie poistnej zmluvy dňa 08.12.2006, č. 6 535 009 981, odporcu s navrhovateľom. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním odporcu so zaplatením žalovanej istiny od 15.06.2007, nakoľko odporca listom zo dňa 31.05.2007 oznámil navrhovateľovi spôsob a výšku poistného plnenia a ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 30.05.2007, čím vznikla odporcovi povinnosť plniť do pätnástich dní, t. j. do 14.06.2007 a nakoľko navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania už od 01.06.2007, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 669,86 eur a trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení v sume 5.185,39 eur, za štyri úkony právnej služby vykonané advokátom JUDr. Petrom Rudzanom, v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, so základnou sadzbou tarifnej odmeny vo výške 270,54 eur, režijný paušál 5,91 eur, prevzatie a príprava á 270,54 eur, prehodnotenie poistného plnenia dňa 15.06.2007 á 270,54 eur, predžalobná výzva zo dňa 18.07.2007 á 67,63 eur, režijný paušál 6,31 eur, účasť na pojednávaní dňa 25.02.2008, t.j. spolu v sume 903,29 eur, za deväť úkonov právnej služby vykonanými advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, so základnou sadzbou tarifnej odmeny á 270,54 eur, režijný paušál 7,21 eur, prevzatie a príprava dňa 22.02.2010, účasť na pojednávaní dňa 18.03.2010 á 270,54 eur, režijný paušál 7,21 eur, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 23.07.2010 á 270,54 eur, režijný paušál 7,21 eur, písomné vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku dňa 22.11.2010 á 135,27 eur, režijný paušál 7,63 eur, štúdium spisu dňa 24.01.2012 á 270,54 eur, režijný paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní dňa 01.03.2012 á 270,54 eur, režijný paušál 7,63 eur, písomné vyjadrenie ku kontrolnému znaleckému posudku dňa 16.05.2012 á 270,54 eur, režijný paušál 7,63 eur, písomné vyjadrenie k námietkam odporcu ku kontrolnému znaleckému posudku dňa 02.10.2012 á 270,54 eur, režijný paušál 7,81 eur, účasť na pojednávaní dňa 24.01.2013, t.j. 2.366,76 eur, zvýšené o 20 % DPH, za náhradu cestovných nákladov vo výške 596,26 eur + 20 % DPH (119,25 eur) a za náhradu za stratu času vo výške 605,40 eur + 20 % DPH (121,08 eur). Rozhodnutie o trovách konania štátu odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 7. novembra 2011, č. k. 15C/113/2008 - 150 bola súdnej znalkyni priznaná odmena vo výške 188,56 eur vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov, a preto neúspešnému odporcovi v konaní uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v tejto výške. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 11. 173, 12 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 5.855,25 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), ako i z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 11.287,97 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.06.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 6.855,89 eur a odvolacieho konania v sume 334,02 eur. Namietol záver súdu prvého stupňa, že mu nemohol priznať istinu v súlade so záverom znaleckého posudku, ktorý určil všeobecnú hodnotu odcudzeného motorového vozidla, t. j., že mu nemohol súd prvého stupňa priznať viac, ako sa domáhal a rozhodnúť nad ultra petit s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p., ktoré pozitívnym vymedzením zakazuje súdu rozhodnúť ultra petitum a prekročiť návrhy účastníkov, keď prisúdiť viac môže súd iba vtedy, ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, t. j. v nesporovom konaní a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v konaní ustanovil znalca Ing. Elenu Kobliškovú a následne nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie, keď na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca Ing. Jozefa Riháka, pri svojom rozhodovaní mal vychádzať zo všeobecnej hodnoty vozidla, určenej ku dňu poistnej udalosti 03.01.2007 vo výške 17.343,- eur s tým, že takto určenú výšku mal aj navrhovateľovi priznať, t. j. istinu 11.287,97 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ svojim odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia z dôvodu, že je nezákonný, nakoľko navrhovateľovi neboli priznané trovy právneho zastúpenia za všetky ním vyčíslené úkony právnej služby, a to odmena za úkon právnej služby - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, doručené súdu prvého stupňa dňa 05.03.2010 a za vyjadrenie k znaleckému posudku - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 24.05.2011 s tým, že nepriznanie týchto úkonov právnej pomoci súd prvého stupňa žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí neodôvodnil. Uviedol, že za tieto úkony mu patrí náhrada trov konania v sume 666,84 eur (270,54 eur + 7,21 eur režijný paušál + 270,54 eur + 7,41 eur režijný paušál = 555,70 eur + 20 % DPH) a zároveň vytkol súdu prvého stupňa, že za štúdium spisu priznal navrhovateľovi odmenu iba vo výške 1 základnej sadzby s poukazom na ust. § 14 ods. 2 písm. g) v spojení s § 14 ods. 6 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá nemá v tomto právnom predpise oporu, nakoľko § 14 ods. 2 písm. g) v citovanej vyhláške nie je v súčasnosti uvedený a § 14 ods. 6 vyhlášky, nesúvisí s uvedeným právnym úkonom, za ktorý navrhovateľ žiadal priznať odmenu. Uviedol, že ustanovenie § 14 ods. 2 písm. g) obsahovala vyhláška platná do 31.05.2010, avšak išlo o ďalšiu poradu s klientom, ak nepresiahne 1 hodinu a študovanie spisu poradou nie je a preto mu patrí odmena za štúdium spisu zo dňa 24.01.2012 vo výške 333,80 eur (270,54 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20 % DPH). Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1.10.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 9. apríla 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Z ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že návrh na začatie konania, okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O. s. p.) má obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na začatie konanie musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku. V návrhu na začatie konania musia byť uvedené rozhodujúce skutkové údaje konkretizujúce uplatnený nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, t.j. nemožnosť zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu konania po stránke skutkovej a k jeho identifikácii, ktorá ho odlišuje od predmetov iných konaní. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by mal súd rozhodnúť, resp., ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť a nakoľko ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním, ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, keďže súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. V prejednávanej veci sa navrhovateľ svojim návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 09.10.2007 domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 10.048,13 eur (302.710,- Sk) s úrokom z omeškania od 01. júna 2007 do zaplatenia, titulom poistného plnenia z poistnej udalosti zo dňa 03.01.2007 s tým, že podaním zo dňa 23.07.2010 navrhol pripustiť zmenu petitu návrhu a žiadal odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu istinu 11.173,12 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.173,12 eur od 01.06.2007 do zaplatenia, ktorú súd prvého stupňa uznesením zo dňa 01. februára 2012, č. k. 15C/113/2008 - 155, pripustil. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 11.173,12 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.06.2007 do zaplatenia, čím, pokiaľ ide o poistné plnenie z poistnej udalosti v plnom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovel; a iba v časti príslušenstva, t. j. úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11. 173, 12 eur od 01.06.2007 do 14.06.2007, návrh navrhovateľa zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo navrhovateľovi priznať sumu zistenú a určenú znaleckým dokazovaním v danej právnej veci, t. j. sumu 11.287,97 eur s príslušenstvom, a to napriek tomu, že v tejto výške svoj nárok neuplatnil s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p. Je nutné poukázať na skutočnosť, že návrh na začatie konania je inštitút občianskeho procesného práva s úzkym vzťahom k hmotnému právu a je podaním, ktorým sa začína konanie pred súdom. Musí obsahovať náležitosti podania (§ 42 O. s. p.) a tiež osobitné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Okrem iného má, ako bolo vyššie uvedené, obsahovať vymedzenie, čoho sa navrhovateľ domáha (aké práva má súd priznať, aké povinnosti má uložiť, aký právny vzťah má deklarovať) s tým, že petit žaloby musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. V súlade s dispozičnou zásadou občianskeho súdneho konania disponuje navrhovateľ tak samotným konaním (je na ňom, či návrh na začatie konania vôbec podá, prípadne, či ho nevezme späť), ako aj predmetom konania (návrhom vymedzuje, o čom má súd rozhodnúť), pričom súd je návrhom viazaný a nemôže prisúdiť viac alebo niečo iné, než bolo navrhovateľom uplatnené. Výnimky z tejto zásady sú uvedené v ust. § 153 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V posudzovanej veci navrhovateľ presne, určite a zrozumiteľne, v súlade s vyššie uvedeným výkladom vymedzil rozsah svojej žalobnej žiadosti (petit) v návrhu na začatie konania, keď si uplatnil nárok vo výške 10.048,13 eur s príslušenstvom, ktorý na prvostupňovom pojednávaní dňa 18. 03. 2010 upravil tak, že návrh v časti o zaplatenie istiny 22. 950,- Sk (761, 80 eur) zobral späť, prvostupňový súd konanie uznesením v tejto časti zastavil a ďalším uznesením pripustil zmenu petitu v navrhovateľom požadovanom znení (uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 9. 286, 33 eur s 5, 5% úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2007 do zaplatenia), ďalším podaním zo dňa 23. 08. 2010 sa domáhal pripustenia zmeny petitu tak, že žiadal odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu istinu 11. 173, 12 eur s 8, 5 % úrokom z omeškania od 01. 06. 2007 do zaplatenia, o ktorej rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo dňa 01. februára 2012, č. k. 15C/113/2008 - 155 tak, že zmenu návrhu v tomto znení pripustil. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 24. 01. 2013 (viď č. l. 222 spisu) vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať právny nárok vo výške špecifikovanej sumou 11. 173, 12 eur, ktorá mu bola napadnutým rozsudkom v celom rozsahu priznaná. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom vecne správne, keď v súlade s ust. § 79 ods. 1 O. s. p. nad rozsah nároku návrhom uplatneným, navrhovateľovi nepriznal rozdiel medzi sumou, ktorú si v konaní uplatnil a sumou, určenou znaleckým posudkom č. 6/2012 zo dňa 23. 04. 2012, vypracovaným Ing. Jozefom Rihákom, znalcom z odboru cestná doprava a strojárstvo. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že viazanosť súdu petitom znamená, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, ako sa domáhajú, nakoľko musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom a napriek tomu, že nárok navrhovateľa vymedzil záver znaleckého posudku na sumu 11. 287, 97 eur, bolo výlučne v dispozícii navrhovateľa, rozšíriť svoj návrh na túto sumu a keďže navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy nižšej, nemohol súd prvého stupňa porušiť zásadu viazanosti súdu petitom z dôvodu, že výlučne navrhovateľ disponoval samotným predmetom konania a po ustálení všeobecnej hodnoty motorového vozidla zn. FORD Galaxy 1.9 TDi CLX, EČ: BA 495 PH ku dňu 03.01.2007, predmetným znaleckým posudkom, iba navrhovateľ mohol navrhnúť pripustenie zmeny petitu návrhu. Postupom, ktorého sa navrhovateľ vo svojom odvolaní domáhal, by totiž súd prvého stupňa porušil jednu zo základných zásad civilného procesu - zásadu dispozičnú (iudex ne eat ultra petita partium), ktorá je zakotvená v ustanovení § 153 ods. 2 O. s. p. a zároveň by bol v rozpore s ústavným princípom nezávislosti súdu (článok 46 ods. 1 Ústavy SR), z ktorého vyplýva i zásada práva na rovnosť účastníkov konania, ktorá je expressis verbis vyjadrená v § 18 O. s. p., nakoľko odporca vykonával procesné úkony (procesná obrana odporcu) v sporovom konaní, ktorého predmet bol zásadne vymedzený práve petitom návrhu navrhovateľa. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa, že súd prvého stupňa mal s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p. možnosť prisúdiť viac, ako sa domáhal, nakoľko v posudzovanej veci medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva z právneho predpisu určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko od zásady, že súd je výškou peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom viazaný a nesmie prisúdiť viac, sa je možné odchýliť iba v prípade, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (ide o veci uvedené v ustanovení § 81 ods.1 O. s. p.) alebo, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; pričom z ust. § 153 ods. 3 O. s. p. vyplýva, že súd môže aj v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom, je neprijateľná. V prejednávanej veci však ide o sporové konanie, ktoré sa začína iba na základe podaného návrhu, t. j. nejde o konanie, ktoré je možné začať bez návrhu, ale ani o konanie, v ktorom by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Ustanovenie § 153 ods. 2 O. s. p. predvída situácie, kedy vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania sú upravené kogentnou hmotnoprávnou normou, ktorú je súd povinný rešpektovať (prípady vyporiadania podielového spoluvlastníctva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne vyporiadanie náhrady škody spôsobenej niekoľkými škodcami a pod.). Navrhovateľ však predmet konania presne vymedzil (odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť istinu 11.173,12 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.173,12 eur od 01.06.2007 do zaplatenia), napadnutým rozsudkom bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, a nakoľko ust. § 127 ods. 1 O. s. p., na ktoré navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal, spôsob vyrovnania vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom neupravuje, keďže umožňuje súdu ustanoviť znalca na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd prvého stupňa priznaním navrhovateľovi istiny iba vo výške ním uplatnenej, rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami navrhovateľa, ktorý odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania. V rámci rozhodovania o trovách konania platí zásada, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a nemožno priznať náhradu trov konania, hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov konania pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov vždy závisí od konkrétnych okolností danej veci. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky je možnosť každého, na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom. Súdy rozhodujúce o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. sú však povinné vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore, pričom účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc, pričom Občiansky súdny poriadok vo svojom ust. § 137 demonštratívne uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov, medzi ktoré patrí aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času spojená s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené príslušnými predpismi (napr. vyhl. č. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne navrhovateľovi nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby - vypovedanie plnej moci zo dňa 22.02.2010 (č. l. 87 spisu) a žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 24.05.2011 (č. l. 147 spisu), nakoľko nejde o úkony, za ktoré by právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena patrila. Podanie právneho zástupcu navrhovateľa označené ako “žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania“ zo dňa 24.05.2011 je bez vecného obsahu, pretože iba jednostranne oznamuje prieťahy v konaní v predmetnej veci so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania a zároveň za úkon právnej služby nie je možné považovať ani podanie právneho zástupcu navrhovateľa označené ako “vypovedanie plnej moci“ zo dňa 22.02.2010, ktorým súdu prvého stupňa oznámil vypovedanie plnej moci zo strany navrhovateľa advokátovi JUDr. Petrovi Rudzanovi a prevzatie právneho zastúpenia v predmetnej právnej veci, nakoľko oznámenie o ukončení právneho zastupovania navrhovateľa advokátom JUDr. Petrom Rudzanom bolo nadbytočné, keďže advokát JUDr. Peter Rudzan oznámil súdu prvého stupňa, že mu navrhovateľ plnú moc na zastupovanie v tomto konaní vypovedal (č. l. 86 spisu) s poukazom na skutočnosť, že za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, bola právnemu zástupcovi navrhovateľa, odmena za tento úkon právnej služby priznaná. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia rozhodol vecne správne a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.