Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/182/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109209063 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109209063.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej v právnej veci žalobcu: Vladimír Kakačka - KARTEX, Hattalova 479, 027 43 Nižná, IČO: 33 793 042, proti žalovanému: Majetkový Holding, a. s., Prievozská 2/A, 821 08 Bratislava, IČO: 35 823 364, právne zastúpenému Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou, Malý trh 2/A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 02. 2013 č. k. 33Cb/69/2009-186, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 02. 2013 č. k. 33Cb/69/2009-186 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2008-151 zo dňa 23. 01. 2009 a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 413,10 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. II/2008-151 zo dňa 23. 01. 2009 zaviazal žalobcu (v konaní pred rozhodcovským súdom žalovaného) zaplatiť žalovanému (v konaní pred rozhodcovským súdom žalobcu) sumu 3.099,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % p. a. zo sumy 2.967,70 Eur od 30. 10. 2007 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 109,87 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 450,26 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodcovský súd neprihliadol na dôkazy, ktoré žalobca v konaní pred rozhodcovským súdom predložil, čo viedlo k jeho neúspechu v rozhodcovskom konaní. Žalobca tvrdil, že postupom rozhodcovského súdu, ktorý zamietol vykonanie ním navrhnutých dôkazov, bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 29. 10. 2007 zaplatil prvú splátku vo výške 17.000,- Sk, ktorú žalovaný započítal na úroky a nie na istinu, čo malo za následok ďalšie omeškanie žalobcu so zaplatením dlhu. Žalovaný uviedol, že dôkazy navrhnuté žalobcom v rozhodcovskom konaní nepreukazovali uzatvorenie dohody o splátkovom kalendári a rozhodcovský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôkazmi navrhnutými žalobcom zaoberal a vysporiadal. Tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za účelové. Prvostupňový súd mal za nesporné, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného, a to VÚB, a. s. dňa 21. 03. 2005 Zmluvu o úvere č. 2883/2005, ktorou sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100.000,- Sk najneskôr do 21. 03. 2006, zaplatiť úroky, poplatok za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky z úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, preto žalovaný správne, v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, započítal finančnú čiastku prijatú od žalobcu dňa 29. 10. 2007 vo výške 17.000,- Sk na príslušenstvo pohľadávky. Podmienkou na uzatvorenie dohody o splátkach medzi žalobcom a žalovaným bolo zaplatenie finančnej čiastky vo výške 27.000,- Sk, ktorú žalobca uhradil oneskorene a v nižšej ako dohodnutej výške. Prvostupňový súd zistil, že žalobca a žalovaný si vymenili vzájomnú korešpondenciu, ktorou sa listom z 29. 06. 2007 obrátil žalobca na žalovaného s návrhom na uzatvorenie splátkového kalendára s tým, že do 08. 10. 2007 zaplatí prvú splátku vo výške 26.000,- Sk. Listom z 11. 10. 2007 oznámil žalovaný žalobcovi, že podmienkou na povolenie splácania dlhu je zaplatenie prvej splátky vo výške 27.000,- Sk do 26. 10. 2007. Zaplatenie sumy vo výške 17.000,- Sk dňa 29. 10. 2007 žalobcom preto súd prvého stupňa nepovažoval za uzatvorenie dohody o splátkach. Postúpenie pohľadávky z veriteľa na žalovaného mal súd prvého stupňa za preukázané z korešpondencie žalobcu so žalovaným, ktorá sa týkala splátkového kalendára. Prvostupňový súd konštatoval, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože žalobca nepreukázal porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania rozhodcovským súdom, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní, a preto žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie práva spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 413,10 Eur podrobne špecifikovaných v rozhodnutí. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ako aj pre nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu veci odvolanie žalobca a žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tým znemožnil žalobcovi preukázať skutočnosti rozhodné na zistenie porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a neposkytnutie rovnakej možnosti rozhodcovským súdom na uplatnenie práv žalobcu v rozhodcovskom konaní. K obsahu odvolania sa vyjadril žalovaný svojim podaním doručeným súdu dňa 16. 04. 2013 a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu pre nedostatok náležitostí podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. odmietol, alternatívne, ak sa odvolací súd nestotožní s týmto návrhom, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný považoval obsah odvolania žalobcu za právne nedostatočný, pretože žalobca vo svojom odvolaní uvádzal len odkaz na zákonnú úpravu odvolacích dôvodov v Občianskom súdnom poriadku, nekonkretizoval však v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ani nekonkretizoval nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť skutkový stav veci zistený súdom prvého stupňa a dôvody, pre ktoré ich nebolo možné uplatniť. Napriek tomu, že žalobca odôvodňoval svoje odvolanie nemožnosťou preukázať skutočnosti, ktoré by dokazovali porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, tieto skutočnosti nikdy nešpecifikoval, a to ani vo svojom odvolaní. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeného rozhodnutia. V zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa napadnutým odvolaním a na zdôraznenie uvádza: Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prejednávanej veci krajský súd zistil, že žalobca ako dlžník a VÚB, a. s. - právny predchodca žalovaného, ako veriteľ uzatvorili dňa 22. 03. 2005 zmluvu o úvere č. 2883/2005, ktorou sa žalobca zaviazal vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté mu veriteľom vo forme zvýšeného disponibilného zostatku do výšky debetného rámca, zaplatiť z takto poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy. Žalobca bol povinný poskytnuté peňažné prostriedky s úrokmi spolu vo výške 104.987,- Sk vrátiť najneskôr do 21. 03. 2006, avšak svoj záväzok dobrovoľne nesplnil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 06. 08. 2007 postúpila VÚB, a. s. svoju pohľadávku voči žalobcovi zo zmluvy o úvere spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalovaného. Žalobca zaplatil dňa 29. 10. 2007 žalovanému časť pohľadávky vo výške 17.000,- Sk, ktorú žalovaný započítal na poplatky, pokuty a úroky. Žalobca si svoj záväzok nesplnil, preto si žalovaný uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou bankovou asociáciou, ktorý dňa 23. 01. 2009 vydal pod sp. zn. II/2008-151 rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca podľa § 40 ods. 1 písm. g) z. č. 244/2002 Z. z., teda z dôvodu porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, domáha. Porušenie rovnosti účastníkov konania odôvodnil žalobca tým, že rozhodcovský súd neprihliadol na obsah jeho listov z 13. 03. a 02. 05. 2008, v ktorých namietal uzatvorenie dohody o splátkach so žalovaným. Podľa právnej úpravy rozhodcovského konania platnej v Slovenskej republike je toto konanie, s výnimkou dohody o možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, jednoinštančným konaním. Naša právna úprava umožňuje požiadať príslušný všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak len z formálnych dôvodov vymedzených v zákone o rozhodcovskom konaní. Nie je možné požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie hmotnoprávnych predpisov, a teda napadnúť aj vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku. V súlade s § 40 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. je dôvodom na uplatnenie si práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní). V súlade s citovaným zákonným ustanovením je potrebné skúmať či bola s ohľadom na rovné postavenie strán rozhodcovského konania, poskytnutá stranám možnosť na rozhodcovskom súde vec prejednať, resp. či bola poskytnutá riadna a dostatočná možnosť k uplatneniu procesných práv účastníkov rozhodcovského konania. Zásadu rovnosti strán je potrebné skúmať jednak z hľadiska, či boli po formálnej stránke dodržané procesné postupy, ale tiež z hľadiska či mali obidve strany dostatočnú možnosť uplatnenia svojich tvrdení, námietok, možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k navrhnutým dôkazom, tvrdeniam, argumentácii a protiargumentácii druhej strany. Je potrebné, aby takáto možnosť bola účastníkom nielen poskytnutá, ale aby s ohľadom na všetky súvislosti im bola poskytnutá riadne, teda v dostatočnom rozsahu. Prvostupňový súd návrh žalobcu zamietol, pretože žiaden dôvod porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania nezistil. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, pretože nezistil dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Nestotožnenie sa s obsahom písomných podaní doručených žalobcom rozhodcovskému súdu nezakladá, ani podľa názoru odvolacieho súdu, porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd sa podľa obsahu odôvodnenia svojho rozsudku oboznámil s obsahom písomných podaní žalobcu z 13. 03. 2008 a 02. 05. 2008, nestotožnil sa však s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v týchto podaniach. Účastníci konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie, neznamená to však povinnosť rozhodcovského súdu rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka rozhodcovského konania, ako sa toho v tomto prípade domáhal žalobca. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov odvolacieho konania. V konaní úspešný žalovaný si však náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu mu iné trovy ako náhrada trov právneho zastúpenia nevyplýva, a preto nebol krajský súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania žalovanému a ich náhradu žalovanému nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.