Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/346/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208475 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109208475.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcovi: P. K., nar. XX.X.XXXX, O. I. mlyne 8, Bratislava, o vypratanie ubytovacej bunky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 14C/75/2009-57 zo dňa 8.2.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 14C/75/2009-57 zo dňa 8.2.2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať navrhovateľovi ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcu sa na I. poschodí ubytovne na ul. O. I. mlyne č. X v K., zapísanej na LV č. XXXX, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X bez nároku na bytovú náhradu, ako aj zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že medzi odporcom a Priemstav š.p. bola dňa 1.7.1994 uzavretá zmluva o ubytovaní v spoločnej ubytovni „O.“, pričom odporcovi bolo poskytnuté prechodné ubytovanie v tomto objekte v bunke č. XXX na dobu neurčitú. V bode 2 tejto zmluvy bolo určené, že pred uplynutím dohodnutej doby je objednávateľ (odporca) povinný bunku uvoľniť v prípade rozviazania pracovného pomeru s Priemstav, š.p.. Dňa 31.7.1995 zanikol štátny podnik Priemstav Bratislava a jeho právnym nástupcom sa dňom 1.8.1995 stal Priemstav Stavebná a.s. Bratislava, pričom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s ust. § 249 Zákonníka práce prešli v plnom rozsahu na novo vzniknutú organizáciu a podmienky dojednané v pracovnej zmluve zostali nezmenené. V súvislosti so zrušením kuchyne Priemstav Stavebná a.s. Bratislava, kde odporca pracoval 17 rokov ako kuchár, došlo k uzatvoreniu dohody o rozviazaní pracovného pomeru v zmysle § 43 Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer sa končí dňom 30.11.2001. Odporca od 1.7.1994 až doteraz užíva bunku, býva v nej aj so svojou rodinou, a povinnosti nájomcu si plnil. Mal aj záujem si ubytovaciu bunku odkúpiť. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie po právnej stránke tým, že odporca uzavrel zmluvu o ubytovaní podľa § 754 Občianskeho zákonníka, a preto dôvod na vypratanie bunky nastal okamihom rozviazania pracovného pomeru (2001), na čo sa odporca zaviazal v samotnej zmluve. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa úspechu navrhovateľa v konaní, a preto zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur za podaný návrh. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý v ňom poukázal na zlú sociálnu situáciu svoju a svojej rodiny, a preto žiadal o zváženie možnosti poskytnutia náhradného bývania. Po výzve súdu na doplnenie odvolania uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu nepriznania nároku na náhradné bývanie. Bunka č. XXX im bola pridelená na dobu neurčitú. V roku 1995 po privatizácii Priemstavu, keď prešiel pod správu Magistrátu hlavného mesta, bol v podstate stále zamestnancom Priemstavu a.s. až do roku 2001, a tým mal aj nárok na užívanie bunky č. XXX stále ako zamestnanec. Od začiatku užívania ubytovacej bunky až doteraz, si riadne plní svoje povinnosti a riadne platí celé roky nájom. Domáha sa len priznania primeraného náhradného bývania. Opätovne poukázal na svoju sociálnu situáciu, na svoje dve maloleté deti, a na zdravotné problémy detí. Uviedol, že počas celej doby užívania bunky žil v domnienke, že by raz bunku mohol odkúpiť do osobného vlastníctva, čo mu bolo vlastne aj roky sľubované. Z obavy o bývanie sa zaevidovali do evidencie čakateľov na náhradný byt. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, dostatočne odôvodnený a správne právne posúdený. Odporcovi bolo na základe zmluvy o ubytovaní poskytnuté len prechodné ubytovanie na dobu neurčitú. Na strane ubytovateľa vystupoval zamestnávateľ odporcu - Priemstav š.p., ktorý zanikol dňa 30.10.1995, kedy bol vymazaný z obchodného registra. Jeho právnym nástupcom sa stal Priemstav, stavebná a.s., práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli v plnom rozsahu na túto organizáciu. Podmienky dojednané v pracovnej zmluve zostali nezmenené. Na základe zmluvy o prevode privatizovaného majetku na Hlavné mesto SR Bratislavu nadobudol navrhovateľ ku dňu 22.7.1996 vlastnícke právo k tejto ubytovni. Dňa 26.10.2001 podpísal odporca dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, v zmysle ktorej sa jeho pracovný pomer skončil ku dňu 30.11.2001. V súlade s čl. I. ods. 2 zmluvy o ubytovaní bol povinný ubytovaciu bunku uvoľniť. Nárok na žiadne náhradné ubytovanie odporca nemá. Aj napriek tomu, najmä s ohľadom na deti odporcu, mu bol ponúknutý dvojizbový byt v K. na ulici O. kríži. Odporca ho však neuvážene odmietol, aj napriek svojej vedomosti, že ubytovaciu bunku, ktorú užíva bez právneho dôvodu, musí vypratať. Tento byt bol následne pridelený inému žiadateľovi. Navrhuje preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 a 3 O.s.p.. Skutkový stav tak, ako ho zistil a ustálil súd prvého stupňa, nebol medzi účastníkmi konania sporný. Ubytovanie v ubytovni Patrónka bolo odporcovi poskytnuté na základe zmluvy o ubytovaní zo dňa 1.7.1994, uzatvorenej v zmysle § 754 Občianskeho zákonníka. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia, ako aj zo zmluvného dojednania zmluvy o ubytovaní zo dňa 1.7.1994, čl. I. bod 2 jasne vyplýva, že odporca mal právo prechodného ubytovania v ubytovacej bunke len do rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom Priemstav (resp. jeho právnym nástupcom, ktorého zamestnancom odporca bol), t.j. zmluva o ubytovaní bola uzavretá ako zmluva dočasná (na jasne ohraničenú dobu). Pretože právo prechodného ubytovania v ubytovacej bunke bolo viazané na skončenie pracovného pomeru, ku ktorému v prejednávanej veci nesporne došlo, možno konštatovať, že odporca už nemá k ubytovacej bunke žiadne právo, resp. žiadny právny titul, ktorý by ho oprávňoval na jej ďalšie užívanie (s navrhovateľom ako vlastníkom, nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu). Toho si je odporca zrejme vedomý, ale domáha sa priznania primeraného náhradného bývania. Pri zániku vzťahu z prechodného ubytovania však nie je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ani podľa ustanovení bytových predpisov, právny nárok na žiadnu bytovú náhradu (Z IV S 560). Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nešlo o nájomný vzťah k bytu, pretože bunka, ktorá bola poskytnutá odporcovi, nie je služobným bytom. Bytom sa totižto rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť aj ako samostatné bytové jednotky. Aj z výpisu LV č. XXXX (č.l. X spisu) je zrejmé, že budova na O. nie je bytovým domom, pretože má označenie kódom druhu stavby - ako iná budova, teda nejde o bytový dom. Byt by sa síce ako taký mohol nachádzať aj v inej budove, ako bytovom dome, ale to by musel byť na základe kolaudačného rozhodnutia takto definovaný ako samostatný predmet vlastníckych vzťahov. Taktiež je zrejmé, že budova na O. bola svojim účelom zariadením určeným na poskytovanie prechodného ubytovania pre zamestnancov, a samotná zmluva o ubytovaní bola dohodnutá na dobu určitú, teda na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania (do skončenia pracovného pomeru odporcu). Ak teda nejde o byt, a odporcovi jednoznačne skončila existencia akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho ho na užívanie bunky, odporca nemá nárok ani na pridelenie bytovej náhrady, tak ako správne rozhodol súd prvého stupňa. Tento nárok vzniká len v prípade nájmu bytu, a keďže v tomto prípade išlo (podľa samotného obsahu zmluvy, ako aj ostatých skutkových okolností, teda charakteru stavby a priestoru, ich účelu a podobne) o zmluvu o ubytovaní, nárok na pridelenie náhradného bytu nie je možné priznať. Takémuto nároku odporcu nesvedčí žiadna právna úprava, ani zmluvný záväzok, preto navrhovateľa nemožno zaviazať na povinnosť poskytnúť odporcovi bytovú náhradu. Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, lebo návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.