Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/49/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109207069 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109207069.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. Z. X., bytom G. X, G., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom Guothova 20, Bratislava, proti odporkyni: Z.. L. X., bytom G. X, G., o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 27. septembra 2013, č. k. 16C 69/2009-180, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zo dňa 27. septembra 2013, č. k. 16C 69/2009-180, zamietol súd prvého stupňa návrh odporkyne; ktorým sa domáhala prerušenia konania o rozvod manželstva do doriešenia otázky spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, ktorá otázka je predmetom konaní vedených pod sp. zn. 1Ps 16/2010 a 1Ps 14/2009; dôvodiac, že prerušenie konania o rozvod manželstva v danej veci nie je dôvodné, keď konania vedené pod sp. zn. 1Ps 16/2010 a 1Ps 14/2009 sú právoplatne skončené, pričom ani v jednom z predmetných konaní navrhovateľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa dôvodiac, že súd prvého stupňa rozhodol arbitrárne a účelovo, keď neprihliadol aj na ďalšie konanie o spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony. Mala za to, že súd prvého stupňa postupoval neobjektívne, zaujate a v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Citované zákonné ustanovenie umožňuje prerušenie konania vtedy, ak predmet iných sporov vecne súvisí s konaním, v ktorom sa navrhuje prerušenie konania, resp. jeho výsledok môže relevantne ovplyvniť výsledok prerušeného konania. Upravuje teda fakultatívne prerušenie konania, t.j. prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť, pričom rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania v takýchto prípadoch predstavuje skôr výnimku ako pravidlo. Vzhľadom na uvedené, keď súdu prvého stupňa zostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o prerušení predmetného konania, tento správne skúmal, či sú v prvom rade dané podmienky pre prerušenie konania, t.j. potrebnosť a odôvodnenosť jeho prerušenia, a to vzhľadom na odporkyňou namietanú otázku spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, ktorá otázka je predmetom konaní vedených pod sp. zn. 1Ps 16/2010 a 1Ps 14/2009, ktoré konania boli právoplatne skončené bez toho, aby bol navrhovateľ pozbavený, resp. obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, vzhľadom na čo dospel i k správnemu právnemu záveru, že prerušenie konania v danej veci je nedôvodné. V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že ak aj bol podaný ďalší návrh na pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, nejde o takú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom pre prerušenie konania o rozvod manželstva, keďže navrhovateľ doposiaľ nebol pozbavený, resp. obmedzený na spôsobilosti na právne úkony (tak, ako to vyplýva i z napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa), a preto je potrebné s ním konať ako s riadnym účastníkom a ak sa v priebehu rozvodového konania naozaj vyskytne pochybnosť o spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, potom je povinnosťou súdu (ex offo) skúmať danosť podmienok pre prerušenie tohto konania a súčasne dať i podnet na konanie o pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd poznamenáva, že dôvodom pre prerušenie konania nie je situácia, keď procesnú spôsobilosť stratí, resp. stratil účastník zastúpený zástupcom s plnou mocou pre celé konanie (tak, ako je tomu i v prípade navrhovateľa v predmetnom konaní o rozvod manželstva) a v obdobných prípadoch taktiež nie je vylúčené ustanovenie opatrovníka priamo rozvodovým súdom účastníkovi, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo u ktorého je pochybnosť o jeho spôsobilosti na právne úkony, pričom súd potom môže bez ďalšieho pokračovať v rozvodovom konaní. Odvolací súd si dovoľuje dať do pozornosti, že v takýchto prípadoch prerušenie konania slúži na ochranu účastníka, ktorý sa konania skutočne nemôže zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy (napr. duševná porucha) alebo z dôvodu nedostatku jeho spôsobilosti na právne úkony, a nie na prospech účastníka, ktorý chce konanie zbytočne preťahovať a mariť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že postupoval neobjektívne, zaujate a v prospech navrhovateľa a že jeho rozhodnutie je arbitrárne a účelové; keď v súčasnosti neexistuje žiadny dôvod na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 109 O.s.p., ktorý by neumožňoval súdu vec prejednať a tiež rozhodnúť; a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, stotožňujúc sa so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje a s týmito sa plne stotožňuje, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.