Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/682/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108220937 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108220937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: W.. V.O. B., Q.., J. L. X. W., J., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11.09.2013 č. k. 10C 113/2008-117, a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 08.11.2013 č. k. 10C 113/2008-129, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava 2 v konaní sp. zn. 20 C 136/2006, resp. neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na Okresnom súde Bratislava II prebiehalo pod sp. zn. 20C/236/2006 konanie, predmetom ktorého bolo vydanie vecí. Procesné postavenie žalobcu v tomto spore mala spoločnosť Block Slovakia, spol. s r. o., žalobca mal procesné postavenie žalovaného. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 24. 6. 2008 č. k. 20C/236/2006- 263 uložil žalobcovi (v uvedenom konaní v postavení žalovaného) povinnosť vydať žalobcovi - spoločnosti Block Slovakia, spol. s r. o. účtovnú a spisovú dokumentáciu spoločnosti Block Slovakia, spol. s r. o., súčasti ktorej Okresný súd Bratislava II uviedol vo výroku vyššie uvedeného rozsudku. Odvolací súd uznesením z 9. novembra 2010 č. k. 8Co 300/2008- 294 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. ten doposiaľ vo veci právoplatne nerozhodol. Žalobca tvrdil, že Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. 20C 236/2006 nesprávne úradne postupoval, keďže on žiadnu účtovnú a spisovú dokumentáciu spoločnosti Block Slovakia, spol. s r. o. u seba nemá. Tým podľa neho bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, bol vykonaný neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. a vzniklo mu právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca ďalej uvádzal, že rozsudok z 24. 6. 2008 č. k. 20C/263/2006- 263 bol jednou z príčin rozpadu jeho manželstva a konanie sp. zn. 20C 236/2006 bolo na jeho ujmu nesprávne vyhodnotené v uznesení OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Nitra č. ČVS:ORP-1523/OEK-NR 2009 z 15. 10. 2009, ktorým vyšetrovateľ odmietol ním podané trestné oznámenie. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca podľa súdu prvého stupňa nepreukázal, že by bol v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 20C 236/2006 vykonaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Súčasne nebola v konaní preukázaná existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Manželstvo žalobcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 5. 12. 2006 č. k. 10C 172/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 1. 2007, teda rok a pol pred vyhlásením rozsudku vo veci sp. zn. 20C 236/2006. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že rozsudok vo veci sp. zn. 20C 236/2006 bol jednou z príčin rozpadu jeho manželstva. Nebolo tiež preukázané, že by trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté len v dôsledku konania sp. zn. 20C 236/2006. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní pred súdom 1. stupňa došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O. s. p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ako aj to, že súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd podľa neho nevykonal žiadne dokazovanie k difamačnému tvrdeniu I.. J., že mal odcudziť spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, s.r.o. účtovnú a spisovú dokumentáciu a k tejto časti petitu nezaujal žiadne stanovisko. Tvrdil, že po celý čas konania sa domáhal ochrany osobnosti postupom podľa § 13 občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj s navrhovaného žalobného petitu a jeho záverečnej reči. Zároveň však uviedol, že verejná listina (rozsudok Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa z 24. 6. 2008 č. k. 20C 236/2006- 263), ktorú Slovenská republika zverejnila s nepravdivými informačnými tvrdeniami, predstavuje nesprávny úradný postup súdu, pretože tento viedol k neoprávnenému zásahu do jeho zákonom chránených práv na ochranu osobnosti. V ďalšom odvolateľ uvádza, že neexistuje iná procesná možnosť priviesť Slovenskú republiku k zodpovednosti za ohováranie, ktorého sa dopustila, než prostredníctvom zákona číslo 514/2003 Z. z. Súd mu odňal možnosť konať pred súdom aj tým, že z konania vylúčil dotknutý štátny orgán, teda I.. J., ktorá rozhodovala vo veci sp. zn. 20C 236/2006. Súd nemal žiadne právo odmietať prejednanie jeho žaloby, ktorou tvrdil, že v rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 20 C 236/2006- 263 z 24. 6. 2008, vydanom súdom Slovenskej republiky v medziach jeho právomoci, je ľahko možné dokázať opak toho, čo sa v ňom osvedčuje alebo potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca v konaní svoj nárok právne kvalifikoval tak, že ide o nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák. a o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalobcovi ani jeden z týchto nárokov nevznikol. Odvolací súd poukazuje na to, že nevyhnutným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. je práve existencia takého zásahu do osobnostných práv, ktorý možno kvalifikovať ako neoprávnený (protiprávny). Neoprávneným je taký zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Súd má totiž zo zákona povinnosť konať vo veci, teda realizovať občianske súdne konanie. Preto samotným občianskym súdnym konaním nemožno vykonať zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, a to i v prípade, ak v ňom boli porušené procesné právne predpisy. Účastník občianskeho súdneho konania totiž má právo vady konania namietať v opravnom prostriedku. To isté sa týka aj obsahu súdneho rozhodnutia. Podľa konštantnej judikatúry len celkom výnimočne môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v dôsledku správania sa určitej osoby zúčastnenej na občianskom súdnom konaní (napr. účastníka konania, svedka, znalca ), a to v prípade, ak sa táto osoba pri realizácii procesného oprávnenia (pri plnení procesnej povinnosti) dopustila excesu, teda vybočenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 7. 2008 sp. zn. 3Cdo/74/2008). O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 24. 6. 2008 č. k. 20C 236/2006- 263 zrušil odvolací súd uznesením z 9. 11. 2010 č. k. 8Co/300/2008- 294 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava II je preto nepochybne nezákonným rozhodnutím; v opačnom prípade by odvolací súd nemal dôvod ho zrušiť. Žalobcovi však nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že predpokladom vzniku tohto nároku je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.). Rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 24. 6. 2008 č. k. 20C/236/2006- 263 však bol zrušený odvolacím súdom a preto nenadobudol právoplatnosť. V uvedenej veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej v prípadoch, ak postup orgánu verejnej moci (vrátane súdu) smerujúci k vydaniu rozhodnutia bol nesprávny, avšak zároveň bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia, platí, že sa možno domáhať náhrady škody len z titulu nezákonného rozhodnutia, pretože takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny úradný postup. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20 eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že poplatok za odvolanie nie je povinný zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. Ďalej poukázal na § 4 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. 2012 uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek tomu je žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podal dňa 18. 11. 2013. Odvolacie konanie sa teda začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z. z. Preto je žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20 eur. Poukaz žalobcu na ust. § 4 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. nie je dôvodný. Zákonom č. 286/2012 Z. z. totiž bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/ podľa ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. To znamená, že toto konanie nie je od 1. 10. 2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.