Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/688/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230256 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108230256.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: E. R., bytom H. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, 811 03 Bratislava, 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 811 09 Bratislava, o určenie porušenia zákonných práv navrhovateľky v roku 2008, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 21. mája 2014, č. k. 10C/159/2008-300, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 21. mája 2014, č. k. 10C/159/2008-300 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dňa 29.07.2008 došlo k porušeniu jej ústavných práv (čl. 21 ods. 1,2,3, čl. 48 ods. 1, čl. 49 Ústavy SR) protiprávnym zásahom príslušníkov OO PZ SR, ako i určenia, že žalobkyňa a osoby jej blízke nespôsobili protiprávny stav smerovaný proti základným ľudským právam. Zároveň sa domáhala určenia, že si môže voči Slovenskej republike podať návrh na náhradu škody. Žalovaným súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 18.08.2008 pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, postúpeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.09.2008 domáhala určenia, že štát Slovenská republika prostredníctvom "nastrčených" orgánov s právnou subjektivitou a to prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky porušila platné a účinné zákony právneho a demokratického štátu, pričom týmto svojim konaním Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo vnútra zámerne porušili Ústavu Slovenskej republiky v článkoch 21 ods. 1, 2, 3, článok 48 ods. 1, článok 49, a to tým spôsobom, že žalobkyni ako poškodenej bez jej súhlasu, ako aj bez zákonného dôvodu vykonali svojvoľné vniknutie na oplotenú parcelu, pričom počas tohto zásahu ozbrojení, maskovaní kukláči so psami za prítomnosti štátnej policajnej mafie vykonali so zbraňami v rukách násilné obsadenie nehnuteľnosti, ale vykonali aj protizákonné obsadenie interiéru rodinného domu, kde vo vnútri s tromi vycvičenými psami vykonávali protiústavnú domovú prehliadku všetkých hnuteľných a nehnuteľných priestorov, ako aj osobných vecí navrhovateľky, jej zloženého prádla a podobne, pričom jej bezdôvodne poškodili hnuteľný majetok v nehnuteľnosti situovanej na N. B. Č.. XXX, v Katastrálnom území D.. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd určil, že ako poškodená si sama svojim konaním, alebo konaním jej blízkych osôb nespôsobila protiprávny stav smerovaný proti základným ľudských právam, z čoho vyplýva, že si môže uplatniť v občianskoprávnom konaním voči Slovenskej republike náhradu vzniknutej majetkovej škody ako aj imateriálnej, nemajetkovej ujmy vo výške určenej súdom. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala na tom skutkovom základe, že dňa 29.07.2008 v čase od 15:30 hod do 17:30 hod bola príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky /ďalej PZ SR/ obkľúčená oplotená nehnuteľnosť na N. B. Č.. XXX, C. D., ktorí si svojvoľne bez súhlasu žalobkyne otvorili veľkú prístupovú bránu smerujúcu na pozemku, ktorí aj so psami vtrhli do interiéru domu, ako aj na priľahlé pozemky a prístavby domu. Konaním príslušníkmi PZ SR bola žalobkyňa paralyzovaná, stála na jednom mieste, nebolo jej doručené do vlastných rúk žiadne právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého bol zásah vykonávaný. Bolo jej len prečítané z nejakého rozhodnutia, že na základe súdneho príkazu bol vydaný príkaz na zatknutie jej syna J.. R.. Žalobkyňa mala zato, že zásah bol vykonaný v rozpore so zákonom v tom smere, že jej nebolo doručené, ako vlastníčke domu žiadne právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého bola vykonaná domová prehliadka. Žalobkyňa samostatne v návrhu na začatie konania namietala nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II v konaní sp.zn. 2T/111/2004 vydaním príkazu na zatknutie jej syna J.. R. dňa 05.06.2008. Súd prvého stupňa tým, že žalobkyňa v jednej žalobe napádala samostatne neprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava vo veci sp. zn. 2T/111/2004 a samostatne nesprávny úradný postup príslušníkov policajného zboru pri zatýkaní jej syna J.. R., konal s označenými žalovanými v zmysle platného a účinného znenia zákona č. 514/2003 Z.z. v roku 2008, ktorý v ustanovení § 4 ods. 1 písmeno a/, bod 1., písmeno b/ ustanovuje, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, b/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. Z obsahu pripojeného spisu 2T/111/04 Okresného súdu Bratislava II súd prvého stupňa zistil, že Okresnou prokuratúrou Bratislava II bola doručená Okresnému súdu Bratislava II dňa 28.12.2004 obžaloba pod č.k. 2Pv 720/04-131 na obvineného J. R.. Okresný súd Bratislava II dňa 18.01.2005 vydal trestný rozkaz č.k. 2T/111/04-84. Dňa 27.06.2005 bol Okresným súdom Bratislava II vydaný príkaz na zatknutie obžalovaného J.. R. z dôvodu, že napriek opakovaným pokusom sa súdu nepodarilo doručiť obžalovanému trestný rozkaz s odôvodnením, že J.. R. nepreberá zásielky v mieste trvalého bydliska a v mieste prechodného bydliska je taktiež nezastihnuteľný. Príkaz na zatknutie bol vydaný OS BA II podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Súd konštatoval, že je dôvodná obava tým, že J.. R. nie je možné trestný rozkaz doručiť, že sa vyhýba trestnému stíhaniu, čím bol daný dôvod väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Vydaný príkaz na zatknutie zo dňa 27.06.2005 bol zrušený súdom dňa 29.03.2007. Vo veci bolo dňa 29.03.2007 nariadené hladné pojednávanie na termín 17.05.2007. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa 17.05.2007 je zrejmé, že J.. R. sa na pojednávanie nedostavil. Hlavné pojednávanie bolo odročené súdom na termín 21.06.2007 s tým, že J.. R. bol na určený termín predvolaný. J.. R. sa na termín pojednávania dňa 21.06.2007 nedostavil, hlavné pojednávanie bolo súdom odročené na deň 25.09.2007 s tým, že opäť J.. R. bol na termín pojednávania predvolaný. Zároveň súdom bolo požiadané príslušné OO PZ SR o zabezpečenie jeho účasti. Na určený termín pojednávania sa J.. R. nedostavil a zároveň bolo Okresnému súdu Bratislava II oznámené príslušným OO PZ SR K., že J.. R. sa na adrese N. XXX, D. zdržiava len občas. V čase doručovania predvolania nikto príslušníkom OO PZ SR neotváral. Vo veci Okresný súd Bratislava II určil termín pojednávania na deň 29.11.2007, na ktorý sa opäť J.. R. nedostavil a nebol ani príslušným OO PZ SR predvedený. Vo veci bol určený ďalší termín pojednávania na deň 19.02.2008, na ktorý sa opäť J.. R. nedostavil, opäť bol vo veci určený termín na 10.04.2008 s tým, že J.. R. bol súdom predvolávaný prostredníctvom OO PZ SR. J.. R. sa na termín pojednávania na deň 10.04.2008 nedostavil a nebol ani príslušným OO PZ SR predvedený. Vo veci bol určený termín pojednávania na 03.06.2008, na ktorý sa opäť J.. R. nedostavil a nebol ani predvedený OO PZ SR. Okresný súd Bratislava II hlavné pojednávanie odročil na neurčito s tým, že súd vo veci vydá príkaz na zatknutie obžalovaného J.. R.. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 05.06.2008 príkaz na zatknutie J.. R. podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku a to s odôvodnením, že súd vo veci určil postupne termíny hlavného pojednávania v priebehu mesiacov máj 2007 až jún 2008, celkovo sedem krát, ktorých sa obžalovaný J.. R. nezúčastnil a doposiaľ od podania obžaloby neprevzal jedinú zásielku, ktoré boli doručované súdom na známe adresy pobytu obžalovaného viacerými spôsobmi, ktoré predpokladá Trestný poriadok. Rovnako bolo opakovane žiadané o predvedenie obžalovaného, avšak bezúspešne, nakoľko zo správ OR PZ D. X., UJKP a ORPZ Bratislava - okolie sa obžalovaný nezdržuje v mieste trvalého a ani prechodného pobytu. Všetky uvedené okolnosti vo svojom súhrne odôvodňovali obavu, že obžalovaný sa takto trestnému stíhaniu vyhýba, čím bol daný dôvod väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II č.k. 2T/111/04 vyplýva, že dňa 29.07.2008 o 17:10 hod na základe príkazu na zatknutie zo dňa 05.06.2008 bol obmedzený na slobode J.. R.. Dňa 30.07.2008 bola spísaná zápisnica sudcom Okresného súdu Bratislava II JUDr. Petrom Štiftom, pred ktorého bol predvedený J.. R., na základe príkazu na zatknutie. V rámci výsluchu obžalovaného mu bol oznámený termín hlavného pojednávania určený súdom na deň 07.10.2008. Zároveň bolo vydané opatrenie podľa § 66 ods. 6 Trestného poriadku, že J.. R. bol prepustený na slobodu. Dňa 31.07.2008 bol zrušený príkaz na zatknutie J.. R., ktorý bol vydaný OS BA II dňa 05.06.2008. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že J.. R. sa nedostavil na hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 07.10.2008 aj napriek tomu, že tento termín hlavného pojednávania J.. R. zobral na vedomie v zmysle zápisnice o jeho výsluchu konaného dňa 30.07.2008. Na tomto pojednávaní , bol vyhlásený rozsudok, ktorým J.. R. bol oslobodený spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2010. Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. OPn 677/08 vedeného Ministerstvom vnútra SR sekciou kontroly a inšpekčnej služby, odborom Inšpekčnej služby ČVS:SKIS-275/IS-1-V-2008 súd prvého stupňa zistil, že uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry č.k. OPn 677/08-71 zo dňa 30.10.2008 bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne, ktorou namietala zákonnosť, opodstatnenosť a oprávnenosť služobných orgánov PZ SR pri realizácii zatknutia J.. R. dňa 29.07.2008 ako aj dôvodnosť vstupu do obydlia žalobkyne - sťažovateľky a použitia donucovacích prostriedkov. Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry konštatoval vo svojom rozhodnutí, že neboli zistené pri zatknutí osoby J.. R. žiadne porušenie zákona. Prokurátor konštatoval, že zatknutie J.. R. sa realizovalo na základe platného príkazu OS BA II, teda príkazu legitímneho orgánu a zákonného zmocnenia v zmysle Trestného poriadku. Rovnako nebolo zistené žiadne porušenie zákona zo strany zakročujúcich policajtov, ktorí realizovali príkaz súdu na zatknutie J.. R. pričom oprávnenosť, dôvodnosť a účelnosť použitia donucovacích prostriedkov, resp. vstup do obydlia zodpovedal danej situácii a dosiahnutiu sledovaného účelu. Použitie pút, ako druhu donucovacieho prostriedku zodpovedalo potrebe predvádzania zatknutej osoby a vstup do obydlia zodpovedal potrebe zisťovania a preverovania pohybu a pobytu zatknutej osoby. Prokurátor konštatoval vo svojom rozhodnutí, že v prípade zatknutia J.. R. sa jednalo o aplikáciu zákonných oprávnení zakročujúcich policajtov v smere realizácie príkazu súdu a preto neboli v tomto smere zistené žiadne porušenia alebo nedostatky a povinnosťou dotknutej osoby bolo takého služobné úkony strpieť v zmysle § 104 Trestného poriadku. O všetkých realizovaných úkonoch a ich výsledkoch boli riadnym spôsobom vyhotovené formálne protokoly, ktoré podpisovali prítomné osoby, ako aj v zmysle zákona požadovaná nezúčastnená osoba. Z pripojeného sťažnostného spisu KRP-354/K-Sť2008 vedeného Krajských riaditeľstvom PZ v Bratislave súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa podala podnet na prešetrenie zatknutia J.. R. a na prešetrenie zákonnosti zatknutia J.. R. dňa 29.07.2008. Zo sťažnostného spisu nevyplýva, že by predmetná sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa sa návrhom domáhala určenia, že konaním Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 2T/111/2004 - vydaním príkazu na zatknutie dňa 05.06.2008 a následným konaním príslušníkov PZ SR dňa 29.07.2008, ktorí v zmysle vydaného príkazu na zatknutie realizovali zákrok smerujúci k zatknutiu syna žalobkyne, boli porušené jej ústavné práva zakotvené v citovanom článku 21 ods. 1, 2, 3 v článku 48 ods. 1, a článku 49 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Okresný súd Bratislava II vo veci sp. zn. 2T111/2004 vydaním príkazu na zatknutie J.. R. postupoval v súde s ustanovením § 69 ods. 1 Trestného poriadku /v znení účinnom do 31.12.2005, ktoré bolo uvedené v príkaze na zatknutie č.l. 291 spisu Okresného súdu Bratislava II/ podľa ktorého, ak je daný niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť na výsluchu, vydá v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu príkaz, aby bol obvinený zatknutý. Príkaz na zatknutie bol Okresným súdom Bratislava II vydaný v súlade s ustanovením § 69 ods. 2 cit. zákona, nakoľko príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať stručný opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, označenie trestného činu, ktorý sa v tomto skutku vidí, a presný opis dôvodov, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T/111/2004 bolo preukázané, že obžalovaný J.. R. si opakovane neprebral súdne zásielky, obsahom ktorých boli predvolania na termíny hlavných pojednávaní. Taktiež bolo preukázané, že J.. R. príslušníci OO PZ SR nemohli na hlavné pojednávania ani predviesť, nakoľko sa adrese trvalého ani prechodného bydliska nezdržiaval. Okresný súd Bratislava II na základe uvedeného skutkového stavu postupoval správne, keď dňa 05.06.2008 vydal príkaz na zatknutie J.. R.. Zatknutie J.. R. dňa 29.07.2008 bolo teda vykonané zákonným spôsobom. Príslušníci OO PZ SR dňa 29.07.2008 oprávnene vnikli na pozemok žalobkyne a do jej domu. Sťažnosť žalobkyne na postup príslušníkov OO PZ SR bola unesením OPn677/08 zo dňa 30.10.2008 zamietnutá ako nedôvodná. Konaním súdu a následne konaním príslušníkov OO PZ SR nebol porušený Čl. 21 ods. 1, 2, Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko domová prehliadka za účelom zatknutia syna žalobkyne bola prípustná a bola vykonaná v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky bol realizovaný v súlade s Trestným poriadkom, ktorý ustanovuje spôsob jej vykonania. Taktiež nebol porušený ani článok Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci 2T/111/2004 vedenej Okresným súdom Bratislava II. Nebolo konštatované žiadnym rozhodnutím nadriadeného súdu, že by vec bola odňatá zákonnému sudcovi. Vo veci 2T/111/2004 konal Okresný súd Bratislava II, ako súd príslušný na konanie ustanovený zákonom. Konanie 2T/111/2004 na Okresnom súde Bratislava II bolo vedené v dôsledku podania obžaloby Okresnou prokuratúrou Bratislava II, ktorá konajúcemu súdu bola doručená dňa 28.12.2004 z dôvodu, že J.. R. hrubo urazil štátny orgán pri výkone jeho právomoci, čím spáchal trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona. J.. R. bol oslobodený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 2T/111/2004-327 zo dňa 07.10.2008, a to z dôvodu, že dňom 01.01.2006 nadobudol účinnosť zákon č. 300/2005 Z.z. /Trestný zákon/, ktorý v § 321 a § 322 vymedzuje konanie napĺňajúce znaky trestného činu útoku na orgán verejnej moci, nepostihuje však verbálne útoky, tak ako boli upravené v § 154 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005. Skutok, pre ktorý bol J.. R. stíhaný a v súvislosti, s ktorým bol vydaný aj príkaz na zatknutie J.. R. bol definovaný v Trestnom zákone účinnom do 31.12.2005 ako trestný čin, z čoho vyplýva, že nebol porušený ani článok 49 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko zákonom - Trestným zákonom účinným do dňa 31.12.2005 bolo ustanovené, že konanie J.. R. bolo v obžalobe správne definované ako trestný čin. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod. sp. zn. 2T/111/2004 postupoval pri vydaní príkazu na zatknutie J.. R. v súlade s platným Trestným poriadkom a príslušníci OO PZ SR pri jeho zatýkaní dňa 29.07.2008 postupovali v súlade s Trestným poriadkom a pri zásahu neporušili Ústavou Slovenskej republiky garantované práva žalobkyne, ako vlastníčky domovej nehnuteľnosti v D., na B.. N. Č.. XXX. V zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 514/2004 Z.z. v prípade zodpovednosti štátu za porušenie zákonných práv žalobkyne v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátnych orgánov bolo povinnosťou žalobkyne, v konaní nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať, taktiež bolo jej povinnosťou preukázať príčinnú súvislosť, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu jej zákonné práva porušené boli. Žalobkyňa v konaní nepreukázala neprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 2T/111/2004 a ani neprávny úradný postup príslušníkov OO PZ SR. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. a v konaní úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že konaním Okresného súdu Bratislava II a príslušníkov OO PZ SR pri zatýkaní jej syna došlo k porušeniu zákazu retroaktivity v trestnom práve, keď skutok, z ktorého bol jej syn obvinený, nebol trestným od prijatia zákona č. 300/2005 Z.z.. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala konštatovania porušenia jej ústavných práv zakotvených v čl. 21 ods. 1,2,3, čl. 48 ods. 1, čl. 49 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 2T/111/2004 a postupom príslušníkov OO PZ SR pri zatýkaní jej syna J.. R.. Porušenie ústavných práv fyzickej osoby však môže konštatovať len Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom na podklade podanej ústavnej sťažnosti (§ 49, § 56 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Všeobecný súd takúto právomoc nemá. Žalobkyňa sa podanou žalobou totiž nedomáhala náhrady škody prípadne nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov štátu (žiadnu škodu napokon ani nevyčíslila). Žalované určenie, že „...si môže voči Slovenskej republike podať návrh na náhradu škody...“, nie je samotnou žalobou na náhradu škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. teda nebolo možné na daný prípad aplikovať. Ani výkladom ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno dospieť k záveru, že všeobecný súd je oprávnený svojím rozhodnutím konštatovať porušenie ústavného práva fyzickej osoby. Citované ustanovenie vychádza z toho, že možno poškodenému priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Inak povedané, podmienkou pre priznanie nemajetkovej ujmy je preukázanie skutočnosti, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostatočné. Neznamená to však, že všeobecný súd je oprávnený výrokom rozsudku konštatovať porušenie ústavného práva fyzickej osoby. Ustanovenie § 17 citovaného zákona umožňuje súdu v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu priznať len náhradu vo forme skutočnej škody, ušlého zisku alebo nemajetkovej ujmy v peniazoch (§17). Nemôže však svojim rozhodnutím konštatovať porušenie ústavných práv. V opačnom prípade by si všeobecný súd osvojil právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky resp. by mohol konštatovať porušenie ústavných práv postupom orgánov činných v trestnom konaní, k čomu ale nie je vybavený právomocou (čo predstavuje aj posudzovaný prípad). Nie je možné, aby civilný súd v občianskom súdnom konaní na podklade podanej súkromnoprávnej žaloby preskúmaval zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, príp. trestného súdu, a to mimo preskúmavacieho konania začatého na podklade riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, resp. aby konštatoval porušenie ústavného práva fyzickej osoby zásahom orgánu činného v trestnom konaní. Takéto konštatovanie môže urobiť len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti podanej dotknutou fyzickou osobou (§ 49 zákona č. 38/1993 Z.z.). V prejednávanej veci teda nebola daná právomoc všeobecného súdu konať (a rozhodnúť o tom, či boli ústavné práva žalobkyne porušené) vo veci. Rovnako nebola daná právomoc všeobecného súdu rozhodovať o tom, že žalobkyňa a osoby jej blízke nespôsobili protiprávny stav smerovaný proti základným ľudským právam, a že si žalobkyňa môže voči Slovenskej republike podať návrh na náhradu škody. Tieto otázky predstavujú skutkové okolnosti prípadu, nemajúce povahu sporu. Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Skutočnosť, či žalobkyňa vyvolala/nevyvolala neoprávnený zásah nepredstavuje spor vyplývajúci z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. K odpovedi na otázku, či žalobkyňa svojím konaním spôsobila alebo nespôsobila protiprávny stav možno dospieť len vyhodnotením dokazovania, a to práve v konaní pred Ústavným súdom začatom na podklade ústavnej sťažnosti v nadväznosti na namietané porušenie ústavných práv žalobkyne. Ak by ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti konštatoval porušenie ústavných práv žalobkyne, nepochybne v odôvodnení jeho nálezu by sa vysporiadaval so skutočnosť, či žalobkyňa protiprávny stav vyvolala alebo nie. Toto požadované určenie bolo potom potrebné vykladať v spojitosti s prvým výrokom žalobného petitu, ktorým je primárne konštatovanie porušenie ústavných práv žalobkyne. Nejde o samostatný výrok (nárok) založený na samostatnom skutkovom základe, ale má dokresľovať porušenie ústavných práv žalobkyne. Ide teda o skutkovú okolnosť prípadu, ktorá nemôže byť samostatným predmetom sporového súdneho konania pred všeobecným civilným súdom. Rovnako tak určenie, že si žalobkyňa môže podať voči Slovenskej republike žalobu na náhradu škody, nepredstavuje spor vyplývajúci z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Ide o výkon práva žalobkyne, ktoré nemôže byť podmieňované rozhodnutím súdu. Súd nemôže svojím rozhodnutím dávať súhlas/nesúhlas s výkonom práva fyzickej osoby, t.j. podanie žaloby na náhradu škody nie je podmienené súhlasom resp. rozhodnutím všeobecného súdu. Rovnako teda nejde o otázku, ktorú je súd oprávnený riešiť v občianskom súdnom konaní, t.j. nie je daná právomoc súdu. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 2 OSP). Citované ustanovenie upravuje predovšetkým právomoc súdu v tzv. správnom súdnictve (čo však nie je prejednávaný prípad). Predovšetkým osobitný predpis (ktorým je zákon č. 38/1993 Z.z.) dáva právomoc riešiť žalobkyňou nastolené otázky Ústavnému súdu SR. V dôsledku uvedeného je potom právomoc všeobecného súdu v predmetnej veci vylúčená. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)- § 103 O. O.s.p. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť patrí medzi neodstrániteľné procesné podmienky konania, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania, a ktoré vedú k jeho zastaveniu. Keďže konaniu vo veci bráni neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - nedostatok právomoci, odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého zrušil a konanie zastavil. Odvolací súd nemohol zároveň rozhodnúť o postúpení veci Ústavnému súdu SR, nakoľko ústavný súd nepatrí medzi orgány, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. (napr. PL. ÚS 12/95, PL. ÚS 13/99, PL. ÚS 49/99). Konanie pred ústavným súdom - za platného právneho stavu - nemožno začať tak, že všeobecný súd postúpi vec ústavnému súdu (PL.ÚS 13/99), zároveň ústavný súd nepatrí medzi orgány, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. (PL.ÚS 12/95). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.