Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108232315 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108232315.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: JUDr. D. L., R. 1, D., proti odporkyni: E. republika - G. spravodlivosti SR, Q. nám. XX, R., o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C 168/2008 - 77, zo dňa 9. januára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v zmysle § 10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 2. 10. XXXX sa navrhovateľka domáhala určenia, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka súčasne s podaním návrhu na začatie konania nezaplatila súdny poplatok, preto bola výzvou zo dňa XX. 8. XXXX vyzvaná na jeho zaplatenie a to vo výške 8.946,- eur v zmysle položky 1 písm. a/ a písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Predmetná výzva bola navrhovateľke doručená dňa XX. 8. XXXX. Ďalej svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a keďže navrhovateľka súdny poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatila, hoci bola poučená o následkoch jeho nezaplatenia, súd konanie zastavil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. . Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a navrhla napadnuté uznesenie ako právne neopodstatnené zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd konanie prerušil a podal na Súdny dvor Európskej únie prejudiciálnu otázku a vyžiadal si stanovisko Súdneho dvora Európskej únie. Uviedla, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je správne z dôvodu, že návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len Antidiskriminačný zákon), neboli do 31. 12. 2008 spoplatnené. Bola názoru, že položku 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov nebolo možné na prejednávanú vec použiť a položka 7d, ktorá spoplatňuje návrh na začatie konania vo veciach podľa antidiskriminačného zákona (návrh sa týka antidiskriminačného zákona), bola zaradená do Sadzobníka súdnych poplatkov s účinnosťou až od 1. 1. 2009. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca spoplatnil konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona až od 1. 1. 2009, nemožno poplatkovú povinnosť za návrh podaný do 31. 12. 2008 určovať analogicky, ale naopak - v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007 zo dňa 29. marca 2007, treba trvať na tom, že návrh navrhovateľky podaný do 31. 12. 2008 nepodlieha spoplatneniu. Ak by bol súd začal konanie do 1. 1. 2009, ktorým dňom došlo k spoplatneniu konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, bolo by vydanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch, z čoho vyplýva, že nečinnosťou súdu vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť, pričom podľa § 18c ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa na vznik poplatkovej povinnosti musia použiť doterajšie predpisy spolu so sadzobníkom. Ide o intertemporálne ustanovenie zákona a v takom prípade je bez významu, kedy sa o spoplatnenom úkone rozhodne. Mala za to, že ak súd prvého stupňa napriek tomu konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, jeho postupom jej ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom. Taktiež mala za to, že určenie súdneho poplatku z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy možno považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie v zmysle judikatúry ESD. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice Rady 2000/78/ES z 27. 11. 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, majú členské štáty zabezpečiť, aby súdne konania smerujúce k dodržiavaniu povinností podľa tejto smernice, boli k dispozícii všetkým osobám, ktoré sa cítia poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľka sa na uvedenom základe domnieva, že ak jej prvostupňový súd vyrubil za návrh ktorým sa domáha svojich práv z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, na základe použitia analógie, súdny poplatok vo výške 8.946,- eur, dochádza tu v podstate k znemožneniu práva domôcť sa svojej ochrany na súde a teda k postupu, ktorým súd odníma navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. A keďže sadzba súdneho poplatku by mala byť určená bez ohľadu na výšku čiastky požadovanej v rámci nároku na materiálnu satisfakciu, na vyriešenie tejto otázky by bolo podľa navrhovateľky vhodné podať prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie, či spoplatnenie návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Z obsahu spisu vyplýva, navrhovateľka sa žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 2. 10. 2008 domáhala určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 147.447,52 eur (4.442.004,- Sk). V zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, § 18c ods. 1 a 6 citovaného zákona navrhovateľke vznikla poplatková povinnosť vo výške 8.946,- eur v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov položky 1 písm. a/ a písm. b/ (99,50 eur + 8.846,50 eur t. j. 6 % zo sumy 147.447,52 eur). Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku (č. l. 75 spisu) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny a takisto bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. zastavil. K odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že v čase podania žaloby konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania nebolo uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov pod osobitnou položkou súdnych poplatkov neznamená, že sa súdny poplatok za také konanie pred 1. januárom 2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. XIII zák. č. 465/2008 Z. z., ktorý v prílohe sadzobníka súdnych poplatkov za položku 7c vložil položku 7d) nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa položky 1 určujúcej súdny poplatok v prípadoch, že pre poplatok nebola ustanovená osobitná sadzba (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 155/2011). V zmysle § 18c ods. 6 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009, sa za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov ak ďalej nie je uvedené inak (čo nie je daný prípad) a preto správne prvostupňový súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa predpisov platných a účinných do 31. 12. 2008 ako už bolo uvedené vyššie. Pokiaľ ide o argumenty navrhovateľky týkajúce sa Smernice Rady 2000/78/ES zo dňa 27. 11. 2000, k tomu odvolací súd udáva, že predmetná smernica, ustanovujúca všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, bola riadne prevzatá do nášho právneho poriadku v znení zákona č. 365/2004 Z. z. - tzv. antidiskriminačný zákon, ktorý presne tak ako citovaná smernica v čl. 9 ods. 1, vo svojom ustanovení § 9 priznáva každému (rozumej „všetkým osobám“ ako uvádza smernica), kto je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, právo domáhať sa svojich práv na súde. Je nevyhnutné zdôrazniť, že citovaná smernica nemá žiadny vplyv na vnútroštátne pravidlá pre uplatnenie týchto práv vo vnútroštátnych konaniach a už vonkoncom jej znenie nezasahuje do fiškálnych záujmov členského štátu na vyberaní súdnych poplatkov za takéto návrhy a také niečo nie je možné ani z účelu ani zo samotného textu tohto úniového aktu vyvodiť. Ak teda sama smernica právo na bezplatné súdne konanie v diskriminačných veciach negarantuje, v nesúlade s ňou sa nemôže ocitnúť vnútroštátna právna úprava len preto, lebo pre konkrétne súdne konanie ustanovuje súdne či iné poplatky. Zákon o súdnych poplatkoch preto nemôže (a ani nemohol) byť transponovaním citovanej smernice dotknutý v tom zmysle, že konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania by mali byť oslobodené od súdnych poplatkov a to či už úplne alebo čiastkovo. S ohľadom na uvedené, právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje možnosti ako sa možno „bremena“ zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh zbaviť, ak však účastník nespĺňa zákonom stanovené podmienky, ostáva mu len povinnosť zákonom stanovený súdny poplatok zaplatiť, pričom pri dodržaní takéhoto postupu tu nemožno hovoriť ani o odňatí možnosti konať pred súdom, ani o denegatio justitiae, teda odopretí spravodlivosti. Pokiaľ ide o úvahy navrhovateľky ohľadom vhodnosti iniciovať konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom Európskej únie, odvolací súd uvádza, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 155/2011 ). Podobne Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci uznesením zo dňa 19. 3. 2012 č. k. 15Co 138/2011-27, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 3. 2012 rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh na prerušenie konania v predmetnej právnej veci zamietol. Z predmetného zamietajúceho uznesenia okrem iného vyplýva, že v posudzovanej právnej veci pri eurokomformnej aplikácii vnútroštátnych pravidiel neexistuje v Slovenskej republike žiadna prekážka prístupu k súdnej ochrane pre obete diskriminačného konania, ktorá by bola v rozpore s právom Únie. Z dôvodu, že navrhovateľka správne vyrubený súdny poplatok v súdom stanovenej lehote a ani do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatila, odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch bol správny. Odvolací súd na základe uvedených skutočností napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.