Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/260/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108239716 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108239716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: S. A.P., bytom U. X/A, T., zastúpeného JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti odporcovi: DIGMIA s.r.o., so sídlom Dunajská 31, Bratislava, IČO: 36 654 132, zastúpenému advokátskou kanceláriou KRION Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, o zaplatenie 2.149,90 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 8C 70/2009-212, zo dňa 30. októbra 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zastavenia konania, m e n í tak, že zastavuje konanie o návrhu v časti úroku z omeškania vo výške 174% ročne. Vo zvyšných častiach napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. 8C 70/2009-212 zo dňa 30. októbra 2012 uložil súd prvého stupňa odporcovi; po tom, čo pre späťvzatie návrhu zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,5% zo sumy 1.991,64 Eur od 04.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 86,90 Eur od 17.06.2008 do zaplatenia a zo sumy 71,37 Eur od 18.06.2008 do zaplatenia; povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.991,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 04.06.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a návrh navrhovateľa, v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 86,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 17.06.2008 do zaplatenia a v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 71,37 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.06.2008 do zaplatenia (predstavujúcich platbu za technickú ochranu objektu a zálohovú platbu za dodávku plynu), zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel dňa 08.11.2006 s odporcom Zmluvu o nájme v znení jej Dodatkov zo dňa 05.02.2007, 26.07.2007, 13.11.2007 a 30.11.2007 (ďalej len „zmluva a jej dodatky“), predmetom ktorej zmluvy a jej dodatkov bol prenájom priestorov - 2. nadzemné podlažie (ďalej len „NP“), 2 miestnosti na 4. NP a 1 miestnosť na 4. NP v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. T. B. Č.. XX R. T., v zmysle ktorej zmluvy a jej dodatkov sa odporca zaviazal uhrádzať nájom za všetky prenajaté priestory spolu vo výške 60.000,- Sk (30.000,- Sk + 20.000,- Sk + 10.000,- Sk), t.j. 1.991,64 Eur a náklady na elektrickú energiu, plyn, vodné a stočné, odvoz domového odpadu, upratovanie, ostrahu a ochranu objektu. Zo zmluvy a jej dodatkov zistil, že nájomca - odporca môže zmluvu vypovedať písomne bez obmedzenia a nájom skončí uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, pričom na účely doručovania platí adresa prenajímateľa - navrhovateľa uvedená v záhlaví zmluvy, t.j. U. Č.. X/ A, T.. Vzhľadom na uvedené mal za to; keď v zmluve nebol upravený spôsob doručenia výpovede; že doručovať výpoveď druhej zmluvnej strane možno akýmkoľvek spôsobom, t.j. poštou, osobne, kuriérom atď., ktorý spôsob si môže zmluvná strana zvoliť podľa vlastnej úvahy, nevylučujúc pritom i viac súčasne alebo po sebe idúce doručenie, avšak aby bolo doručenie výpovede navrhovateľovi odporcom účinné, musí doručiť výpoveď navrhovateľovi na adresu U.U. Č. X/A, T., keď doručenie na akúkoľvek inú adresu; než ako je uvedené v záhlaví zmluvy; aj keby sa na nej navrhovateľ zdržiaval, zmluva nepripúšťa, a bolo by právne neúčinné. S poukazom na uvedené, posúdil všetky štyri existujúce spôsoby doručenia výpovede odporcu navrhovateľovi; keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21.04.2008 o 10.30 hod. došlo k stretnutiu navrhovateľa a konateľa odporcu pána R. P.É., na ktorom stretnutí konateľ odporcu chcel navrhovateľovi doručiť výpoveď, čo potvrdila i svedkyňa L. Š.; mal však za sporné a dostatočne nepreukázané, že túto výpoveď aj navrhovateľovi skutočne doručil, resp. že tento sa oboznámil s jej obsahom, nakoľko navrhovateľ tieto tvrdenia konateľa odporcu úplne poprel, a stretnutie ako aj jeho priebeh opísal inak a svedkyňa; vzhľadom na ňou deklarovanú polohu miesta, kde stála; nemohla počuť ani vidieť priebeh ich stretnutia. Pri tomto spôsobe doručovania výpovede navrhovateľovi odporcom mal preto za to; keď odporca - prostredníctvom svojho konateľa doručoval výpoveď navrhovateľovi na adresu T. Č.. XX R. T., t.j. nie na jeho adresu uvedenú v zmluve; že ide o právne neúčinný spôsob doručenia a ak by aj bolo možné doručovať výpoveď navrhovateľovi na inú adresu, ako je uvedená zmluve, mal za to, že odporca dostatočne nepreukázal, že počas osobného stretnutia navrhovateľa a konateľa odporcu R. P. dňa 21.04.2008 o 10.30 hod. skutočne došlo k doručeniu výpovede a že sa navrhovateľ oboznámil s jej obsahom, resp. ju odmietol prevziať. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že konateľ odporcu si po osobnom stretnutí s navrhovateľom objednal kuriérsku službu za účelom doručenia zásielky - výpovede navrhovateľovi, kuriér ktorej vyzdvihol zásielku dňa 21.04.2008 o 10.33 hod.; keď z listinných dôkazov predložených odporcom - číslo objednávky kuriérskej služby, potvrdenie kuriérskej služby - zistil, že predmetná zásielka bola adresovaná navrhovateľovi na adresu T. XX, nevyplýva však z nich, že by obsahom tejto zásielky bola výpoveď z nájmu. Vzhľadom na uvedené; rovnako ako pri prvom spôsobe doručenia výpovede odporcom navrhovateľovi; dospel k záveru, že aj tento druhý spôsob doručenia výpovede odporcu navrhovateľovi je neúčinný, a to vzhľadom na miesto - adresu doručenia, keď odporca navyše dostatočne nepreukázal, že dňa 21.04.2008 doručoval navrhovateľovi prostredníctvom kuriérskej služby výpoveď z nájmu a teda, že navrhovateľ mal možnosť oboznámiť sa so znením výpovede. Z výpovede konateľa odporcu R. P. zistil, že tento v ten istý deň, t.j. dňa 21.04.2008 vložil výpoveď adresovanú navrhovateľovi do dvoch obálok, pričom jednu obálku s výpoveďou osobne vhodil do schránky s menom E. A. na adrese U. Č.. X/A R. T.; nakoľko na schránke nebolo uvedené meno navrhovateľa; keď mal za to, že E. A.P. je jeho príbuzná. Po vyhodnotení všetkých dôkazov týkajúcich sa tohto spôsobu doručenia výpovede navrhovateľovi mal za to, že odporca správne doručoval výpoveď na adresu navrhovateľa uvedenú v zmluve, t.j. U. Č.. X/A R. T., avšak obálku s výpoveďou vhodil do schránky, na ktorej však nebolo uvedené meno navrhovateľa (aj keď zjavne išlo o rodinnú schránku), a preto dospel k záveru, že i tento spôsob doručenia výpovede navrhovateľovi nie je právne perfektný, keď odporca dostatočne nepreukázal, že skutočne došlo čo i len k vhodeniu zásielky s výpoveďou do schránky s menom E. A.; keď navrhovateľ uviedol, že v schránke sa nič nenachádzalo; t.j. že sa výpoveď dostala do sféry dispozície navrhovateľa. Z listinného dôkazu predloženého odporcom - podací lístok na poštu zo dňa 21.04.2008, zistil, že druhú obálku; obsahom ktorej bola výpoveď adresovaná navrhovateľovi; dal odporca dňa 21.04.2008 na poštovú prepravu formou doporučenej zásielky adresovanej navrhovateľovi na adresu uvedenú v zmluve, t.j. U. Č.. X/A R. T., pričom z odporcom predloženej doručenky vyplýva, že obsahom tejto zásielky bola výpoveď, ktorú si navrhovateľ prevzal v odbernej lehote na pošte dňa 02.05.2008, nakoľko v deň doručenia tejto zásielky poštou, t.j. dňa 22. 04. 2008 nebol navrhovateľ na adrese zastihnutý. Nesúhlasil s argumentáciou odporcu; že výpoveď doručovaná navrhovateľovi poštou sa dostala do sféry jeho dispozície už dňa 22.04.2008, kedy mu pošta zásielku s výpoveďou neúspešne doručovala, keď navrhovateľ nebol na mieste adresáta zastihnutý, pričom od tohto momentu si navrhovateľ v rámci 18 - dňovej odbernej lehoty mohol kedykoľvek zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť sa tak s jej obsahom; keď mal za to, že pokiaľ si odporca zvolil ako spôsob doručenia výpovede poštovú prepravu formou doporučenej zásielky, musel pri dobrovoľnej voľbe tohto spôsobu doručenia vedieť, že v zmysle právnych predpisov upravujúcich tento spôsob doručenia existuje tzv. odberná lehota, v ktorej je adresát oprávnený si doporučenú zásielku vyzdvihnúť na pošte, a preto je vecou odporcu, aby pri voľbe tohto spôsobu doručenia zásielky počítal aj s možnosťou, že adresát si doporučenú zásielku vyzdvihne počas odbernej lehoty, a to aj v jej posledný deň, pričom až deň 02.05.2008, kedy si navrhovateľ osobne prevzal v odbernej lehote na pošte doporučenú zásielku s výpoveďou, je okamihom, kedy nastali hmotnoprávne účinky doručenia výpovede, pretože až týmto okamihom sa výpoveď dostala do sféry dispozície navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že jediným právne účinným doručením výpovede odporcu zo dňa 21.04.2008 danej navrhovateľovi je jej doručenie poštou dňa 02.05.2008, kedy si navrhovateľ prevzal v odbernej lehote na pošte doporučenú zásielku s predmetnou výpoveďou, a teda jednomesačná výpovedná lehota; ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane; začala plynúť dňa 01.06.2006 a uplynula dňa 30.06.2008. Vzhľadom na to; že v danej veci bolo rozhodujúce zistenie, či v júni 2008 trval nájom priestorov v nehnuteľnosti na T.C. B. Č.. XX R. T., a teda či má odporca povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnuté nájomné a ďalšie platby spojené s užívaním priestorov; dospel k záveru o dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 1.991,64 Eur (pozostávajúcej z nájomného za všetky prenajaté priestory na 2. NP vo výške 30.000,- Sk, z nájomného za dve miestnosti na 4. NP vo výške 20.000,- Sk a z nájomného za jednu ďalšiu miestnosť na 4. NP vo výške 10.000,- Sk), a to s poukazom na skutočnosť, že nájom predmetných priestorov skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty, t.j. dňa 30.06.2008. S poukazom na ustanovenia čl. 1 ods. 2 dodatku č. I zo dňa 05.02.2007, čl. 1 ods. 2 dodatku č. II zo dňa 26.07.2007 a čl. 1 ods. 1 dodatku č. IV zo dňa 30.11.2007, podľa ktorých „ je nájomca povinný uhrádzať nájomné mesačne vopred, splatnosť ktorého uplynie najneskôr do 3. dňa príslušného mesiaca“, a teda odporca bol povinný zaplatiť nájom za mesiac jún 2008 do 03.06.2008, v dohodnutej lehote však toto nezaplatil, čím sa od 04.06.2008 dostal do omeškania so zaplatením nájomného, priznal spolu s istinou vo výške 1.991,64 Eur aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 04.06.2008 do zaplatenia. Návrh navrhovateľa; v časti navrhovateľom uplatnenej istiny v sume 86,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 17.06.2008 do zaplatenia titulom nezaplatenia platby za technickú ochranu objektu za mesiac jún 2008; zamietol čo do výšky vymáhanej sumy z dôvodu; keď z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že predmetom technickej ochrany objektu je spracovanie poplachového signálu z objektu chráneného poplachovým systémom na hlásenie narušenia inštalovaným v priestoroch celej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na T. Č.. XX R. T. strediskom registrácie poplachov a nie iba v priestoroch, ktoré užíval odporca; že odporcovi prináleží zaplatiť pomernú časť zo zmluvne dohodnutej ceny za technickú ochranu, t.j. iba za technickú ochranu priestorov, ktoré mal odporca v užívaní a nie cenu za technickú ochranu celého objektu, pričom z navrhovateľom predložených listinných dôkazov nebolo možné túto pomernú časť zmluvne dohodnutej ceny za technickú ochranu; ktorú by mal odporca za mesiac jún 2008 zaplatiť; vypočítať. Rovnako tak návrh navrhovateľa; v časti navrhovateľom uplatnenej istiny v sume 71,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.06.2008 do zaplatenia titulom nezaplatenia zálohovej platby za spotrebu plynu za mesiac jún 2008; zamietol z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že výška zálohovej platby za spotrebu plynu v danom období na odbernom mieste T. Č.. XX R. T. predstavuje vymáhanú sumu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o ich náhrade rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku; do jeho vyhovujúcej časti - týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.994,64 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 04.06.2008 do zaplatenia, a zastavujúcej časti - týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 0,5% zo sumy 1.994,64 Eur od 04.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 86,90 Eur od 17.06.208 do zaplatenia a zo sumy 71,37 Eur od 18.06.2008 do zaplatenia; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil i tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že súd prvého stupňa sa pri opätovnom rozhodovaní vo veci neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v danej veci, že „samotná dohoda zmluvných strán v nájomnej zmluve o tom, kde má byť výpoveď nájmu doručená druhej strane, nemôže byť prekážkou pre jej doručenie na inom mieste, kde sa táto pravidelne zdržiava, ak platí, že hmotnoprávne účinky výpovede nájmu nastávajú v okamihu, keď druhá zmluvná strana obdrží písomnú výpoveď, pričom skutočnosť, že druhá strana odmietne svojvoľne prevziať písomnú výpoveď a oboznámiť sa s ňou, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá nájom riadne, dohodnutým spôsobom vypovedala a druhej strane odovzdávala, keď aj pri osobnom doručení výpovede, resp. kuriérnou službou platí, že výpoveď sa dostala so sféry dispozície tejto zmluvnej strany, čím sa rozumie konkrétne objektívna možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom výpovede a hmotnoprávne účinky výpovede teda nastávajú v okamihu, kedy mal adresát možnosť prevziať si doručovanú výpoveď, oboznámiť sa s jej obsahom, i keď tak na základe svojho rozhodnutia neurobil.“, keď založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch; že právne účinné je len doručenie písomností navrhovateľovi na jeho adresu uvedenú v zmluve, t.j. U. Č.. X/A, T. a za okamih dôjdenia prejavu vôle do sféry dispozície navrhovateľa je možné považovať až okamih, kedy si navrhovateľ dňa 02.05.2008 osobne prevzal výpoveď; a v tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR. Uviedol, že už zanechaním oznámenia o uložení zásielky navrhovateľovi nastali hmotnoprávne účinky výpovede - adresát (navrhovateľ) mal objektívne možnosť prevziať si doručovanú výpoveď a oboznámiť sa s jej obsahom, t.j. už zanechaním oznámenia o uložení zásielky (dňa 22.04.2008) došla výpoveď do sféry dispozície navrhovateľa. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí poukázal na existenciu odbernej lehoty, v ktorej je adresát oprávnený si zásielku vyzdvihnúť na pošte a uviedol, že je potrebné počítať s možnosťou, že adresát si doporučenú zásielku nevyzdvihne počas tejto odbernej lehoty, a to ani v jej posledný deň. Tento názor súdu prvého stupňa nemá oporu v platnom práve; ako ani v právnej teórii ani v súdnej praxi; keď vychádzajúc z tohto právneho názoru súdu prvého stupňa by bolo možné dospieť k záveru, že pokiaľ by navrhovateľ dňa 02.05.2008 nevyzdvihol zásielku na pošte a nepotvrdil jej príjem, nikdy by nenastali hmotnoprávne účinky výpovede, pričom nepreberaním zásielok by navrhovateľ mohol docieliť, že by nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami mohol trvať dodnes. Uviedol, že výpoveď navrhovateľovi doručil už dňa 21.04.2006, t.j. hmotnoprávne účinky doručenia výpovede navrhovateľovi nastali už dňa 21.04.2006, a to doručením mu výpovede osobne v priestoroch nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na T. B. XX R. T., ako aj prostredníctvom kuriérskej služby spoločnosť GO4, s.r.o., je preto nesprávny záver súdu prvého stupňa o spornosti a nedostatočnom preukázaní skutočnosti, že sa navrhovateľ pri osobnom doručení výpovede oboznámil s jej obsahom, keď z výpovedí účastníkov konania, ako aj svedkyne vyplýva, že dňa 21.04.2008 bola navrhovateľovi doručovaná výpoveď a táto sa dostala do sféry jeho dispozície. Nemožno podľa jeho názoru súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého „bolo sporné, či bola obsahom zásielky doručovanej kuriérom naozaj výpoveď, keď z listinných dôkazov nevyplývalo, čo bolo obsahom tejto zásielky (aký právny úkon) a taktiež, či mal navrhovateľ možnosť sa oboznámiť s jej obsahom a so znením výpovede“, keď ním predložené listinné dôkazy preukazujú, že navrhovateľ po oboznámení sa s odosielateľom zásielky túto odmietol prevziať a zároveň odmietol svojím podpisom potvrdiť i odmietnutie prevzatia tejto zásielky, pričom takéto konanie navrhovateľa (odmietnutie prevzatia výpovede od kuriéra) nemôže požívať právnu ochranu, keď aj napriek takémuto konaniu navrhovateľa sa jeho prejav vôle vypovedať nájomnú zmluvu dostal do dispozície navrhovateľa, t.j. bol mu doručený, čo preukazuje aj skutočnosť, že navrhovateľ už dňa 22.04.2008 priviedol na obhliadku do predmetných nebytových priestorov potenciálnych nových záujemcov o ich nájom. Má za to, že prejav vôle pôsobí voči osobe adresáta od okamihu, kedy jej dôjde - dostane do sféry jej dispozície, navrhovateľovi bola preto výpoveď nájomnej zmluvy doručená už dňa 21.04.2008 (osobne a kuriérskou službou) a tiež dňa 22.04.2008 (zanechanie oznámenia o uložení zásielky navrhovateľovi), následkom čoho začala výpovedná lehota plynúť dňa 01.05.2008 a uplynula dňa 31.05.2008. Nájomná zmluva uzavretá s navrhovateľom bola teda platným, perfektným, jednostranným právnym úkonom - výpoveďou ktorú dal navrhovateľovi, ukončená ku dňu 31.05.2008, t.j. po uplynutí 1 - mesačnej výpovednej lehoty dohodnutej v nájomnej zmluve, a preto považuje navrhovateľom uplatňovaný nárok v celom rozsahu za nedôvodný. Aj v prípade, pokiaľ by k skončeniu nájmu nedošlo výpoveďou danou navrhovateľovi, tak by nájom v súlade s čl. VI ods. 3 písm. c/ zmluvy zanikol okamžite omeškaním nájomcu s platením nájomného o viac ako 7 dní; keď v zmysle článku IV. bod 2. zmluvy bol nájomca povinný uhrádzať nájomné mesačne vopred, ktorého splatnosť uplynie najneskôr do 3. dňa príslušného mesiaca; t.j. nájomný vzťah medzi ním a navrhovateľom by zanikol najneskôr dňa 10.06.2008, a to v dôsledku nezaplatenia - omeškania s platením nájomného za mesiac jún 2008. Odvolanie proti výroku rozhodnutia o zastavení konania; v časti - týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 0,5% zo sumy 1.994,64 Eur od 04.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 86,90 Eur od 17.06.208 do zaplatenia a zo sumy 71,37 Eur od 18.06.2008 do zaplatenia; odôvodnil tým, že navrhovateľ svojím podaním zo dňa 12.10.2009 vzal späť svoj návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 174% ročne; keď ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,5% denne predstavuje úrok z omeškania vo výške 182,5% ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi; rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti však neobsahuje údaj o tom, o aký úrok ide, t.j. či ide o denný alebo ročný úrok z omeškania. Záverom si uplatnil trovy konania. Proti tomuto rozsudku; do jeho zamietajúcej časti - týkajúcej sa pohľadávky vo výške 86,90 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 17.06.2008 do zaplatenia a v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 71,37 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.06.2008 do zaplatenia (predstavujúcich platbu za technickú ochranu objektu a zálohovú platbu za dodávku plynu); podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu i v tejto časti vyhovené. Namietal, že odporca vo svojich prednesoch a vyjadreniach nikdy nespochybňoval oprávnenosť jeho nárokov na úhradu nákladov za technickú ochranu objektu a zálohovej platby za dodávku plynu, resp. ich výšku, súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi konania sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Dôvodil, že z listinných dôkazov, ktoré predložil, je zrejmá výška platby za technickú ochranu objektu ako aj obdobie, za ktoré bola platba odporcovi fakturovaná, pričom odporca sídlil v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na T.C. B. XX R. T. sám, a preto bol povinný sám znášať aj náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, keď skutočnosť, že odporca bude znášať náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, bola zohľadnená aj pri určení výšky nájomného, na ktorej výške sa zmluvné strany dobrovoľne dohodli v nájomnej zmluve. Ďalej uviedol, že z listinných dôkazov ním predložených vyplýva aj výška zálohovej platby za spotrebu plynu na T. B. XX R. T. za mesiac jún 2008 (71,37 Eur) a pokiaľ súd prvého stupňa považoval za potrebné vykonať dôkaz - harmonogram zálohových platieb; ktorý napriek jeho žiadosti nebol zo strany spoločnosti SPP, a.s. predložený; mohol súd spoločnosti SPP, a.s. uložiť, aby predmetný dôkaz predložila. Záverom si uplatnil trovy konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu uviedol, že námietka odporcu o nerešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa je nedôvodná, nakoľko odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení nepoukázal na žiadne skutkové okolnosti, ktoré by súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, resp. že by na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo že by jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia došlo podľa záverov odvolacieho súdu výlučne z procesných dôvodov. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa; keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k doručeniu výpovede došlo až dňa 02.05.2008, čo malo za následok, že dohodnutá výpovedná doba začala plynúť dňa 01.06.2008 a uplynula dňa 30.06.2008; že nie je možné súhlasiť s argumentáciou odporcu, podľa ktorej sa výpoveď doručená mu poštou dostala do sféry jeho dispozície už dňa 22.04.2008; ktorý deň mu pošta predmetnú zásielku doručovala a zanechala mu oznámenie o jej uložení na pošte z dôvodu, že sa v uvedenom okamihu na danej adrese nezdržiaval; mal totiž v zmysle oznámenia o uložení zásielky možnosť si ju vyzdvihnúť v odbernej lehote 18 dní od jej uloženia na pošte. Doporučenú zásielku si vyzdvihol v odbernej lehote - dňa 02.05.2008, ktorým dňom sa oboznámil aj s jej obsahom, a teda súd prvého stupňa podľa jeho názoru dospel k správnemu záveru, že za okamih, kedy sa zásielka dostala do sféry jeho dispozície, je potrebné považovať deň 02.05.2008, keď odporca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal opak. Ďalej uviedol, že rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR; na ktoré odporca poukazoval v podanom odvolaní; sa týkajú prípadov, kedy si adresát zásielku doručovanú mu poštou vôbec neprevzal v odbernej lehote, z ktorých rozhodnutí vyplýva najmä záver, že ak by si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote napriek tomu, že mal objektívnu možnosť si ju prevziať, nadobudol by predmetný právny úkon hmotnoprávne účinky, avšak nie dňom kedy bolo adresátovi zanechané oznámenie o uložení zásielky - ako to nesprávne uvádza odporca, ale až márnym uplynutím odbernej lehoty, ktorá je adresátovi poskytnutá na prevzatie predmetnej doručovanej zásielky. Konštatoval; keď z vykonaného dokazovania je zrejmé; že odporca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o ostatné tri spôsoby doručenia mu výpovede, nakoľko jednak nepreukázal, že by došlo k ním tvrdenému osobnému doručeniu mu zásielky v priestoroch nehnuteľnosti na adrese T. B. XX R. T. a nepreukázanou bola aj prítomnosť svedkyne pri tomto spôsobe doručenia, z výpovede ktorej vyplynulo, že pokiaľ by aj bola prítomná pri tomto spôsobe doručovania, tak z deklarovaného miesta jej státia, by nebolo možné počuť ani vidieť priebeh jeho stretnutia s konateľom odporcu. Odporca rovnako nepreukázal doručenie výpovede kuriérskou službou, keď na doklade o doručení absentuje viacero podstatných náležitostí a prítomní pri tomto doručovaní neboli odporca ani svedkyňa, a teda v konaní nebolo preukázané, čo bolo obsahom zásielky a či mu uvedená zásielka bola skutočne doručovaná a či ju skutočne odmietol prevziať, pričom tvrdil, že žiadna zásielka mu prostredníctvom kuriérskej služby doručovaná nebola a listiny predložené odporcom v tejto súvislosti považuje za nedôveryhodné a dodatočne vyrobené. Za správne považuje vyhodnotenie i posledného spôsobu doručenia (vhodenie zásielky do schránky, na ktorej absentovalo jeho meno) súdom prvého stupňa ako neúčinné. Odporca taktiež neozrejmil; pokiaľ mal za to, že nájom skončil ku dňu 31.05.2008; z akého dôvodu si do tohto termínu nevysťahoval z predmetu nájmu svoje hnuteľné veci, ku ktorému vysťahovaniu prišlo až v deň protokolárneho odovzdania predmetu nájmu dňa 30.06.2008. Za právne irelevantné považuje tvrdenie odporcu; že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zanikol okamžite, keď sa nájomca - odporca omeškal s platením nájomného o viac ako 7 dní; keď opomenul zohľadniť znenie ust. čl. IV ods. 1 zmluvy, v ktorom je uvedené, že „v prípade ak nájomca neuhradí vyššie uvedené nájomné v stanovenom termíne do 7 dní, má prenajímateľ právo od zmluvy okamžite odstúpiť.“, z ktorého ustanovenia je zrejmé, že na okamžité skončenie nájomného vzťahu z dôvodu nezaplatenia nájomného včas je potrebný jednostranný právny úkon prenajímateľa - odstúpenie od zmluvy, k čomu však z jeho strany nedošlo. Odporca vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa uviedol, že toto je podané nedôvodne a za nedôvodný považuje i celý navrhovateľom uplatňovaný nárok. Nesúhlasil s argumentom navrhovateľa uvedenom v jeho odvolaní; ktorý s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo 864/2004, konštatoval, že hmotnoprávne účinky výpovede nastali v okamihu, kedy navrhovateľ využil svoju objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, t.j. dňom 02.05.2008, kedy si zásielku prevzal na pošte; keď úvaha navrhovateľa o tom, že by hmotnoprávne účinky výpovede mali nastať až pri vrátení neprevzatej zásielky odosielateľovi, nemá oporu v žiadnej právnej norme. Spochybnil taktiež tvrdenie navrhovateľa, že si k 31.05.2008 nevysťahoval z predmetu nájmu svoje hnuteľné veci; keď tieto si odsťahoval v dňoch 24. - 25.04.2008; a v priebehu konania predložil i nájomnú zmluvu preukazujúcu existenciu jeho nového nájmu od 01.05.2008 na C. K.. R. T., z čoho je zrejmé, že už v máji 2008 predmet nájmu neužíval a navrhovateľa dňa 29.05.2008 preukázateľne vyzval na protokolárne odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu, tento však odmietol od neho priestor protokolárne prevziať. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaných odvolaní, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a odvolanie odporcu je dôvodné iba v časti týkajúcej sa zastavenia konania. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Neúplnosť zistenia skutkového stavu, resp. nedostatočné zistenie skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkmi navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ odporca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery, že jediným právne účinným doručením výpovede odporcu zo dňa 21.04.2008 danej navrhovateľovi je jej doručenie poštou dňa 02.05.2008, kedy si navrhovateľ prevzal v odbernej lehote na pošte doporučenú zásielku s predmetnou výpoveďou, a teda jednomesačná výpovedná lehota; ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane; začala plynúť dňa 01.06.2006 a uplynula dňa 30.06.2008, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia čl. IV ods. 1, 2 a čl. VI ods. 5, 6 zmluvy ako aj zodpovedajúce ustanovenia dodatkov k zmluve, ktoré aj správne vyložil v súlade ustálenou súdnou a výkladovou praxou, keď konštatoval, že nájom predmetných priestorov skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty dňa 30.06.2008, pričom svoje dôvody vedúce k priznaniu navrhovateľom požadovanej sumy; v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 1.991,64 Eur titulom neuhradenia nájomného; ako aj jeho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z uplatňovanej sumy; keď odporca sa dostal do omeškania s úhradou nájomného; a taktiež k zamietnutiu návrhu navrhovateľa; v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 86,90 Eur a 71,37 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania titulom nezaplatenia platby za technickú ochranu objektu a zálohovej platby za dodávku plynu; aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. V danej veci odporca v podanom odvolaní len zopakoval svoje námietky prednesené už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie v napadnutej časti možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v ním napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej právnej veci sa navrhovateľ predmetným návrhom domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 2.149,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.991,64 Eur od 04.06.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 86,90 Eur od 17.06.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 71,37 Eur od 18.06.2008 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia nájomného za mesiac jún 2008 a platby za technickú ochranu objektu a zálohovej platby za dodávku plynu za mesiac jún 2008. V danej veci je nesporné, že navrhovateľ uzavrel dňa 08.11.2006 s odporcom nájomnú zmluvu v znení jej neskorších dodatkov, predmetom ktorej zmluvy a dodatkov bol prenájom priestorov - 2. NP, 2 miestnosti na 4. NP a 1 miestnosť na 4. NP v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. T. B. Č.. XX R. T., v zmysle ktorej zmluvy a dodatkov sa odporca zaviazal uhrádzať nájom za všetky prenajaté priestory spolu vo výške 60.000,- Sk (30.000,- Sk + 20.000,- Sk + 10.000,- Sk), t.j. 1.991,64 Eur, ako aj náklady na elektrickú energiu, plyn, vodné a stočné, odvoz domového odpadu, upratovanie, ostrahu a ochranu objektu. Za nesporné, vychádzajúc z ust. čl. VI ods. 5, 6 zmluvy, považuje odvolací súd aj to, že nájomca - odporca mohol zmluvu vypovedať písomne, bez obmedzenia a nájom skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, pričom na účely doručovania platí adresa prenajímateľa - navrhovateľa uvedená v záhlaví zmluvy, t.j. U. Č.. X/A, T.. Rozhodujúcim pre posúdenie, či v danej veci nájom priestorov v budove na T. B. XX R. T. trval v mesiaci jún 2008, a teda či má navrhovateľ - prenajímateľ voči odporcovi - nájomcovi nárok na zaplatenie nájomného (vyplývajúceho zo zmluvy a jej dodatkov) a ďalších platieb spojených s užívaním priestorov, je posúdenie skutočnosti, kedy bol právny úkon odporcu - nájomcu (výpoveď daná ním navrhovateľovi) účinný voči navrhovateľovi - prenajímateľovi. Odporca v odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na závere; že nájom predmetných priestorov skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty dňa 30.06.2008, keď mal za to, že právne účinné je len doručenie písomností navrhovateľovi na jeho adresu uvedenú v zmluve, t.j. U. Č.. X/A, T. a za okamih dôjdenia prejavu vôle do sféry dispozície navrhovateľa je možné považovať až okamih, kedy si navrhovateľ dňa 02.05.2008 osobne prevzal výpoveď v odbernej lehote na pošte; argumentujúc v tejto súvislosti tým, že zanechaním oznámenia o uložení zásielky navrhovateľovi nastali hmotnoprávne účinky výpovede - adresát (navrhovateľ) mal objektívne možnosť prevziať si doručovanú výpoveď a oboznámiť sa s jej obsahom, argument ktorý však nie je možné uznať, keďže v dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa správne poukázal na to, že v zmysle právnych predpisov (Poštové podmienky - Všeobecná časť - vnútroštátny styk) upravujúcich predmetný spôsob doručenia (poštová preprava) existuje tzv. odberná lehota, v ktorej je adresát oprávnený si doporučenú zásielku vyzdvihnúť na pošte, a preto je vecou odporcu, aby pri voľbe tohto spôsobu doručenia zásielky počítal aj s možnosťou, že adresát si doporučenú zásielku vyzdvihne počas tejto odbernej lehote, a to aj v jej posledný deň, pričom až deň 02.05.2008, kedy si navrhovateľ osobne prevzal v tejto odbernej lehote na pošte doporučenú zásielku s výpoveďou, je okamihom, kedy nastali hmotnoprávne účinky doručenia výpovede, pretože až týmto okamihom sa výpoveď dostala do sféry dispozície navrhovateľa. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Obč. zák.) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak (§ 676 ods. 1 Obč. zák.). Podľa ust. čl. VI ods. 5 zmluvy v znení jej dodatkov, môže nájomca písomne vypovedať zmluvu bez obmedzenia, keď nájom skončí uplynutím výpovednej lehoty podľa ustanovenia čl. VI ods. 6 zmluvy. Podľa ust. čl. VI ods. 6 zmluvy v znení jej dodatkov, sa zmluvné strany dohodli na jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, pričom na účely doručovania platí adresa prenajímateľa uvedená v záhlaví tejto zmluvy (U. X/A, T.) a pre nájomcu platí adresa T. B. Č.. XX, T.. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Obč. zák.). Citované zmluvné ustanovenie čl. VI ods. 6 zmluvy upravuje skončenie nájmu výpoveďou zo strany nájomcu, a to uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, pričom na účely doručovania platí adresa prenajímateľa uvedená v záhlaví tejto zmluvy (U. X/A, T.). Uvedená požiadavka doručenia výpovede druhej zmluvnej strane pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v danom prípade prenajímateľovi - navrhovateľovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby mal adresát objektívnu možnosť sa s touto písomnosťou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Pri interpretácii požiadavky o „doručení“ výpovede druhej zmluvnej strane v zmysle ust. čl. VI ods. 5, 6 zmluvy je potrebné uviesť, že interpretácia procesných predpisov upravujúcich doručovanie písomností neprichádza v danej veci do úvahy. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, zastáva názor, že v danej veci je možné za okamih dôjdenia prejavu vôle do sféry dispozície navrhovateľa považovať okamih, kedy si navrhovateľ dňa 02.05.2008 osobne prevzal výpoveď v odbernej lehote na pošte, pretože ak je prenajímateľovi - navrhovateľovi daná objektívna (reálna) možnosť na základe oznámenia pošty prevziať si uloženú zásielku obsahujúcu výpoveď, nastávajú hmotnoprávne účinky tohto jednostranného právneho úkonu v okamihu prevzatia výpovede v odbernej lehote, a teda nie skôr, t.j. zanechaním oznámenia o uložení zásielky na pošte (ako uviedol odporca), keď takýmto spôsobom by hmotnoprávne účinky výpovede nastali, až keď by nájomca - navrhovateľ aj napriek uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, t.j. neprevzal si ju v odbernej lehote. Odvolací súd nemal z obsahu spisu za preukázané ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko prvostupňový súd svoje skutkové zistenia založil na relevantných dôkazoch - listinných dôkazoch založených v spise, ako aj na ústnych prednesoch účastníkov konania a svedeckých výpovediach a dospel ku správnym skutkovým záverom; keď toto rozsiahle dokazovanie následne správne doplnil v rámci intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 4Co 322/2010-171 zo dňa 31. marca 2011 o riadne posúdenie a vyhodnotenie všetkých spôsobov doručovania zásielky navrhovateľovi; že pri doručovaní predmetnej zásielky kuriérskou službou (obsahom ktorej zásielky mala byť výpoveď odporcu daná navrhovateľovi) a osobným doručovaním konateľom odporcu nebolo z listinných dôkazov predložených odporcom - číslo zásielky, potvrdenie kuriérskej služby a svedeckých výpovedí preukázané, že navrhovateľovi bola týmito spôsobmi výpoveď skutočne doručovaná a že sa navrhovateľ s jej obsahom oboznámil, resp. ju odmietol prevziať, a v tomto smere dospel k správnemu právnemu záveru, že tieto spôsoby nie sú z uvedených dôvodov právne účinné, keď jediným právne perfektným a účinným spôsobom doručenia výpovede odporcu navrhovateľovi bolo jej doručenie dňa 02.05.2008, kedy si navrhovateľ osobne prevzal v odbernej lehote na pošte doporučenú zásielku s výpoveďou. Odvolací súd poznamenáva, že v občianskom súdom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Pri označení dôkazov, ktorých sa účastník konania dovoláva, ide o druhú procesnú povinnosť uloženú mu príslušnými ustanoveniami O.s.p. (okrem povinnosti tvrdenia), a to o tzv. dôkaznú povinnosť; keď účastník musí označiť a predložiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali, pričom najmä v sporových konaniach je požiadavka na logickú bezrozpornosť vyššia ako v konaniach nesporových; a napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať a jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti je spravidla neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena a v sporových konaniach strata sporu. So zreteľom na uvedené správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ nedostatočne preukázal, t.j. neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uplatňovanému nároku na zaplatenie sumy 86,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 17.06.2008 do zaplatenia a sumy 71,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.06.2008 do zaplatenia titulom nezaplatenia platby za technickú ochranu objektu a zálohovej platby za dodávku plynu; keď neobstojí námietka navrhovateľa - že tieto neboli medzi účastníkmi konania sporné a odporca ich oprávnenosť nikdy nenamietal - pretože odporca namietal oprávnenosť celého navrhovateľom uplatňovaného nároku pozostávajúceho z nájomného, platby za technickú ochranu objektu a zálohovej platby za dodávku plynu za mesiac jún 2008; keď z navrhovateľom predložených listinných dôkazov - Dodatok č. 5 k Zmluve o poskytovaní služieb prevádzkovania strediska registrácie poplachov zo dňa 01.11.2006 vyplýva, že predmetom Zmluvy o poskytovaní služieb prevádzkovania strediska registrácie poplachov uzavretej dňa 01.01.2001 medzi prenajímateľom a poskytovateľom technickej ochrany je spracovanie poplachového signálu v priestoroch celej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na T. Č.. XX R. T. a nie iba v priestoroch, ktoré užíval odporca, keď zo Zmluvy o nájme zo dňa 08.11.2006 v znení jej neskorších dodatkov, resp. faktúry zo dňa 09.06.2008 nevyplýva pomerná výška nákladov, ktoré by mal odporca znášať za technickú ochranu ním užívaných priestorov v budove nachádzajúcej sa na T. Č.. XX R. T., keď je zrejmé, že túto budovu neužíval celú. Navrhovateľ taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal; keď z ním preloženého listinného dôkazu - faktúra zo dňa 06.06.2008 to ani nevyplýva; že zálohová platba za spotrebu plynu skutočne predstavuje ním uplatňovanú sumu 71,37 Eur (2.150,- Sk); keď je mylné tvrdenie navrhovateľa; že pokiaľ súd prvého stupňa považoval za potrebné vykonať v danej veci ďalší dôkaz - harmonogram zálohových platieb za odber zemného plynu, mal uložiť dodávateľovi plynu, aby tento dôkaz predložil; keď nie je povinnosťou súdu pátrať po dôkazoch, ktoré by preukazovali navrhovateľom uplatňovaný nárok, nakoľko jeho povinnosťou z procesného hľadiska bolo len poučiť ho ako účastníka konania, že má označiť a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, čo sa aj opakovane stalo. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že odporca nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že tento nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.991,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 04.06.2008 do zaplatenia, a vo zvyšnej zamietajúcej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa - v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 86,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 17.06.2008 do zaplatenia a v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 71,37 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.06.2008 do zaplatenia stotožňujúc sa so skutkovým stavom zisteným vykonaným dokazovaním, ako aj právnym posúdením veci súdom prvého stupňa i odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim v tejto časti všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 157 ods. 2 O.s.p.) ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa však pri zastavení konania o návrhu navrhovateľa; v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 0,5% zo sumy 1.994,64 Eur od 04.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 86,90 Eur od 17.06.208 do zaplatenia a zo sumy 71,37 Eur od 18.06.2008 do zaplatenia; v dôsledku svojej nepozornosti prehliadol, že navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 12.10.2009 konštatoval, že ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,5% denne predstavuje úrok z omeškania vo výške 182,5% ročne a pre rozpor s dobrými mravmi zobral svoj návrh v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 174% ročne späť; tak, ako to napokon správne namietal i odporca; odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť preto odstránil tak, že zastavil konanie o návrhu navrhovateľa v časti úrokov z omeškania vo výške 174% ročne zo sumy 1.994,64 Eur od 04.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 86,90 Eur od 17.06.208 do zaplatenia a zo sumy 71,37 Eur od 18.06.2008 do zaplatenia (§ 220 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., a to v rámci rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, keď tento si rozhodnutie o trovách konania vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.