Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/207/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230240 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108230240.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Seafly Aktiebolag (Seafly a.s.), Västra Granholmen, 185 00 Vaxholm, Švédsko, IČO : 556215-6561, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom kancelárie Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 36 416 525, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, P.O.Box 192, Bratislava, o určenie platnosti právneho úkonu a o uloženie povinnosti zabezpečiť stavebné povolenie, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30.1.2012, č.k.7C/159/2008 -112, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30.1.2012, č.k. 7C/159/2008-112 vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh o určenie, že „T. o H. a rekonštrukcii X. Q. a B. na Slovanskom H. v obci M., uzavretá dňa 28.11.1990 z jednej strany medzi navrhovateľom a z druhej strany medzi Mestským múzeom v Bratislave, je platná“, p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa došlý súdu dňa 16.9.2008, ktorým sa domáhal určenia, že zmluva o nájme a rekonštrukcii objektov reštaurácie a amfiteátra na K. nábreží v obci M., uzavretá dňa 28.11.1990 z jednej strany medzi navrhovateľom a z druhej strany medzi Mestským múzeom v Bratislave, je platná; ako aj uloženia povinnosti odporcovi poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť spočívajúcu v zabezpečení stavebného povolenia na stavbu Q. a prestavba stavby - B. - K. nábrežie, nachádzajúcu sa v katastrálnom území M., stojacu na KN p.č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, podľa projektovej dokumentácie tvoriacej súčasť spisového materiálu Mestského múzea v Bratislave ako podkladu pre výberové konanie vo veci stavby, ktorého víťazom sa stal navrhovateľ a v úprave projektovej dokumentácie na stav platnej úpravy pre danú stavebnú činnosť. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že na základe Hospodárskej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 347 Hospodárskeho zákonníka medzi odovzdávajúcou organizáciou Reštaurácie a jedálne, nám. SNP 2, Bratislava a preberajúcou organizáciou Z. múzeum, C., prešla budova v M. pop.č. XXX a pozemok parc.č. XXX/X katastrálne územie M., o výmere XXX m2, ku dňu X.X.XXXX do správy preberajúcej organizácie, ktorá bola poverená správou celej národnej kultúrnej pamiatky D. M., ktorého súčasťou bola aj prevádzaná nehnuteľnosť. Zo Zmluvy o nájme a rekonštrukcii nebytových priestorov uzavretej dňa 28.11.1990 (ďalej len Zmluva) medzi zmluvnými stranami Mestské múzeum, Primaciálne námestie 2, Bratislava ako vlastníkom objektu a prenajímateľom a SEAFLY a.s. Ferkens Gränd 4, Stockholm, Švédsko ako nájomcom vyplýva, že Mestské múzeum ako vlastník objektov reštaurácie a amfiteátra na K. nábreží v obci M. odovzdáva tieto objekty do bezplatného dlhodobého nájmu, t.j. na dobu 99 rokov nájomcovi. Podľa čl. IV. Zmluvy sa nájomca zaväzuje, že v lehote 21 dní odo dňa vydania stavebného povolenia a odsúhlasenia projektovej dokumentácie začne s rekonštrukčnými prácami, a práce ukončí do jedného roka od tohto termínu, včítane interiérového vybavenia a technológie. Ak stavebné povolenie bude vydané do 30.4.1991, práce budú ukončené do 31.12.1991. V prípade nedodržania podmienok, resp. prieťahov pri začatí rekonštrukčných prác, prenajímateľ odstupuje od zmluvy s uložením finančného postihu 1 mil. Kčs. Nájomca nie je povinný túto sumu uhradiť, ani zmluva nezaniká, ak oneskorenie vzniklo zavinením prenajímateľa, alebo tzv. force majure, čo nie je ovplyvniteľné nájomcom ani prenajímateľom. V uznesení z mimoriadneho zasadnutia zastupiteľstva M., konaného dňa 2.3.1991, bolo konštatované, že predmetnú Zmluvu považujú za zmluvu v rozpore s ust. § 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti: presnú špecifikáciu prenajatých nebytových priestorov - reštaurácie a pozemku hradného amfiteátra, t.j. predmet nájmu, výšku a splatnosť nájomného, spôsob nájomného a súhlas príslušného národného výboru. Z listinného dôkazu - listu S.. N. A. zo dňa 20.3.1991, adresovaného Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, súd zistil, že až po uzatvorení Zmluvy, až dňa 11.2.1993, bol predložený materiál týkajúci sa rekonštrukcie a prenájmu na Miestny úrad Devín podľa zák. č. 116/1990 Zb. v platnom znení. Listom zo dňa 8.12.2005 právny zástupca navrhovateľa vyzval Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy na odovzdanie do bezplatného dlhodobého prenájmu na dobu 99 rokov objekt reštaurácie a amfiteátra na K. nábreží v obci M.. Listom zo dňa 29.5.2006 zn. Z.-XX/XXXXX/XXXXX bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámené, že predmetnú nájomnú zmluvu považuje D. mesto SR od počiatku za neplatnú z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu mestskej časti C. - M. (ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov). Vo veci stavby predmetného amfiteátra mestská časť C. - M. ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 17.5.2004 rozhodnutie č.j. N.. M ktorým nariaďuje odstránenie stavby „B. - K. nábrežie“ na pozemkoch parc.č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v katastrálnom území M., nakoľko pominul účel, na ktorý bola zriadená, a jej ďalšie užívanie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko svojím stavom a vyhotovením ohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2004 a na odstránenie stavby sa stanovila lehota do 12.12.2004. Rozhodnutím č. D-XXXX-XX/XXX/O/X/Ms zo dňa 21.12.2005 Mestská časť C. - M. zmenila dátum ukončenia do 31.12.2006. Ohliadkou vykonanou súdom na mieste samom dňa 26.5.2011 bolo zistené, že predmetná budova je v dezolátnom stave, okná popri schodisku sú porozbíjané, mreže vylomené, amfiteáter je zarastený nepokosenou trávou, burinou, ktorú prerastajú divoko rastúce kríky a stromy. Po takto zistenom skutkovom stave súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy), a žalobu zamietol v celom rozsahu dôvodiac, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý záujem na určení. Podľa súdu sa navrhovateľ mohol domáhať samotnou žalobou o vydanie predmetných nehnuteľností do užívania, a súd sa mohol vysporiadať s otázkou platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu (nájomnej zmluvy) ako s prejudiciálnou otázkou. Podľa súdu je však predmetná Zmluva absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, t.j. pre neexistenciu predchádzajúceho súhlasu obce (príslušnej mestskej časti, v tom čase národného výboru) s jej prenájmom. Z listu S.. N. A. zo dňa 20.3.1991 adresovaného Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy mal súd za preukázané, že prenajímateľ si bol vedomý svojej povinnosti, ale až po uzatvorení Zmluvy, a to až dňa 11.2.1993 (správne malo byť 11.2.1991 - poznámka odvolacieho súdu), bol predložený materiál týkajúci sa rekonštrukcie a prenájmu na Z. úrad M. podľa zák. č. 116/1990 Zb.. Súd poukázal na to, že ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. v tom čase platnom, si vyžadovalo k prenájmu predmetnej nehnuteľnosti (t.j. miestností určených na prevádzkovanie obchodu a služieb - objektov reštaurácie a amfiteátra) predchádzajúci súhlas bývalého národného výboru, pričom nerešpektovanie tejto požiadavky bolo výslovne sankcionované neplatnosťou zmluvy o nájme v ust. § 3 ods. 4. Na absolútnu neplatnosť vyplývajúcu z ust. § 39 Občianskeho zákonníka nemá vplyv zmena zák. č. 116/1990 Zb. vykonaná zák. č. 350/2004 Z.z. s účinnosťou od 2.7.2004, ktorým bola táto požiadavka vypustená (nepôsobí spätne, t.j. retroaktívne, a nemôže hmotnoprávnu podmienku konvalidovať, t.j. zhojiť následky absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o nájme, účinky absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pôsobia definitívne). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Namietol tiež, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie ani nezdôvodnil náležitým a zákonom požadovaným spôsobom. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (rozsudky sp. zn. 2 Cdo 271/2004, 4 Cdo 49/2003) a Ústavného súdu SR (nálezy sp. zn. I. ÚS 114/2008, III. ÚS 36/2010, I.ÚS 236/2006). Podľa navrhovateľa súd nesprávne postupoval, keď zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou, posudzoval podľa zák. č. 116/1990 Zb., pretože predmetom nájmu neboli nebytové priestory, ale stavebné objekty reštaurácie a amfiteátra na K. nábreží v obci M. ako celok. Z hľadiska ich špecifikácie v prírode ide o nezameniteľný predmet nájmu s tým, že bolo preukázané, že išlo o bezodplatný dlhodobý nájom na obdobie 99 rokov. Účastníci zmluvy svoj záväzkový vzťah jednoznačne dohodli podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka - ďalej len HZ (§ 71, § 348), teda išlo o uzavretie hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní majetku, ktorý mohol byť dohodnutý aj ako bezodplatný. Vôľa prenajímateľa prenajať celý objekt - celý komplex, t.j. objekt reštaurácie a amfiteátra, a nie nebytové priestory, vyplýva z listinných dôkazov priložených k žalobe (záznamy č. XXXX/XXXX zo dňa 22.10.1990 a č. XXXX/XXXX zo dňa 21.11.1990). Vôľou prenajímateľa (§ 20 ods. 2 HZ) bolo prenajať tento majetok ako ekonomicky nezávislý komplex, na čo navrhovateľ poukázal už v podanej žalobe. Navrhovateľ má za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou, treba vzhľadom na osoby, ktoré ju uzavreli a predmet zmluvy, jednoznačne posudzovať podľa ustanovení ešte v tom čase platného HZ, pričom pri právnych vzťahoch založených hospodárskou zmluvou podľa ustanovení HZ o dočasnom užívaní majetku sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas s prenájmom. Nemôže preto obstáť tvrdenie a záver súdu, že právny úkon spornej zmluvy je absolútne neplatný z dôvodu absencie takéhoto súhlasu. S týmto právnym názorom navrhovateľa, prezentovaným aj počas celého prvostupňového konania, sa súd v rozhodnutí vôbec nevysporiadal, teda ide o inú vadu konania, ktorá spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Navyše súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad. Navrhovateľ nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že na vedení takéhoto sporu nemá naliehavý právny záujem. Odôvodnenie súdu je neopodstatnené, nakoľko práve tým, že ide o posúdenie zmluvy ako celku, potom vyriešenie otázky jej platnosti alebo neplatnosti ako zásadnej spornej otázky sa vo vzťahu jej účastníkov vytvorí priestor pre dobrovoľné plnenie záväzkov z nej vyplývajúcich (súčinnosť pri rekonštrukcii objektu, predísť asanácii stavby a pod.). Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomné stanovisko odporca, v ktorom v podstate zopakoval svoju skutkovú a právnu argumentáciu, prezentovanú už v prvostupňovom konaní (neplatnosť spornej Zmluvy nielen z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu národného výboru, ale aj preto, že neobsahuje podstatné náležitosti nájomnej zmluvy - určenie zmluvných strán a predmetu nájmu, účel nájmu, doba nájmu a nájomné). Nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že účastníkmi právneho vzťahu nebola prejavená vôľa uzavrieť zmluvu o prenájme nebytových priestorov. Poukázal na to, že už zo samotného názvu Zmluvy vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo uzavrieť práve zmluvu o nájme nebytových priestorov. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len čiastočne. K tomuto záveru dospel odvolací súd po preskúmaní konania prvostupňového súdu, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, na základe ktorého považuje napadnuté rozhodnutie v zamietajúcej časti týkajúcej sa návrhu o uloženie povinnosti zabezpečiť stavebné povolenie za predčasné, a čiastočne aj za nepreskúmateľné, čím došlo aj k odňatiu práva účastníkom konania konať pred súdom. Preto je potrebné napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa žalobu zamietol z dvoch dôvodov, a to pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa a z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha určenia platnosti Zmluvy, a preto je nutné, aby v konaní osvedčil a preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí preto správne poukázal na ust. § 80 písm. c) O.s.p. s tým, že je to navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, má v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem. V zmysle judikatúry je naliehavý právny záujem viazaný na konkrétne znenie petitu. Na to, aby súd mohol vyhovieť určovacej žalobe, je potrebné, aby sa takýmto výrokom súdu odstránila spornosť vzťahov medzi účastníkmi konania, resp. aby sa odstránila právna neistota. Podmienkou je, aby určovacia žaloba nevyvolávala ďalšie konanie, napríklad práve konanie o plnenie. Ak je z celého konania zrejmé, že konečným cieľom navrhovateľa nie je určenie platnosti zmluvy, ale iné plnenie, resp. zabezpečenie určitého plnenia, správania, konania zo strany odporcu, vtedy nemôže byť ustálená existencia naliehavého právneho záujmu na určení. V tomto konaní navrhovateľ odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem tým, že určením platnosti zmluvy sa otvára pre odporcu možnosť na dobrovoľné plnenie vyplývajúce z uzavretej Zmluvy. Je teda zrejmé, že jeho konečným cieľom je odovzdanie predmetu nájmu, teda amfiteátra a reštaurácie za účelom ich rekonštrukcie a užívania. To, že tieto nehnuteľnosti neboli reálne odovzdané navrhovateľovi vyplýva aj z celkového vykonaného dokazovania. V prvom rade to svojim konaním potvrdil aj samotný navrhovateľ, kedy v roku 2005 vyzval odporcu na odovzdanie objektov, kde vyslovene uvádza, že tieto neboli nikdy odovzdané. O odovzdaní nehnuteľností nesvedčia ani listinné dôkazy (protokoly - č.l. XX a XX, kde sa priamo odovzdanie nespomína). Odovzdanie ako také nie je spomenuté ani v samotnej Zmluve. Sekundárne svedčí o neodovzdaní nehnuteľností aj ich terajší stav, kedy po obhliadke súd zistil, že sú v dezolátnom stave, neupravené, ako aj to, že stavebný úrad rozhodol o ich odstránení okrem iného aj pre ich nebezpečnosť, ohrozovanie života a zdravia. Jediný doklad, ktorý predložil navrhovateľ, a ktorý mal preukazovať, že na základe Zmluvy už investoval do stavieb nemalé finančné prostriedky, je „faktúra“ národného podniku S. Z. (č.l. 106), kde sa uvádza, že okrem iného bolo vykonané vypratanie objektu a areálu a bolo zriadené stavenisko. Tento samotný dôkaz však neosvedčuje, že s nehnuteľnosťami bolo zo strany navrhovateľa nakladané a že mu boli odovzdané. Dokonca tento dôkaz v kontexte ostatných predložených a vykonaných dôkazov ani neosvedčuje, že k takýmto úkonom aj reálne došlo (samotná suma za vykonané práce vyše 2 mil. Kčs by mala zodpovedať rozsiahlym pracovným aktivitám, čo ale nezodpovedá stavu nehnuteľností; okrem toho navrhovateľ ani nepreukázal zaplatenie tejto sumy). Na základe vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že nehnuteľnosti nikdy neboli odovzdané navrhovateľovi, a z uvedeného je zrejmé, že primárnym záujmom navrhovateľa je ich odovzdanie do užívania, k čomu doteraz nedošlo. Preto možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní nie je daný naliehavý právny záujem. V tejto otázke nie je na mieste ani odvolávanie sa navrhovateľa na rozhodnutie publikované pod ZSP 40/1996. Je síce pravda, že ak navrhovateľ preukáže svoj naliehavý právny záujem na určení, aj keby mohol žalovať priamo o plnenie, nemožno mu nárok odoprieť (žaloba musí vytvárať pevný právny základ). Avšak toto nemožno aplikovať na tento prípad, nakoľko samotný navrhovateľ avizuje, že jeho konečným cieľom je prevzatie nehnuteľností do riadneho nájmu, a odporca namieta ich odovzdanie aj s ohľadom na to, že sú už predmetom rozhodnutia o odstránení stavby. Sporný moment sa preto síce týka platnosti zmluvy o nájme a rekonštrukcii, ale prvotným cieľom účastníkov je dosiahnutie rozhodnutia o nakladaní s nehnuteľnosťou, jej odovzdaní, resp. neodovzdaní navrhovateľovi na účely realizácie práv vyplývajúcich zo zmluvného záväzku. Možno preto súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že vo vzťahu k výroku o určenie platnosti Zmluvy nie je naliehavý právny záujem na určení, a súd prvého stupňa preto aj správne v tejto časti žalobu zamietol. Keďže vo vzťahu k určovaciemu petitu nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V rámci druhého výroku sa však navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi niečo konať, konkrétne zabezpečiť stavebné povolenie. Má ísť zrejme o zmluvnú povinnosť odporcu v zmysle čl. VII. Zmluvy. V tejto časti nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu o plnenie, a preto na účely zamietnutia návrhu v tejto časti súd musí predložiť odlišnú argumentáciu. Na posúdenie existencie tohto zmluvného záväzku je preto potrebné sa ako s prejudiciálnou otázkou vysporiadať s platnosťou Zmluvy (čo tiež svedčí o tom, že žalobný petit týkajúci sa určenia platnosti Zmluvy je nadbytočný, teda navrhovateľ na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, keďže zároveň podal žalobu o plnenie, v rámci ktorej si súd musí prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti Zmluvy). Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi dostatočne zrozumiteľne neodôvodnil. Vo svojom rozhodnutí len označil Zmluvu za absolútne neplatnú, pretože nebol daný súhlas obce (národného výboru) s prenájmom nehnuteľností. Bez ďalšieho súd zastal názor, že na predmetný zmluvný vzťah treba aplikovať ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb.. Skôr než súd subsumoval skutkový stav pod zák. č. 116/1990 Zb., bolo však jeho povinnosťou ustáliť na základe vykonaných dôkazov, či predmetom nájmu bol nebytový priestor alebo stavba, čo však súd neurobil. Súd prvého stupňa neskúmal, a ani nevyhodnocoval tvrdenia navrhovateľa, že na predmetný zmluvný vzťah treba aplikovať iný právny predpis - Hospodársky zákonník, lebo predmetom zmluvy neboli nebytové priestory, ale nehnuteľnosti - stavby - objekty reštaurácie a amfiteátra, a účastníci uzavreli hospodársku zmluvu. O akú zmluvu v prejednávanej veci ide, súd neustálil. Taktiež neskúmal neplatnosť zmluvy z dôvodov absencie jej podstatných náležitostí, tak ako to uvádzal vo svojej obrane odporca. Súd prvého stupňa sa týmito otázkami zjavne vôbec nezaoberal, čím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, nakoľko sa nijako nevysporiadal s ich nosnými a rozhodujúcimi argumentačnými námietkami. V tejto časti je preto rozsudok nepreskúmateľný, pretože nepredstavuje logické vyhodnotenie argumentácie oboch účastníkov, ale bez ďalšieho súd aplikuje právnu normu č. 116/1990 Zb., bez toho, aby mal ustálené základné veci (stavba - nebytový priestor, zmluva o nájme - hospodárska zmluva). Predčasný je tak aj záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme a rekonštrukcii len z dôvodu neudelenia predchádzajúceho súhlasu národného výboru s prenájom. Až keď si súd prejudiciálne vyrieši otázku platnosti Zmluvy, môže skúmať následne jej obsah, resp. to, či odporcovi z nej vyplýva povinnosť poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť v podobe zabezpečenia stavebného povolenia. Pre úplnosť poukazuje odvolací súd ešte aj na pomerne ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá zjavne rozlišuje pojmy stavba (nehnuteľnosť) a nebytový priestor, rozlišuje medzi nájmom nebytového priestoru na účely prevádzkovania obchodu a služieb a nájmom budovy ako celku, hoci jej súčasťou sú aj nebytové priestory. Napríklad podľa rozhodnutia sp. zn. 2Cdo 271/2004 ....predchádzajúci súhlas obecného úradu podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. nebol potrebný v prípade, ak bola prenajatá budova ako celok, aj keď sa v nej nachádzali miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Režim takéhoto nájmu sa totiž nespravuje ustanoveniami zák. č. 116/1990 Zb., ale ustanoveniami § 663 a nasl. OZ. Podľa rozhodnutia sp. zn. M Cdo 251/2002 ...z ustanovenia § 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch stavieb, v ktorých sú umiestnené nebytové priestory.....Zákon č. 116/1990Zb. sa nevzťahuje na dohody o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov) bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory. Ustanovenie § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. treba vykladať tak, že predchádzajúci súhlas obce sa vyžaduje len na prenajatie tých nebytových priestorov, ktoré sú stavebne (nie zmluvne) určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Iba toto účelové určenie, vyplývajúce zo stavebnotechnickej dokumentácie a rozhodnutí príslušných stavebných orgánov, je právne relevatné na posúdenie otázky, či sa predchádzajúci súhlas obce vyžaduje alebo nie. Dohoda účastníkov zmluvy, že v zmluve ide o nájom nebytových priestorov, ktorý sa potom riadi zák. č. 116/1990 Zb. je z uvedeného hľadiska neplatná a teda právne bezvýznamná. Vzhľadom na zistené vady v postupe súdu a aj samotného napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok zrušil v zamietajúcej časti o uloženie povinnosti s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) opätovne vec prejedná v naznačenom smere, doplní vykonané dokazovanie a rozhodne v merite veci (v časti petitu o plnenie); a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby malo všetky zákonné náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.