Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/161/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108243130 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108243130.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Juraj Mateja, bytom K. XX, I., proti odporcom: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Y. námestie XX, I., 2/ Slovenská republika - Národná rada Slovenskej republiky, E. W. B. 1, I., o určenie, že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/242/2008-76, zo dňa 17.12.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nakoľko navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh súčasne s podaným návrhom, vyzval ho na jeho zaplatenie vo výške 9.195,50 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy; výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 10.8.2012. Pre nezaplatenie súdneho poplatku súd prvého stupňa konanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. neboli do 31.12.2008 spoplatnené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.3.2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú; poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Navrhovateľ ďalej namietol, že nakoľko výzva na zaplatenie súdneho poplatku mu bola doručená dňa 10.8.2012, pričom návrh na začatie konania bol súdu prvého stupňa doručený dňa 19.12.2008, došlo s poukazom na § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. k vyrubeniu súdneho poplatku súdom prvého stupňa v čase zániku práva na jeho vyrubenie (výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa predmetný súdny poplatok stal splatným). Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.12.2008 domáhal určenia, že jeho odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; zároveň sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.567.200,- Sk (151.603,26 eura). Podaním návrhu na začatie konania tak vznikla navrhovateľovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vo výške 9.195,50 eura v zmysle položky 1 písm. a), b) sadzobníka súdnych poplatkov uvedeného zákona v znení účinnom ku dňu začatia konania (274.032,- Sk ako 6 % zo sumy 4.567.200,- Sk + 3.000,- Sk = 277.032,- Sk, t.j. 9.195,50 eura), keď v sadzobníku súdnych poplatkov nebola uvedená osobitná sadzba pre konania vo veciach týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (položka 1 je položkou všeobecnou, podľa ktorej sa postupuje pri určení výšky súdneho poplatku vtedy, ak nie je ďalej uvedená osobitná sadzba). Skutočnosť, že v čase začatia predmetného konania neboli konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnaného zaobchádzania uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov pod osobitnou položkou súdnych poplatkov teda neznamenala, že sa súdny poplatok za také konanie pred 1.1.2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. 13 zákona č. 465/2008 Z.z., ktorý v prílohe sadzobníka súdnych poplatkov za položku 7c vložil položku 7d), nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa položky 1 a to bez použitia akejkoľvek analógie. Položka 7d týkajúca sa súdneho poplatku z návrhu vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako ako bod 6 spoločných poznámok k položkám 1 a 2, sú účinné až od 1.1.2009 na základe zákona č. 465/2008 Z.z., pričom podľa jeho § 18c ods. 6 za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti sa vyberajú súdne poplatky podľa doterajších predpisov; iné prechodné ustanovenie sa na daný prípad nevzťahovalo. Dôvody uvádzané navrhovateľom ohľadom nevyberania poplatkov za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, prichádzajú do úvahy len v takom konaní, keď nemožno uplatnený nárok spoplatniť ani podľa všeobecnej položky sadzobníka súdnych poplatkov (položka 1), čo sa však predmetnej veci netýka. Argumentácia závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 39/2007 zo dňa 29.3.2007 v tejto súvislosti je neprimeraná, lebo tie vychádzajú z celkom inej poplatkovej situácie. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa dňa 24.2.2011 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania (výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 29.4.2011), jeho postup bol správny. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č.k. 8C/242/2008-71, zo dňa 4.7.2012, ktorým súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, vyzval súd prvého stupňa navrhovateľa dňa 6.8.2012 opätovne (a nadbytočne) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 9.195,50 eura; uvedená výzva, ktorú jedinú uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, bola navrhovateľovi doručená dňa 10.8.2012. Nakoľko však navrhovateľ bol pôvodne na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vyzvaný v lehote podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., pričom na základe uvedenej výzvy po právoplatnom rozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľ súdny poplatok za návrh nezaplatil, správny bol postup súdu prvého stupňa, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešným odporcom ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.