Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/254/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200812 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109200812.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ARDEM, s.r.o., Zámocká 22, 821 01 Bratislava, IČO: 36 362 158 (vymazaná z OR dňa 31.08.2011), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod č. EX 884/2008, na vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Er/47/2009-8 zo dňa 30.09.2013 v časti trov exekúcie, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Er/47/2009-8 zo dňa 30.09.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (prvým výrokom) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Ex. poriadok) v spojení s § 107 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Druhým výrokom súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,58 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 1 Ex. por. a § 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška). Tretím výrokom súd prvého stupňa rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ohľadom výroku o náhrade trov exekúcie oprávnený. Namietal, že nebol naplnený ani jeden z dôvodov podľa § 203 Ex. poriadku, na základe ktorých má trovy exekúcie znášať oprávnený. Zánik účastníka konania bez právneho nástupcu zakladá dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a pre ktorý je exekúcia neprípustná. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra, oprávnený mal za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 ods. 2, resp. ods. 3 Ex. poriadku, keďže exekúcia nemá byť zastavená ani z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného ani z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rovnako podľa jeho názoru neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 203 ods. 1 Ex. poriadku, ktoré predpokladá, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Keďže oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/212/2013-32 zo dňa 24.07.2013. Ďalej poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49Er/4110/2007-17 zo dňa 05.12.2012, Okresného súdu Galanta č.k. 8Er/326/2007-17 zo dňa 21.11.2011, č.k. 5Er/351/2009-17 zo dňa 26.03.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 5CoE/89/2012-31, ktoré podporujú záver oprávneného, že v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 Ex. poriadku. Súdy v uvedených veciach dospeli k záveru, že pokiaľ v čase zastavenia exekúcie už povinný neexistoval, súd už neposudzuje majetnosť alebo nemajetnosť povinného. Preto nemožno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia možno oprávneného zaviazať, len ak je povinný nemajetný, ale nie vtedy, ak bol povinný vymazaný z obchodného registra, pričom dôvod výmazu z obchodného registra nerozhoduje. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov exekúcie exekútora voči oprávnenému nepriznáva. Zároveň odvolateľ uviedol, že si uplatňuje právo na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch). Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.. Z ust. § 196 Ex. por. vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i zvýšenie odmeny o túto daň. Podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 31.08.2011. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.01.2011 č.k. 34 CbR/146/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2011, súd zrušil obchodnú spoločnosť ARDEM, s.r.o. bez likvidácie. Na základe toho bol povinný vymazaný z obchodného registra. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie č.k. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26.01.2012, 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, podľa ktorej v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Podľa § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. Podľa § 68 ods. 9 prvá veta Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. V zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka k zrušeniu spoločnosti ex offo bez likvidácie dôjde aj vtedy, keď súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok, súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku (§ 202 ZKR), súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 ZKR), po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok alebo keď súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, prípadne zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Vo všetkých prípadoch, keď sa spoločnosť zrušuje ex offo bez likvidácie, spoločnosť nemá žiaden majetok, resp. nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora alebo majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. V danom prípade súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu rozhodol správne, i keď aplikoval nesprávne ustanovenie zákona, nakoľko na danú vec sa vzťahuje ust. § 203 ods. 2 Ex. poriadku, a nie odsek 1 uvedeného ustanovenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je viazaný rozhodnutiami súdov, na ktoré poukázal oprávnený v odvolaní. Predmetnú otázku môže posúdiť samostatne bez ohľadu na rozhodnutia iných súdov. Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, túto nie je možné akceptovať. Nakoľko v konaní o odvolaní proti napadnutému uzneseniu nevznikla oprávnenému poplatková povinnosť, nemôže ísť o konanie, ktoré by bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov a rovnako nejde ani o prípad osobného oslobodenia oprávneného. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.