Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/24/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108242974 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108242974.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: D. M., T. G. Č.. C.. XXX, G., zastúpeného JUDr. Františkom Beňom, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 10, Žilina, proti odporcovi: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, Klemensova 8, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. mája 2010 č. k. 8C/60/2009-187 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 55.205,47 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že do 01. 07. 2008 bol vlastníkom nehnuteľností (pozemkov), vedených na LV č. XXX, P.. Ú.. G., P. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 05. 2008 odpredal odporcovi, ktorý sa stal ich vlastníkom dňa 02. 07. 2008 (R.-XXXX/XXXX). Odporca však od roku 1992 až do momentu nadobudnutia vlastníckeho práva tieto pozemky užíval bez právneho dôvodu, čím došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je navrhovateľovi povinný vydať. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku nájomného, ktoré by bol odporca povinný zaplatiť za obdobie dvoch rokov pred nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom (za rok 27.602,74 Eur). Vzhľadom k skutočnosti, že pozemky boli celú dobu užívané odporcom, navrhovateľ ich nemohol užívať a akýmkoľvek spôsobom s nimi disponovať. Predmetným pozemkom prechádzala a prechádza železničná trať Orlov- Plaveč- Podolínec. Nájomné bolo navrhovateľom určené podľa znaleckého posudku Ing. Mariána Mrázika, č. 16/2008 zo dňa 15. 02. 2008. Na predžalobnú výzvu odporca žiadnym spôsobom nereagoval. Odporca žiadal návrh zamietnuť okrem iného aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Vo vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že v rozhodnom čase bola na sporných pozemkoch umiestnená celoštátna železničná dráha, ktorá je vo vlastníctve štátu v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Štát takto zastúpený, každoročne uzatvára s odporcom zmluvu o prevádzkovaní železničných dráh na území celej Slovenskej republiky, ktorá sa vzťahuje na celoštátne i regionálne železničné dráhy. Odporca nie je vlastníkom celoštátnych železničných dráh, ktoré sa nachádzajú na predmetných pozemkoch, iba ich na základe zmluvy prevádzkuje. Aplikujúc ust. § 2, 3, 4, 16, 17, 18, 22 zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach v znení neskorších predpisov, § 451, 454, 456 a 458 O.z. na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, dospel súd prvého stupňa k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní. Zo zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2008 vyplýva, že vlastníkom dráhy, ktorá prechádza cez predmetné pozemky je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a odporca je len prevádzkovateľom predmetnej dráhy. Z uvedenej zmluvy (ktorá sa uzatvára medzi týmito subjektmi každoročne) ďalej vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára s cieľom splniť povinnosti vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh (štátu) podľa § 16 a 17 zákona o dráhach, a to udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami. Preto na tento účel odporca, ako prevádzkovateľ dráhy, zabezpečuje na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace s: udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh, zabezpečením styku s inými dráhami, zabezpečovaním prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe, obsluhou dráh, prideľovaním voľných kapacít železničnej dopravnej cesty, zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability dráh, ktoré sú súčasťou európskeho železničného systému, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných potrieb, organizovaním a riadením dopravy na dráhach. Ďalej zabezpečuje všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho dráhu alebo jej súčasť a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä: opravuje a udržiava železničný zvršok a spodok, železničné mosty a tunely vrátane objektov a pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej dráhy podľa predmetu zmluvy, vykonáva preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné na zabezpečenie stavieb, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava elektrotechnické a energetické zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy, organizuje dopravu na železničných dráhach, zabezpečuje kapacity železničnej dopravnej cesty v prípade obrany štátu a krízového riadenia, poskytuje súčinnosť železničnej polícii, zabezpečuje kapacity dopravnej cesty pre umožnenie dodávok životne dôležitých výrobkov. Pokiaľ ide o hospodárenie odporcu, v zmluve je zakotvené, že jej predmetom je okrem iného zabezpečiť vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy (odporcu). Podľa článku IV zmluvy vlastník dráhy sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy (odporca) formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, maximálne do výšky schváleného rozpočtu na tento účel. Vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dráhy na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia dotáciu, ktorá je rozdielom medzi nákladmi hlavnej činnosti ŽDC vynaloženými na splnenie záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej činnosti ŽDC. Z vyššie uvedených skutočností vyhodnotil, že prijímateľom plnenia, ktoré v danej veci bez právneho dôvodu poskytoval navrhovateľ, nebol odporca, hoci je správcom (prevádzkovateľom) dráhy, ale skôr vlastník dráhy, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tento si podľa názoru súdu bez právneho dôvodu privlastňoval úžitkovú hodnotu pozemku (hoci za účelom uspokojovania verejných potrieb) bez toho, aby navrhovateľovi poskytol akúkoľvek protihodnotu. Odporca je len subjektom, ktorého vlastník dráhy zmluvne poveril jej spravovaním, údržbou, opravami, dohľadom, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu a pod. To znamená, že odporca je v hmotnoprávnom (záväzkovom - zmluvnom) vzťahu len s vlastníkom dráhy, pričom zo svojej činnosti nedosahuje zisk (t.j. nevykonáva činnosť za účelom dosahovania zisku - podnikateľskú činnosť), nakoľko má vopred schválený rozpočet (ktorý musí byť vyrovnaný), ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany vlastníka dráhy. Pre lepšie pochopenie v konaní zistený skutkový stav pripodobnil situácii, kedy by určitá osoba bez nájomnej príp. inej zmluvy, ktorá by ju oprávňovala užívať napr. byt, tento užívala a na jeho údržbu, upratovanie, ochranu a pod. si zmluvne zabezpečila tretiu osobu. V takomto prípade by vlastník bytu mohol žalovať na vydanie bezdôvodného obohatenia iba tzv. "nájomcu" a nie tretiu osobu, ktorá sa o údržbu, upratovanie, stráženie bytu starala. Aj v posudzovanom prípade mal za to, úžitkovú hodnotu pozemku si privlastňuje vlastník dráhy tým, že cez predmetný pozemok prechádzajú koľajnice v jeho vlastníctve, čím znemožňuje vlastníkovi pozemku v jeho riadnom užívaní. Rovnako v situácii, kedy by na koľajniciach vlaky nejazdili (či už z technických dôvodov, pre živelnú udalosť alebo z iného dôvodu), by bol subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil, vlastník dráhy, pretože ten si na úkor vlastníka pozemku privlastnil úžitkovú hodnotu pozemku a zároveň obmedzil vlastníka pozemku v jeho užívaní, a to bez ohľadu na to, či tam chodia vlaky alebo nie. Odporca je podľa súdu len subjektom, ktorý dráhy spravuje a prevádzkuje, aj to len na základe zmluvy s vlastníkom dráhy a bez možnosti dosahovania podnikateľského zisku, resp. s nutnosťou vyrovnaného hospodárenia. Odporca tak nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, a v spore nie je pasívne vecne legitimovaným. Vlastník dráhy si môže na zabezpečenie prevádzkovania dráhy zmluvne zabezpečiť akúkoľvek inú osobu, ktorá má na to príslušnú licenciu (nemusí to byť len odporca), pričom ak súd prijal záver o tom, že sa bezdôvodne obohacuje výlučne prevádzkovateľ dráhy, tak by vlastník dráhy túto svoju zodpovednosť zmluvne prenášal vždy len na prevádzkovateľa dráhy, a on samotný by neniesol žiadnu zodpovednosť. Inak povedané, vlastník dráhy, hoci koľajnice v jeho vlastníctve bez protihodnoty zaberajú pozemok vlastníka pozemku, by nebol nikdy za bezdôvodné obohatenie zodpovedný, nakoľko by túto zodpovednosť vždy preniesol na toho ktorého prevádzkovateľa dráhy. Odporca len spravuje majetok vlastníka dráhy, pričom tento majetok (koľajnice) je tým, čo vylučuje vlastníka pozemku v prisvojovaní si jeho úžitkových vlastností, aj keď vlastník dráh svoju činnosť realizuje za účelom zabezpečovania verejných potrieb. Túto skutočnosť však možno zohľadňovať pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia. Odporca bol vlastníkom dráhy poverený aj prípadným majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov, cez ktoré prechádzajú železničné trate, to však bez ďalšieho ešte neznamená, že je aj subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohacuje. Prijímateľom plnenia poskytovaného navrhovateľom - ako subjekt realizujúci užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu - sa javí vlastník dráh, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácií SR (vlastník dráh), ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatil; jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho úkonu uzavretého s navrhovateľom). Z hľadiska hmotno-právneho odporca nie je v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej navrhovateľ žiadal), preto nie je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný. Vzhľadom na konštatovaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie súd prvého stupňa bez skúmania ďalších podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia (otázky, kto je zodpovedným subjektom, či sa jedná o užívanie bez právneho dôvodu, aká je výška bezdôvodného obohatenia, kto je s navrhovateľom v hmotnoprávnom vzťahu, z ktorého sa bezdôvodné obohatenie vyvodzuje), návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní namietal, že Zmluva o prevádzkovaní dráh je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko z jej obsahu nevyplýva, ktoré konkrétne dráhy dáva vlastník dráhy do prevádzky žalovanému a už vôbec nie, ktoré pozemky. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že sa uspokojil s predloženou zmluvou o prevádzkovaní dráh na rok 2008, aj napriek tomu, že predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2006 a 2007. Predmetom zmluvy o prevádzkovaní dráh podľa neho nie sú pozemky, na ktorých sú dráhy, čo je aj logické, nakoľko tieto sú po ich odkúpení stále vo vlastníctve odporcu, ktorý ich pred odkúpením užíval ako investor stavby „ŽSR Žilina- Teplička nad Váhom, zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. etapa“, čo vyplýva aj z korešpondencie medzi navrhovateľom a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, keď napr. v liste zo dňa 20. 12. 2005 menované ministerstvo uvádza, že odporca v rámci majetkovoprávneho vyporiadania pozemkov uvedenej stavebnej akcie, hospodári samostatne a ministerstvo nemá žiaden dosah na rozhodnutia ŽSR. Skutočnosť, že predmetná stavba bola ukončená až v júli 2009 a že investorom je odporca, navrhovateľ doložil článkom zo Žilinského večerníka z 01. 06. 2010 a uvedené vyplýva aj zo znaleckých posudkov vypracovaných z podnetu navrhovateľa aj odporcu. Ak v rozhodnom období bol investorom stavby postavenej na pozemkoch navrhovateľa odporca, ktorý pre tieto účely pozemky aj využíval, svedčí mu pasívna legitimácia v spore. Uvedené potvrdzuje aj nepopierateľný fakt, že odporca v rámci investičnej akcie sporné pozemky aj majetkovoprávne vysporadúval tak, že ich odkúpil do svojho vlastníctva, nie do vlastníctva Slovenskej republiky, čoho dôkazom je aj kúpna zmluva zo dňa 20. 05. 2008 uzatvorená medzi sporovými stranami. Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30. 09. 2010, ktorým žiadal napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke navrhovateľa o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevádzkovaní dráh uviedol, že zoznam vlakových úsekov podľa kategórií a úsekov dopravnej cesty tvorí prílohu č. 2a predmetnej zmluvy. Rovnako za nedôvodnú označil argumentáciu navrhovateľa, ktorý konajúcemu súdu vytkol, že vychádzal zo zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2008, aj napriek tomu, že žalovaný nárok bol uplatnený za roky 2006, 2007. Na pojednávaní odporca uviedol, že v rozhodnom období boli na každý rok uzatvárané zmluvy o prevádzkovaní dráh. K odvolaniu preto priložil aj zmluvy o prevádzkovaní dráh vzťahujúce sa na predmetné obdobie. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že dotknuté pozemky odporca odkúpil do svojho vlastníctva, poukázal na ust. § 10 ods. 1 zák. č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 16 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že odporca nevlastní žiaden majetok, ale majetok štátu len zákonom stanoveným spôsobom spravuje. Uvedenému zodpovedá aj evidencia v katastri nehnuteľností, kde sú ŽSR uvádzané ako správca majetku štátu a ako vlastník je uvádzaná Slovenská republika. Odporca nie je ani vlastníkom objektu, ktorý sa nachádza na sporných pozemkoch, nakoľko je len správcom majetku vo vlastníctve štátu. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní, ktorý je len prevádzkovateľom dráh nachádzajúcich sa na pozemku navrhovateľa a preto subjekt, ktorý sa užívaním tohto pozemku bezdôvodne obohacuje je vlastník dráh, t. j. Slovenská republika. Vychádzal pritom zo zmluvy o prevádzkovaní dráh uzatvorenej medzi Slovenskou republikou ako vlastníkom dráh a odporcom ako prevádzkovateľom dráh, ako aj relevantných ustanovení zákona o dráhach a ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. O.z.). Súd prvého stupňa správne subsumoval pod bezdôvodné obohatenie užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktoré zodpovedá skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 O.z.). Nakoľko zo zmluvy o prevádzkovaní dráh zistil, že ich vlastníkom je Slovenská republika a odporca je len prevádzkovateľom dráh, ktorý zabezpečuje správu, údržbu, opravy, dohľad, starostlivosť o rozvoj a modernizáciu dráh atď., za privlastňovateľa úžitkovej hodnoty pozemku (hoci za účelom uspokojovania verejných potrieb) určil vlastníka dráh, t. j. Slovenskú republiku. Skutočnosť, že užívaním pozemku vo vlastníctve navrhovateľa sa bezdôvodne obohacuje štát, vyvodil aj z úpravy hospodárenia odporcu v zmluve o prevádzkovaní dráh, predmetom ktorej bolo zabezpečiť aj vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy- odporcu. Vlastník dráhy sa preto v zmluve zaviazal uhradiť prevádzkovateľovi dráhy formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, maximálne do výšky schváleného rozpočtu na tento účel. Odporcovi je zo strany štátu za účelom vyrovnaného hospodárenia poskytovaná dotácia, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi hlavnej činnosti vynaloženými na splnenie záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej činnosti ŽDC. Odporca má vopred schválený rozpočet (ktorý musí byť vyrovnaný), nevykonáva činnosť upravenú v zmluve za účelom dosahovania zisku a prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany vlastníka dráhy. Správne tiež konštatoval, že ak by si osvojil záver o danosti pasívnej legitimácii odporcu, znamenalo by to, že vlastník dráhy, hoci koľajnice v jeho vlastníctve bez protihodnoty zaberali pozemok v rozhodnom čase vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý bol v dôsledku toho obmedzený na svojom vlastníckom práve, by nikdy nezodpovedal za bezdôvodné obohatenie. Presvedčivosť svojho záveru súd prvého stupňa zvýšil aj veľmi vhodným príkladom užívania bytu osobou bez nájomnej, príp. inej zmluvy, ktorá si na jeho údržbu, ochranu atď. zmluvne zabezpečila tretiu osobu.V súvislosti s argumentáciou odporcu dodal, že len samotná skutočnosť, že odporca bol vlastníkom dráhy poverený aj prípadným majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov, cez ktoré prechádzajú železničné trate, nemôže zakladať jeho vecnú legitimáciu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Záverom zhrnul, že bezdôvodné obohatenie na strane štátu ako vlastníka dráh spočíva v tom, že jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu (právneho úkonu uzatvoreného s navrhovateľom). Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedenými závermi súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie založil na presvedčivom a precíznom odôvodnení, a preto odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia obmedzil v súlade s § 219 ods. 2 O.z. len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Pre doplnenie a vzhľadom k námietkam navrhovateľa uvádzaným v odvolaní odvolací súd uvádza, že ani prípadná neplatnosť zmluvy o prevádzkovaní dráh by nemala vplyv na to, že vlastníkom dráh nachádzajúcich sa na pozemku navrhovateľa a obmedzujúcich ho vo výkone jeho vlastníckeho práva, bola a je Slovenská republika. V zmysle zákona o dráhach je povinnosťou vlastníka dráh zabezpečiť prevádzkovanie a prevádzkyschopnosť dráhy. V prípade, ak nie je sám vlastník prevádzkovateľom dráhy, je povinný prevádzkovanie dráhy zabezpečiť prostredníctvom inej oprávnenej osoby. V danom prípade, Slovenská republika ako vlastník dráhy prechádzajúcej pozemkom, ktorý bol v rozhodnom období vo vlastníctve navrhovateľa, poverila prevádzkovaním dráhy odporcu, ktorý zabezpečovaním prevádzky na dráhe vo vlastníctve navrhovateľa nemôže niesť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, ktoré v danom prípade vzniklo tým, že dráhy vo vlastníctve štátu boli postavené za účelom zabezpečenia dopravnej siete na pozemku navrhovateľa bez adekvátnej náhrady za užívanie predmetného pozemku a bez úpravy vzťahov medzi subjektom, ktorý si prisvojil úžitkovú hodnotu pozemku (vlastník dráhy) a vlastníkom pozemku v danom čase (navrhovateľ). Na podporu uvedených záverov súd prvého stupňa správne poukázal aj na podstatu vyrovnaného hospodárenia odporcu, ktorého rozdiel medzi nákladmi na prevádzkovanie dráhy a tržbami z použitia je krytý dotáciou štátu ako vlastníka dráh, nakoľko zo zmluvnej úpravy prevádzkovania dotknutého úseku dráh vyplýva, že v prípade tržieb prevyšujúcich dotáciu je prevádzkovateľ dráhy podľa zmluvy o prevádzkovaní dráh povinný vrátiť príslušný rozdiel vlastníkovi dráhy. Argumentáciu navrhovateľa vyvracia aj skutočnosť, že podľa evidencie nehnuteľností je vlastníkom pozemkov, vo vzťahu ku ktorých si navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu ich užívania bez právneho dôvodu, Slovenská republika (viď výpis z LV č. XXXX pre P.- Ú.. G., Z. Ž., Z. G.), nie odporca. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.