Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/455/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230179 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108230179.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľa: J.. H. R., E.., A. N. D. J., A., proti odporcovi: 1.) Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, 2.) Slovenská republika - Q.. V. B., P. W.: Okresný súd A. J., F. X, A. o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. júla 2012, č. k. 14C/158/2008-100, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. júla 2012, č. k. 14C/158/2008-100, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcom nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa ako účastníkov konania na strane odporcu označoval: odporca 1/ Slovenská republika - Ministerstvom spravodlivosti SR a odporca 2/ Slovenská republika - Q.. V. B.K.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa po pripustení zmeny návrhu uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21. marca 2012, č. k. 14C/158/2008-80, domáhal: 1. zaplatenia nemajetkovej ujmy 26.887 eur s 8 % úrokom od 11.6.2007 do zaplatenia, 2. uloženia povinnosti odporcovi 1/ odoslať navrhovateľovi prehlásenie, že nepravdivými tvrdeniami: J.. R. sa obratom na valnom zhromaždení dňa XX.X.XXXX, aj keď nie formou písomného oznamu, dozvedel, že bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti a vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporca bol dňa XX.X.XXXX platne odvolaný z funkcie konateľa navrhovateľa. O tejto skutočnosti sa dozvedel prakticky ihneď, ..., ktoré zverejnil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC XXX/XX-XXX D. XX.X.XXXX, Slovenská republika úkonom sudcu Q.. V. B. neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., E.. Citovaným ohováraním Q.. V. B. vykonal prípravu justičného zločinu voči J.N.. H. R., E.. Citované ohováranie Q.. V. B.K. zverejnil, hoci bolo vo vzťahu ku prejednávanému konaniu bez akéhokoľvek právneho významu. Týmto sa zároveň Slovenská republika ospravedlňuje pánovi J.. H. R., E.. za popísaný úkon sudcu Q.. V. B. vykonaný v rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C 254/01-173 z 11.6.2007. 3. uloženia povinnosti odporcovi 2/ odoslať navrhovateľovi do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku prehlásenie nasledovného znenia: Nepravdivými tvrdeniami: J.. R. sa obratom na valnom zhromaždení dňa XX.X.XXXX, aj keď nie formou písomného oznamu, dozvedel, že bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti a vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporca bol dňa 28.7.2000 platne odvolaný z funkcie konateľa navrhovateľa. O tejto skutočnosti sa dozvedel prakticky ihneď, ..., ktoré zverejnil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C 254/01-173 z 11.6.2007, Slovenská republika mojim úkonom ako sudcu neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., E.. Citovaným ohováraním som vykonal prípravu justičného zločinu voči J.. H. R., E.. Citované ohováranie som zverejnil, hoci bolo vo vzťahu ku prejednávanému konaniu bez akéhokoľvek právneho významu. Týmto sa zároveň v mene Slovenskej republiky ospravedlňujem pánovi J.. H. R., E.. za popísaný úkon vykonaný v rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C 254/01-173 z 11.6.2007. V prípade, že žalovaná Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a Q.. V. B.Ě. dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je navrhovateľ oprávnený uverejniť formou platenej inzercie na náklady Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR v časopise Justičná revue nasledovný text: Nepravdivými tvrdeniami: J.. R. sa obratom na valnom zhromaždení dňa 28.7.2000, aj keď nie formou písomného oznamu, dozvedel, že bol odvolaný z funkcie konateľa navrhovateľa. O tejto skutočnosti sa dozvedel prakticky ihneď, ..., ktoré zverejnil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C 254/01-173 z 11.6.2007, Slovenská republika úkonom sudcu Q.. V. B. neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H.Š. R. E.. Citovaným ohováraním Q.. V. B.K. vykonal prípravu justičného zločinu voči J.. H. R.K., E.. Citované ohováranie Q.. V. B. zverejnil, hoci bolo vo vzťahu ku prejednávanému konaniu bez akéhokoľvek právneho významu. Týmto sa zároveň Slovenská republika ospravedlňuje pánovi J.. H.K. R. E.. za popísaný úkon sudcu Q.. V. B.K. vykonaný v rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C 254/01-173 z 11.6.2007. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 165 ods. 1 O.s.p. Vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Uviedol, že navrhovateľ v návrhu nejednoznačne špecifikoval, či sa domáha nemajetkovej ujmy z právneho titulu nesprávneho úradného postupu odporcov 1/ a 2/, resp. ich nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z. z., alebo či sa domáha ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V návrhu uviedol obidva právne dôvody a až v priebehu konania na súdnom pojednávaní špecifikoval, že predmetom konania je náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom ide o nesprávny úradný postup sudcu Q.. V. B. pri vyhotovení odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. 18C/254/2001. Podľa súdu prvého stupňa v konaní bolo nesporné, že navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením uvedeným v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.6.2007, č. k. 18C/254/2001-173. Vo štvrtej vete druhého odseku na strane 1 tohto rozsudku malo byť uvedené, že J.. R. sa obratom na valnom zhromaždení dňa XX.X.XXXX, aj keď nie formou písomného oznamu, dozvedel, že bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. Navrhovateľ taktiež nesúhlasil s tvrdením uvedeným na strane 2 rozsudku v prvej vete posledného odseku, kde súd podľa navrhovateľa tvrdí, že vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dňa 28.7.2000 bol platne odvolaný z funkcie konateľa navrhovateľa v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/254/2001 (spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o.). O tej skutočnosti sa mal dozvedieť prakticky ihneď. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa sudca Q.. V. B. v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C/254/2001, resp. pri vyhotovovaní rozsudku vo veci samej č. k. 18C/254/2001-173 zo dňa 11.6.2007 dopustil nesprávneho úradného postupu. Poznamenal, že tvrdenia uvedené v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.6.2007, č. k. 18C/254/2001-173, vyplynuli z vykonaného dokazovania a skutkových zistení konajúceho súdu. Navrhovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C/254/2001 v postavení odporcu využil právo na podanie opravných prostriedkov, pričom prvostupňový rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.3.2009, č. k. 6Co/9/2008-224) a dovolanie navrhovateľa bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky odmietnuté (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2010, sp. zn. 1Cdo/122/2009). Súd prvého stupňa podotkol, že navrhovateľ nevyužil právo podať procesný návrh na vykonanie opravy odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/254/2001-173 podľa § 165 ods. 1 O.s.p. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 18C/254/2001. Navrhovateľ nepreukázal ani vznik a výšku nemajetkovej ujmy, ktorá by odôvodňovala priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo vzťahu k odporcovi 2/ sa súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 4 O.s.p. a zákon č. 514/2003 Z. z. stotožnil s jeho námietkou nedostatku pasívnej legitimácie. Na základe vykonaného dokazovania a argumentácie účastníkov tak súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p. Úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a uložil mu povinnosť konať a rozhodnúť o tom návrhu, ktorý podal, v celom rozsahu vrátane jeho dôvodov a právneho odôvodnenia. Mal za to, že súd prvého stupňa mu napadnutým rozsudkom odmietol spravodlivosť, keď sa k jeho návrhu vyjadroval v tvare odlišnom od tvaru návrhu, ktorý podal. V dôvodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že Q.. V. B.K. v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/254/2001 rozsudkom z 11.6.2007 odmietol rešpektovať § 96 Obč. zák. a zákonným postupom započítať jeho prevyšujúcu pohľadávku voči navrhovateľovi v uvedenom konaní a nariadil mu povinnosť zaplatiť svojmu dlžníkovi nielen ním uplatnenú pohľadávku, ale i trovy konania. Q.. B. navyše tvrdil, že navrhovateľ mal konať po odvolaní z funkcie konateľa a tak páchať podvody na nič netušiacich subjektoch Slovenskej republiky, hoci toto tvrdenie nesúviselo s meritom veci, v ktorej Q.. B. konal. Citované lživé tvrdenie je meritom konania v prejednávanej veci. Navrhovateľ ďalej namietal, že za účelom vypracovania možnosti zamietnuť jeho návrh na začatie konania sudkyňa konajúca v prejednávanej veci zmenila jeho odôvodnenie aj obsah, odmietal vykonať dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dokazovanie vykonané k podaniu odporcu z 2.4.2012 utajila natoľko, že jeho vykonanie nie je možné z napadnutého rozsudku zistiť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal ani len s výslovným znením petitu a zamietol ho bez prejednania. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že navrhovateľ špecifikoval predmet konania ako nesprávny úradný postup uviedol, že petit jeho návrhu znie na ospravedlnenie za ohováranie a toto požadované ospravedlnenie obsahuje formuláciu „zasiahla do osobnostných práv“. Podotkol tiež, že každé jeho podanie je v záhlaví označené vetou „v konaní o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci porušením § 11 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb.“ a aj v záverečnej reči používal pojem žalobou na ochranu osobnosti a tiež § 11 a nasl. Obč. zák. Petit návrhu na začatie konania pritom nikdy neobmedzil a konanie nebolo v žiadnej časti zastavené. Navrhovateľ zastával názor, že žiadny návrh na začatie konania nie je možné odôvodniť výlučne zákonom č. 514/2003 Z. z. Tento špeciálny zákon totiž upravuje len formu návrhu na začatie konania voči štátu. Jeho vecný obsah musí byť odôvodnený inými zákonmi upravujúcimi konkrétne prípady možných škôd spôsobených štátom. Navrhovateľ v tejto súvislosti žiadal, aby mu súd poskytol požadovanú ochranu jeho osobnosti, pretože ide o jeho ústavné právo a súd prvého stupňa mu svojim postupom odmietol prístup k súdu a znemožnil mu konať pred ním. Podľa navrhovateľa konajúca sudkyňa skresľuje konanie i účelovou úpravou rekapitulácie jeho priebehu, nakoľko sa v celom texte napadnutého rozsudku nenachádza poukaz na podanie odporcu doručené súdu prvého stupňa dňa 2.4.2012, v ktorom prehlásil, že návrh na začatie konania je vecne nesprávny a tvrdil, že zápis uznesenia o odvolaní konateľa z 14.8.2000 v obchodnom registri nie je právoplatným uznesením súdu. Argumentoval tiež tým, že konajúca sudkyňa nezaujala žiadne stanovisko k tvrdeniu, že mal byť platne odvolaný z funkcie konateľa dňa 28.7.2000 ani k tomu, či Q.. B. vypracoval falošný dôkaz úmyselne s cieľom dosiahnuť jeho krivé obvinenie a či zverejnené difamačné tvrdenia mali relevanciu k prejednávanej veci. Nevyjadrila sa ani k právu navrhovateľa na ospravedlnenie za takýto postup sudcu. Navrhovateľ poukázal na svoje tvrdenia, že v publikovanom ohováraní išlo o zámer sudcu, ktoré si konajúca sudkyňa nevšímala a odmietla vykonať dokazovanie k tejto časti petitu. K obmedzeniu dôvodov návrhu na začatie konania podľa navrhovateľa došlo aj tým, že súd prvého stupňa sa v časti nesprávneho úradného postupu nevysporiadal s konkrétnymi ustanoveniami súdneho poriadku, ktorých porušenie Q.. B. preukázal. Navrhovateľ v celom rozsahu zotrval na svojom podaní z XX.X.XXXX a ním preukázaných skutočnostiach. Zdôraznil, že ohľadom jeho platného odvolania z funkcie konateľa spoločnosti dňa XX.X.XXXX existuje právoplatné rozhodnutie registrového súdu v tejto veci (uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Sro 9031/B, B.č.z.: 4, ZPZ: XXXX/Sro/XXXX D. XX.X.XXXX), a preto je nemožné, aby o tej istej veci tvrdenia vyplynuli z vykonaného dokazovania a skutkových zistení konajúceho súdu (Q.. B. v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/254/2001) ako to konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zmienené dokazovanie súd prvého stupňa špecifikoval tak, že ním je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 28Cb/75/2000. Navrhovateľ potvrdil, že dňa 28.7.2000 sa naozaj dozvedel o svojom odvolaní z funkcie konateľa, keď mu väčšinový spoločník oznámil, že ho odvolal už 23.7.2000. V žiadnom rozsudku v spise Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 28Cb/75/2000 sa však neuvádza, že išlo o platné odvolanie z funkcie konateľa ako to interpretoval Q.. B. pri vypracovávaní falošného dôkazu irelevantného vo vzťahu k výroku jeho rozsudku. Z toho je zrejmé, že difamačné tvrdenia Q.. B. nevyplynuli ani nemohli vyplynúť z dokazovania. Podľa názoru navrhovateľa, ak konajúca sudkyňa v prejednávanej veci zástupcovi odporcu priznala právo na prejednanie právoplatne rozhodnutej veci, bola povinná zaoberať sa otázkou prečo Q.. B. vykonal len také dokazovanie, z ktorého vyplynul opak reality preukázanej právoplatným uznesením registrového súdu. Podotkol, že konajúca sudkyňa takéto dokazovanie odmietla vykonať a znemožnila navrhovateľovi založiť k nemu dôkazy do spisu k meritu veci. Túto skutočnosť podľa navrhovateľa preukazuje posledný odsek druhej strany zápisnice z 10.7.2012, kde po neočakávanom oznámení skončenia dokazovania založil do spisu aspoň najzávažnejšie dôkazy k priebehu obsadenia kancelárií spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. dňa 28.7.2000 súkromnou bezpečnostnou službou väčšinového spoločníka spoločnosti. K týmto dôkazom však nebolo vykonané žiadne dokazovanie a súd prvého stupňa nepovolil žiadne vyjadrenie k nim. K argumentácii súdu prvého stupňa ohľadom toho, že navrhovateľ nežiadal opravu dôvodov odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/254/2001-173 zo dňa 11.6.2007 uviedol, že o opravu napadnutých dôvodov požiadal odvolaním. Mal za to, že povinnosť štátnych orgánov nezverejňovať lživé tvrdenia je vyžadovaná bezvýhradne a možno ju žiadať kedykoľvek, nielen z dôvodu § 165 ods. 1 O.s.p., ale i z dôvodu ochrany osobnosti. Opravy lživých tvrdení právoplatných rozsudkov predpokladá i použitie § 134 O.s.p. ako samostatného žalobného dôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 199/2005 z 1.3.2010). V závere odvolania navrhovateľ poznamenal, že napriek jeho opakovaným námietkam súd prvého stupňa konal s neexistujúcim odporcom 2/. Uviedol, že od podania z 8.1.2009 súdu neustále oznamoval, že Slovenská republika je len jedna a Q.. B. je jej dotknutým orgánom, ale nie je odporcom. Pasívnu legitimáciu Q.. B. preto nepovažoval za relevantnú otázku vo veci. Súd prvého stupňa v znení petitu návrhu na začatie konania po pripustení jeho zmeny svojvoľne zaviedol pojem odporca 2/ a napriek námietke navrhovateľa z 10.7.2012 tento neopravil. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Z obsahu spisu v prejednávanej veci nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa proti Slovenskej republike domáhal nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tieto nároky mali navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom sudcu Okresného súdu Bratislava II Q.. V. B., ktorý v odôvodnení rozsudku zo dňa 11.6.2007, č. k. 18C/254/2001-173, uviedol skutočnosti, ktorými mal nezákonným spôsobom zasiahnuť do práv navrhovateľa chránených § 11 a nasl. Obč. zák. Odvolací súd, aj vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa, v prvom rade sa zaoberal okruhom účastníkov konania na strane odporcu. Navrhovateľ pôvodne v návrhu na začatie konania ako odporcov uviedol: 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a 2/ Slovenská republika zastúpená Q.. V. B.. V podaní zo dňa 21.3.2012, ktorým navrhol pripustiť zmenu petitu, ako aj na pojednávaní konanom v tento deň na súde prvého stupňa, navrhovateľ ako odporcu označil Slovenskú republiku zastúpenú 1/ Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a 2/ Q.. V. B.. Súd prvého stupňa napriek tomu v konaní ďalej konal so Slovenskou republikou ako odporcom v 1. rade zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a aj ako odporcom v 2. rade zastúpenou Q.. V. B.. Voči odporcovi 2/ následne návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že štát ako ten istý subjekt môže mať v konaní procesné postavenie odporcu iba jedenkrát. Avšak v prípade, ak nárok uplatnený proti štátu môže byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov alebo spadať do pôsobnosti rôznych orgánov štátu, môže byť štát zastúpený aj viacerými orgánmi konajúcimi v jeho mene a každý z nich bude konať v mene štátu ohľadom toho nároku, ktorý sa týka jeho pôsobnosti. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26.9.2012) označenie správneho štátneho orgánu konajúceho za štát nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní. Pokiaľ navrhovateľ označí štátny orgán, ktorý má konať za štát, ale uplatnený nárok nepatrí do jeho pôsobnosti, prípadne ak označí subjekt, ktorý nie je štátnym orgánom a nie je ani oprávnený konať v mene štátu, samotný súd je povinný zabezpečiť, aby za štát konal príslušný štátny orgán a môže konať len s takýmto oprávneným subjektom. V prejednávanej veci je predmetom konania len nárok navrhovateľa zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom sudcu v súdnom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Súd prvého stupňa mal preto správne konať len so Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánom oprávneným konať v mene štátu v takýchto prípadoch (§ 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 11.6.2007, kedy malo dôjsť k predmetnému nesprávnemu úradnému postupu sudcu Q.. V. B.K.), ktorý bol navrhovateľom aj riadne označený. Navrhovateľ zároveň ako zástupcu štátu označil aj Q.. V. B., sudcu Okresného súdu Bratislava II. Tento však nie je štátnym orgánom, ktorý by bol oprávnený konať v mene štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď ako s odporcom 2/ konal so Slovenskou republikou zastúpenou Q.. V. B.. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemal na takto označený subjekt konajúci v mene štátu prihliadať a mal konať len so Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Bude preto v ďalšom konaní potrebné, aby súd prvého stupňa upravil okruh účastníkov konania tak, ako je vyššie uvedené. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 O.s.p. V prípade, že navrhovateľ označí opätovne subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, nepôjde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Preto s poukazom na ust. § 21 ods. 4, veta prvá O.s.p. bude povinnosťou súdu prvého stupňa , bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, alebo právnická osoba, oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom. Z vyjadrení navrhovateľa v priebehu konania a z jeho opisu rozhodujúcich skutočností jednoznačne vyplynulo, že sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd poznamenáva, že zákon č. 514/2003 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. Z toho vyplýva, že v prípade, ak orgán verejnej moci spôsobí škodu okrem iného aj nesprávnym úradným postupom, náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy možno priznať len podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Súd prvého stupňa preto správne v danej veci aplikoval uvedený právny predpis, teda vec správne právne posúdil a podľa názoru odvolacieho súdu napadnutým rozsudkom rozhodol o celom predmete konania v zmysle navrhovateľovho návrhu na začatie konania po pripustení jeho zmeny. Súčasne súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu vo vzťahu k predmetu konania vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na objasnenie a posúdenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. Vykonanie ďalších dôkazov navrhovaných navrhovateľom aj v podanom odvolaní nebolo potrebné, naopak, bolo by nadbytočné, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a nemohlo by viesť k iným než už prijatým záverom. Pre úplnosť k odvolacím námietkam navrhovateľa, že v celom texte napadnutého rozsudku sa nenachádza poukaz na podanie odporcu doručené súdu prvého stupňa dňa 2.4.2012, odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. upravujúce náležitosti odôvodnenia rozsudku, neukladá súdu povinnosť uviesť v jeho odôvodnení obsah všetkých podaní účastníkov konania predložených súdu v priebehu konania. Súd je v zmysle tohto ustanovenia v odôvodnení rozsudku okrem iného povinný uviesť len ako sa vo veci vyjadril odporca, čo vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku v danom prípade bolo splnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti vyžadované § 157 ods. 2 O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na vyššie uvedené. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.