Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010473 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikuš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109010473.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného K. H. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.10.2013 sp. zn. 1T/64/2009, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júna 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresného prokurátora Bratislava I z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to v napadnutom rozsudku uvedené. Bol mu za to uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 500,- €. Zároveň mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne marený. Súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 roky. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V dôvodoch podaného odvolania sa domáhal uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a to z toho dôvodu, že sa obžalovaný dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., zapríčinil malú dopravnú nehodu a v evidenčnej karte má 7 záznamov. Zároveň navrhol uložiť aj trest zákazu činnosti v dolnej polovici trestnej sadzby. Odvolací súd na základe takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné skutočnosti. V predmetnej veci bola podaná obžaloba pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Vo veci bol vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 rokov. Proti tomuto trestnému rozkazu bol podaný odpor zo strany obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní súd bez prítomnosti obžalovaného rozhodol tak, že uznal obžalovaného vinným zo žalovaného prečinu a uložil mu peňažný trest vo výmere 500,- € a náhradný trest 5 mesiacov pre prípad, že by bol peňažný trest marený. Zároveň stanovil splátkový kalendár splácať peňažný trest v sume 50,- € mesačne. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, kde poukázal na tú skutočnosť, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu. Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňový súd rozhodol bez akéhokoľvek výsluchu obžalovaného a zmenil pritom výrok o treste oproti pôvodne vydanému trestnému rozkazu. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2013 súd vypočul obžalovaného. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, následne súd prijal jeho vyhlásenie a preto ani nevykonával dokazovanie ohľadne viny, táto sa stala právoplatnou. Zaoberal sa len skutočnosťami rozhodnými pre ukladanie trestu. po vyhodnotení všetkých týchto skutočností uložil potom obžalovanému peňažný trest vo výške 500,- € a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 rokov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa. Je evidentné a zo spisu vyplýva, že obžalovaný sa toho času dlhodobo zdržiava mimo územia SR, žije a pracuje vo Veľkej Británii. Má dve maloleté deti, o ktoré sa riadne stará. Odvolací súd nepovažuje za účelné za tejto situácie ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v spojení s jeho bezprostredným výkonom. Má za to, že trest tak, ako tento uložil súd prvého stupňa je trestom postačujúcim na prevýchovu obžalovaného. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Prihliadol na tú skutočnosť, že od uplynutia skúšobnej doby prešlo viac ako 4 roky a nie je teda zrejmé, či došlo k premene trestu, keďže obžalovanému výkon trestu nariadený nebol. Keďže aj odvolací súd má za to, že trest nemá plniť len represívnu, ale aj výchovnú funkciu a má mať čo najmenší nepriaznivý vplyv na rodinu a blízke osoby, dospel aj odvolací súd k záveru, že tieto podmienky spĺňa práve v prípade obžalovaného uloženie peňažného trestu, ktorý súd prvého stupňa uložil a s ktorým sa ja odvolací v celom rozsahu stotožňuje. takisto sa stotožňuje aj s uložením náhradného trestu ako aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.